Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-65-2011.pdf
PDF · 86.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4C/65/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci navrhovateľky V. H. , N.. XX.XX.XXXX, A. K. N. M. XXX proti odporcovi Ľ.T. H., N.. XX.XX.XXXX, A. K. N. M. XXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. V. H., N.. XX.XX.XXXX, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov Ľ.T. H. P. Mileny , T. F. uzavreté dňa XX.XX.XXXX M. Sol, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Solčanoch, vo zväzku VII, ročník 1988 na strane 75 pod poradovým číslom 28 r o z v á d z a.
Súd mal. V. H., N.. XX.X.XXXX na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi určuje výživné na mal. V. sumou 100 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
Súd styk otca s mal. V. H., N.. XX.X.XXXX n e u p r a v u j e.
Súd odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 66 € n e u k l a d á .
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným proti odporcovi domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k mal. V.Y., N.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode. Návrh odôvodnila tým, že uzavretiu ich manželstva predchádzala vyše ročná známosť. Spočiatku nebolo medzi nimi badať rozdielnosť pováh, ktoré boli zväčša dané každému výchovou v rodinnom prostredí, v ktorom vyrastal. Z ich manželstva pochádzajú traja synovia, Ľ. XX T., V. XX T. P. Mat XX T.. V. je zrakovo a mentálne ťažko postihnutý. Od jeho narodenia je s ním doma na opatrovateľskom príspevku. Od jeho narodenia jej odporca neustále oplzlo nadáva, uráža ju, že syn nie je jeho a došlo aj k fyzickým napadnutiam. Viackrát musela volať policajnú hliadku. Odporca chodí neustále pod vplyvom alkoholu, uráža ju , aj synov a oplzlo im nadáva. Neprispieva na domácnosť, poplatky spojené s nákladmi a ani na výživu syna. Prepíja peniaze a hrá automaty. Z tohoto dôvodu v roku 2005 podala žiadosť na súd v Topoľčanoch o rozvod manželstva a výživné na maloletých. Žiadosť o rozvod manželstva však vzala späť a výživné na maloletého bolo určené vo výške 650,-Sk / 21,55 €/. V roku 2006 sa presťahovali z Mesta Topoľčany do Obce Klátová Nová Ves. V mesiaci apríl bol odporcovi odobratý vodičský preukaz za jazdu pod vplyvom alkoholu. Dňa 10.7.2011 bola opäť privolaná policajná hliadka z dôvodu domáceho násilia, ktorú volal syn V.. Odporca
po synovi hádzal zábavnú pyrotechniku, rozbíjal elektroniku a domáce zariadenie. V dnešnej dobe žijú rozvrátene, ich rodina už ani navonok nespĺňa svoje poslanie. Jeden k druhému sú úplne cudzí , nemajú si čo povedať, kam spolu ísť a nemajú ani spoločné záujmy. Z týchto dôvodov žiada o rozvod manželstva.
Odporca súhlasil s rozvodom manželstva a so zverením syna do výchovy navrhovateľky a určením výživného vo výške 100 € mesačne. Vo výpovedi uviedol, že si myslí, že ich manželstvo s navrhovateľkou bolo dobré, klapalo im to v pohode. Podľa neho dôvod na rozvod nie je. Je pravda, že nadáva, bohužiaľ preto, lebo navrhovateľka ho dokáže priviesť do nepríčetnosti ale robí to len, keď má ona vypité. Vypije si aj on, lebo chodia obaja spolu. Pri hádkach na seba nakričia a možno je tam aj nejaké sácanie ale bitka nie. Každý piatok dostáva zálohu 100 €, to dáva na nákupy a cigarety, čo nie je lacná záležitosť a poplatí nejaké dlhy ak majú a tie mávajú. Ak majú nejaký nedoplatok tak sa dohodnú a zoberie väčšiu zálohu. Nevie , či dôvodom návrhu je, že navrhovateľka chce mať viac voľnosti alebo, že je s ním dlho. S navrhovateľkou bývajú v spoločnej domácnosti. Majú spoločné peniaze a spoločne sa stravujú. O domácnosť a deti sa stará navrhovateľka. Tvrdí, že s navrhovateľkou majú stále pohlavný styk aj spolu spávajú. To, čo navrhovateľka o ňom napísala , by mohol povedať aj on o nej, pretože tiež oplzlo nadáva a pije. Myslí si, že by si to mali doma potichučky a pomaličky prebrať. V prípade rozvodu súhlasí so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky a s určením výživného 100 € mesačne. Je zamestnaný s minimálnou mzdou ale zamestnávateľ mu ešte niečo dopláca. Úprava styku s maloletým rozhodnutím súdu nie je potrebná.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd podľa tohto zákonného ustanovenia rozhodol o návrhu navrhovateľky tak, že manželstvo účastníkov rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Súd podľa týchto zákonných ustanovení rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov k mal. V. H. tak, že ho na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky , ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi určil výživné na mal. V. sumou 100 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa ods. 1 , súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí , ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Súd o úprave styku otca s mal. V. H., N.. XX.X.XXXX rozhodol tak, že styk otca s mal. V. neupravil, nakoľko obaja rodičia uviedli, že sa na stretávaní otca s mal. V. vedia dohodnúť a styk nežiadali upraviť rozhodnutím súdu.
Súd podľa § 2 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb. rozhodol tak, že odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 66 € neuložil.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku za prítomnosti všetkých účastníkov sa účastníci vzdali práva podať odvolanie, toto rozhodnutie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia neobsahuje bližšie odôvodnenie vo veci.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, nakoľko sa účastníci odvolania výslovne vzdali podľa § 207 ods. 1 O.s.p.
V Partizánskom, dňa 20.10.2011
JUDr. Božena B r i n č í k o v á
Sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Mária Vrchká