Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/96/2011

Potvrdené rozhodnutím 4Co/3/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu U. X., bytom P. 3, R., právne zastúpený JUDr. Bernardínou Ilčinovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Duchnovičovo námestie 1 proti žalovanému Ing. H. A., bytom A. R. XXX, R., právne zastúpený JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Hlavná 111, P. O. BOX 265, v konaní o zaplatenie 663,88 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 25C 96/2011-25 zo dňa 20. 10. 2011 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 98,24 Eur na účet JUDr. Bernardíny Ilčinovej v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: U. X., Q.. X.X.XXXX, U. P. X, R., právne zastúpený: JUDr. Bernardína Ilčinová, advokátka so sídlom Prešov, Duchnovičovo nám. 1 proti Ž.: Z.. H. Č., Q.. XX.XX.XXXX, U. G.. R. XX, R., právne zastúpený: JUDr. Marek Sahuľ, advokát so sídlom Prešov, Hlavná 111, , o zaplatenie 663,38 Eur s prísl., takto

rozhodol:

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcu sumu 663,88 Eur s ročným 8,5 % úrokom z omeškania od 05.05.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 235,10 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

odôvodnenie:

Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 02.05.2011 žiadal súd, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 663,88 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 01.07.2008 do 31.12.2008 a od 01.01.2009 do zaplatenia s úrokovou sadzbou 10,5 % ročne a zároveň žiadal mu priznať mu náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 04.05.2007 požičal žalovanému finančné prostriedky v uvedenej sume, pričom žalovaný mu tieto mal vrátiť do 04.05.2008. Tieto však nevrátil ani na výzvu žalobcu.

Na pojednávaní dňa 20.10.2011 žalobca zmenil žalobu, čo do úrokov z omeškania, žiadal určiť úroky z omeškania od 05.05.2008 a súd pripustil uznesením rozšírenie žalobného návrhu.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, potvrdením o prevzatí sumy 20 000,- Sk žalovaným, poslednou výzvou k vráteniu pôžičky, písomným vyjadrením žalovaného, dokladom zo Slovenskej sporiteľne o vložení finančných prostriedkov na účet na meno U. X. zo dňa 20.05.2008, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

Na základe zhodných výpovedi účastníkov konaní na pojednávaní dňa 22.09.2011 súd zistil, že žalovaný prijal sumu 20.000,- Sk, teda 663,88 Eur dňa 04.05.2007 od žalobcu na základe ústnej zmluvy o pôžičke. Prevzatie peňazí potvrdil žalovaný podpisom Potvrdenia, ktoré je na č.l. 4, a ktoré sa zhoduje s predloženým originálom.

Žalobca uviedol, že splatnosť pôžičky bola dohodnutá najneskôr do jedného roka, pričom uviedol, že takýmto spôsobom medzi ním a žalovaným bolo uzatvorených v minulosti už niekoľko zmlúv o pôžičke a žalovaný stále poskytnuté finančné prostriedky vrátil. Žalobca uviedol, že peniaze mal od dcéry, ako veriteľ však vystupoval on. Po roku kontaktoval žalovaného s tým, aby predmetnú pôžičku vrátil, tento však reagoval podráždene. Následne preto žalobca oslovil svoju právnu zástupkyňu a predmetné finančné prostriedky začali vymáhať prostredníctvom súdu.

Žalovaný vo svojej výpovedi, okrem toho, že potvrdil uzatvorenie zmluvy o pôžičke uviedol, že peniaze, ktoré si požičal od žalobcu vrátil na účet jeho dcéry. O vrátení sumy 70 000,- Sk na účet s názvom U. X., čo je meno dcéry žalobcu dňa 20.05.2008 predložil žalobca kópiu potvrdenia. Žalovaný taktiež uviedol, že pokiaľ by sa mu nepodarilo zabezpečiť potvrdenie o zaplatení uvedenej sumy, je ochotný uvedenú sumu zaplatiť. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania žalovanej sumy. Žalovaný na pojednávaní dňa 20.10.2011 potom, čo si zvolil právneho zástupcu uviedol, že z predložených dôkazov nie je zrejmé kedy mala byť pôžička vrátená a začo mala byť vyplatená. Tvrdenie žalobcu o splatnosti pôžičky považuje žalovaný za účelové, vzhľadom na možné uplynutie premlčacej lehoty. Žalovaný tvrdil, že žalobca ho prvýkrát vyzval na zaplatenie po 5 alebo 6 mesiacoch. Žalovaný taktiež uvádzal, že sumu, ktorá bola predmetnom pôžičky zaplatil na účet dcéry žalobcu na základe jeho pokynu, keďže tieto finančné prostriedky si sám žalobca požičal od dcéry a z tohto dôvodu je to rozpor v tvrdeniach žalobcu.

Čo sa týka predloženého dokladu o zaplatení sumy 70 000,- Sk žalobca uviedol, že išlo o pôžičku vo výške 100.000,- Sk, ktorú mal žalovaný od žalobcu požičanú pred touto pôžičkou. V hotovosti mu vrátil 30 000,- Sk a na zostávajúcu sumu 70 000,- Sk dal súhlas, aby ju žalovaný vrátil na účet jeho dcéry. Bolo to jediný raz, kedy peniaze boli platené na účet, inač sa medzi nimi vracali vždy v hotovosti.

Žalovaný žiadal vypočuť dcéru žalobcu, súd však tento návrh zamietol, keďže mal zato, že skutkový stav je dostatočne jasný pre rozhodnutie a nie ja potrebné vykonávať ďalšie dôkazy.

Podľa (ďalej v texte ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa , splnením dlh zanikne.

Podľa , dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa , peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

V predmetnom konaní, zhodnými výpoveďami účastníkov, mal súd za preukázané, že došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke. Predmetom zmluvy o pôžičke bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 20 000,- Sk, teda 663,88 Eur. Ako veriteľ vystupoval žalobca, ako dlžník vystupoval žalovaný. Skutočnosť, že peniaze poskytoval žalobca ako veriteľ, mal súd taktiež preukázané zo zhodných výpovedí účastníkov. Bez právneho významu je podľa súdu skutočnosť, z akých zdrojov žalobca ako veriteľ finančné prostriedky mal.

Žalobca uviedol, že splatnosť dlhu bola do jedného roka, teda do 04.05.2008. Žaloba bola podaná 02.05.2011, žalovaným vznesená námietka premlčania, teda podľa súdu taktiež neobstojí, keďže žalobca si uplatnil svoj nárok v zákonnej trojročnej premlčacej lehote. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal tú skutočnosť, že by ho žalobca vyzval na zaplatenie dlhu skôr tak, ako uvádzal po 5 alebo 6 mesiacoch. Súd teda aplikoval v prípade absencie dohody o splatnosti dlhu, teda že dlh je splatný prvého dňa potom, čo ho o plnenie dlžníka veriteľ požiadal.

Čo sa týka samotného splnenia dlhu, súd mal za to, že tento splnený nebol, nakoľko túto skutočnosť žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. Skutočnosť, že žalovaný plnil určitú finančnú sumu, na účet inej osoby nie ja splnením dlhu. Žalovaný nepreukázal dohodu o mieste splnenia peňažného dlhu, teda že dlh má byť splatený na účet inej osoby ako veriteľa, tak ako to vyžaduje . Z ustanovenia zákona je zrejmé, že dlh sa má platiť na účet veriteľa, prípadne v bydlisku alebo v sídle dlžníka. Tieto skutočnosti však žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. Z tohto dôvodu, súd žalobe čo do istiny v celom rozsahu vyhovel.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnení peňažného dlhu.

Keďže súd mal za to, že pôžička splnená nebola, žalovaný sa dostal deň po splatnosti pôžičky do omeškania. Od 05.05.2008 bol žalovaný v omeškaní a súd mal teda za to, že je na mieste priznať žalobcovi aj úrok z omeškania a to v zákonnej výške 8,5 % ročne v súlade s nariadením vlády. V prevyšujúcej časti súd nárok zamietol, keďže nebol vypočítaný v súlade s nariadením vlády.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal aj náhradu trov konania, pozostávajúce zo zaplatené súdneho poplatku vo výške 39,50 Eur a trov právneho zastúpenia vypočítaného na základe vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to za 4 úkony právnej služby. Jeden úkon á 4,49 Eur (príprava a prevzatie zastúpenia, písomne podanie na súd 02.05.2011, dvakrát účasť na pojednávaní dňa 22.09.2011, 20.10.2011), režijný paušál 4x 7,41 Eur ( vyhlášky). Spolu trovy právneho zastúpenia spolu so súdnym poplatkom 235, Eur. Tieto je žalovaný povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.