Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Cob-23-2011.pdf
PDF · 77.86 KB
No categories available
7Cob/23/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Z. L. a.s., so sídlom T. X, XXX XX F., IČO: 35 787 783, právne zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti žalovanej: N. V., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom Y. XX, zastúpenej U. Y., súdnou tajomníčkou Okresného súdu T., o zaplatenie 260,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19Cb/188/2009 - 40 zo dňa 3.12.2010, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Heleny Strachotovej, usadenej euroadvokátky, trovy konania vo výške 25,14 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 260,67 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 245,57 eura od 16.7.2006 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania v časti prevyšujúcej 8 % ročne zo sumy 245,57 eur od 16.7.2006 do zaplatenia zamietol a zmluvnú podmienku, že odo dňa splatnosti dlhu je žalobca oprávnený účtovať žalovanej úroky z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania, označil za neprijateľnú. Zároveň vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Výrok o nepriznaní náhrady trov konania účastníkom odôvodnil s poukazom na § 150 O.s.p.. Uviedol, že pokiaľ by rozhodoval o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo, a zobral by do úvahy pomer úspechu a neúspechu v celej veci, čo v danom prípade predstavuje 71,4 % úspechu a 28,6 % neúspechu, žalobcovi by patrilo 42,8 % z uplatnených trov konania. Prvostupňový súd v tejto súvislosti poukázal na to, že žaloba bola podaná advokátom a trovy konania pozostávajú v prevažnej miere z trov právneho zastúpenia, pričom v týchto sporoch sa jedná o rutinne podávané žaloby tou istou advokátskou kanceláriou v množstve sporov, ktoré sa vedú na Okresnom súde Prešov a právny zástupca používa rovnaký text žaloby. Žalobca na realizáciu prístupu k spravodlivosti využil zjavne neprimeraný prostriedok, ktorý vyvolal zbytočné trovy konania a navýšil tak povinnosť spotrebiteľa o tieto trovy, ktoré od neho požaduje už v žalobe, pritom takúto žalobu mohol po jej prípadnom skoncipovaní advokátom použiť vo všetkých sporoch. Právne zastúpenie tu nie je na mieste, pretože sa ani pre postoj spotrebiteľa neočakávala aktívna obrana. Tieto dôvody považoval súd prvého stupňa za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je dôvodné uplatnenie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p..
Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie voči výroku o trovách konania s odôvodnením, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nemá oporu v zákone. Skutočnosť, že žalobca používa obdobný text žalôb a navrhuje typovo identické dôkazy ešte neznamená, že s podaním nie sú spojené žiadne trovy právneho zastúpenia. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že žalobcovi prizná trovy prvostupňového konania.
Odvolanie žalobcu nesmerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej (ale len vo výroku o trovách konania), preto podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania. Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať rozhodnutie súdu prvého stupňa z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by boli len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Podľa ustanovenia § 150 O.s.p. v znení účinnom ku dňu rozhodovania súdu prvého stupňa, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
V sporovom konaní Občiansky súdny poriadok vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok, podľa ktorej má účastník nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie a bránenie práva vtedy, ak mal vo veci úspech. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania podľa ustanovenia § 150 O.s.p.. Zo znenia ustanovenia § 150 O.s.p. vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a v tejto súvislosti sú tiež významné okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod..
Pri posudzovaní okolnosti hodných osobitného zreteľa súd prihliada nielen na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov konania, ale aj na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Súd musí taktiež zohľadniť nielen pomery toho, kto má trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dosah takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. Rozhodnutie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.
Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že používanie rovnakého textu žaloby právnym zástupcom u rovnakého žalobcu odôvodňuje nepriznanie trov právneho zastúpenia úspešnému účastníkovi konania. Rovnako tak k poznámke prvostupňového súdu, že v tomto prípade nie je na mieste právne zastúpenie, odvolací súd uvádza, že účastník si môže vždy zvoliť advokáta ako zástupcu. Splnomocnením advokáta sa realizuje základné právo účastníka na právnu pomoc v konaní pred občianskoprávnym súdom. Z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ako aj inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy. Z uvedeného prívlastku „právna“ pomoc vyplýva, že v danom prípade ide o pomoc poskytnutú v kvalifikovanej právnej forme, ktorú môže poskytnúť iba osoba so zodpovedajúcim, tzn. právnickým vzdelaním.
Samotná skutočnosť, že trovy vznikli v súvislosti s právnym zastúpením na základe žaloby podávanej s rovnakým textom a s pripojenými dôkazmi, nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p.. Pri aplikácii ustanovenia § 150 O.s.p. súd musí posúdiť celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 5/2006) a zo súdom prvého stupňa uvedených skutočností tieto dôvody nemožno vzhliadnuť. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 150 O.s.p. by naopak mohlo zasiahnuť do majetkových pomerov žalobcu, ktorý by si musel trovy svojho konania znášať sám aj napriek tomu, že bol v konaní úspešný.
Keďže odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo opodstatnené rozhodnutie o trovách konania podľa § 150 O.s.p., podľa § 220 O.s.p. mení rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že žalobcovi priznáva náhradu trov prvostupňového konania. Odvolací súd má za to, že v danom prípade nejde o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 150 O.s.p.. Súd prvého stupňa preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal aplikovať zásadu "omnis litigator victus debet impensis" zakotvenú v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorej každá sporová strana, ktorá prehrala, má hradiť trovy.
Žalobcovi vznikli v konaní pred prvostupňovým súdom trovy vo výške 122,17 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,39 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 43,16 eur za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia; podanie žaloby) po 21,58 eur. K tomu patrí aj náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „vyhlášky“) tzv. „režijný paušál“ vo výške 12,62 eur (2 x 6,31 eur). Žalobca túto sumu žiadal ako náhradu trov konania v podanej žalobe.
Súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa úspechu (neúspechu) v spore.
Žalobca mal v konaní čiastočný úspech vo výške 260,67 eur a v úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 245,57 eur od 16.7.2006 do 3.12.2010 (t.j. 86,22 eur). Vo zvyšnej časti t.j. v úroku z omeškania vo výške 21,2 % z 245,57 eur od 16.7.2006 do 3.12.2010 (228,49 eur) bol neúspešný. Žalobca bol teda úspešný v 60,29 % a neúspešný v 39,71 %. Žalobcov úspech preto predstavoval 20,58 %. Z uvedeného je zrejmé, že je dôvodným pri pomernom rozdelení náhrady priznať žalobcovi 20,58 % ním požadovaných a účelne vynaložených trov spojených s uplatňovaním práva, a to vo výške 25,14 eur.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na to, že si účastníci náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, odvolací súd im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.