Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-307-2010.pdf
PDF · 81.34 KB
No categories available
19C/307/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky J. F., štátnej občianky P. republiky, obchodnej zástupkyne, bytom R. M. F., Q. XXX/XX, zastúpenej advokátom T.. F. R. so sídlom v R.i M. F., Q. E.C.. XXXX/XXX proti odporcovi I.. D. F., štátnemu občanovi P. republiky, technikovi, bytom A. A., Q. XX/XX o návrhu na rozvod manželstva takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov I.. D. F. a J. F., rod. F. uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev bývalého Mestského národného výboru R. M. F., vo zväzku I., ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX sa r o z v á d z a.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka žiadala o rozvod manželstva s odôvodnením, že nevedie spoločnú domácnosť s odporcom. Vzťahy s ním prerušila potom, ako sa odsťahovala so synom do domu svojich rodičov. Poukázala na to, že odporca ju sústavne kontroloval, správal sa k nej aj k synovi z manželstva arogantne, v dôsledku čoho došlo k ochladeniu vzájomných vzťahov a k prerušeniu manželského spolužitia. Uviedla, že odporca je neprimerane a nedôvodne žiarlivý a toho času už nemá za žiadnych okolností záujem na obnovení spolužitia a zachovaní manželstva.
Odporca sa rozviesť nechcel a žiadal návrh na rozvod manželstva zamietnuť. Doznal, že v manželstve s navrhovateľkou boli a sú problémy, ale tvrdil, že tomu tak bolo iba kvôli synovi, ktorý viedol záhaľčivý život a požíval alkoholické nápoje pod vplyvom ktorých bol agresívny. Podľa neho práve kvôli synovi by mali zotrvať v manželstve, aby mu pomohli. Poukázal aj na to, že navrhovateľka má známosť s iným mužom a na preukázanie tejto skutočnosti navrhol vypočuť syna ako svedka, ale aj dotyčného muža.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom syna D. ako svedka, oboznámením správy zo psychologického poradenstva zo dňa 8.3.2011, sobášneho listu, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku a zistil tento skutkový stav.
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred bývalým Mestským národným výborom v R. M. F.. Z tohto manželstva sa narodil dňa XX.X.XXXX syn D., ktorý je plnoletý. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v okrese A., preto bol na konanie príslušný tunajší súd.
Z výsluchu účastníkov konania mal súd za preukázané, že manželstvo uzatvárali na základe vzájomnej citovej náklonnosti, po kratšie trvajúcej známosti. K nezhodám medzi nimi dochádzalo po dlhšiu dobu, čo doznali obaja účastníci. V dôsledku týchto nezhôd sa navrhovateľka odsťahovala spolu so synom zo spoločnej domácnosti. Príčinu týchto nezhôd však videl každý z účastníkov v iných okolnostiach. Navrhovateľka v správaní sa odporcu, jeho neprimeranej a nedôvodnej žiarlivosti a v jeho direktívnom správaní sa, odporca v známosti navrhovateľky s iným mužom a nedostatočnom venovaní sa synovi.
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa §18 a 19.
Podľa § l8 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 predtým citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Preto k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií na ktoré bolo určené. Účastníci nevedú spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkajú, nezabezpečujú spoločne potreby rodiny. Tento stav pretrváva najmenej od januára 2010, kedy prerušili intímne spolužitie. V septembri 2010 sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti aj s plnoletým synom.
Zo správy zo psychologického poradenstva „Súkromného centra zdravia“ zo dňa 8.3.2011 mal súd za preukázané, že podľa výsledku konzultácii v tomto centre si manželstvo účastníkov neplní základné funkcie, účastníci nemajú výchovné záväzky voči deťom, nimi uvádzané problémy sa nedarí riešiť spoločne, preto návrh na rozvod manželstva zo strany navrhovateľky je racionálne vyústeným rozhodnutím pri dlhodobo nefunkčnom manželstve.
Z výsluchu svedka syna D. mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov považoval za problematické už niekedy od roku 2000. Podľa neho príčinou nezhôd medzi účastníkmi bolo správanie sa odporcu, ktorý navrhovateľku podceňoval a požíval alkoholické nápoje. Poprel, že by navrhovateľka mala nejakú známosť s iným mužom ako aj to, že by o tom odporcovi hovoril.
Z dokazovania vykonaného v predmetnej veci vyplýva, že toho času je manželstvo účastníkov iba formálne pretrvávajúcim zväzkom, bez obojstrannej citovej väzby, bez vzájomného manželského porozumenia. Neplní si žiadnu z funkcií pre ktorú je takýto zväzok muža a ženy určený. U. rozvratu videl súd v správaní sa odporcu, ktorý vyvolával napätie vo vzájomných vzťahoch nielen k navrhovateľke, ale aj k spoločnému synovi. Medzi takýmto správaním sa odporcu a rozvratom manželstva súd videl príčinnú súvislosť. Keďže navrhovateľka nemala záujem na takomto spolužití a nebol v dôsledku toho predpoklad na jeho obnovenie, mal súd za to, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva, a preto manželstvo účastníkov rozviedol. Dôkaz navrhnutý odporcom, a to výsluch muža, podľa ktorého mala s ním navrhovateľka udržiavať známosť, súd nepovažoval za potrebné vykonať. Túto známosť nepotvrdil odporcom navrhnutý svedok - syn účastníkov (ktorý podľa neho mal o tom mať vedomosť), ale tento dôkaz ani nebol potrebný, pretože súd mal jednoznačne preukázaný rozvrat v manželstve účastníkov a podmienky na rozvod manželstva z iných dôvodov.
V zmysle § l44 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva. Súd však môže priznať túto náhradu alebo jej časť, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov.
V predmetnom rozvodovom konaní nezistil súd žiadne také okolnosti alebo pomery, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z nich, preto súd vyslovil, že účastníci na ich náhradu nemajú právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§27 ods. 1 Zákona o rodine).