Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B5-42Csp-132-2021.pdf
PDF · 85.31 KB
Case nature
Area
Subarea
B5-42Csp/132/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Nemčekovou PhD., v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47967692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpeného: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Y. S., K.. XX.XX.XXXX, O. S. XX, O. XXX XX, o zaplatenie 136,67 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 136,67 Eur spolu s úrokom z omeškania:
- vo výške 5 % ročne zo sumy 31 Eur od 20.12.2019 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 105,67 Eur od 21.01.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 06.08.2021 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 14.12.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 136,67 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z fakturovaných súm odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti až do zaplatenia titulom nezaplatenia poplatkov za poskytnuté služby a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu (spol. 02 Slovakia, s.r.o., IČO: 35848863, so sídlom Einsteinova 24, Bratislava - ďalej len „právny predchodca žalobcu“) Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku, na základe ktorej bol žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu aktivovaný program služieb, pričom zmluvné strany sa zároveň dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že právnemu predchodcovi žalobcu neuhradil vystavené faktúry, ktorú pohľadávku ani napriek upomienkam neuhradil. K postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu došlo na základe zmluvy zo dňa 24.11.2020. 2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 25.08.2021 vydal platobný rozkaz sp.zn. 25Up/1289/2021, ktorým žalovaného zaviazal povinnosťou uhradiť žalobcovi požadovanú istinu spolu s príslušenstvom a trovami konania a ktorý žalovanému nebolo možné doručiť do vlastných rúk. Z tohto dôvodu bolo uvedené rozhodnutie v zmysle ust. § 10 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov zrušené. 3. Žalobu s prílohami, spolu s výzvou na vyjadrenie k žalobe a poučením pre stranu sporu súd žalovanému doručil podľa § 116 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) dňa 19.2.2022. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, počas celého konania zostal nečinný. Keďže žalovaný
skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil, považujú sa tieto v zmysle § 151 CSP za nesporné. 4. Podľa § 297 písm. b) CSP súd naprejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 5. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 6. Vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax vo obdobných veciach má súd za to, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú s ohľadom na nečinnosť žalovanej sporné, a hodnota sporu neprevyšuje bez príslušenstva 1 000 eur, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 297 písm. b) CSP. 7. Súd vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to najmä Žiadosť o prenesenie čísla a dohoda o predĺžení lehoty na prenesenie telefónneho čísla k spoločnosti Telefónica Slovakia, s.r.o. zo dňa 8.2.2013, kúpna zmluvu (ktorou žalobca žalovanému odpredal mobilné zariadenie zn. Motorola Moto E5 Plus zlatý v kúpnej cene 197,- eur, ktorú sumu mal žalovaný splácať vo výške 8,- eur mesačne v období od 14.1.2019 do 14.10.2020 - celkovo 8 splátok), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému verejné telekomunikačné služby vrátane prílohy č. 1 (ďalej len „zmluva“), faktúrami, upomienkou za neuhradené faktúry zo dňa 7.1.2020, pokusom o zmier zo dňa 7.2.2020, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 24.11.2020 a predžalobnou výzvou zo dňa 21.4.2021. 8. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému verejné telekomunikačné služby. Žalovaný za poskytnuté služby vyúčtované poplatky (služby a hovorné) vyúčtované v celkovej sume 136,67 eur právnemu predchodcovi žalobcu v lehote splatnosti neuhradil. 9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 10. Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. 11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 12. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZEK podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 13. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 14. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). 15. Podľa § 53a ods. 1 prvá veta OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. 16. Z obsahu spisu je nesporné, že strany sporu platne uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 44 a nasl. ZEK. Súd má za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným na základe tejto zmluvy došlo ku vzniku záväzkového vzťahu, v ktorom sa dve zmluvné strany dohodli navzájom si poskytnúť určité plnenia v súlade so zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách; žalobca ako poskytovateľ poskytovať služby a žalovaný za poskytnuté služby zaplatiť.
17. Súd právny vzťah medzi stranami sporu, jeho vznik a obsah, posúdil ako vzťah občianskoprávny, keď vychádzal z charakteru právneho postavenia zmluvných strán. Predmetný právny vzťah charakterizuje právna prax ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko žalovaného možno s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o pripojení, resp. zmluvy o poskytovaní verejných služieb nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane poskytovateľa možno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca zriadil žalovanému potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupnil súvisiace služby v súlade s ustanoveniami ZEK, pričom žalovaný tieto služby využíval, avšak nezaplatil žalobcovi cenu za poskytované služby, ktoré boli na základe zmluvy v nadväznosti na kúpnu zmluvu vyúčtované faktúrami v celkovej sume 136,67 eur, čím porušil zmluvné povinnosti. Nakoľko mal súd preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení žalobe v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s tým, že súd v posudzovanom prípade nezistil žiadne porušenie zákonných ustanovení slúžiacich na ochranu spotrebiteľa. 19. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 21. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 22. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 23. Žalovaný sa s peňažným plnením dostal do omeškania, súd preto priznal žalobcovi aj príslušný úrok z omeškania, stanovený vo výške 5 % ročne z neuhradených poplatkov za poskytnuté služby odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na splatnosti jednotlivých vyfakturovaných súm. 24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvoláte!' domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z.).