Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-26-2007.pdf
PDF · 111.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/26/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
4C 26/2007 -267
8407200682
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku - samosudca JUDr. Erika Borovská v právnej veci žalobkyne L. práv. zast. JUDr. Luciou Jurgovou, advokátkou so sídlom Slnečná 33, Propoč, proti žalovanej v 1. rade Z. žalovanej v 2. rade M., zastúpených JUDr. Petrom Žiakom, advokátom so sídlom Drevárska 3363/8, Poprad, o zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam - rodinnému domu súpisné číslo XXX stojacemu na parcele C. a k parcelám č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parcele č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX mX, nachádzajúcim sa v katastrálnom území C. zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX a nehnuteľnosti p r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva žalovanej v 1. a žalovanej v 2. rade každej v podiele vo výške 1/2- ice v pomere k celku.
II. Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 9 583,50 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.
III. Žalovaná v 2. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 9 583,50 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.
IV. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
V. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť štátu trovy konania vo výške 254,70 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.
VI. Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť štátu trovy konania vo výške 254,70 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.
VII. Žalovaná v 2. rade je p o v i n n á zaplatiť štátu trovy konania vo výške 254, 70 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou podanou v písomnom vyhotovení súdu dňa 9.2.2007 požiadala o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníčok k nehnuteľnostiam označeným vo výroku I. tohto rozsudku. Uviedla, že účastníčky sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľnosti, každá v ideálnom podiele vo výške 1/3 - iny v pomere k celku. Navrhla, aby spoluvlastníctvo bolo vyporiadané prikázaním všetkých nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva žalovanej v 1. a 2. rade so zreteľom k tomu, že výlučne žalované nehnuteľnosti užívajú, pričom ona si plní len povinnosti (platenie daní) a nemá z nehnuteľnosti žiadne úžitky. Navrhla, aby obe žalované jej za spoluvlastnícky podiel zaplatili náhradu každá po 350 000,-Sk do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu. Uviedla, že žalované na jej list zo dňa 19.8.2005 nereagovali. Preto sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedohodli.
Žalované od počiatku ako aj v priebehu celého ďalšieho konania súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva ako aj s návrhom žalobkyne na jeho vyporiadanie prikázaním nehnuteľností do ich podielového spoluvlastníctva v podieloch po 1- ici v pomere k celku. Uviedli, že nikdy nemali záujem o súdny spor. Avšak náhradu vo výške celkom 700 000,-Sk, ktorú žalobkyňa od nich v roku 2005 ako aj predmetnou žalobou požaduje za jej podiel považujú za neprijateľnú. Podľa znaleckého posudku vypracovaného T. pod č. XX/XXXX. všeobecná hodnota nehnuteľností sa v čase vypracovania tohto posudku pohybovala vo výške 950 000 - 1 000 000,-Sk.
V priebehu ďalšieho konania spor medzi stranami sa sústredil iba na otázku všeobecnej hodnoty nehnuteľností a z nej odvíjajúcu sa výšku náhrady za príslušný spoluvlastnícky podiel žalobkyne.
Obe sporové strany v priebehu konania predložili súdu listinné dôkazy - znalecké posudky vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Žalované predložili súdu písomný znalecký posudok vypracovaný znalkyňou z odboru Stavebníctva, odvetvia Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností
- T. dňa 4.7.2008 pod č. XX/XXXX s poukazom na všeobecnú hodnotu nehnuteľností stanovenú znalkyňou ku dňu vypracovania tohto znaleckého posudku vo výške 1 536 981,10,-Sk, zaokrúhlene 1 500 000,-Sk. Žalobkyňa preložila písomný znalecký posudok vypracovaný znalcom z rovnakého odvetvia - T. dňa 21.9.2008 pod č. XX/XXXX s poukazom na ním stanovenú všeobecnú hodnotu nehnuteľností ku dňu vypracovania znaleckého posudku vo výške 2 929 911,63,-Sk, zaokrúhlene 2 900 000,-Sk. Predložila tiež písomné vyjadrenie realitnej kancelárie REALITY TATRY, M., Námestie Sv. Egídia 3006/116, Poprad, IČO: 32 881 517, zo dňa 28.4.2008, podľa ktorého predmetné nehnuteľnosti sa v tom čase dali predať na trhu realít za cca 3 000 000,-Sk. V nadväznosti na predložené listinné dôkazy žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 20.11.2008 v spojení s prednesom na pojednávaní dňa 3.3.2009 požiadala o pripustenie zmeny petitu žaloby v časti výšky náhrady, ktorú požaduje od žalovaných za svoj spoluvlastnícky podiel tak, že požaduje od každej žalovanej zaplatenie 16 000,- eur (482 016,-Sk). Súd na pojednávaní konanom dňa 3.3.2009 zmenu petitu v zmysle tohto návrhu pripustil.
Keďže súdu neprislúcha preskúmavať vecnú správnosť predložených znaleckých posudkov, uznesením zo dňa 18.9.2009 sp. zn. 4C 26/2007 - 137 súd vzhľadom na výrazný rozdiel vo všeobecnej cene nehnuteľností stanovenej znalcami v posudkoch predložených stranami, ktorý predstavuje takmer 50% všeobecnej ceny nehnuteľností /1 500 000,-Sk : 2 900 000,-Sk/, nariadil za účelom stanovania všeobecnej hodnoty nehnuteľností znalecké dokazovanie, ktorým poveril znalecký ústav - Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. V nadväznosti na závery písomného znaleckého posudku vypracovaného týmto znaleckým ústavom dňa 21.2.2011 pod č. XX/XXXX, ktorý všeobecnú hodnotu nehnuteľností stanovil k dvom dátumom - ku dňu 26.5.2010 (pred povodňami v Kežmarku) a ku dňu 30.6.2010 (po povodniach v Kežmarku), a podľa ktorých všeobecná cena nehnuteľnosti ku dňu 26.5.2010 bola zaokrúhlene 75 000 eur ( 2 269 500,-Sk ) a ku dňu 30.6.2010 57 500 eur ( 1 732 245,-Sk), žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 29.9.2011 požiadala opätovne o pripustenie zmeny petitu žaloby v časti ohľadne výšky náhrady tak, že požaduje od žalovaných za svoj spoluvlastnícky podiel od každej žalovanej zaplatenie po 12 500,- eur. Návrh odôvodnila tvrdeniami, že plne akceptuje
závery vyslovené znaleckým ústavom s tým, že pri stanovení výšky náhrady za jej podiel navrhuje vychádzať zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností stanovenej znaleckým ústavom ku dňu 26.5.2010, teda pred povodňami v Kežmarku. Súd na pojednávaní konanom dňa 29.9.2011 zmenu petitu žaloby v zmysle tohto návrhu pripustil.
Žalované rovnako nenamietali závery znaleckého posudku vypracovaného znaleckým ústavom. Nesúhlasili však s výškou náhrady požadovanej žalobkyňou za jej podiel ani v zmysle poslednej pripustenej zmeny petitu žaloby. Na rozdiel od žalobkyne navrhovali, aby pri stanovení výšky náhrady súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností stanovenej znaleckým ústavom nie ku dňu 26.5.2010, teda pred povodňami v Kežmarku, ale zo všeobecnej hodnoty stanovenej ku dňu 30.6.2010, teda po povodniach v Kežmarku. Uviedli, že v súvislosti s povodňami, ku ktorým došlo dňa 4.6.2010 v Kežmarku poisťovňa titulom náhrady škody na predmetných nehnuteľnostiach vyplatila celkom sumu 6 162 eur, ktorá bola rovným dielom rozdelená medzi všetky účastníčky.
Zo súhlasných výpovedí účastníkov, z výpisov z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. C. a z obsahu spisu tunajšieho súdu v dedičskej veci poručiteľky E., zomrelej dňa XX.X.XXXX., A., súd zistil, že účastníčky sú podielovými spoluvlastníčkami predmetných nehnuteľností, a to každá v ideálnom podiele 1/3 - v pomere k celku. Obe žalované svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nadobudli dedením po svojej matke - E., zomrelej dňa XX.X.XXXX., ako dedičky I. zákonnej dedičskej skupiny - deti poručiteľky (Osvedčenie zo dňa 23.8.1999 sp. zn. 4D 164/1999, Dnot 89/1999). Spolu s nimi dedením po svojej matke nadobudol rovnaký spoluvlastnícky podiel aj ich brat, neb. T., zomrelý v roku XXXX,. naposledy bytom W., po ktorom podiel v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. V. nadobudla jeho dcéra - žalobkyňa. Žalobkyňa býva v Košiciach, kde má vybudované rodinné a pracovné zázemie. V Kežmarku neplánuje pôsobiť. O predmetné nehnuteľnosti nemá záujem. Žalovaná v 1. rade v dome býva celý život od detstva. V rámci dedičského konania po matke žalovaných dedičia
- obe žalované a otec žalobkyne - uzavreli dohodu o tom, že celý domový majetok bude žalovaná v 1. rade užívať bezplatne s tým, že bude znášať všetky poplatky súvisiace s jeho vlastníctvom a užívaním. Žalovaná v 2. rade žije v Kežmarku, má svoju vlastnú domácnosť na adrese O.
Podľa 142 ods. 1 Obč. zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa 142 ods. 2 Obč. zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len cit. ust. § 142 ods. 2 Obč. zákonníka, ktoré výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Keďže v prejednávanej veci žiadna z účastníčok v konaní ani netvrdila a následne nepreukázal existenciu závažných dôvodov pre zachovanie predmetného spoluvlastníckeho vzťahu a účastníčky sa na jeho zrušení a vyporiadaní nedohodli, súd podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zrušil.
Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov a preto aj prednostným spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva v zmysle cit. právnej úpravy je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva je, že ide o vec reálne deliteľnú a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. z. že rozdelením vzniknú samostatné
veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému účelu.
Predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva v prejednávanej veci je stavba - rodinný dom a priľahlé pozemky. Záver o tom, či stavba je alebo nie je reálne deliteľná nie je len vecou odborného posúdenia z pohľadu stavebnotechnických predpisov. Podľa ustálenej súdnej praxe nedeliteľnou stavba nie je len vtedy, ak zo stavebnotechnického hľadiska jej rozdelenie je nemožné, teda že stavebnými úpravami vykonanými podľa stavebných predpisov nemôžu vôbec vzniknúť nové samostatné objekty (delenie stavby na samostatné stavebné objekty je pritom možné len vo vertikálnom smere), ale domnienka nedeliteľnosti stavby nastupuje aj pri posúdení nemožnosti jej rozdelenia z iných hľadísk. A to napríklad z hľadiska zistenia, že rozsah a finančná náročnosť prác spojených s rozdelením stavby je v zrejmom nepomere k cene pôvodnej stavby, prípadne zistenia, že podieloví spoluvlastníci nie sú ochotní vynaložiť náklady na stavebné úpravy nevyhnutné na rozdelenie stavby. Tu súd dáva do pozornosti napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 3Cz. 18/1988.
V prejednávanej veci súd zohľadniac všetky vyššie uvedené hľadiská mal za to, že predmetné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné.
Predmetný rodinný dom, ktorý má jeden vchod, v suteréne ktorého je iba kotolňa a sklad, a ktorého prízemie je dispozičné riešené dvoma samostatnými 2-izbovými bytovými jednotkami so spoločným vstupom cez podbránenie, súd považoval za nedeliteľný z hľadiska finančnej náročnosti stavebných úprav nevyhnutných na jeho rozdelenie podľa výšky spoluvlastníckych podielov účastníčok. Za nedeliteľný súd rodinný dom v danej veci považoval aj z ďalšieho hľadiska, a to vzhľadom na to, že žalobkyňa nemá o dom vôbec záujem, nie je ochotná na stavebné úpravy pre účely jeho rozdelenia nič vynaložiť a ani žalované o investície do stavebných úprav domu (zvlášť po investíciách do opravy domu po povodniach v Kežmarku v júni 2010) tiež nemajú záujem. Súd mal za to, že tento záver neodporuje doterajšej súdnej praxi, podľa ktorej ust. § 142 ods. 1 Obč. zákonníka stanovuje pre súd záväzné poradie, v ktorom môže súd podielové spoluvlastníctvo vyporiadať, pritom zároveň rešpektuje dispozičnú zásadu účastníkov konania vo vzťahu k zrušeniu podielového spoluvlastníctva. V prípade záveru o deliteľnosti veci za situácie, že žiaden z účastníkov nie je ochotný v súvislosti so stavebnými úpravami nič vynaložiť, by súd svojim rozhodnutím proti vôli účastníkov konania mohol založil stav, za ktorého by účastníci na zrušení podielového spoluvlastníctva vôbec nemali záujem.
Druhým v zákone stanoveným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Súd pritom je povinný prihliadať na veľkosť podielov a účelné využitie veci.
V prejednávanej veci podiely všetkých spoluvlastníčok sú rovnaké - tretinové. O prikázanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v Kežmarku do vlastníctva žalobkyňa, ktorá býva a pôsobí v Košiciach, kde má vyriešené svoje bytové pomery, neprejavila záujem. O nehnuteľnosti majú od počiatku záujem obe žalované. Dom obýva od detstva žalovaná v 1. rade. Žalovaná v druhom rade má samostatnú domácnosť, žije však v Kežmarku. Za situácie, že aj ona má o dom záujem, v dome sú dva samostatné bytové jednotky, obe žalované sa spoločne starajú o údržbu domu, spoločne sa podieľali na jeho oprave po záplavách v Kežmarku v júni 2010, do domu investovali, sú schopné sa o dom naďalej starať, ako aj na skutočnosť, že vzťahy medzi žalovanými sú dobré, súd v súlade so zhodnými návrhmi všetkých účastníčok konania rodinný dom spolu s pozemkami prikázal do podielového spoluvlastníctva obom žalovaným v rovnakom podiele, t. z. po 1 - ici v pomere k celku.
Spornou v priebehu celého konania medzi stranami bola predovšetkým výška náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne.
Pri stanovení výšky tejto náhrady súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností stanovenej znaleckým posudkom vypracovaným pre potreby tohto súdneho konania znaleckým ústavom - Ústavom
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline dňa 21.2.2011 pod Y.. Ani jedna zo sporových strán nemala žiadne námietky voči tomuto posudku. Spornou medzi stranami bola otázka, či pri stanovení výšky primeranej náhrady v danej veci je potrebné vychádzať zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej týmto ústavom ku dňu 26.5.2010 alebo ku dňu 30.6.2010. Znalecký ústav totiž ohodnotenie nehnuteľností vykonal k dvom dátumom, a to z dôvodu, že po vykonaní prvej ohliadky nehnuteľností dňa 26.5.2010 došlo k neočakávanej a nepredvídanej udalosti. Na základe dlhotrvajúcich dažďov v mesiaci máj 2010 na Slovensku došlo okrem iných oblastí aj v Kežmarku k povodniam, ktoré zasiahli aj predmetné nehnuteľnosti. Táto živelná pohroma mala vplyv na zmenu technického stavu nehnuteľnosti, ktorý je jedným z hlavných faktorov vplývajúcich na technickú a všeobecnú hodnotu nehnuteľností. Preto ústav dňa 30.6.2010 vykonal druhú ohliadku so zameraním na poškodenia nehnuteľností povodňami. Všeobecnú cenu nehnuteľností tak stanovil vychádzajúc z technického stavu nehnuteľnosti pred povodňami ku dňu 26.5.2010 a tiež z technického stavu nehnuteľnosti po povodniach ku dňu 30.6.2010.
Žalobkyňa žiadala, aby súd pri stanovení výšky náhrady za jej podiel vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností pred povodňami, žalované zo všeobecnej hodnoty po povodniach.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Cit. ustanovenie § 153 ods. 1 O.s.p. ukladá súdu povinnosť rozhodovať na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Keďže skutkový stav sa môže v priebehu konania meniť, O.s.p. v § 154 ods. 1 určil aj okamih, ktorý je rozhodujúci pre posúdenie zisteného skutkového stavu. V zmysle tohto ustanovenia je pre posúdenie zisteného skutkového stavu ako základu rozhodnutia rozhodujúci okamih vyhlásenia rozhodnutia. Stav v čase vyhlásenia rozhodnutia je rozhodujúci aj pre hmotnoprávne posúdenie veci, ale len vo veciach, v ktorým rozsudkom dochádza k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu medzi účastníkmi, t. z. tam, kde rozsudok má konštitutívne účinky. Nerešpektovanie tejto zásady by v spojení s porušením povinnosti prihliadať na všetko, čo v konaní vyšlo najavo a s následným porušením povinnosti rozhodovať na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov v konkrétnych súvislostiach mohlo znamenať zaťaženie konania vážnou vadou zakladajúcou porušenie procesného práva účastníka konania na spravodlivé súdne konanie v zmysle § 1 O.s.p. a zároveň porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Zmyslom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov odvíjajúcich sa od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov. Rozhodnutím podľa § 142 Obč. zákonníka sa zakladajú nové hmotnoprávne vzťahy, preto ide o rozhodnutie majúce konštitutívnu povahu. Okrem zistenia okruhu spoluvlastníkov a výšky ich podielov podstatnými hmotnoprávnymi otázkami, ktorými sa súd v tomto konaní musí zaoberať, je otázka spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva a v prípade prikázania veci niektorému zo spoluvlastníkov aj otázka primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel. Keďže posúdenie všetkých týchto hmotnoprávnych otázok je závislé od stavu spoločnej veci , ktorý sa v priebehu konania môže meniť, je pre spravodlivé rozhodnutie v takomto konaní zvlášť významné dodržanie zásady, podľa ktorej je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Preto súd v prejednávanej veci pri posudzovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľností rozhodnej pre správne určenie výšky náhrady za podiel žalobkyne vychádzal z aktuálneho technického stavu nehnuteľností v čase svojho rozhodovania, teda z ich technického stavu po povodniach. Za všeobecnú hodnotu nehnuteľností súd pritom považoval hodnotu stanovenú znaleckým ústavom vo výške 57 500 eur. Súd mal za to, že takto stanovená všeobecná hodnota vyjadruje aktuálnu tržnú hodnotu nehnuteľnosti. Strany v tomto smere nenavrhovali vykonanie ďalšieho dokazovania. Preto súd uložil žalovaným zaplatiť žalobkyni príslušný podiel tejto všeobecnej ceny nehnuteľností, t. z. celkom náhradu
vo výške 19 166,66 eur zokrúhlene 19 167 eur, každej po 9 583,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov súd aplikoval ust. § 142 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s ust. § 150 O.s.p.
V prejednávanej veci bolo podielové spoluvlastníctvo účastníčok vyporiadané spôsobom, ktorým navrhovala žalobkyňa, t.z. prikázaním celej veci do podielového spoluvlastníctva žalovaným vo výške každej po 1 - ici v pomere k celku. Žalobkyňa teda v zásade bola v konaní úspešná. Podľa zásady úspechu v konaní jej preto prislúcha právo na plnú náhradu trov konania. Jej neúspech v konaní spočíval iba nepriznaní náhrady za ustupujúci podiel v celej požadovanej výške. Rozhodnutie súdu v tejto časti však záviselo od znaleckého dokazovania ako aj úvahy súdu.
Súd sa však vzhľadom na ust. § 150 O.s.p. za účelom posúdenia, či v danej veci nejde o výnimočný prípad a či tu nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov úspešnej žalobkyni zaoberal aj skúmaním všetkých ďalších okolností prejednávanej veci.
V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa pred podaním žaloby prostredníctvom svojej právnej zástupkyne listom zo dňa 19.8.2005 ponúkla žalovaným svoj spoluvlastnícky podiel na odpredaj za sumu 700 000,- Sk s tým, že v prípade záujmu o jeho odkúpenie za túto cenu predloží návrh na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Listom zo dňa 8.9.2005 žalované prostredníctvom svojho právneho zástupcu na list reagovali tak, že oznámili, že majú záujem o dohodu, nemajú záujem o súdny spor, a okrem iného uviedli, že ponuka je pre ne neprijateľná iba z jediného dôvodu, a to že nesúhlasia s navrhnutou cenou podielu, nakoľko podľa súdneho znalca, ktorý posúdil hodnotu nehnuteľnosti ich všeobecná hodnota je do 950 000,-Sk. Následne prebehlo aj osobné stretnutie. Na tomto predsúdnom jednaní ako aj v priebehu celého súdneho konania predmetom sporu bola vždy iba všeobecná hodnota nehnuteľnosti, od ktorej sa odvíjala výška náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne.
Za tejto situácie mal súd preto za to, že postoj žalovaných umožňoval pred začatím súdneho konania uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa § 141 Obč. zákonníka spôsobom, ktorý navrhovala žalobkyňa v žalobe a ktorým v konečnom dôsledku súd v súlade s jej návrhom spoluvlastníctvo aj vyporiadal (prikázanie veci do podielového spoluvlastníctva žalovaných v podieloch po 1 -ici v pomere k celku). K dohode nedošlo iba z dôvodu, že obe strany nevedeli ustáliť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, od ktorej sa odvíjala výška hodnoty ustupujúceho podielu žalobkyne. Keďže určenie tejto všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti je vec odborného posúdenia a úvahy súdu s prihliadnutím na skutočnosť, že znalecké posudky, ktoré si obe strany mimo súdneho konania dali vypracovať stanovili túto všeobecnú cenu s obrovským rozdielom (takmer 50%), čo účastníkov ešte viac spochybnilo pri vzájomnom jednaní, mal súd za to, že boli by neprimerane tvrdé, aby žalované hradili žalobkyni trovy tohto konania.
Preto súd rozhodol tak, že žalobkyni náhradu trov tohto konania nepriznáva.
O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., t.z. podľa výsledku konania. Vzhľadom na už vyššie uvedené okolnosti danej veci, ktoré podľa záveru súdu plne odôvodňuje nepriznanie trov úspešnej žalobkyni, súd všetkým účastníčkam konania uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu rovným dielom, t j každej po 1/3 -ine týchto trov. Trovy štátu predstavuje znalečné vyplatené znaleckému ústavu z rozpočtových prostriedkov súdu v zmysle uznesenia zo dňa 7.4.2011 sp. zn. 4C 26/2007 - 226 vo výške 679,05 eur a svedočné vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu svedkovi T. zmysle uznesenia zo dňa 17.4.2009 sp. zn. 4C 26/2007 - 135 vo výške 85,18 eur, t. z. spolu 764, 23 eur.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).