Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoE/31/2011

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného A. Y. Z., s.r.o., O. XX, XXX XX N., IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému F. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, XXX XX C., o vymoženie 706,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k.

- 15 zo dňa 24.03.2011 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Oprávnený n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14.10.2011.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a zmluvu o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom zistil, že oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 20.12.2006 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá má povahu spotrebiteľského úveru.

Napriek tomu, že v bode 19.10 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere je uvedené, že zmluva sa uzatvára podľa ust. a nasl. a právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa riadia ustanoveniami a ďalších všeobecne záväzných predpisov, prvostupňový súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, a to aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa - oprávneného, ako aj vzhľadom k tomu, že prvostupňovému súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Z okolností uzatvárania zmluvy a s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Preto ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Zmluvných dojednaní, na ktoré sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách.

Prvostupňový súd zistil, že zmluva obsahuje neprimerané podmienky, a to dojednania o sankciách v bode 14 Zmluvných dojednaní, ktoré neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto neprimerané podmienky sú absolútne neplatné, a z tohto dôvodu v tejto časti exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené a je v rozpore s § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho

zákonníka, tiež v rozpore s dobrými mravmi podľa a a v rozpore so Smernicou Rady EÚ č. 93/13/EHS. Výška pokút nie je dohodnutá priamo v uzatvorenej zmluve, ale tieto dohody a podmienky sú obsiahnuté v súčasti zmluvy, a to v Zmluvných dojednaniach. Tieto sú na predtlačenom tlačive a sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov - spotrebiteľov, teda nie individuálne dojednané. Je nepochybné, že dlžník nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a spôsobujú nerovnováhu. Ide o rozpor so zákonom, resp. minimálne o snahu obísť právne normy o spotrebiteľských právnych vzťahoch.

Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle od. 5 neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povinný tak nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povinný mohol zmluvu prijať buď ako celok alebo ju odmietnuť.

Ako vyplýva z rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom vo veci, rozhodca opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Nevenoval náležitú pozornosť ochrane spotrebiteľa, dostatočne neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky a navyše, prvostupňovému súdu nebolo známe, či povinný vedel o prebiehajúcom rozhodcovskom konaní a či došlo k zákonnému doručeniu rozhodcovského rozsudku, z ktorého tiež vyplýva, že o podaní žaloby povinný nebol informovaný. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom preto viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia a nasl. a tiež Smernice 93/13/EHS, jej dojednanie v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Namietal, že článok 18 ods. 18.1 a 18.2 zmluvy ustanovenie, ktoré by vyžadovalo v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, neobsahuje. Prejednanie veci v rozhodcovskom konaní je upravené len ako alternatíva k prejednávaniu veci pred všeobecným súdom. Ustanovenie písm. q) v prílohe č. 1 Smernice č. 93/13/EHS tiež zakazuje len také dojednanie, podľa ktorého by sa mala vec zo spotrebiteľskej zmluvy prejednať v arbitráži, nepodliehajúcej žiadnym právnym predpisom, t. j. rozhodcovské konanie nevylučuje.

Z oboch ustanovení vyplýva, že prejednanie spotrebiteľskej veci v rozhodcovskom konaní je prípustné a rozhodcovská doložka je prípustná aj v spotrebiteľskej zmluve. Argumentácia súdu teda nemá oporu v právnej úprave a je v priamom rozpore so znením , ktorým bolo predmetné ustanovenie doplnené do . Uvedené ustanovenie v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.

Oprávnený tiež namietal, že zákaz ustanovenia v rozhodcovskej doložke, ktoré by vyžadovalo od spotrebiteľa postupovať výlučne pri riešení svojich nárokov, neznamená súčasne zákaz veriteľovi, aby ako prvý začal rozhodcovské konanie.

Poukazujúc na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08 oprávnený ďalej namietal, že z uvedeného rozhodnutia vyplývajú podmienky, za akých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne

skončenej veci. V prvom rade ide o zhodnotenie, či spotrebiteľ využil svoje procesné možnosti priznané zákonom, hlavne podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. o rozhodcovskom konaní. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty povinným nahradí exekučný súd svojim postupom ex offo, hoci ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní. Postup exekučného súdu je bez opory v zákone, v rozpore s SR a exekučný súd nerozhoduje v základnom konaní ani v pozícii súdu, konajúceho o zrušení rozhodcovského rozsudku.

Oprávnený namietal jednak postup exekučného súdu, spočívajúci v ním uvádzaných výhradách k obsahu rozhodcovskej doložky a k osobe rozhodcu, keďže exekučný súd mal uvádzať len domnienky a neurčité predpoklady bez toho, aby konkretizoval konkrétny skutkový základ a tiež argumentáciu o dohode o doručovaní rozhodcovského rozsudku.

Vo vzťahu k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora z dôvodu, že exekučný titul zaväzuje účastníka konania na plnenie právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, oprávnený vytýkal napadnutému uzneseniu, že z neho nie je možné zistiť, na základe akej aplikácie zákonných ustanovení vyvodil exekučný súd záver, že zmluvne dojednané sankcie spôsobujú značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 66,28 eur, a to za 2 úkony

- prevzatie a príprava zastúpenia a podanie odvolania zo sumy 706,56 eur vo výške á 25,73 eur + 2 x paušálnu náhradu nákladov vo výške á 7,41 eur.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

Vychádzajúc zo zákonnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, za neprijateľnú podmienku sa považuje taká, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a je (musí byť) v neprospech spotrebiteľa.

Takéto podmienky skúmal prvostupňový súd, ktorý v súlade so zákonom posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku z dôvodu, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, a to aj napriek možnosti voľby medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom. Inak povedané, o rozhodcovskú doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má právo vybrať si medzi

rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Povinný ako spotrebiteľ pri predmetnej doložke nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne uplatňuje svoje právo spotrebiteľa, využíva štátny súd.

Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - povinnému predložená, je skôr o nevhodnom predložení zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku v zmysle o ochrane spotrebiteľa.

V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si povinný vymieňoval rozhodcovské konanie ( ).

Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo.

Pre porovnanie dáva odvolací súd do pozornosti o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde oprávnený má možnosť nájsť modus vivendi, ak tak vehementne chce docieliť arbitrážny proces pre spotrebiteľa.

Odvolací súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2).

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých obchodných praktikách“, články 5 a nasl.

Javí sa nanajvýš nevierohodné, že zrazu by si spotrebiteľ - povinný v tomto exekučnom konaní osobitne vyjednával rozhodcu, o pravidlách postupu ktorého, zdá sa, nemá ani tušenia a oprávnený nemôže očakávať od súdu len akési „formálne“ odklepnutie exekúcie. Aj exekučné konanie je konanie, v ktorom sa má poskytnúť spravodlivá ochrana práv, a to aj práv povinného v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (Oceano Grupo Editorial, Asturcom, Mostaza Claro, Pannom), ako aj v zmysle Charty

základných práv Európskej únie, ktorá predpokladá vysoký stupeň politiky ochrany spotrebiteľa (čl. 38), a to všetko v záujme vyššej kvality života a ochrany hospodárskych záujmov spotrebiteľa (čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

Nie je treba preto aplikovať ani nepriamy účinok Smernice na to, aby bolo možné skonštatovať, že oprávnený ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej vyjednávacej pozície (porov. rozsudok súdneho dvora MOSTAZA CLARO , bod. 25), by rovnako nemali byť žiadne pochybnosti. Z uvedeného (aj zo Smernice) teda vyplýva, že na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto prípad ide aj v predmetnej právnej veci.

Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany prvostupňového súdu a platí to aj pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci. Rozhodcovskú doložku dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom. Exekučný súd sa totiž s istotou a najmä presvedčivým spôsobom vysporiadal s otázkou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že exekučný súd nezdôvodnil po stránke skutkovej a právnej svoje rozhodnutie v časti, týkajúcej sa sankcií za nesplnenie povinnosti, odvolací súd konštatuje, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj tá, ktorá od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok požaduje, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. písm. k) účinného od 01.01.2008. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že zmluvné pokuty obsiahnuté v článku 14 zmluvných dojednaní o revolvingovom úvere, ktoré požaduje oprávnený za včasné nesplnenie záväzku povinným, predstavujú neprimerané podmienky, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Navyše uvedená zmluvná podmienka zakotvená v zmluvných dojednaniach zmluvy (v článku 14) nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa (povinného) o osobitne vyjednanú zmluvnú podmienku. Zmluvné dojednania sú vypracované na predtlačenom formulári a jednotlivé zmluvné podmienky povinný nemal možnosť ovplyvniť, lebo boli vopred pripravené oprávneným. Aj túto okolnosť súd prvého stupňa správne zohľadnil pri posúdení dôvodnosti podaného návrhu na udelenie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku.

Prvostupňový súd rozhodol správne a s doplnením dôvodov v súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu ako správne s osvojením si dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (, ). Odvolací súd odmieta argumenty oprávneného, že rozhodcovská doložka bola v tomto prípade jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle ust. . V súlade s tým, čo odvolací súd na podporu správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu uviedol, nemožno totiž očakávať právnu istotu a legitímne očakávania tam, kde bolo porušené právo, ako sa to stalo aj v prípade predmetnej zmluvy.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa v spojení s ust. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že oprávnený v

odvolacom konaní úspech nemal a úspešnému povinnému v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.