Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/244/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky P. D., bytom N., Z. XXXX/XXX, zastúpenej S., N., Z. XXX/XX, IČO Q. proti odporcovi O.. L. D., bytom N., R. zastúpeného JUDr. G. G., advokátkou so sídlom D. W., Z. X/XX-XX, o určenie výživného manželky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09. júna 2011 č.k. -145 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 eur mesačne, ktoré bude poukazovať k jej rukám vždy vopred, najneskôr do 15. dňa v mesiaci od 13.10.2010 pod následkom výkonu rozhodnutia. Zročné výživné od 13.10.2010 do 09.06.2011 vo výške 761,29 eur uložil odporcovi zaplatiť k rukám navrhovateľky do 30.06.2011. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci konania sú manželia, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka v období, za ktoré žiadala určiť výživné, bola dlhodobo práceneschopná, poberala nemocenské dávky v priemere 75,40 eur mesačne a následne bola uznaná invalidnou z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Od 17.01.2011 je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 276,10 eur mesačne. Bolo preukázané, že odporcov príjem za rok 2010 predstavoval podľa daňového priznania 160,64 eur mesačne. Náklady na bývanie v N. neplatí a náklady spojené s bývaním v C. Z. sú predmetom daňových výdavkov, teda základ dane je očistený už od týchto výdavkov, ktoré sú zadefinované ako prevádzková réžia v peňažnom denníku a ktoré špecifikoval odporca, že sú to energie. Odporca spláca pôžičky vo výške 33 eur mesačne a 164 eur mesačne, má jednu vyživovaciu povinnosť. Súd vyhodnotiac životnú úroveň odporcu, ktorý je schopný financovať motocykel Yamaha 650, vlastní 2 rodinné domy v C.. a viacero pozemkov v k.ú. C. ako aj obchodné centrum v A. a dovolí si nehnuteľnosti nadobudnuté za cenu 33.193,92 eur darovať, dospel k záveru, že je schopný prispieť aj na výživu navrhovateľky v období, keď bola bez zamestnania, nemala príjem zodpovedajúci ani životnému minimu a následne pre pokles možnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a po tom, čo bola uznaná invalidnou a nemôže si zabezpečovať príjem vlastnou prácou, zaviazal odporcu na platenie výživného vo výške 100 eur. Odporca žiadal vypočuť ekonómku, ktorá mu vedie účtovníctvo, keď uvádzal, že nerozumie zápisom v peňažnom denníku, avšak jednoznačne z neho vyplýva, že 31.12.2009 vybral z firmy navrhovateľ 13.500 eur, pretože presne takýto zápis sa v

peňažnom denníku nachádza s tým, že sa jednalo o výber pre osobnú spotrebu, preto pre jednoznačnosť takéhoto zápisu nemal dôvod vypočúvať účtovníčku a neuveril tvrdeniam odporcu, že jeho finančná situácia je natoľko nepriaznivá, že nemôže platiť výživné na navrhovateľku. Odporca si protirečil, keď na jednej strane uvádzal, že nedisponuje žiadnymi peniazmi, má finančné problémy pri podnikaní, avšak na druhej strane bezdôvodne daroval nehnuteľnosti v hodnote viac ako 33.000 eur. Ako vyplynulo z peňažného denníka, aj z výpovede odporcu, výraznú časť straty pri výpočte základu dane tvoria odpisy nehnuteľností, teda výdavky, ktoré odporca nevynakladá, ale znižuje sa účtovne o ne daňový základ. Súd na základe týchto skutočností neuveril odporcovi, že nedisponuje žiadnymi peniazmi, pretože zápis v peňažnom denníku, vlastníctvo nehnuteľností, zbavovanie sa majetku v hodnote desiatok tisíc eur svedčia o opaku a o schopnosti odporcu platiť manželské výživné. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď v dôsledku oddeleného hospodárenia vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Morálne vymedzenie obsahu manželstva obsahuje povinnosť manželov žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si. V tomto prípade práve odporca sa dopustil nevery, v dôsledku ktorej mu vznikla vyživovacia povinnosť a súd aj z tohto hľadiska považoval návrh navrhovateľky za oprávnený. Odporca ako manžel navrhovateľky si vyživovaciu povinnosť neplní vôbec, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni manželov. Po zhodnotení všetkých uvádzaných skutočností súd dospel k záveru, že navrhovateľka sa oprávnene domáhala určenia manželského výživného podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine. Aktuálny príjem navrhovateľky nestačí na zabezpečenie jej potrieb. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z preukázaných pomerov manželov. Odporcu napokon zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky manželským výživným v sume 100 eur mesačne od 13.10.2010 /odo dňa podania návrhu/. Zameškané výživné za obdobie od 13.10.2010 do dňa rozhodnutia 09.06.2011 predstavuje 761,29 eur /po 100 eur za mesiace november 2010 až máj 2011 a 19 dní za mesiac október/.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal neúplne zistený skutkový stav veci súdom prvého stupňa, nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a to výsluch navrhovateľky, zabezpečenie policajného záznamu a lekárskej správy z dopravnej nehody a vypočutím účtovníčky, ktorá doklady predložené odporcom ako kvalifikovaná osoba s vysokoškolským vzdelaním vypracovala. Namietal, že zdravotný stav, v ktorom sa navrhovateľka nachádza, si spôsobila sama, keď riadila osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a spôsobila si pod ťarchou budúcich dôsledkov mozgovú príhodu. Predloženie listinného dôkazu zo strany policajného zboru by podľa jeho názoru preukázalo, že uvedený zdravotný stav si sama spôsobila nemorálnym spôsobom, keď riadila motorové vozidlo po vplyvom alkoholu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že podstatným spôsobom porušil zásadu rovnakého postavenia účastníkov konania, keď on sa osobne zúčastňoval ústnych pojednávaní a navrhovateľka nie a preto nemohol navrhovateľke klásť otázky. Ďalej poukázal na to, že je zaviazaný zo zákona prispievať na výživu maloletého O., keď je na výživnom dlžný cca 3.500 eur. Ďalej poukázal na to, že jeho mesačný príjem predstavuje 160,64 eur oproti mesačnému príjmu navrhovateľky 276,10 eur. Uviedol, že navrhovateľka sa sama nikdy žiadnym spôsobom nesnažila /aj pred dopravnou nehodou a vzniknutým nepriaznivým zdravotným stavom/ prispievať nielen finančne, ale aj morálne - pomocou pri podnikaní odporcu. Mal za to, že pokiaľ vlastní nehnuteľnosti, ktoré boli zistené v procese dokazovania, neoprávňuje to súd na to, aby prijal uvedené rozhodnutie. Dôvodil, že počas celého spoločného manželského spolužitia financoval celú svoju rodinu aj s manželkou. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka nevyužila podať návrh na rozvod manželstva, resp. uzatvoriť s ním dohodu o rozšírení alebo znížení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva. Taktiež nevyužila svoje právo, ak vôbec došlo k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, podať návrh na príslušný súd. Uviedol, že rodinný dom v N., ktorý vlastnia v podiele 1/1 účastníci konania navrhovateľka neužíva, je k dispozícii synovi účastníkov konania, ktorý hradí všetky výdavky, nakoľko tento ho sám užíva. Za nemorálne a neetické označil neustále financovanie navrhovateľky z dôvodu, že ona chce príspevok na výživu, keď je schopná sa z jej príjmu o svoju

výživu postarať. Veď nakoniec, aj navrhovateľka vlastní nehnuteľnosti - pozemky v k. ú. N.. Uviedol, že má snahu, keď sa mu to v tejto dobe nedarí, predať nehnuteľnosť, ktorá by mala byť v budúcnosti nerentabilná vzhľadom na výdavky, ktoré znáša len sám ako podnikateľ.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení odporcu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že je pravdou, že v inkriminovaný deň 18.01.2010 pri náhodnej kontrole policajnou hliadkou bolo u nej dychovou skúškou zistené požitie alkoholických nápojov, žiadna príčinná súvislosť s cievnou príhodou však preukázaná nebola. Ďalej poukázala na nezhody medzi účastníkmi týkajúce sa štúdia ich syna, keď odporca proti vôli svojho syna zobral späť prihlášku na podanú školu, o ktorú mal syn evidentný záujem a prinútil ho študovať na gymnáziu, z čoho v rodine vznikali konfliktné situácie. Nepoprela skutočnosť, že odporca finančne podporoval svojho syna počas štúdií, opomenul však uviesť, že počas celého obdobia stredoškolského a začiatku vysokoškolského štúdia sa syn svojou prácou výrazne podieľal na chode firmy bez akéhokoľvek nároku na finančnú odmenu. Možno preto jednoznačne povedať, že výsledky dosiahnuté v podnikaní neboli len záležitosťou odporcu, ako sa to snaží prezentovať, ale preukázateľne boli výsledkom snaženia celej rodiny, včítane jej rodičov. Uviedla, že po celú dobu manželského spolužitia mala príjem z pracovného pomeru, svojou prácou v domácnosti zabezpečovala jej riadny chod a zároveň sa finančne podieľala na úhrade nákladov na domácnosť. Jej finančná situácia sa zhoršila potom, ako jej zo strany zamestnávateľa bol zmenený pracovný pomer na kratší pracovný čas. V tomto období, aj po odchode odporcu zo spoločnej domácnosti až do doby, pokiaľ jej to umožňoval zdravotný stav, však robila všetko pre to, aby si zachovala finančnú nezávislosť. Uznala, že vzťahové problémy medzi ňou a odporcom, najmä po jeho odchode zo spoločnej domácnosti, neriešila vždy najvhodnejším spôsobom, podotkla však, že nikdy to nebolo v takej miere, ako to namietal odporca a ani na úkor starostlivosti o rodinu a domácnosť, o ktorú sa vždy riadne starala. Námietku odporcu, že nevyužila právo podať návrh na rozvod manželstva, považovala za irelevantnú, nakoľko nikdy počas manželstva nemala mimomanželskú známosť a keďže je to práve odporca, ktorý má z mimomanželského vzťahu dieťa, malo byť predovšetkým v jeho záujme vyriešiť vzniknutú situáciu. Za účelové označila tvrdenie odporcu, že voči mal. synovi má dlh na výživnom vo výške 3.500 eur. Účelovosť takto prezentovanej dohody videla okrem iného aj v tom, že uznanie tvrdeného dlhu na výživnom by znamenalo, že odporca od narodenia dieťaťa - od XX.XX.XXXX doteraz, t.j. po dobu cca 35 mesiacov nezaplatil k rukám matky ani euro. Ďalej poukázala na to, že netvrdí, že zákon stanovuje povinnosť osvedčiť podpisy účastníkov takejto dohody, mala skôr na mysle jej vierohodnosť, keďže nemožno vzhľadom na okolnosti hodnoverne preukázať čas, kedy k jej uzavretiu skutočne došlo. Ďalej dôvodila, že v konaní bolo preukázané, že odporca za trvania manželstva nadobudol a disponuje majetkom patriacim jednak do jeho výlučného vlastníctva a naviac za ním tvrdenej zložitej finančnej situácie sa zbavil jednej z nehnuteľností v hodnote cca 1.000.000 korún z titulu darovania, čo v konaní neprospelo. Mala za to, že vysvetlenie odporcu, že takýmto spôsobom riešil stav núdze, nemôže obstáť v žiadnom konaní. Taktiež spochybnila tvrdenie odporcu, že jednu z nehnuteľnosti ponúkla na predaj cez internet od októbra do marca 2010, ale bezúspešne. Uviedla, že ako spoluvlastníčka nehnuteľností v BSM - rod. domu v k.ú. N., je na túto nehnuteľnosť odkázaná a to napriek tomu, že práve z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a odkázanosti na pomoc zo strany iných osôb sa po návrate z nemocnice zdržiavala do konca mesiaca máj 2011 spolu so svojimi prestárlymi rodičmi v rodinnom dome vlastnícky patriacemu jej bratovi, v ktorom bolo rodičom zriadené právo doživotného bývania. Od konca mesiaca máj 2011 býva v rodinnom dome spolu so svojím synom. Odporca v konaní potvrdil, že na úhrade nákladov na uvedený rodinný dom sa nepodieľa, tieto náklady znášajú deti a ona, zložitú situáciu jej najviac sťažuje skutočnosť, že z invalidného dôchodku si musí hradiť lieky, ktoré predstavujú mesačne cca 35 eur. Ďalej poukázala na ostatné náklady týkajúce sa bývania. Namietala, že nemá iný zdroj príjmov, ktorý by mohla použiť na zlepšenie svojej finančnej situácie, keď odporcovi nič nebráni riešiť jestvujúci stav a hľadať zdroj príjmov a to tak z hľadiska svojho zdravotného stavu, ako aj z hľadiska ekonomickejšieho využitia nehnuteľností, ktorými disponuje. Spochybnila tvrdenie odporcu, že nerozumie účtovníctvu, nakoľko podľa výpisu zo živnostenského registra mu oprávnenie na predmet podnikania bolo udelené ešte v roku 1992 a od tejto doby sa trvale a nepretržite venuje podnikaniu. Vysvetlenia odporcu k príjmovej a výdavkovej časti peňažného denníka v konaní sa malo vzťahovať k obdobiu rokov 2009, 2010 a nie k obdobiu, na ktoré by si už pre značný časový odstup odporca nedokázal spomenúť. Keďže predloženú rekapituláciu peňažného denníka za rok 2009 odporca podpísal, možno dôvodne predpokladať, že stav peňažného denníka z hľadiska príjmov a výdavkov mu bol a je známy. Odporca mal pritom dostatočne dlhú lehotu danú súdom na predloženie predmetných peňažných denníkov tak, aby sa mohol pripraviť na zdôvodnenie ako príjmovej, tak výdavkovej časti peňažného denníka. Uviedla, že odporcovi sa nezvýšili

náklady na zabezpečenie základných životných potrieb, deti pochádzajúce z manželského zväzku sú dospelé, ukončili štúdium a odporcovi v tejto súvislosti nevznikajú žiadne výdavky.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /, v spojení s / a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Za daného stavu si osvojil dôvod napadnutého rozsudku v zmysle a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolacie námietky odporcu sú totožné s námietkami uplatnenými odporcom pred súdom prvého stupňa a tieto námietky nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

K námietkam odporcu uvádzaným v odvolaní odvolací súd poznamenáva nasledovné:

Rozsah vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, teda vzájomné vyživovacie povinnosti trvajúce po celú dobu existencie manželstva tak, ako je to upravené v ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, určí súd vtedy, ak niektorý z manželov túto povinnosť dobrovoľne neplní buď vôbec, alebo v dostatočnej miere na návrh druhého manžela tak, aby hmotná a kultúrna úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. Zmyslom návrhu na určenie výživného je teda vyrovnanie rozdielnej životnej úrovne manželov. Pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti manžela sa vychádza zo všeobecných hľadísk uvedených v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi podľa uvedených hľadísk nestačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, vrátane ich príjmu, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa v danej veci správne posúdil, že dôvod rozhodnutia o výživnom navrhovateľky je nepochybne daný, keďže mal za preukázané, že odporca si svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke neplnil Za správne považuje aj určenú výšku výživného, keď pri jej určení súd prvého stupňa vychádzal zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby navrhovateľky a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu.

Z vykonaného dokazovania v danej veci vyplýva, že účastníci nežijú spolu v spoločnej domácnosti. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa a poberá invalidný dôchodok vo výške 276,10 eur mesačne. Odporca je držiteľom živnostenského oprávnenia s predmetmi podnikania: maloobchod so zmiešaným tovarom, hlavne potravinami, nápojmi, tabakom, poskytovanie občerstvenia v rozsahu voľnej živnosti, pohostinská činnosť, prevádzkovanie cukrárne vrátane prípravy cukrárenských výrobkov a ubytovacie služby bez poskytovania pohostinských činností. U odporcu bolo zistené, že nepodniká v predmete podnikania zapísanom v živnostenskom oprávnení, prenajíma nehnuteľnosť v A.. Ide o nehnuteľnosť napísanú a LV č. XXXX k. ú. A. evidovanú pod súp. č. 1402 ako obchodné centrum, podľa ktorej prenajíma priestory pre účely predajní potravín o výmere 68 m2 za dohodnuté nájomné 597,49 eur mesačne. Ďalších 70 m2 odporca prenajíma pre účely reštaurácií na základe zmluvy o nájme z rok 2011 za dohodnuté nájomné 829,84 eur mesačne. Vo zvyšnej časti nebytových priestorov, ktoré predstavujú plochu 411 m2, má odporca uzavretú nájomnú zmluvu so spoločnosťou V.., ktorej fakturoval nájomné vo výške 1.000 eur, avšak táto spoločnosť nájomné neplatí a odporca hľadá nového nájomcu. V konaní bolo preukázané, že odporcov príjem za rok 2010 predstavoval podľa daňového priznania 160,64 eur mesačne. Taktiež v konaní bolo preukázané, že v roku 2006 odporca daroval M. D. a V. D., každému v podieli 1-ica nehnuteľnosť v hodnote 33.000 eur, ktorú skutočnosť odporca odôvodnil tým, že niekedy je lepšie zbaviť sa nehnuteľnosti, že asi bol v núdzi a preto to urobil.

Odporca vo svojom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhované dôkazy a to vypočutie navrhovateľky, zabezpečenie policajného záznamu a lekárskej správy z dopravnej nehody a

vypočutie jeho účtovníčky. Taktiež namietal, že nebol správny záveru súdu prvého stupňa o povinnosti platiť výživné na navrhovateľku z dôvodu, že odporca je podnikateľom a v čase trvania manželstva bol navrhovateľke neverný. Ďalšia námietka odporcu uvádzaná v odvolaní sa týkala financovania celej rodiny počas spoločného žitia s navrhovateľkou, pričom v súčasnosti je príjem navrhovateľky oveľa vyšší ako jeho príjem.

Odvolacie námietky odporcu odvolací súd považuje za nedôvodné. Odporcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že súd prvého stupňa nevypočul navrhovateľku. Navrhovateľka bola v konaní zastúpená právnou zástupkyňou, rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých sa domáhala určenia výživného na manželku opísala v návrhu na začatie konania, nebola spochybnená skutočnosť, že je uznaná invalidnou z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou ako ani jej príjem a to invalidný dôchodok vo výške 276,10 eur mesačne. Právna zástupkyňa navrhovateľky sa riadne zúčastňovala pojednávania, na ktorom bol pred súdom prvého stupňa odporca riadne ako účastník konania v danej veci vypočutý, jeho osobné a majetkové pomery boli súdom prvého stupňa riadne zistené. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zdôvodnil, prečo nemal dôvod vypočúvať ako svedkyňu účtovníčku odporcu, keď z peňažného denníka odporcu jednoznačne vyplýva, že dňa 31.12.2009 vybral z firmy 13.500 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu ani vykonanie ďalšieho dôkazu a to zabezpečenie policajného záznamu a lekárskej správy z dopravnej nehody navrhovateľky v danej veci nebolo potrebné, nakoľko ani vykonaním tohto dôkazu nemohla byť preukázaná príčinná súvislosť medzi vedením vozidla navrhovateľkou pod vplyvom alkoholu a mozgovou príhodou navrhovateľky. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa považoval za účelové tvrdenie odporcu, že má dlh na výživnom k mal. O. D. vo výške 3.500 eur, nakoľko odporca si mal byť vedomý svojej povinnosti platiť výživné na mal. O., pričom jeho majetkové pomery neodôvodňujú vznik tak vysokého zročného výživného. Nedôvodná bola aj námietka odporcu uvádzaná v odvolaní, že celé manželské spolužitie zabezpečoval finančne aj sociálne rodinu, keď navrhovateľka do 18.01.2010, kedy mala cievnu príhodu, pracovala a mala svoj príjem. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa považoval za potrebné prihliadnuť k tomu, že odporca sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu, keď nehnuteľnosti nadobudnuté za cenu 33.193,92 eur v roku 2006 daroval M. D. a V. D., každému v podiele 1-ica darovacou zmluvou, ktorá bola zavkladovaná správou katastra pod č. V 3971/06, N86/06. Vychádzajúc z týchto majetkových pomerov odporcu odvolací súd je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach platiť s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 13.10.2010 výživné na navrhovateľku v sume 100 eur mesačne. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa neboli zistené na strane navrhovateľky žiadne také okolnosti, ktoré by mali vplyv na nepriznanie výživného manželky.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky výživné vo výške 100 eur mesačne s účinnosťou od 13.10.2010 a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správne podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , a tak, že úspešnej navrhovateľke táto náhrada trov nebola priznaná, nakoľko si ju neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.