Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-266-2011.pdf
PDF · 81.58 KB
No categories available
17Co/266/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľa G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. č. XXXX/XX, XXX XX Zvolen, proti odporcovi H. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. 98X/XX, XXX XX H., o návrhu na určenie výživného pre dospelé dieťaťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/184/2010-61 zo dňa 23. 03. 2011, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom určil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa výživným vo výške 80 Eur mesačne, a to od 01. 12. 2010, ktoré výživné je odporca povinný zasielať k rukám navrhovateľa vždy do 15-teho dňa v tom- ktorom mesiaci. Zameškané výživné za obdobie od 01. 12. 2010 do 31. 03. 2011 spolu vo výške 320 Eur povolil okresný súd odporcovi splatiť v splátkach vo výške 20 Eur mesačne, spolu s bežným výživným, a to od právoplatnosti uvedeného rozhodnutia až do úplného vyrovnania zameškaného výživného, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) s použitím ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci dospel k záveru, že výživné, na plnenie ktorého zaviazal odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi ako dospelému dieťaťu vo výške 80 Eur mesačne, je primerané k veku a potrebám navrhovateľa (dospelého dieťaťa) a súčasne zodpovedá i schopnostiam a možnostiam povinného (otca), a to aj s prihliadnutím na jeho iné vyživovacie povinnosti. Uvedené mal za preukázané vzhľadom na to, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 10. 05. 2006, keď bol navrhovateľ ešte žiakom základnej školy. Od uvedeného času sa však navrhovateľ stal študentom Strednej odbornej školy hotelových služieb a obchodu vo Zvolene, kde navštevuje 4. ročník, s čím nepochybne súvisia aj jeho zvýšené výdavky. Všetky jeho náklady spojené so stravou a bývaním hradí jeho matka, ktorá je tohto času nezamestnaná. Okresný súd prihliadal i na mimoriadne výdavky spojené s absolvovaním vodičského kurzu navrhovateľa a stužkovú slávnosť. Konštatoval, že odporca je v súčasnej dobe zamestnaný, pracuje na živnosť ako montážny technik na základe dohody o pracovnej činnosti. Okresný súd uznal, že odporca má i ďalšie vyživovacie povinnosti, avšak i napriek tomu je jeho prvoradou povinnosťou prispievať na navrhovateľa výživným, ktoré zodpovedá zákonom vyžadovaným predpokladom.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Žiadal o určenie výživného na navrhovateľa vo výške 40 Eur mesačne a to od právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici. Uvedenej zmeny výšky vyživovacej povinnosti sa odporca domáhal predovšetkým s poukazom na svoju zlú finančnú situáciu v dôsledku platobnej neschopnosti obchodných spoločností, ktoré mu dlhujú finančné prostriedky. V odvolaní poukázal najmä na to, že po rozvode rodičov navrhovateľa neprebehlo mimosúdne rozdelenie spoločne nadobudnutého majetku a ani to doposiaľ nebolo doriešené súdom. Podľa odporcu celý majetok a byt užíva práve matka navrhovateľa a navrhovateľ sám. Od roku 2009 sa podstatne odporcovi zhoršila finančná situácia, keď nemá uhradené faktúry od firiem, pre ktoré pracoval. Potvrdil, že v roku 2009 predstavoval u neho daňový základ sumu 3.879 Eur a za rok 2010 išlo o sumu 2.548 Eur. Momentálne má odporca uzavretú zmluvu so spoločnosťou IGMA SP a jeho hodinová mzda predstavuje 4,70 Eur. Namietal, že výdavky, na ktoré poukazoval navrhovateľ sú nadbytočné, najmä pokiaľ ide o tanečný kurz, či doučovanie angličtiny a podobne. Nezanedbateľnou je podľa neho i okolnosť, že má ďalšie vyživovacie povinnosti, a preto nie je v jeho možnostiach prispievať na navrhovateľa sumou 80 Eur mesačne.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne vyjadril podaním zo dňa 29. 08. 2011, v ktorom uviedol, že považuje rozsudok okresného súdu za správny. Uviedol, že od septembra roku 2011 navštevuje už 5. ročník Strednej odbornej školy vo Zvolene, odbor hotelová akadémia, naďalej sa venuje záujmovej činnosti, pričom výživné určené okresným súdom je len čiastočným uspokojením jeho nákladov, ktoré sú spojené so štúdiom či inými opodstatnenými potrebami. Naďalej zotrval na svojich ústnych vyjadreniach, ako aj listinných dokladoch, ktoré predložil súdu na preukázanie svojich tvrdení.
Na základe podaného odvolania odporcu, krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva nasledovné:
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odporca si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi, ktorý je naň odkázaný svojou výživou. Odporca ako otec navrhovateľa je v produktívnom veku, neuvádzal žiadne zdravotné ťažkosti, ktoré by mu znemožňovali uplatniť sa na trhu práce a tým získať aj primeraný príjem, aby si v plnej výške mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu. Naopak, na strane navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov, na ktorú poukazoval i okresný súd, keď vyhodnotil, že navrhovateľ je od poslednej úpravy výživného fyzicky starší, vyspelejší, zvýšili sa náklady na zabezpečenie jeho životných potrieb. Naopak pri posudzovaní možností a schopností rodičov nie je rozhodujúci len ich skutočne dosahovaný prípadne len preukázateľný príjem, ale treba zohľadniť i skutočné možnosti, schopnosti, dosiahnutú kvalifikáciu, nadobudnuté pracovné skúsenosti ako aj reálne možnosti na trhu práce a i vôľu a snahu povinného rodiča dosiahnuť čo najvyšší príjem. Ani z odvolania odporcu pre súd nevyplynula okolnosť, že by nad rámec ustáleného výživného prispieval na navrhovateľa od roku 2010.
Z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že u povinnej osoby sú rozhodujúce objektívne reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je
odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností (v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný stav, eventuálne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a materiálne a finančné zázemie) a podľa pomeru ich zárobkov a celkovej finančnej a sociálnej situácie.
Pri určovaní výšky výživného podľa citovaných ustanovení je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, teda dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a pripravuje sa na budúce povolanie. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu (predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho školského zaradenia s ohľadom na stupeň vzdelávania a miesto vzdelávania), jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné kritériá relevantné, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa o určenie výživného rozhodol vecne správne, pretože zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Z obsahu spisu je nesporné, že v dobe rozhodovania okresného súdu možno navrhovateľa jednoznačne klasifikovať ako nezaopatrené dieťa a teda rodičia majú voči nemu vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine. Tým, že okresný súd zaviazal odporcu k povinnosti platiť navrhovateľovi výživné vo výške 80 Eur mesačne, realizoval splnenie primárnej zákonnej podmienky pre určenie výživného, ktorou je zabezpečenie časti oprávnených potrieb navrhovateľa ako nezaopatreného dieťaťa a to v rozsahu primeranom životnej úrovni povinného rodiča, teda odporcu. Z charakteru štúdia navrhovateľa je nepochybné, že uvedené výživné pokryje len časť jeho nevyhnutných potrieb a na úhrade zostávajúcej časti jeho potrieb musí participovať jeho matka, eventuálne si navrhovateľ zabezpečuje príjem i sám. Vyporiadanie, resp. nevyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. rodičov navrhovateľa po rozvode, nemôže spochybniť ani negatívne ovplyvniť nárok dieťaťa na vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd zároveň konštatuje, že okresný súd pri určení uvedenej výšky výživného správne zohľadnil i ďalšie vyživovacie povinnosti odporcu.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu navrhovateľa sumou 80 Eur mesačne, a to od 01. 12. 2010 v zmysle podaného návrhu navrhovateľom, podľa § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Keďže v konaní nebolo sporné, že odporca od 01. 12. 2010 do 31. 03. 2011 navrhovateľovi neplatil zvýšené výživné (v porovnaní s predchádzajúcim výživným určeným rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/138/2004 zo dňa 10. 05. 2006) a i takto ustálené výživné platil nepravidelne a v nie plnej výške, vznikol mu za uvedené obdobie nedoplatok na výživnom v celkovej výške 320 Eur, odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu i vo výroku o zročnom výživnom.
Pretože odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu vo vyššie uvedených výrokoch vo veci samej, ako vecne správny potvrdil i súvisiaci výrok o trovách konania.
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si však trovy odvolacieho konania neuplatnil a nevyčíslil, a existenciu jeho konkrétnych trov odvolacieho konania nemal odvolací súd preukázanú ani zo spisu (§ 151 ods. 2 O. s. p.), náhradu trov odvolacieho konania mu nepriznal v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O. s. p..
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.