Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Cob-20-2011.pdf
PDF · 130.59 KB
No categories available
2Cob/20/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobcu: T., s.r.o., Z. cesta XX, XXX XX X. X., IČO: 36 015 326, právneho zastúpeného JUDr. Marianou Matulovou, advokátkou, Banská Bystrica, Železničiarska 9, proti žalovanému: O. C. - U., L. L. X, XXX XX O., IČO: 10 772 651, právne zastúpenému JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 18.121,59 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 19.10.2010 č. k. 5Cb/2/2010-58, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby.
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobca je povinný žalovanému na účet jeho právneho zástupcu JUDr. T. Gelenekyho nahradiť trovy prvostupňového konania vo výške 5.653,76 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia zmluvnej pokuty vyúčtovanej mu faktúrou č. 20080079 zo dňa 4.9.2008 za meškanie s úhradou ceny diela. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 6.552,97 eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca uplatňovaný nárok odvádza od objednávky žalovaného z 23.5.2008 č. 1608 a z uzavretej zmluvy o dielo č. 8053-270508. Podľa tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal ako objednávateľ zaplatiť žalobcovi ako zhotoviteľovi cenu diela rýchlou platbou do 24 hodín po riadnom dokončení diela a pri nedodržaní termínu platby týmto spôsobom sa zaviazal zaplatiť sankciu vo výške 30% z celkovej hodnoty diela. Žalobca plnenie podľa zmluvy o dielo ukončil 8.7.2008, čo žalovaný potvrdil podpisom na súpise vykonaných prác i podpisom prevzatia faktúry č. 20080053 v ten istý deň. Žalovaný však uvedenú faktúru nezaplatil v zmluvne dohodnutom termíne, t.j. rýchlou platbou do 24 hodín, ale až 28.7.2008. Preto si žalobca proti žalovanému uplatňuje nárok na dohodnutú zmluvnú pokutu.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že v zmysle uzavretej zmluvy o dielo žalobca žalovanému riadne dielo neodovzdal, nebol spísaný protokol o prevzatí a odovzdaní diela, ktorý by mal byť podpísaný oboma zmluvnými stranami. Namietal aj to, že 30% zmluvná pokuta je v rozpore s ust.
§ 554 ods. 1 Obch. zák. a § 265 Obch. zák.. Považuje túto zmluvnú pokutu za odporujúcu zásadám poctivého obchodného styku a aj o zmluvnú pokutu neprimeranú, pričom zdôrazňuje aj to, že v uzavretej zmluve o dielo je dohodnutá aj ďalšia zmluvná pokuta vo výške 0,1% denne z omeškanej platby, čo ku dňu zaplatenia ceny za dielo predstavuje sumu 884,80 eur.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci boli v zmluvnom vzťahu už podľa zmluvy o dielo č. 7036-040507 zo dňa 4.1.2008 na plnenia v interiéroch školiaceho centra X. Z.. L., ktoré žalobca poskytol podľa tejto zmluvy žalovanému, investor reklamoval, o čom je zápis zo 7.5.2008. Aj podľa svedka Ing. Marčoka, zo strany žalobcu nebola reklamácia uznaná, ale bolo dohodnuté, že bude vyhotovená nová stena zodpovedajúca predstavám investora. Žalovaný doručil žalobcovi objednávku z 23.5.2008 a následne došlo medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy o dielo č. 8053-270508 z 28.5.2008, podľa ktorej mal žalobca ako zhotoviteľ dodať plnenie do 10.7.2008. Podľa tejto zmluvy a vystavenej predfaktúry č. 8053-270580 zaplatil objednávateľ zhotoviteľovi zálohu vo výške 1.000.000,- Sk. V zmluve bola dohodnutá cena diela vrátane DPH vo výške 2.272.504,66 Sk. V čl. II. bod 3 zmluvy sa zaviazal objednávateľ zostatkovú cenu diela zaplatiť do 24 hodín rýchlou platbou po riadnom dokončení dodávky. Pri nedodržaní tejto platby objednávateľ zaplatí sankciu 30% z celkovej ceny diela. Práva a povinnosti objednávateľa sú uvedené v čl. III. zmluvy. Podľa čl. III. bod 4 zmluvy objednávateľ je povinný dielo prevziať a zaplatiť dohodnutú cenu po predložení preberacieho protokolu a záverečnej faktúry. Súčasne je povinný dielo riadne prekontrolovať a prevziať protokolárne na základe preberacieho protokolu. Práva a povinnosti zhotoviteľa sú uvedené v čl. IV. zmluvy. Podľa čl. IV. bod 5 zhotoviteľ je povinný vyzvať objednávateľa k prevzatiu diela minimálne v deň nástupu na vykonanie diela. Podľa čl. IV. bod 8 zhotoviteľ splní svoju povinnosť vyplývajúcu z tejto zmluvy vykonaním diela, jeho riadnym ukončením, protokolárnym odovzdaním objednávateľovi podpísaným obidvoma zúčastnenými stranami. Žalobca vystavil faktúru s konečnou cenou diela č. 20080053 na sumu 1.272.534,70 Sk, ktorá podľa v nej uvedených údajoch bola vyhotovená 7.7.2008 so splatnosťou v ten istý deň. Táto faktúra, súpis vykonaných prác bol odovzdaný žalovanému dňa 8.7.2008. Prevzatie faktúry a súpisu vykonaných prác potvrdil žalovaný svojim podpisom. Podmienkou riadneho prevzatia a vykonania diela v zmysle čl. IV. bod 8. zmluvy je jeho ukončenie, ale aj protokolárne odovzdanie žalovanému podpísané obidvoma zmluvnými stranami. Žalobca však v konaní nepreukázal, aby písomne, resp. iným spôsobom vyzval žalovaného na prevzatie diela, ani kedy ho na takýto úkon vyzval tak, ako to žiada čl. IV.5. zmluvy. Žalobca nepreukázal, aby žalovanému predložil preberací protokol o prevzatí a vykonaní diela podľa zmluvy č. 8053-270508 zo dňa 28.5.2008. Protokol, ktorý predložil do spisu, sa týka zmluvy o dielo č. 7036-040507 zo dňa 4.1.2008 a nie zmluvy, od ktorej odvádza žalobca nárok v tomto konaní. Ani tento protokol, ktorý žalobca predložil, však nie je podpísaný ani žalobcom, ani žalovaným, ani zástupcom investora. Pritom už pri predchádzajúcej zmluve zo 4.1.2008 a pri reklamácii, tak ako to vyplynulo aj z výpovede svedka T., si investor vymienil právo zúčastniť sa pri preberaní novej steny, ktorá mala byť vymenená za starú. Napriek tomu, že si to zástupca investora, v konaní vypočutý svedok T. vtedy pri jednaní zo stranami vymienil, preberania novej steny sa nezúčastnil, pretože podľa jeho vyjadrenia ho ani nikto k tomu neprizval. Pri uzatváraní zmluvy o dielo, tak ako je upravená v ust. § 536 a nasl. Obch. zák., platí zmluvná voľnosť. Teda uzatvorená zmluva má prednosť pred ustanoveniami zákona v konkrétnej veci. Zodpovedajúco uzavretej zmluve, ale aj ust. § 548 ods. 1 Obch. zák. nárok na zaplatenie ceny diela má zhotoviteľ vykonaním diela. Zodpovedajúco aj čl. IV.8. zmluvy zhotoviteľ splní svoju povinnosť vyplývajúcu z tejto zmluvy vykonaním diela a jeho riadnym ukončením a protokolárnym odovzdaním objednávateľovi. Takéto protokolárne odovzdanie diela žalobca v konaní nepreukázal. Nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že so žalovaným dohodol prevzatie diela na deň 8.7.2008, pretože už 7.7.2008 žalobca vyhotovil faktúru a v nej uviedol splatnosť 7.7.2008. Ak by mal žalovaný zaplatiť zvyšnú cenu diela do 24 hodín podľa údajov ako sú uvedené v písomne vyhotovenej faktúre, tak už aj v čase prevzatia faktúry by bol v podstate v omeškaní so zaplatením tejto faktúry. Po citácii ust. § 265 a § 264 Obch. zák. súd prvého stupňa uzavrel aj to, že dojednanie strán ako je formulované v čl. II.3. zmluvy je odporujúce zásadám poctivého obchodného styku, obchodným zvyklostiam a napokon výška pokuty je zjavne neprimeranou. Neprimeranosť súd videl v tom, že zmluvná pokuta bola dohodnutá len pre porušenie povinnosti žalovaného a nie aj pre porušenie povinnosti žalobcu. Aj keď svedok T. uviedol, že pri vystavení objednávky mal za to, že bolo dohodnuté, že 30% zmluvná pokuta sa vzťahuje aj na porušenie povinnosti zhotoviteľa aj objednávateľa, text samotnej zmluvy o tom nesvedčí. Neprimeranosť zúčtovanej zmluvnej pokuty spočíva aj v tom, že už pred začatím vykonávania diela žalovaný zaplatil žalobcovi zálohu vo výške 1.000.000,- Sk. Súd pritom zdôraznil aj to, že aké okolnosti viedli k uzavretiu tejto druhej zmluvy a že táto zmluva bola dôsledkom nekvalitnej realizácie diela žalobcom podľa prvej
zmluvy zo 4.1.2008. Samotná zmluva, od ktorej odvádza žalobca svoj nárok, obsahuje okrem zmluvne dohodnutej sankcie v čl. II. bod 3 aj ďalšiu zmluvnú pokutu upravenú v čl. VI. bod 4 vo výške 0,1% denne s omeškaním zaplatenia ceny. V zmysle obchodných zvyklostí mala byť za jedno porušenie povinnosti dohodnutá len jedna zmluvná pokuta. Žalovaný zaplatil faktúru, od ktorej odvádza žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, 20 dní po prevzatí faktúry. Uplatňovanie zmluvnej pokuty vo výške 0,l% denne za každý deň omeškania, tak ako to je upravené v čl. VI. bod 4 zmluvy nie je predmetom tohto konania. Súd nemohol aplikovať ust. § 301 Obch. zák. o možnosti znižovania uplatňovanej zmluvnej pokuty. Pre takýto postup by bolo potrebné, aby žalobca preukázal, aká mu škoda vznikla. Žalobca však výšku škody, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným, nepreukázal. Výšku škody vyčísľoval len v súvislosti s porušovaním povinnosti súvisiacim so zmluvou zo dňa 4.1.2008. Za takéhoto stavu nebolo možné ani aplikovať moderačné právo, tak ako je upravené v ust. § 301 Obch. zák..
Žalovanému úspešnému v konaní priznal aj nárok na náhradu trov konania. Za účelne vynaložené náklady súvisiace s týmto konaním považoval zaplatenie súdneho poplatku za odpor vo výške 1.293,77 eur, zálohu na svedočné svedkovi T. použitú na výplatu tohto svedočného v rozsahu 906,06 eur a napokon aj trovy právneho zastúpenia za zastúpenie advokátom v konaní celkom vo výške 4.353,14 eur. Súčet náhrady trov právneho zastúpenia, použitej zálohy na trovy dôkazu i súdneho poplatku za odpor predstavuje sumu 6.552,97 eur a tieto zaviazal súd nahradiť na účet zástupcu žalovaného.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Vo svojom obsahovo rozsiahlom odvolaní v podstate namieta nesprávne vyhodnotenie realizovaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Podľa jeho názoru založenie predmetného právneho vzťahu, z ktorého odvádza svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, vzišlo z iniciatívy samotného žalovaného, ktorý sám predložil objednávkou ponuku na takú úpravu zmluvného vzťahu, ktorá obsahuje aj povinnosť objednávateľa zaplatiť sankciu súvisiacu s meškaním platby za dielo. Pre vec je teda rozhodujúce to, aby tento právny úkon žalovaného bol vykladaný zodpovedajúco ust. § 266 ods. 4 Obch. zák., podľa ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Zmluva o dielo v čl. II. bod 3 zodpovedá objednávke doručenej žalovaným žalobcovi a sám žalovaný v nej uviedol spôsob platenia rýchlou platbou do 24 hodín po riadnom ukončení dodávky. Pri nedodržaní tejto platby sa odberateľ zaviazal uhradiť sankciu vo výške 30% z celkovej ceny diela. V zmluve ani v objednávke si žalovaný v žiadnom prípade nevymienil prítomnosť investora pri odovzdávaní diela. V samotnej objednávke sám žalovaný objednávateľovi viazal rýchlu platbu na riadne ukončenie diela a nie na jeho protokolárne odovzdanie. V zmysle zmluvnej voľnosti v čl. II. bod 3 zmluvy o dielo z 28.5.2008 práve na základe návrhu žalovaného bola táto formulácia do zmluvy zapracovaná. Až následne je v zmluve čl. IV.8. uvedené etapovité plnenie povinnosti vyplývajúcich z tejto zmluvy a to, že dodávateľ splní svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy:
1) vykonaním diela,
2) jeho riadnym ukončením,
3) jeho protokolárnym odovzdaním objednávateľovi podpísaným obidvoma zmluvnými stranami.
Žalobca dielo riadne ukončil 7.7.2008. Odo dňa odovzdania diela (faktúry a súpisu vykonaných prác), t.j. od 8.7.2008 do 28.7.2008, keď žalovaný cenu za dielo zaplatil, nedošlo k žiadnym úkonom vo vzťahu k predmetnému dielu zo strany žalovaného. Dielo nebolo reklamované, termín jeho dodania ani kvalita žiadnym spôsobom spochybnené a dielo je bez zmeny užívané do dnešného dňa. Zmluva pritom ukladala aj žalovanému ako objednávateľovi povinnosť dielo prevziať. Opakovane zdôrazňuje to, že úhrada faktúry a následne zmluvná pokuta boli viazané na riadne ukončenie, nie na protokolárne odovzdanie diela. Aj z dôkazov, ktoré boli vykonané, súd prvého stupňa sám dospel k záveru, že zmluvné strany sa dňa 8.7.2008 stretli a na tomto stretnutí prevzal žalovaný záverečnú faktúru za vykonanie diela a podpísal aj súpis vykonaných prác, ktoré korešpondujú s prácami uvedenými v zmluve. Súd prvého stupňa podľa názoru odvolateľa nepochopiteľne v konaní venoval značný časový priestor vykonávaniu dokazovania o podpisovaní preberacieho protokolu a pripúšťal pochybnosti o tom, či dielo vôbec odovzdané bolo. Žalobca dielo zhotovoval a zhotovil priamo v objekte investora. V spise je aj preberací protokol pripravený žalobcom na 7., resp. 8.7.2008, ktorý žalovaný odmietol podpísať. Súd
vyhodnotil tento protokol za protokol, ktorý sa nevzťahuje k predmetnej zmluve, ale k zmluve zo dňa 4.1.2008. Text tohto pripraveného protokolu síce obsahuje chybný údaj o čísle zmluvy, ale úvodná časť, či záhlavie tohto protokolu upravujú správne číslo zmluvy a obsah tohto protokolu svedčí o tom, že predmetom tohto protokolu malo byť plnenie, ktoré vyplynulo zo zmluvy č. 7036-040507. Nemôže ísť o preberací protokol na dodávku z prvej zmluvy. V čl. IV.10. zmluvy sa upravilo aj to, že v prípade, ak objednávateľ odmietne prevziať dielo z neodôvodnených príčin, postupuje zhotoviteľ tak, ako keby dielo objednávateľ prevzal. Nemôže obstáť ani argumentácia o prítomnosti investora. Predmetný zmluvný vzťah sa týka iba žalobcu a žalovaného. Zaplatenie ceny bolo viazané na riadne ukončenie diela. To, že dielo riadne bolo ukončené a odovzdané žalovanému, žalovaný potvrdil aj tým, že zaplatil faktúru dňa 28.7.2008. Zaplatenie faktúry je podľa názoru žalobcu úkonom, aký má na mysli ust. § 323 ods. 2 Obch. zák. v spojení s ust. § 407 ods. 3 Obch. zák.. Tvrdenie, že žalovaný neprevzal dielo, vyvrátil svojim vlastným konaním a to uznaním záväzku zaplatením plnej výšky ceny diela. Úhradou ceny diela uznal žalovaný svoju povinnosť dielo zaplatiť a teda, že dielo bolo riadne a včas dokončené. Toto má za následok to, že žalovaný na seba prevzal dôkazné bremeno, aby svoju povinnosť zaplatiť cenu diela v konaní vyvrátil. Keďže toto dôkazné bremeno v konaní nezvládol, je žalobcov nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dôvodný a nespochybniteľný. Napokon žiaden z účastníkov sporu v tomto konaní netvrdil, že dielo nebolo ukončené dňa 8.7.2008, ani netvrdil, že dielo bolo potrebné opravovať, či upravovať po 8.7.2008. Nikto ani netvrdil to, že by dielo bolo protokolárne odovzdané neskôr. Vytýka súdu prvého stupňa aj to, že nekonkretizoval v čom by vymáhanie predmetnej zmluvnej pokuty nemalo požívať právnu ochranu, tak ako to má na zreteli ust. § 265 Obch. zák.. Zmluvná pokuta je v zmysle Občianskeho zákonníka a aj Obchodného zákonníka inštitútom, ktorý sa nepovažuje za nič výnimočné. V § 300 Obch. zák. je zosilnená účinnosť zmluvnej pokuty v obchodnoprávnych vzťahoch tak, že ani okolnosti vylučujúce zodpovednosť nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Dohodnúť v obchodnej zmluve zmluvnú pokutu na zabezpečenie záväzku je teda bežné a možno konštatovať, že aj pravidelné. Práve z dôvodu, aby podnikatelia zvýšili svoju kredibilitu a dôveryhodnosť u svojich obchodných partnerov bežne navrhujú aj dojednávajú pre prípad neplnenia zmluvné pokuty a nezriedka sú tieto pokuty aj niekoľkonásobne vyššie, než je cena diela. Aj v predmetnej situácii si bol žalovaný vedomý toho, že po neúspešnej realizácii prvej zmluvy o dielo, na ktorej bol žalobca značne stratový, by s ním zrejme neuzavrel ďalšiu zmluvu, keby nezvýšil svoju dôveryhodnosť. Bol to žalovaný, kto sám navrhol zmluvnú pokutu na zabezpečenie svojho záväzku zo zmluvy o dielo a to pre prípad neuhradenia zostatkovej ceny diela rýchlou platbou do 24 hodín po riadnom dokončení dodávky. Sám navrhol aj výšku tejto zmluvnej pokuty na 30% z celkovej ceny diela. On sám ju teda považoval za primeranú zabezpečovanej povinnosti. Absolútny omyl súdu vidí aj v tom, keď urobil záver, že pri nepreukázaní výšky škody, nemohol aplikovať ani ust. § 301 Obch. zák.. Ustanovenie § 301 Obch. zák. umožňuje súdu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu len znížiť a nie úplne nepriznať. Na aplikáciu moderačného oprávnenia odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 93/2004. Opakovane zdôrazňuje, že dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 30% z ceny diela je podľa jeho názoru primeranou. Sám žalovaný ju navrhoval a považoval ju v etape prípravy uzatvárania zmluvy o dielo č. 8053-270508 za primeranú k hodnote a významu jeho povinnosti, zabezpečeniu ktorej mala slúžiť.
Nesúhlasí ani s výrokom o náhrade trov konania. Podľa jeho názoru išlo nepochybne o legitímne uplatnenie práva, na ktoré mal zmluvný nárok, pričom výška tohto nároku mohla byť závislá aj od úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.). Súd však zamietol žalobu pre údajný rozpor výkonu práva so zásadou poctivého obchodného styku podľa § 265 Obch. zák. a nie z dôvodu, že žalovaný nárok nemal alebo že by neuniesol dôkazné bremeno pre uplatnenie tohto nároku. To, že súd vyšiel úvahou v ústrety žalovanému až do nulovej varianty zmluvnej pokuty, by nemalo ísť výlučne na úkor žalobcu. Rozhodnutie súdu by malo byť preto spravodlivé aj v tomto smere a súd by mal a mohol v tomto prípade použiť ust. § 142 ods. 2 a 3 O.s.p., resp. § 150 ods. 1 O.s.p. minimálne v tom smere, že každý z účastníkov znáša svoje trovy sám. Namieta aj to, že súd vykonával aj také dôkazy navrhnuté žalovaným ako výsluch svedka T., ktorého svedočné bolo 906,06 eur, ktoré boli z pohľadu výsledku sporu nepodstatné a ktoré mohol žalovaný navrhnúť už na prvom pojednávaní. Považuje za úplne zbytočné nariadenie štyroch súdnych pojednávaní v danej veci, priznanie trov žalovanému aj za pojednávanie dňa 19.10.2010, na ktorom došlo len k vyhláseniu rozsudku a namieta tiež aj priznanie trov konania za podanie na súd zo 17.2.2009 a za poradu s klientom zo dňa 14.10.2009.
Z uvedených dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že sa prizná žalobcovi zmluvná pokuta vo výške 18.121,51 eur, ako aj náhrada trov konania.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu poukazuje na to, že rozhodnutie súdu je podľa jeho názoru zákonné a správne. Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi okolnosťami a náležite aj rozsudok zdôvodnil. Žalobca cituje v odvolaní len jednotlivé state napadnutého rozsudku, ktoré z celkového kontextu vytrhol a v dôsledku toho ich aj interpretoval podľa svojho právneho názoru. S odkazom na ust. čl. III. bod 4 a čl. IV. bod 8 zmluvy o dielo zdôrazňuje to, že podmienka ukončenia diela bola viazaná na tri základné skutočnosti a to na vykonanie diela, jeho riadne ukončenie a treťou podmienkou bolo protokolárne odovzdanie objednávateľovi na základe protokolu podpísaného obidvomi zúčastnenými stranami. Žalobca formulár odovzdávacieho protokolu súdu spolu so žalobou nepredložil. Predložil ho až po podaní odporu proti platobnému rozkazu. Tento protokol však nebol vyplnený a nebol podpísaný ani dodávateľom montáže ani jeho odberateľom, ani investorom. Predmetná zmluva o dielo bola pokračovaním pôvodnej zmluvy o dielo. Bola uzavretá medzi tými istými právnymi subjektmi a to zhotoviteľom a objednávateľom diela. Žalobcove tvrdenia, že išlo o úplne novú zmluvu, ktorá nemá súvis s predchádzajúcou zmluvou, boli v konaní vyvrátené. Vyvrátili to svedecké výpovede Ing. T. aj Ing. G. T.. Ing. T. ako zástupca investora trval pri reklamácii pôvodnej dodávky na tom, aby sa zúčastnil preberania novozhotovovaného diela. Aj svedok Ing. T. toto potvrdil, že zo strany investora bola výslovne daná požiadavka, aby sa mohol zúčastniť preberania zhotoveného diela. Toto zmluvné strany aj akceptovali v novej zmluve č. 8053-270508 pri formulácii čl. IV. bod 8. Žalobca neodovzdal dielo tak, ako to žiadala zmluva. Súčasťou riadneho ukončenia diela mal byť aj protokol o odovzdaní diela podpísaný obidvomi zúčastnenými stranami a tiež zástupcom investora. Konanie žalobcu, pokiaľ sa domáha splnenia povinnosti podľa čl. II. bod 3 zmluvy o dielo považuje za vyložene účelové a v snahe získať neoprávnený prospech na úkor žalovaného bez ohľadu na splnenie a dodržanie ostatných dohodnutých podmienok zmluvy. Žalobca vo svojich tvrdeniach pred súdom prvého stupňa okrem iného uviedol aj to, že zo strany žalovaného išlo o nespoľahlivého partnera, resp. rizikového partnera a preto do zmluvy bola zakomponovaná aj predmetná zmluvná pokuta. Aj toto tvrdenie bolo v konaní vyvrátené, pretože žalovaný si svoje povinnosti voči žalobcovi stále plnil riadne a včas. Splnil si svoje povinnosti aj zo zmluvy o dielo č. 7127-030108 napriek vážnym výhradám voči prácam žalobcu pri vyhotovení prvej steny. Podľa názoru žalovaného aj výrok o náhrade trov konania zodpovedá zásadám zavinenia a zásade úspešnosti v konaní, tak ako vyplývajú z ust. § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p.. Navrhuje preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.
Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou sú len prípadné vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcu možno čiastočne vyhovieť len pokiaľ sa týka výroku rozhodnutia o náhrade trov konania. Uplatnené odvolacie dôvody však nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej.
V predmetnej veci žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu, ktorá by mu mala vyplynúť zo zmluvy o dielo č. 8053-270508 uzavretej účastníkmi konania 28.5.2008.
Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z prostriedkov zabezpečenia záväzkov. Právna úprava zmluvnej pokuty je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§§ 544-545) a v Obchodnom zákonníku (§§ 300-303). Všeobecne tu platí, že vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom má povahu vzťahu medzi všeobecným predpisom (lex generalis) a osobitným predpisom (lex specialis). Obchodný zákonník dopĺňa a modifikuje úpravu zmluvnej pokuty v Občianskom zákonníku.
Predpokladom vzniku nároku na zmluvnú pokutu je platná dohoda medzi stranami o zmluvnej pokute pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Nárok na zmluvnú pokutu vzniká veriteľovi, ak dlžník nesplní zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou. Právna úprava počíta s tým, že pôjde aj o prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti, ale aj o prípad, keď dlžník urobí jej splnenie nemožným. Zmluvnou pokutou možno zabezpečiť každé zmluvné plnenie. Pri úprave obsahu dohody o zmluvnej pokute sa
žiada starostlivo uvážiť, ktorú konkrétnu povinnosť chcú zmluvné strany zmluvnou pokutou zabezpečiť a jasne ju aj v dohode sformulovať.
V predmetnej veci by malo ísť o zaplatenie zmluvnej pokuty súvisiacej s omeškaním objednávateľa so zaplatením ceny za dielo.
Základnou otázkou pre rozhodnutie v predmetnej veci za takéhoto stavu bolo teda zodpovedanie toho, či obsah zmluvy o dielo z 28.5.2008 č. 8053-270508 vo svojich ustanoveniach obsahuje presnú formuláciu takej povinnosti zmluvnej strany, s porušením ktorej je spojená sankcia vo forme zmluvnej pokuty. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi je nepochybne vzťahom zo zmluvy o dielo. Zmluva o dielo uzavretá účastníkmi obsahuje aj úpravu práv a povinností účastníkov súvisiacich s odovzdaním a prevzatím diela a v nadväznosti aj na to so splatnosťou ceny diela. Čl. II.3. zmluvy upravuje, že zostatkovú čiastku (rozumej ceny) uhradí objednávateľ do 24 hodín rýchlou platbou, po riadnom dokončení dodávky. Pri nedodržaní tejto platby odberateľ uhradí sankciu 30% z celkovej ceny diela. Čl. IV.8. o povinnosti zhotoviteľa upravuje, že zhotoviteľ splní svoju povinnosť vyplývajúcu z tejto zmluvy vykonaním diela, jeho riadnym ukončením, protokolárnym odovzdaním objednávateľovi podpísaným obidvoma zúčastnenými stranami. Zmluva tak podrobnejšie upravuje pravidlá splnenia záväzku vykonať dielo, ktoré majú prednosť pred všeobecnou právnou úpravou splnenia záväzku podľa Obchodného zákonníka.
Aj všeobecná právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku vychádzajúc z ust. § 554 ods. 1 Obch. zák. upravuje, že zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať určité dielo splní riadnym ukončením diela a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste alebo v mieste stanovenom zákonom. Záväzok zhotoviteľa vykonať dielo teda pozostáva z dvoch rozdielnych záväzkov a to záväzku dielo dokončiť a záväzku odovzdať predmet diela objednávateľovi (viď aj rozsudok NS ČR zo dňa 22.9.2009 sp. zn. 32 Cdo 2592/2008, Právni rozhledy, 2009, č. 24, s 891 a nasl.). Obidva tieto záväzky musí zhotoviteľ splniť bez vád, aby záväzok vykonať dielo zanikol splnením. Záväzok dokončiť dielo zhotoviteľ nesplní riadne, ak má dielo vady. Vadné plnenie záväzku odovzdať predmet diela objednávateľovi môže spočívať aj v tom, že sa zhotoviteľ nepodieľa na spísaní zápisu o odovzdaní a prevzatí predmetu diela, hoci o to bol požiadaný objednávateľom zodpovedajúco § 554 ods. 6 Obch. zák., alebo ak sa k takémuto protokolárnemu odovzdaniu zmluvné strany zaviazali v samotnej zmluve.
Tak ako je už citované vyššie, čl. IV.8. aj v nadväznosti na čl. II.3. je podľa názoru odvolacieho súdu treba posudzovať tak, že záväzok zhotoviteľa plniť dielo podľa zmluvy o dielo je splnený riadnym ukončením, ale aj protokolárnym odovzdaním objednávateľovi podpísaným obidvoma zúčastnenými stranami.
Z obsahu dôkazov realizovaných na súde prvého stupňa je nepochybné to, že takéto protokolárne odovzdanie diela nebolo realizované. Žalovaný síce prevzal faktúru aj so súpisom vykonaných prác, ale protokolárne odovzdanie diela nebolo realizované. Výsledky vykonaného dokazovania, najmä výsluch svedka Ing. T. potvrdzujú tvrdenia žalovaného, že protokolárne odovzdanie sa malo realizovať aj za súčinnosti či prítomnosti investora. Žalobca k žalobe nepripojil protokol o odovzdaní a prevzatí diela. Po obrane žalovaného predložil tlačivo preberacieho protokolu a v súvislosti s obranou žalovaného žalobca uviedol, že dielo nebolo prevzaté protokolárne, pretože protokol odmietol žalovaný podpísať. Keď bol žalobca dotazovaný, z akého dôvodu nevyplnil a nepodpísal predložený protokol on, odpovedal len tak, že prax je taká, že preberací protokol sa spisuje za prítomnosti obidvoch strán a ak nepodpísal tento protokol žalovaný, nedal na tento protokol ani svoj podpis. Žalobca neobjasnil (ani na výslovnú otázku), z akého dôvodu nevypísal do protokolu údaje, ktoré sa týkajú tých častí, ktoré sú v tlačive uvedené. Za takéhoto stavu sa možno stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že protokolárne nebolo dielo odovzdané. Z protokolu, či z tlačiva, ktoré žalobca súdu predložil, vyplýva aj to, že dielo v čase vyhotovovania tohto protokolu malo mať vady, ktoré sa mali odstrániť do 10.7.2010. Ak dielo trpelo aj kvalitatívnymi vadami, nemožno mať za to, že by už ku 8.7.2010 netrpelo žiadnymi vadami a teda, že dielo bolo riadne 8.7.2010 odovzdané objednávateľovi.
V konaní teda nebolo preukázané protokolárne odovzdanie diela a teda za takéhoto stavu nebolo preukázané kedy by mala nastať sankcia vo vzťahu k objednávateľovi za nesplnenie dohodnutej lehoty splatnosti vystavenej faktúry.
Zaplatenie vystavenej faktúry nie je možné posúdiť ako uznanie toho, že táto faktúra bola splatná už 8.7.2010. Aplikácia ust. § 323 ods. 2, či § 407 ods. 3 O.s.p. v tomto smere nie je dôvodnou.
Ak nebolo preukázané porušenie povinnosti, v súvislosti s ktorým by mala byť spojená sankcia vo forme zmluvnej pokuty, už toto je dôvodom na to, že nebolo možné žalobnému návrhu vyhovieť. Argumentácie či úvahy súdu prvého stupňa o porušení zásady poctivého obchodného styku, či neprimeranosti zmluvnej pokuty sú už potom nadbytočné a nie je vzhľadom na vyššie uvedený záver potrebné, aby sa týmto úvahám odvolací súd aj bližšie venoval.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby potvrdil.
Dôvodná však bola výhrada žalobcu vo vzťahu k uplatňovanej náhrade trov konania, najmä k jej vyčísleniu v časti týkajúcej sa trov právneho zastúpenia.
Žalobca z procesného hľadiska bol úspešný v prvostupňovom konaní. Jeho úspech spočíva v tom, že uplatňovaný nárok na zmluvnú pokutu bol ako nedôvodný zamietnutý. Neišlo pritom o aplikáciu moderačného oprávnenia súdu na znižovanie zmluvnej pokuty, čo by odôvodňovalo aplikáciu ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Z hľadiska procesného výsledku v konaní, ktorý je určujúci pre rozhodovanie o náhrade trov konania, je preto dôležitým to, že žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu a žalobca bol v konaní v plnom rozsahu neúspešný. Žalovaný úspešný v konaní má nárok na náhradu trov konania. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Plný úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej požiadavky (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Okrem úspechu v konaní je ďalšou relevantnou skutočnosťou pre priznávanie nároku na náhradu trov konania to, že trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku. Len v takom prípade ide o trovy, u ktorých sa nadväzne na splnenie tohto predpokladu skúma, či to boli účelne vynaložené vecné alebo peňažné prostriedky. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo správnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov a na hotové výdavky. Trovy konania sa pritom nemôžu posudzovať ako celok. Ich potreba na účelné uplatňovanie alebo obranu práva sa musí posudzovať tak, že každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí i na trovy, ktoré súvisia s trovami právnej pomoci.
Odvolateľ namieta neprimerané množstvo realizovaných pojednávaní, ktoré súd prvého stupňa vo veci nariadil. V tejto súvislosti, tak ako je už uvedené vyššie, nevyhnutnosť realizácie týchto procesných úkonov závisela od toho, či ich nariadil súd. Ak súd vo veci nariadil pojednávania, účastník, ktorý je v konaní stranou, má právo sa týchto realizovaných úkonov nariadených súdom zúčastniť a preto každý takýto úkon, ktorý účastník zastúpený svojim zástupcom realizoval, možno uznať za náklad, ktorý je spojený s obranou v súdnom spore. Výhradu odvolateľa poukazujúcu na neprimeraný počet úkonov, či súvisiacu s realizáciou nepotrebných dôkazov, preto nemožno uznať v tomto konaní v rámci rozhodovania o náhrade trov konania za relevantnú. Žalovaný však v konaní uplatňoval aj náhradu za odmenu účtovanú advokátom pri porade s klientom 14.10.2009 s tým, že z obsahu spisu nevyplýva údaj o potrebe realizácie tejto porady. Advokát prevzal právne zastúpenie, bol s vecou oboznámený. Posledné pojednávanie, ktorého sa zúčastnil (pred tvrdenou poradou), bolo realizované 23.6.2009 a z obsahu spisu nie je možné zistiť také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ďalšiu poradu advokáta s
klientom, ktorá mala byť realizovaná 14.10.2009. Odvolací súd preto neposúdil uplatňovanie odmeny a náhrady výdavkov advokáta súvisiacej s týmto úkonom právnej služby za dôvodnú. Podobne odvolací súd nevyhodnotil ako účelne vynaloženú náhradu tarifnej odmeny a režijného paušálu účtovaného advokátom za podanie zo 17.2.2009. Toto podanie bolo len odpoveďou na to, či žalovaný súhlasí s prejednaním veci bez pojednávania. Jeho odpoveď znela v tom zmysle, že s prejednaním veci bez pojednávania súhlasí, ak bude žaloba zamietnutá. Tento úkon neobsahuje ďalšie skutkové ani právne posudzovania veci samej. Preto ani za tento úkon, podľa názoru odvolacieho súdu, žalovanému nepatrí náhrada trov konania.
Odvolateľ namieta aj to, že sa žalovanému priznala náhrada trov za pojednávanie zo dňa 19.10.2010. Tvrdí, že toto pojednávanie sa realizovalo len tak, že na ňom bol vyhlásený rozsudok. Obsah zápisnice však svedčí aj iným úkonom, než vyhláseniu rozhodnutia. Súd oboznámil obsah spisu a zástupca žalovaného realizoval aj prednes týkajúci sa veci samej i požiadavky na náhradu trov. Preto za tento úkon právnej služby patrí advokátovi tarifná odmena.
Žalovanému každopádne patrí aj náhrada zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu, ktorý zaplatil vo výške 1.293,77 eur. Zo zálohy zloženej žalovaným bol zaplatený aj nárok na svedočné svedkovi T.. Na tento účel bola použitá časť zálohy zloženej žalovaným vo výške 906,06 eur. Odvolací súd nemá oprávnenie preskúmavať rozhodnutie o svedočnom (proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie - § 202 ods. 3 písm. g/ O.s.p.), ktoré bolo svedkovi vyplatené. Každopádne však takéto svedočné bolo zaplatené svedkovi a ak na tento účel bola použitá záloha zložená žalovaným, v rozsahu použitia tejto zálohy, možno považovať tieto výdavky žalovaného za také náklady, ktoré súviseli s účelnosťou trov potrebných na bránenie práva.
Okrem už uvedeného súdneho poplatku, či použitej zálohy vo výške 906,06 eur, možno žalovanému priznať na náhrade trov prvostupňového konania aj tarifnú odmenu advokátovi za úkony prevzatie a prípravu zastúpenia z 21.11.2008 vo výške 370,14 eur, za odpor proti platobnému rozkazu z 21.11.2008 vo výške 370,14 eur, za zastúpenie na pojednávaní 23.6.2009 vo výške 370,14 eur a za pojednávanie 21.10.2009 v čase od 13.00 do 15.30 hod. vo výške 370,14 eur x 2.
Následne má advokát nárok na tarifnú odmenu už v konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 5Cb/2/2010 a to za zastúpenie na pojednávaní dňa 26.5.2010 o 13.00 do 16.00 hod. vo výške 336,94 eur x 2 a za pojednávanie 19.10.2010 od 13.00 do 13.20 hod. vo výške 336,94 eur.
Pri výške tarifnej odmeny treba vychádzať z ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. V prípade pojednávaní, ktoré trvali na súde prvého stupňa viac ako 2 hodiny, je potrebné aplikovať aj ust. § 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.. V tejto súvislosti však odvolací súd zdôrazňuje to, že ak má advokát nárok na tarifnú odmenu vo výške dvojnásobku, neznamená to pri aplikácii ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl., že mu patrí za tieto úkony aj náhrada hotových výdavkov, tzv. režijného paušálu vo výške dvojnásobku. Pri náhrade týchto výdavkov v roku 2008 patrí advokátovi suma po 6,31 eur, v roku 2009 po 6,95 eur a v roku 2010 po 7,21 eur. Celkom na režijnom paušále mu tak patrí suma 40,94 eur. V súčte tarifnej odmeny za vyššie uvedených 6 úkonov právnej služby patrí advokátovi, po pripočítaní režijného paušálu 40,94 eur, suma celkom 2.902,46 eur. Táto po zvýšení o uplatňovanú DPH vo výške 19%, t.j. o sumu 551,47 eur predstavuje 3.453,93 eur. Po pripočítaní už vyššie uvedených nákladov na súdnom poplatku i na spotrebovanej zálohe na trovy dôkazu náhrada trov pred súdom prvého stupňa žalovanému je dôvodná v rozsahu 5.653,76 eur.
Z týchto dôvodov odvolací súd výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového konania zmenil tak, že žalovanému na účet jeho právneho zástupcu priznal náhradu trov vo výške 5.653,76 eur.
V odvolacom konaní bol odvolateľ - žalobca neúspešný. Pri aplikácii ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. by žalovanému patrila aj náhrada trov odvolacieho konania. Žalovaný zastúpený
svojim zástupcom si túto náhradu aj uplatnil, ale ju nevyčíslil. Vyčíslenie uplatňovanej náhrady trov konania nebolo odvolaciemu súdu doručené ani v lehote uvedenej v § 151 ods. 2 O.s.p.. Aj keď odvolací súd vyhlasoval rozhodnutie o prisúdení náhrady trov žalovanému, nebol odvolací súd viazaný týmto rozhodnutím a v písomnom vyhotovení rozhodnutia uviedol, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Žalobca bol neúspešný v odvolacom konaní a žalovaný, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, nesplnil podmienky na priznanie týchto trov v zmysle ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.