Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-95-2011.pdf
PDF · 86.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-5C/95/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou, v právnej veci navrhovateľa: G. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX H. XX, proti odporkyni: F. Y., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX H., t. č. S. XX, XXX XX K. Ľ., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej F. Y., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľa G. Y. a odporkyne F. Y., rod. N., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v K. Ľ., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K. Ľ. vo zv. F.., ročník XXXX na str. XX pod por. č. X s a
r o z v á d z a .
Maloletá F. Y., nar. XX.XX.XXXX s a na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matka maloletej F. Y., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n á prispievať na jej výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do každého 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého dieťaťa, počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku.
Súd u p r a v u j e styk matky s maloletou F. v neobmedzenom rozsahu.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
Odporkyňa n e m á povinnosť platiť súdny poplatok za podaný návrh.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.07.2011 navrhovateľ žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo uzavreté s odporkyňou dňa XX.XX.XXXX v K. Ľ., pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedol, že manželstvo uzavierali po štvorročnej známosti, zobrali sa z lásky, splodili tri deti a žili v poriadku, avšak posledné štyri roky sa vzťahy zhoršili, z čoho vznikali hádky aj pred deťmi. Navrhovateľ sa snažil dať manželke veľa šancí na zlepšenie situácie, ale bezvýsledne. Manželstvo je vážne narušené a neplní svoj spoločenský význam.
V súlade s ustanovením § 101 ods.2 OSP súd konal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané s poukazom na § 47 ods. 2 OSP.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrval na písomne podanom návrhu ako aj na dôvodoch v ňom uvádzaných, na doplnenie uviedol, že manželka odchádzala z domu, tvrdí, že ide ku svojej matke do S.. Pokiaľ ide o spoločné hospodárenie a vedenie domácnosti, navrhovateľ uhrádza zo svojho príjmu všetky poplatky týkajúce sa chodu domácnosti, odporkyňa neprispieva žiadnou čiastkou, niekedy spraví menší nákup. Medzi nimi neexistuje žiaden vzťah. Najstarší syn je plnoletý a žije v G., dcéra G. navštevuje X. V. Q. M. v X. S. a maloletá F. 6. ročník Základnej školy v X. Y.. O maloletú sa dcéra navrhovateľ. Vzťahy sú narušené aj medzi dcérou G. a odporkyňou. Pokiaľ sa navrhovateľ aj chcel porozprávať s manželkou o rozvode, ona sa s ním rozviesť nechce, avšak nechce s ním žiť ani v riadnom manželskom vzťahu. Všetkých zaťažuje, až fanaticky svojim náboženským presvedčením, manželstvo nefunguje, neplní svoj účel. Takáto situácia sa nedá ďalej tolerovať, nakoľko deti potrebujú matku.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v K. Ľ.. U oboch účastníkov ide o manželstvo prvé, obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v H., čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na toto súdne konanie.
Z manželstva účastníkov sa narodili deti, a to syn G. Y., nar. XX.XX.XXXX, dcéra G. Y., nar. XX.XX.XXXX a maloletá F. Y., nar. XX.XX.XXXX.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 a 2 Zákona o rodine:
1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov tak, ako to predpokladá vyššie citované zákonné ustanovenie. Navrhovateľ vo svojej výpovedi tvrdil, že manželstvo je narušené z dôvodu neexistencie vzťahov medzi ním a manželkou, nakoľko manželka nežije s ním manželským životom, spoločne nehospodária, nevedú intímny ani citový život, manželka stále odchádza zo spoločnej domácnosti. V manželstve účastníkov došlo k porušeniu hlavných zásad manželského spolužitia, a to povinnosti žiť spolu, byť si verný, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie pre výchovu svojich maloletých detí. Základom je predovšetkým vzájomná úcta a dôvera. Vzhľadom k tomu, že manželia nežijú spoločne, nevytvárajú harmonickú usporiadanú rodinu pre svoju maloletú dcéru, vzťahy medzi manželmi sú už dlhšiu dobu narušené, súd manželstvo účastníkov ako nefunkčné rozviedol, bez reálnej možnosti obnovenia jednotlivých funkcií manželstva, a to vzhľadom na odmietavý postoj navrhovateľa k prípadnému obnoveniu manželského spolužitia, ktorý viackrát prejavil snahu dať manželke šancu usporiadať vzájomné vzťahy, avšak bezvýsledne. Za takého stavu je manželstvo len formálnym zväzkom dvoch ľudí, ktorý neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine:
1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods., 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine:
1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vzhľadom na stanovisko kolízneho opatrovníka súd maloletú dcéru zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, ktorý sa o dieťa riadne stará, pričom podľa správy z prešetrenia pomerov v rodine maloletého dieťaťa, rodina obýva dvojpodlažný rodinný dom, trvale sa tu zdržiava otec detí a dcéry. Dcéra G. uviedla, že mama s nimi nebýva a väčšinu času býva u svojej matky vo I. S., starostlivosť o domácnosť zabezpečuje hlavne otec a plnoletá dcéra G., vypomáha im aj starká z X.. Domácnosť je udržiavaná na priemernej úrovni. Podľa vyjadrenia G. by spolu s maloletou sestrou F. chceli ostať pri otcovi v H., ktoré prostredie maloletá F. dôverne pozná, má tu svojich priateľov, určite by nechcela meniť školu. Vzťah s matkou je narušený aj tým, že matka členov rodiny neprimerane zaťažuje svojim náboženským presvedčením.
Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov ako aj z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Čistý priemerný mesačný zárobok otca dieťaťa za posledných 12 mesiacov predstavuje 356,00 eur (čl. 15 spisu).
Matka maloletej je nezamestnaná, bez príjmu.
Na základe uvedeného súd potom uložil matke prispievať na výživu maloletej Ivety výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, čo v súčasnosti predstavuje 26,00 eur.
Súd upravil styk matky s maloletou dcérou F. v neobmedzenom rozsahu, vzhľadom k tomu, že matka má možnosť kedykoľvek sa kontaktovať s dcérou F., pričom otec je ochotný sa dohodnúť i na pravidlách stretávania.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 144 veta prvá OSP tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu v konaní o rozvod manželstva.
Zároveň súd s poukazom na § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení rozhodol, že odporkyňa nemá povinnosť platiť súdny poplatok za podaný návrh z dôvodu, že navrhovateľovi bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).
Podľa § 27 ods.1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.