Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1S-17-2023.pdf
PDF · 84.12 KB
Case nature
Subarea
1S/17/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, XXX XX F., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP6-2023/117064-004 zo dňa 13.04.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 26.06.2023 z a m i e t a .
odôvodnenie:
I.
1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 26.06.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP6-2023/117064-004 zo dňa 13.04.2023 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a ďalších účastníkov administratívneho konania – podielnici Lesného spoločenstva Stupava – Mást – obnovujúci sa právny útvar bez právnej subjektivity (ďalej aj ,,podielnici LS Stupava- Mást“) a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, pozemkového a lesného odboru (ďalej aj ,,prvostupňový orgán“), č. k. 1349/92-1 zn. OU-BA-PLO-2022/6114/390871/VAL zo dňa 13.12.2022 (ďalej aj ,,prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že podielnici LS Stupava – Mást nespĺňajú podmienky uvedené v § 4 ods. 1 a 2 a § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej aj ,,zákon č. 229/1991 Zb.“), a preto im nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a náhradu za nehnuteľnosti v pôvodnom k. ú. G. F., PK vložka č. XX, a to parc. č. XXXX/X, vo výmere 12 110 m2, druh pozemku: les, parc. č. XXXX/ X, vo výmere 5 186 m2, druh pozemku: cesta, parc. č. XXXX/X, vo výmere 2 539 m2, druh pozemku: cesta, parc. č. XXXX, vo výmere 511 m2, druh pozemku: jarok, parc. č. XXXX/X, vo výmere 31 5091 m2, druh pozemku: les, parc. č. 7035/3, vo výmere 9 740 m2, druh pozemku: les, parc. č. XXXX, vo výmere 4 593 m2, druh pozemku: les, parc. č. XXXX/XX, vo výmere 24 4310 m2, druh pozemku: les, parc. č. XXXX/X, vo výmere 295 m2, druh pozemku: les (ďalej len ,,nehnuteľnosti“). Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,SSP“).
2. Potrebu priznania odkladného účinku odôvodnil tým, že Lesy SR, š. p. disponujúc právom hospodárenia k rozhodujúcej časti uplatnených nehnuteľností, ktoré boli v čase uplatnenia nároku vo vlastníctve štátu, previedli v roku 2016 podstatnú časť týchto lesných nehnuteľností o výmere cca 51, 2 ha, t. j. cca 87 % plochy z uplatnených nehnuteľností v zmysle Zmluvy o poskytnutí pozemku na základe § 6 ods. 5 a prevedení do vlastníctva na základe § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 51 Občianskeho zákonníka do vlastníctva inej oprávnenej osoby - H. I., J. K., a to z úplne iného reštitučného konania, vedeného na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade v
Malackách, ako náhradu za ňou uplatnené nevydané lesné nehnuteľnosti v inom katastrálnom území a v inej obci (v k. ú. F. v obci F.), pričom sa má jednať o lesné pozemky - parcely reg. „C“ parc. č. XXXX/X, XXXX/X H. XXXX v k. ú. G. F. (zapísané dovtedy na liste vlastníctva č. XXXX Lesov SR, š. p.), ktoré boli podľa žalobcu týmto protiprávnym spôsobom zapísané na (nový) list vlastníctva č. XXXX do vlastníctva menovanej, pričom vklad do katastra nehnuteľností bol vykonaný dňa 24.10.2016 pod č. V-29756/16), a menovaná ich obratom, ihneď po zápise na LV odpredala ďalšej osobe - Vingate, s.r.o., ktorá ich má dodnes v katastri na tomto liste vlastníctva zapísané. Podľa žalobcu týmto zo strany Lesov SR, š. p. prišlo k porušeniu § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb., čo má podľa žalobcu za následok neplatnosť týchto právnych úkonov. Žalobca poukázal na to, že k hrubému porušeniu zákona č. 229/1991 Zb. došlo v priamej súvislosti s uplatneným reštitučným nárokom v rámci prvostupňového (reštitučného) konania, vedeného na prvostupňovom orgáne, a aj keď prvostupňový orgán sa o tomto hrubom porušení v rámci ním vedeného konania dozvedel najneskôr v máji 2018 (na základe ním obdržanej identifikácie parciel č. zák.: K2-226/18 zo dňa 11.05.20l8), na túto závažnú skutočnosť neupozornil ani Lesy, š. p., ako povinnú osobu, ktorá zákon takto porušila, ale ani domnelých vlastníkov ako priamo dotknutých účastníkov prvostupňového konania, ani účastníkov uvedených neplatných prevodov.
3. Žalobca ďalej dôvodil, že pokiaľ by žalobe nebol priznaný odkladný účinok a nastali by účinky právoplatného napadnutého a súčasne aj prvostupňového rozhodnutia a uplatnený nárok domnelých vlastníkov by bol považovaný za neoprávnený, zanikol by dôvod neplatnosti vyššie uvedených prevodov tam uvedených nehnuteľností a hrozilo by ďalšie nakladanie s nimi, čo by v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia správnym súdom na základe tejto žaloby a následného prípadného uznania vlastníctva k uplatneným nehnuteľnostiam v prospech domnelých vlastníkov v ďalšom konaní, mohlo značne sťažiť, resp. znemožniť následné domáhanie sa neplatnosti predmetných prevodov voči ich účastníkom.
II.
4. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo správnemu súdu doručené dňa 20.11.2023 spolu s administratívnym spisom žalovaného. Vo vyjadrení sa žalovaný k návrhu na priznanie odkladného účinku nevyjadril.
III.
5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie..
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
IV.
9. Správny súd vo všeobecnosti k odkladnému účinku uvádza, že prostredníctvom tohto inštitútu sa má vo výsledku zabezpečiť materiálna ochrana práv a oprávnených záujmov úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami, pričom však priznanie a naopak ani nepriznanie odkladného účinku zo strany súdu neprejudikuje, akým spôsobom bude rozhodnuté o merite veci. K účelu inštitútu odkladného účinku je možné poukázať na to, že jeho základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp. zn. 62Af 42/2011 zo dňa 03.08.2011). Samotné podanie správnej žaloby vo všeobecnosti nemá automaticky odkladný účinok, ak tak nie je výslovne uvedené v Správnom súdnom poriadku alebo v osobitnom predpise. Správny súdny poriadok predpokladá možnosť, kedy môže byť odkladný účinok priznaný zo strany správneho súdu za predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené procesné podmienky pre jeho priznanie, pričom týmito sú: a) návrh žalobcu, b) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu a c) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.
10. Pokiaľ ide o naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku, tieto sú determinované v § 185 písm. a) a b) SSP. S prihliadnutím na obsah návrhu žalobcu o priznanie odkladného účinku v prejednávanej veci a s poukazom na písm. a) cit. ustanovenia, žalobca v návrhu musí tvrdiť, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.
11. Napriek skutočnosti, že žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa osvedčenie, resp. preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí, s čím súvisí skutočnosť, že pokiaľ chce byť žalobca vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku úspešný, musí takéto tvrdenie doplniť dôkazmi, a teda je v tejto súvislosti zaťažený dôkazným bremenom.
12. Správny súd v kontexte vyššie uvedených východísk a v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie.
13. Ako už správny súd naznačil vyššie, tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý má na tento účel uviesť konkrétne relevantné argumenty, resp. okolnosti, z ktorých je zrejmé, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k uvedenému musí predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/66/2020 alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Preukázanie hrozby je možné považovať za osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorá vyplýva z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom a ktoré následne správny súd môže vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera
zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
14. Správny súd poukazuje na to, že žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňoval poukazom na namietanú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a tým, že pokiaľ by nastali účinky napadnutého a súčasne aj prvostupňového rozhodnutia, a teda uplatnený nárok domnelých vlastníkov by bol považovaný za neoprávnený, zanikol by dôvod neplatnosti žalobcom špecifikovaných prevodov nehnuteľností a hrozilo by ďalšie nakladanie s nimi. Avšak žalobca k týmto tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali reálnu hrozbu takto tvrdených následkov. Pokiaľ ide o argumentáciu nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia, k tejto správny súd uvádza, že túto ešte samo osebe nemožno z obsahového hľadiska subsumovať pod predpoklady pre priznanie odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a) SSP, teda pod pojmy ,,závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok“. Ďalej, vychádzajúc z obsahu návrhu žalobcu, pokiaľ žalobca odôvodňoval potrebu priznania odkladného účinku tým, že v prípade okamžitých účinkov rozhodnutí správnych orgánov hrozí ďalšie nakladanie s dotknutými nehnuteľnosťami, toto tvrdenie možno považovať za hypotetické, pretože žalobca nekonkretizoval žiadne skutkové okolnosti a nepredložil žiadne relevantné dôkazy, na podklade ktorých by bolo možné konštatovať existenciu tejto žalobcom tvrdenej hrozby.
15. Pri dôvode podľa § 185 písm. a) SSP, o aký ide v prejednávanej veci, bol žalobca povinný dostatočne konkrétne vymedziť, resp. špecifikovať skutkové okolnosti s týmto dôvodom spojené a súčasne bol povinný tieto okolnosti osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
16. Z návrhu na priznanie odkladného účinku vyplynuli len relatívne hypotetické tvrdenia žalobcu, ktoré žalobca nepodporil dôkazmi, ktoré by bolo zo strany správneho súdu možné objektívne vyhodnotiť. Správny súd pripomína, že existencia tvrdenej hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a dostatočne konkretizované hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia, pričom z návrhu musí byť zrejmé, že hrozba je priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť.
17. Uvedenie konkrétnych skutkových okolností spolu s dôkazmi slúžiacimi na preukázanie dôvodov pre priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP je nevyhnutnou obsahovou náležitosťou návrhu na priznanie odkladného účinku. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôvody, či dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len hypotetickými tvrdeniami a zároveň aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil splnenie zákonom vyžadovaných predpokladov na priznanie odkladného účinku, definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP.
18. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad priznania odkladného účinku, ktorým je preukázanie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom, správny súd konštatuje, že žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku neodôvodnil a neosvedčil.
19. Vzhľadom na to, že neboli naplnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na jeho priznanie s poukazom na § 188 SSP zamietol.
20. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.