Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-57-2010.pdf
PDF · 134.67 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/57/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v právnej veci navrhovateľa U., zastúpeného JUDr. Mikulášom Pavlíkom, advokátom, so sídlom kancelárie v Michalovciach, Š.Kukuru 14, proti odporcovi E., zastúpenému JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, so sídlom Bratislava, Čapkova 2, o vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
Určuje, že kúpna zmluva o predaji nehnuteľností, ktorej predmetom je predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Sobrance, zapísaných na LV č. 352, a to pozemok parcela č. 980/4 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 849 m2 a rodinný dom č.súpisné 160, postavený na parcele č. 980/4, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi, a to predávajúcim Jánom Ryníkom, nar. 8.9.1931, bytom Sobrance, X.mája XX,. zastúpeným na základe generálnej plnej moci Ing.arch. P. CSc., rod. H. X. a predávajúcim Ing.arch. P. CSc., rod. H., bytom Bratislava, X., a kupujúcim E., rod. J., a ktorá bola podpísaná dňa 18.8.2009, spolu s dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 18.8.2009, je neplatná.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 292,51 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Mikuláša Pavlíka, vedené vo VÚB a.s., pobočka Michalovce, č.účtu XXXXXXXXX/XXXX..
odôvodnenie:
Na tunajší súd bol dňa 20.4.2010 doručený návrh, v ktorom navrhovateľ žiadal, aby súd vyslovil, že kúpna zmluva zo dňa 18.8.2009, predmetom ktorej je predaj nehnuteľností v k. ú. Sobrance, zapísaných na LV č. 352, a to parcela č. 980/4 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 849 m2 a rodinný dom č. súpisné 160, postavený na parcele č. 980/4, (ďalej len predmetné nehnuteľnosti), je neplatná. V zmluve a dodatku k nej zo dňa 18.8.2009 je ako predávajúci označený U., zastúpený na základe generálnej plnej moci Ing. arch. P. CSc., rod. H. ďalej predávajúca Ing.arch. P. CSc., rod. H. a ako kupujúci je označený E.. V odôvodnení návrhu je uvedené, že návrh na vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej zmluvy bol rozhodnutím Správy katastra v Sobranciach zamietnutý z dôvodu, že v čase spísania a podpísania kúpnej zmluvy dňa 18.8.2009, bola generálna plná moc zo dňa 6.11.2008, udelená U. pre Ing.arch. P., už neplatná, vzhľadom k tomu, že navrhovateľ dňa 24.7.2009 túto plnú moc zrušil a o zrušení mala vedomosť Ing. arch. P., pretože jej to oznámil navrhovateľ za účasti svedkov Ing. Y. a U. V návrhu navrhovateľ poukázal aj na to, že kúpna zmluva je neplatná tiež z dôvodu, že bola uzavretá pred rozhodnutím o dedičstve po poručiteľke P., rod. M., ktorá zomrela dňa 24.6.2008, pričom kúpna zmluva bola uzavretá dňa 18.8.2009 a uznesenie o dedičstve po poručiteľke P. rod. M., bolo právoplatné dňa 12.12.2009. Uviedol, že prevádzajúci nemôže na iného previesť viac práv ako má sám, pritom Ing. arch. P. CSc., v čase uzavretia kúpnej zmluvy, urobila prevod podielu navrhovateľa, aj keď už nemala od neho plnú moc na tento prevod.
Odporcovi bol návrh doručený dňa 14. 5. 2010 (doručenka pripojená k č. l. 20 v spise), doposiaľ sa k nemu nevyjadril. Právny zástupca odporcu začal odporcu v tomto konaní zastupovať dňa 27.9.2010 (plná moc na č. l. 28), doposiaľ vo veci nepodal žiadne vyjadrenie, súdu z jeho strany boli zasielané iba žiadosti o odročenie pojednávaní, a to v tejto chronológii:
Pojednávanie bolo vytýčené na deň 29.9.2010 a dňa 27.9.2010 bolo na súd doručené faxové podanie právneho zástupcu odporcu, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu, že ako advokát sa zúčastňuje pojednáva na OS Bratislava 2 a OS Galanta, a z dôvodu tejto kolízie žiadal pojednávanie na OS Michalovce odročiť, pričom zároveň ospravedlnil neúčasť odporcu z dôvodu, že ten trvá na účasti advokáta na pojednávaní. Uvedené pojednávanie súd odročil a vytýčil nový termín pojednávania na deň 10.11.2010, pričom dňa 9.11.2010 došlo na súd podanie advokáta odporcu JUDr. F., ktorý opäť žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu svojej kolízie s iným pojednávaním a ospravedlňoval aj neúčasť odporcu z dôvodu, že ten chce účasť advokáta. Pojednávanie bolo opäť odročené a bol daný nový termín na deň 19.1.2011, ale advokát odporcu zase pred pojednávaním opäť žiadosť o odročenie z dôvodu, že má kolíziu s iným pojednávaním na OS Bratislava 4 a žiadal o odročenie pojednávania na OS Michalovce, ospravedlnil aj neúčasť odporcu z dôvodu, že ten chce byť na pojednávaní len v prítomnosti advokáta. Zároveň advokát odporcu uviedol, že žiada súd, aby ďalší termín vytýčil v tieto dni: 2.2.2011, alebo 23.2.2011, alebo 2.3. 2011 alebo 9.3.2011. Súd preto opäť vyhovel žiadosti advokáta odporcu a pojednávanie odročil a vytýčil ďalší termín pojednávania na deň 9.3.2011, ako to žiadal advokát odporcu. Ale advokát odporcu opäť zaslal súdu ospravedlnenie, doručené súdu dňa 3.3.2011, v ktorom uviedol, že je síce pravdou, že listom zo dňa 4.1.2011 súdu oznámil, že aj dňa 9.3.2011 môže súd vytýčiť pojednávanie, nakoľko vtedy na pojednávanie príde, avšak došlo k určitým iným kolíziám, keďže sa musí zúčastniť na pojednávaní na OS Bratislava 4 a OS Bratislava 2, preto žiada, aby bol vytýčený nový termín pojednávania v tieto dni: 6.4.2011, alebo 20.4, alebo 27.4., alebo 4.5. 2011 alebo 11.5.201. Súd opäť vyhovel žiadosti advokáta odporcu a vytýčil nové pojednávanie na deň 4.5.2011, ako to žiadal advokát odporcu, avšak došlo opäť k ospravedlneniu zo strany advokáta odporcu JUDr. Y. ktorý súdu oznámil, že je PN od 3.5.2011 a z tohto dôvodu žiadal odročiť pojednávanie, k čomu priložil doklad o PN.
Súd opäť odročil pojednávanie a vytýčil nový termín na deň 19.10.2011. Na pojednávanie dňa 19.10.2011 sa advokát odporcu opäť nedostavil, nedostavil sa ani odporca. Advokát odporcu súdu zaslal ospravedlnenie svojej neúčasti, bolo doručené súdu dňa 18.10.2011, v ktorom uviedol, že ospravedlňuje svoju neúčasť i neúčasť odporcu, a to z dôvodu, že odporca je v zahraničí. Advokát odporcu zároveň požiadal o odročenie pojednávania, pričom súdu nepredložil žiadny doklad, preukazujúci, že odporca je skutočne v zahraničí. Na pojednávanie súdu dňa 19. 10. 2011 odporca predvolanie nevyzdvihol v odbernej lehote, na súd bola doručenka vrátená ako neprevzatá dňa 6.10.2011, preto v súlade s § 47 ods. 2 O. s. p., súd predvolanie odporcu na pojednávanie považoval za doručené odporcovi, aj keď sa o ňom nedozvedel. Pretože odporca napriek doručeniu predvolania, svoju neúčasť ako predvolaný účastník, ničím neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania, podľa § 101 ods. 2 O. s. p. , súd vec prejednal v jeho neprítomnosti a vychádzal z obsahu spisu a vykonaného dokazovania. Súd poukazuje na to, že odporca sa svojim zavineným správaním pripravil o právo tvrdiť skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci, navrhovať dôkazy, klásť otázky svedkom, účastníkom.
Podľa § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
V zmysle nálezu Ústavného súdu SR, nadbytočným extenzívnym výkladom ust. § 101 ods. 2 O. s. p., sa neodôvodnene rozširujú práva jedného účastníka a uberá sa na právach druhému účastníkovi, ktorému je takto odopierané právo na spravodlivý súdny proces bez prieťahov. Účastníkovi nie je odňatá možnosť konať pred súdom, ak nesplnil podmienky uvedené v § 101 ods. 2 O. s. p. , teda nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd dôležitý dôvod na odročenie pojednávania nesmie vykladať rozširujúco, lebo by tak nad rámec zákonného znenia dával oprávnenia tomu účastníkovi, u ktorého nie je splnený dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a zároveň by druhému účastníkovi odoprel právo na ukončenie sporu bez prieťahov.
Z dostupnej judikatúry je tiež známe, že nie je odňatá možnosť účastníkovi konať pred súdom, ak sa tento účastník alebo jeho právny zástupca nedostavili na pojednávanie z dôvodu, ktorý nemožno považovať za dôležitý dôvod pre odročenie v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. . Ak súd konal a rozhodol v neprítomnosti takéhoto účastníka, alebo právneho zástupcu, konal v súlade so zákonom lebo takýto účastník alebo jeho právny zástupca, sa svojim správaním pripravili o možnosť využívať na pojednávaní svoje procesné práva. Príčina pre, ktorú odporca alebo jeho pr. zástupca, zmeškali pojednávanie, musí byť vždy s ohľadom na svoju povahu a závažnosť ospravedlniteľná a náležite odôvodnená i preukázaná (rozsudok NS ČR sp. zn. 26 Cdo 3443/2010, zo dňa 13.1.2011). Sama kolízia pr. zástupcu účastníka nie je dôvodom dôležitým pre odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. (napr. rozh. NS SR sp. zn. 4 Cdo 96/2003, NS SR sp. zn. 2 Cdo 6/03).
Keďže advokát odporcu v žiadosti o odročenie pojednávania konaného na OS Michalovce dňa 19.10.2011, ako dôvod uviedol tú skutočnosť, že odporca je v zahraničí, pričom neuviedol, kde v zahraničí, odkedy a dokedy, z akého dôvodu, ani nepriložil k žiadosti žiadny doklad, z ktorého by bolo súdu zrejmé, že odporca je skutočne dňa 19.10.2011 v zahraničí, nemohol súd vzhľadom na vyššie uvedené, považovať takýto dôvod za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p., lebo ak by bolo pojednávanie odročené pre takýto dôvod, súd by tým odoprel navrhovateľovi právo na ukončenie sporu bez prieťahov. Navrhovateľ a jeho právny zástupca boli pritom od začiatku konania aktívni, neznemožňovali súdu vykonávať dokazovanie vo veci, nežiadali o odročenie pojednávaní súdu, mali záujem na hospodárnom skončení sporu. Navyše, právny zástupca odporcu v žiadosti o odročenie pojednávania na deň 19.10.2011,vôbec neuviedol, prečo sa on ako právny zástupca nemôže uvedeného pojednávania zúčastniť. Súd poukazuje aj na to, že pojednávania vždy odročil iba z dôvodu kolízií pr. zást. odporcu (iba raz to bola jeho PN), ten, ako aj odporca, sa nedostavili ani raz na pojednávanie súdu, ani na také pojednávania, ktoré súd vytýčil na ten deň, o ktorý vyslovene advokát odporcu žiadal. Súd dal dostatočný priestor odporcovi a jeho advokátovi nielen na prípravu na pojednávanie, ale za dobu od 14.5.2010 (návrh doručená odporcovi), respektíve od 27.9.2010 (prevzaté pr. zastúpenie odporcu) mali dostatok času zaslať súdu aspoň písomné vyjadrenie vo veci, alebo písomné navrhnutie dôkazov. To, že uvedenú možnosť odporca a jeho pr. zástupca nevyužili sa prejavilo v neunesení bremena tvrdenia a bremena dôkazu na strane odporcu.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené, v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p., prejednal vec na pojednávaní dňa 19.10.2011 v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu, na uvedenom pojednávaní vykonal súd dokazovanie a vo veci rozhodol.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a bol zistený tento skutkový stav:
Z kópie generálnej plnej moci zo dňa 6.11.2008 bolo zistené, že v nej U., splnomocnil Ing. arch. P., CSc., na všetky právne úkony, s tým, že je oprávnená ho zastupovať v plnom rozsahu práv pri všetkých právnych úkonoch a vo všetkých právnych veciach. Je tiež oprávnená v jeho mene podpisovať listiny, podávať vysvetlenia, činiť vyhlásenia rôzneho druhu, ako aj rokovať s tretími osobami a zastupovať ho v súdnych sporoch vo veciach dedičstva a vo všetkých konaniach z toho vyplývajúcich. Je oprávnená za neho podávať a preberať žiadosti a sťažnosti akéhokoľvek druhu, poštové zásielky, generálna plná moc je všeobecná a vzťahuje sa aj na také právne úkony, ktoré nie sú v nej výslovne uvedené.
Z notárskej zápisnice č. N 47/2009, NZ V5070/2009, bolo zistené, že je spísaná dňa 24.7.2009, za účasti U., ktorý v nej udelil generálnu plnú moc svojmu vnukovi U., na všetky právne úkony týkajúce sa osoby splnomocniteľa, v konaní pred slovenskými štátnymi a inými orgánmi, organizáciami, peňažnými ústavmi, fyzickými osobami, a to v plnom rozsahu a splnomocnil ho tiež, aby za neho preberal všetky listiny adresované na jeho meno doručované poštou, prípadne iným spôsobom zo strany orgánov, organizácie a fyzických osôb, ako aj na preberanie listín so služobným doručením do vlastných rúk, na cenné listy, na peňažité poukážky do vlastných rúk, a aby za neho konal a robil všetky právne úkony s najlepším vedomím a svedomím. Generálnu plnú moc mu udelil na dobu neurčitú, do jej odvolania a zároveň zrušil plnú moc, ktorú udelil dcére Ing. P. Táto notárska zápisnica bola spísaná na Notárskom úrade JUDr. X.
V žiadosti zo dňa 11.3.2010, ktorú navrhovateľ adresoval Správe katastra v Sobranciach, uviedol, že dňa 24.7.2009 formou notárskej zápisnice zrušil generálnu plnú moc udelenú dcére Ing. P. a splnomocnil svojho vnuka U. zrušenie generálnej plnej moci aj zaslal na adresu dcéry. Napriek tomu ona konala vo veci prevodu nehnuteľností- rodinného domu, nádvoria, zastavaných plôch, ktoré majú v podielovom spoluvlastníctve. Tieto nehnuteľnosti bez jeho vedomia previedla na svojho syna E., zneužila už neplatné generálne plnomocenstvo, v dôsledku čoho podal na ňu aj trestné oznámenie, pretože už v minulosti sa mu vyhrážala, že skončí ako bezdomovec. V žiadosti tiež uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom 5/6 predmetných nehnuteľností, v dome býva a nemieni sa zbavovať vlastníctva, pretože by nemal ani kam ísť. Nikdy by preto svojvoľne nedaroval, ani nepreviedol tieto nehnuteľnosti prostredníctvom inej osoby.
Z rozhodnutia Správy katastra Sobrance zo dňa 26.3.2010, č. V 117/2010-VA, bolo zistené, že bol zamietnutý návrh na vklad kúpnej zmluvy uzavretej dňa 18.8.2009, spolu s dodatkom k nej zo dňa 18.8.2009, ktorú ako predávajúci uzavrel U., zastúpený na základe generálnej plnej moci Ing. arch. P. CSc., ako predávajúca Ing. arch. P. CSc., a ako kupujúci OlG. Zmluvou boli prevedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Sobrance, zapísané na LV č. 352, pozemok parcela č. 980/4 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 849 m2 a rodinný dom, č. súpisné 160, postavený na parcele č. 980/4. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že dňa 11.3.2010 bola Správe katastra Sobrance doručená žiadosť U. o zamietnutie návrhu na vklad vlastníctva podľa uvedenej kúpnej zmluvy. Priložená k žiadosti bola fotokópia generálnej plnej moci pre U. a žiadateľ U. návrh na vklad žiadal zamietnuť z dôvodu, že dňa 24.7.2009 zrušil plnú moc pre Ing. arch. P. CSc. a udelil vnukovi U.ovú plnú moc. Správa katastra po prešetrení zistila, že generálna plná moc zo dňa 6.11.2008, udelená Jánom Ryníkom pre Ing. arch. P., je už neplatná. V zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúmala platnosť zmluvy, najmä oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, či je teda úkon urobený v písomnej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, dostatočne zrozumiteľné, či je tu zmluvná voľnosť, právo nakladať s nehnuteľnosťou a bolo zistené, že podmienky na vklad nie sú splnené, vrátane dodatku ku kúpnej zmluve a preto bol tento návrh na vklad zamietnutý v celom rozsahu.
Z uznesenia OS Michalovce sp. zn. 13D/563/2008, Dnot 21/2009, bolo zistené, že ním bolo rozhodnuté o dedičstve po poručiteľke P.znesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2009. Podľa rozhodnutia patrí do dedičstva z vecí, ktoré nadobudol manžel poručiteľky s poručiteľkou počas manželstva, aj 1/2 z nehnuteľností v k. ú. Sobrance, na LV č. 352 rodinný dom, č. súp. 160, postavený na pozemku parcela č. 980/4 a zastavané plochy a nádvoria vo výmere 849 m2, z podielu pod B1. V rozhodnutí je uvedené, že do dedičstva nepatrí a tvorí vlastníctvo pozostalého manžela U.ruhá polovica týchto nehnuteľností. Nehnuteľnosti v k. ú. Sobrance, zapísané na LV č. 352, rodinný dom č. súp. 160 na pozemku parc. č. 980/4 a parcela č. 980/4 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 849 m2, ktoré sú na mene poručiteľky, nadobúdajú z podielu B1 v 1/2: U., manžel poručiteľky- v podiele 5/6 a Ing. arch. P. CSc., rod. H., v podiele 1/6. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že poručiteľka zomrela so zanechaním závetu a listiny o vydedení a jediným závetným dedičom je pozostalý manžel poručiteľky U. Ako dedičia zo zákona v 1.dedičskej skupine prichádzali do úvahy deti poručiteľky - Ing. U. a Ing. arch. P., CSc., rod.. a tiež pozostalý manžel poručiteľky U.. Dcéra poručiteľky Ing. arch. P. CSc. a pozostalý manžel U. prehlásili, že závet a listinu o vydedení poručiteľky uznávajú a vnuci poručiteľky JV. a P. právni nástupcovia vydedeného dediča, teda syna poručiteľky Ing. U. prehlásili, že závet poručiteľky uznávajú. Preto bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva.
Z notárskej zápisnice zo dňa 12.3.2010, č. k. N 21/2010, NZ 8469/2010, bolo zistené, že U. v nej čestne vyhlásil, že dňa 24.7.2009 do notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. X. v Michalovciach, spísal generálnu plnú moc pre svojho vnuka U. a zrušil predchádzajúcu plnú moc udelenú dcére Ing. arch. P. bezprostredne a osobne ju o tom informoval. Zistil však, že dňa 3.3.2010 bol kataster nehnuteľností v Sobranciach požiadaný o zápis vlastníctva podľa zmluvy, ktorou jeho dcéra, v jeho mene, previedla jeho spoluvlastnícky podiel nehnuteľností vedených na LV č. 352 v k. ú. Sobrance, zastavané plochy a nádvoria, na parcele č. 980/4, vo výmere 849 m2 a rodinný dom č.súp.160, stojaci na tejto parcele. On považuje túto zmluvu v celom rozsahu za neplatnú, nakoľko s týmto prevodom nikdy nesúhlasil, nikdy nebude súhlasiť, nebol o ňom informovaný a v čase, keď uzatvárala dcéra túto zmluvu, už nemala od neho plnú moc, lebo generálnu plnú moc v plnom rozsahu zrušil. Preto považuje kúpnu zmluvu za neplatnú. Tiež poukázal na to, že takýto prevod nemohla urobiť jeho dcéra ani z toho dôvodu, že ešte iba prebiehalo dedičské konanie po jeho neb. manželke P.
V čestnom prehlásení zo dňa 5.10.2010, Y. uviedla, že jej švagor U., bytom X.mája XX, Sobrance (navrhovateľ), zrušil dňa 24.7.2009 svojej dcére Ing. Arch P. plnú moc, o čom sa dozvedela od švagra, lebo ho pravidelne aj s manželom navštevujú. O zrušení plnej moci vedela aj švagrova dcéra, lebo švagor dcére hneď zaslal novú generálnu plnú moc, ktorou zrušil generálnu plnú moc udelenú pre ňu. Na to švagrova dcéra reagovala tak, že prišla k nemu na návštevu a presviedčala ho, aby plnú moc dal naspäť na ňu. O tom všetkom sa Y. dozvedela od švagra, ktorý sa pred ňou vyjadril, že dcéra mala počas návštevy na neho veľkú zlosť, že jej plnú moc zrušil. V čestnom prehlásení ďalej Y. uviedla aj to, že dcéra navrhovateľa ju aj telefonicky žiadala niekedy koncom júla alebo začiatkom augusta 2009, aby ona svojho švagra presvedčila o zrušení plnej moci, ktorú dal vnukovi.
Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že jeho dcéra Ing. Arch. P. CSc., v čase keď uzavrela v jeho mene zmluvu, ktorou predala aj jeho podiel v predmetných nehnuteľnostiach, už v tom čase mala zrušenú plnú moc, preto podľa neho nemala právo túto zmluvu uzavrieť v jeho mene. Vypovedal, že dcéra o zrušení plnej moci vedela, pretože on jej zaslal poštou kópiu notárskej zápisnice, ktorou zrušil pre ňu udelenú generálnu plnú moc, zaslal to nedoporučene. Keď sa dcéra dozvedela o zrušení plnej moci, koncom júla 2009 zatelefonovala švagrinej Y.j, manželke jeho brata a presviedčala švagrinú, aby namiesto vnuka splnomocnil svojho brata, ale to švagriná i brat navrhovateľa odmietli. Túto informáciu sa navrhovateľ dozvedel od švagrinej. Následne, začiatkom augusta 2009, prišla dcéra osobne za ním, aj so svojim manželom a vytýkala mu, že zrušil plnú moc, ktorú jej udelil. Navrhovateľ poukázal na to, že rozhovor s dcérou sa uskutočnil v dome, v ktorom vždy býval s manželkou, po smrti manželky v ňom naďalej býva, a ktorý jeho dcéra- bez jeho vedomia, predala svojmu synovi E. Pri tom rozhovore, kedy mu dcéra vytýkala, že jej odvolal plnú moc, bol ešte prítomný jej manžel a vnuk navrhovateľa- JV. s manželkou. Dcéra s manželom odišla od neho nahnevaná a už sa s ním nekontaktovala. Navrhovateľ čakal, kedy mu príde rozhodnutie o dedičstve po jeho neb. manželke, ale keď už dlhšiu dobu nič neprišlo, poslal vnuka U. aby sa išiel na kataster informovať, čo sa deje s dedičským konaním. Potom sa navrhovateľ dozvedel, že jeho dom, v ktorom býva, je predaný, že ho predala dcéra svojmu synovi, a to už v čase, kedy nemala plnú moc, lebo tú jej navrhovateľ zrušil. Navrhovateľ poukázal na to, že nikdy nemal v úmysle previesť svoj dom na niekoho iného, pretože v ňom býva. Navyše, vnuk E., na ktorého dcéra dom previedla, o navrhovateľa nikdy neprejavil záujem, býva ďaleko a nikdy za navrhovateľom nechodil, ani sa s ním nekontaktoval, bol iba raz za ním, a to na pohreb manželky navrhovateľa, medzi ním a navrhovateľom sa preto ani nevytvoril žiadny vzťah. Navrhovateľ poukázal na to, že dcéra zneužila odvolanú plnú moc a predala v jeho mene jeho podiel 5/6 v dome a ostatných nehnuteľnostiach, preto hneď napísal na kataster žiadosť, že nesúhlasí, aby bolo také vlastníctvo zapísané a všetko v žiadosti opísal tak, ako sa skutočne stalo. Kataster to aj rešpektoval a nezapísal vlastníctvo na kupujúceho. Okrem toho navrhovateľ podal aj trestné oznámenie na svoju dcéru, za zneužitie plnej moci, ale ako trestný čin toto jej konanie nebolo preukázané, lebo nebol preukázaný jej úmysel zneužitia plnej moci. Navrhovateľ vo výpovedi poukázal aj na to, že dcéra jeho dom a ďalšie nehnuteľnosti predala synovi za kúpnu cenu iba 6 000EUR, pritom v dedičskom konaní bol dom ohodnotený v cene 2,5 mil. Sk, čo je 92 942 EUR.
Svedkyňa Y. manželka vnuka navrhovateľa - JV. vo výpovedi uviedla, že navrhovateľ zrušil generálnu plnú moc, ktorú dal svojej dcére a zároveň udelil novú plnú moc vnukovi. Svedkyňa sa vyjadrila, že plnú moc udelil navrhovateľ dcére preto, lebo po smrti manželky bolo potrebné povybavovať veci okolo pohrebu. Potom však túto plnú moc odvolal a odôvodňoval to tým, že jeho dcéra neháji jeho záujmy, ale svoje. Svedkyňa uviedla, že kópiu notárskej zápisnice, v ktorej navrhovateľ odvolal plnú moc pre dcéru, zaslal poštou, ale nie doporučene. Potom jeho dcéra telefonovala švagrinej navrhovateľa o zrušení plnej moci a potom začiatkom augusta prišla za navrhovateľom aj s manželom do jeho domu. Navrhovateľ sa dcéry už predtým bál, preto zavolal svedkyňu a vnuka (manžela svedkyne), aby k nemu prišli. Ďalej svedkyňa uviedla, že dcéra navrhovateľa a jej manžel boli počas návštevy nazlostení, kričali, dcéra mu vyčítala, že jej zrušil plnú moc a povedala, že zostane bezdomovec, že skončí pod mostom.
Svedok U., vnuk navrhovateľa, vo výpovedi uviedol, že keď zomrela manželka navrhovateľa, tak sa k navrhovateľovi po niekoľkých rokoch dostavila jeho dcéra p. J., ktorá býva v Bratislave. Navrhovateľ bol zo smrti manželky v zlom stave, preto podpísal pre dcéru plnú moc, ktorú mu dala, pričom bol v tom, že ju splnomocnil k vybaveniu záležitostí okolo pohrebu manželky a dedičstva po nej. Dcére dôveroval, že veci povybavuje, ako treba, ale po určitom čase zistil, že počas dedičského konania boli povyberané peniaze z dvoch knižiek, ktoré vybrala jeho dcéra. Následne musel jednu knižku umorovať, ktorá sa aj následne stratila a rozhodol sa zrušiť plnú moc, ktorú pre dcéru podpísal, čo aj urobil dňa 24.7.2009. V ten deň bol svedok spolu s navrhovateľom u notára JUDr. A. kde navrhovateľ do zápisnice zrušil plnú moc, ktorú dal dcére a spísal zároveň novú generálnu plnú moc, ktorú udelil svedkovi. Navrhovateľ hneď zaslal kópiu notárskej zápisnice o zrušení plnej moci dcére, a to na jej adresu do Bratislavy, pričom tá sa hneď telefonicky skontaktovala so švagrinou navrhovateľa a žiadala ju, aby navrhovateľa presvedčila o tom, aby zrušil plnú moc, ktorú dal vnukovi. Svedok vo výpovedi uviedol, že dcéra navrhovateľa potom prišla za navrhovateľom koncom júla, kedy je v Sobranciach odpustová slávnosť. Navrhovateľ zavolal svedka a jeho manželku k sebe, lebo sa obával návštevy dcéry a svedok s manželkou preto prišli k nemu, kde už bola prítomná dcéra navrhovateľa p. J. aj so svojim manželom a prejednávali s navrhovateľom zrušenie generálnej plnej moci. Svedok vo výpovedi uviedol, že bol prítomný, keď p. J. navrhovateľovi rozprávala, aby zrušil plnú moc, ktorú dal jemu, lebo inak skončí pod mostom ako bezdomovec. Rozprávala, že ona sa o navrhovateľa postará, že mu vybaví umiestnenie v domove, kde ho bude navštevovať, a kde mu bude lepšie ako v dome, manžel p. J. búchal do stola, lebo navrhovateľ nesúhlasil s tým, o čom mu rozprávala jeho dcéra. Svedok sa vyjadril, že navrhovateľ bol z návštevy dcéry a jej manžela veľmi rozrušený, preto ho svedok aj s manželkou zobrali z domu od dcéry preč, zaviezli ho na krátky čas k jeho kamarátovi D., aby si oddýchol. Potom svedok zisťoval, či je ešte dcéra s manželom v dome, čo je ich auto pred domom, a keď asi o hodinu na to tam už auto nebolo, svedok priviezol navrhovateľa domov. Vtedy sa navrhovateľ rozhodol vymeniť zámky na dome, lebo dcéra mala kľúče a navrhovateľ mal strach z jej návštevy. Odvtedy dcéra k navrhovateľovi už neprišla.
Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto :
Podľa ust. § 80 pís. c/ O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem
V súdenom prípade ide o určovací návrh v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p., preto súd skúmal, či je splnený základný predpoklad úspešnosti takéhoto návrhu, teda preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Ten je podľa ustálenej judikatúry daný tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené, alebo jeho právne postavenie by sa stalo neistým. Navrhovateľ žiada o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 18.8.2009 a dodatku k nej z toho istého dňa, ktorými boli predané nehnuteľností v k. ú. Sobrance, zapísané na LV č. 352, parcela č. 980/4 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 849 m2 a rodinný dom č. súpisné 160, postavený na parcele č. 980/4, kde ako predávajúci je uvedený navrhovateľ- U., zastúpený na základe generálnej plnej moci Ing. arch. P., nY. X. ako predávajúca je uvedená aj Ing.arch. P. CSc., rod. H.o kupujúci E.2 (ďalej len predmetná zmluva) a túto neplatnosť navrhovateľ odôvodňuje tým, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy už neexistovala plná moc pre Ing. arch. P. CSc., pričom táto na základe neexistujúcej plnej moci previedla aj jeho podiel v nehnuteľnostiach, o čom navrhovateľ nemal vedomosť. Z uvedeného je zrejmé, že vlastnícke právo navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam, by bolo ohrozené bez požadovaného určenia, teda určenia, či predmetná zmluva je neplatná, alebo nie. Súd preto zhodnotil, že je v tomto prípade splnená podmienka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 80 pís. c Os. p. .
Podľa § 31 ods. 1 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 33b ods. 1 OZ, plnomocenstvo zanikne, b/ ak ho splnomocniteľ odvolal. Podľa ods. 4, dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanovenie sa však nemôže odvolávať ten, kto o odvolaní plnomocenstva vedel alebo musel vedieť.
V zmysle cit. § 33b OZ, vo vzťahu k splnomocnencovi odvolanie plnomocenstva sa stáva účinné vtedy, keď sa o ňom dozvedel, čo nemusí byť výslovná notifikácia. Odvolanie plnomocenstva nevyžaduje písomnú formu ani vtedy, ak je pre plnomocenstvo predpísaná písomná forma.
Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa ods. 2, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Podľa ods. 3, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa ods. 2, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
V zmysle cit. § 460 OZ, uznesenie súdu, ktorým sa potvrdzuje nadobudnutie dedičstva, slúži len na deklarovanie právneho stavu, ku ktorému došlo s účinkami ku dňu smrti poručiteľa. Pre dedičov má toto uznesenie význam legitimácie, ktoré osvedčuje ich postavenie ako právnych nástupcov poručiteľa. Dedičov je teda treba v období od smrti poručiteľa až do rozhodnutia súdu o potvrdení nadobudnutia dedičstva považovať za spoluvlastníkov vecí patriacich do dedičstva, so všetkými právami a povinnosťami spoluvlastníkov, pričom pomer spoluvlastníckych podielov sa riadi pomerom dedičských podielov. V období medzi nadobudnutým dedičstvom a potvrdením o nadobudnutí dedičstva, sú z právnych úkonov týkajúcich sa majetkových práv z dedičstva povinní a oprávnení voči iným osobám všetci dedičia poručiteľa, ktorí dedičstvo neodmietli, a to spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa navzájom podieľajú na právach a povinnostiach týkajúcich sa majetkových práv z dedičstva. Dedičia sú v období aj medzi nadobudnutím dedičstva a potvrdením tohto nadobudnutia, prípadne schválením dohody, oprávnení tie veci, ktoré patria do dedičstva v medziach zákona držať, užívať, požívať ich plody a úžitky a nakladať s nimi.
V tomto konaní mal súd za preukázané, že navrhovateľ dňa 6.11.2008 splnomocnil svoju dcéru Ing. arch. P. CSc., v písomnej generálnej plnej moci, na všetky právne úkony, na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch a vo všetkých právnych veciach, na podpisovanie listín, podávanie vysvetlení, vyhlásení rôzneho druhu, rokovanie s tretími osobami a zastupovanie v súdnych sporoch vo veciach dedičstva a vo všetkých konaniach z toho vyplývajúcich, a tiež k podávaniu a preberaniu žiadostí a sťažností akéhokoľvek druhu, poštových zásielok, a aj na také právne úkony, ktoré nie sú v plnej moci výslovne uvedené. Súd mal ďalej za preukázané, že navrhovateľ dňa 24.7.2009 odvolal písomne v notárskej zápisnici túto generálnu plnú moc udelenú dcére a zároveň v tej istej notárskej zápisnici udelil novú generálnu plnú moc svojmu vnukovi U.. Navrhovateľ tvrdil, že hneď zaslal kópiu tejto notárskej zápisnice svojej dcére, ale nemal doklad z pošty, lebo zásielku poslal nedoporučene. Súd však mal preukázané z výpovede svedka JQ., ktorý je vnukom navrhovateľa a z výpovede svedkyne Y. ktorá je manželkou vnuka navrhovateľa, že navrhovateľ zaslal dcére kópiu notárskej zápisnice poštou, a potvrdili, že dcéra navrhovateľa- Ing. arch. P., CSc., prišla za navrhovateľom už začiatkom augusta 2009 a za prítomnosti uvedených svedkov vytýkala navrhovateľovi , že jej zrušil plnú moc, vyjadrovala svoj nesúhlas s týmto postupom navrhovateľa. Skutočnosť, že dcéra navrhovateľa Ing. arch. P., CSc., vedela už začiatkom augusta 2009 o zrušení generálnej plnej moci, ktorú jej dňa 6.11.2008 udelil navrhovateľ, vyplýva aj z nepriameho dôkazu, a to z písomného vyhlásenia Y. ktorá je švagrinou navrhovateľa. Tá vo vyhlásení uviedla, že dcéra navrhovateľa ju niekedy koncom júla alebo začiatkom augusta 2009 telefonicky požiadala, aby presvedčila navrhovateľa o zrušení plnej moci, ktorú dal namiesto dcéry svojmu vnukovi. Vo vyhlásení nepriamo potvrdila aj tú skutočnosť, že Ing. arch. P. CSc., prišla začiatkom augusta 2009 za navrhovateľom na návštevu a presviedčala ho, aby plnú moc dal naspäť na ňu.
Z takto preukázaného stavu je zrejmé, že Ing. arch. P., CSc., vedela už najneskôr začiatkom augusta 2009 o tom, že navrhovateľ jej odvolal generálnu plnú moc zo dňa 6.11.2008, a keďže v zmysle cit. § 33b OZ, vo vzťahu k splnomocnencovi odvolanie plnomocenstva sa stáva účinné vtedy, keď sa o ňom dozvedel, čo nemusí byť výslovná notifikácia a odvolanie plnomocenstva nevyžaduje písomnú formu ani vtedy, ak je pre plnomocenstvo predpísaná písomná forma, súd uzavrel, že vo vzťahu k splnomocnenkyni arch. P. CSc., sa stalo odvolanie plnej moci zo dňa 24.7.2009 účinné už začiatkom augusta 2009. Bolo pritom preukázané (z rozhodnutia Správy katastra v Sobranciach zo dňa 26.3.2010 o zamietnutí návrhu na vklad vl. práva na základe predmetnej zmluvy), že Ing. arch. P., CSc., uzavrela dňa 18.8.2009 kúpnu zmluvu, spolu s dodatkom k nej, v ktorej je ako predávajúci uvedený U., zastúpený na základe generálnej plnej moci Ing. arch.. CSc., ako predávajúca je v zmluve uvedená aj Ing. arch. P. CSc., a ako kupujúci je uvedený E.. Touto zmluvou boli prevedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Sobrance, zapísané na LV č. 352, pozemok parcela č. 980/4 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 849 m2 a rodinný dom, č. súpisné 160, postavený na parcele č. 980/4. V čase uzavretia predmetnej zmluvy boli uvedené nehnuteľnosti preukázateľne vo vlastníctve navrhovateľa ohľadne veľkosti podielu 1 z celku, konkrétne od 24.6.2008, kedy zomrela manželka navrhovateľa, s ktorou mal uvedené nehnuteľnosti v BSM. Pokiaľ ide o druhú polovicu týchto nehnuteľností, tá bola v zmysle vyššie cit. § 460 OZ, od 24.6.2008, teda aj v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, preukázateľne v spoluvlastníctve dedičov poručiteľky P., teda navrhovateľa ako manžela poručiteľky a dcéry Ing. arch. P. CSc., s tým, že každý z nich mal spoluvlastnícky podiel ohľadne druhej polovice predmetných nehnuteľností, vo veľkosti svojho dedičského podielu, čiže navrhovateľ mal podiel 5/6 a dcéra navrhovateľa podiel 1/6. Navrhovateľ tvrdil jednak v žiadosti zo dňa 11.3.2010, ktorú adresoval Správe katastra v Sobranciach, že nikdy nemal v úmysle previesť predmetné nehnuteľnosti na niekoho iného, lebo v dome býval ešte s neb. manželkou a naďalej v ňom býva, aj chce ďalej bývať a túto skutočnosť tvrdil aj vo výpovedi na pojednávaní súdu, čo potvrdili tiež svedkovia U.
Pokiaľ teda Ing. arch. P. CSc., previedla kúpnou zmluvou zo dňa 18.8.2009, na kupujúceho E. nielen svoj podiel v predmetných nehnuteľnostiach vo veľkosti 1/12 z celku, ale previedla aj podiel navrhovateľa v predmetných nehnuteľnostiach, čiže podiel 11/12 ( 1/2+ 5/12=11/12), konala tak v rozpore s § 123 OZ, lebo bez existujúcej plnej moci nakladala s podielom navrhovateľa a tento predala inej osobe. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že predmetná kúpna zmluva zo dňa 18.8.2009, spolu s dodatkom zo dňa 18.8.2009, je v zmysle vyššie cit. § 39 OZ, neplatným právnym úkonom, lebo odporuje zákonu ( § 123 OZ) a preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 66 EUR a za právne zastúpenie advokátom vo výške 226,51 EUR. Náhrada trov za právne zastúpenie bola priznaná v zmysle ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 644/2004 Z. z., a to za jeden úkon právnej pomoci v r. 2010 po 55,49 EUR + 7,21 EUR režijný paušál a v r. 2011 po 57 EUR + režijný paušál 7,41 EUR. Boli pritom urobené tieto úkony právnej pomoci : prevzatie a príprava pr. zastúpenia, podanie návrhu na súd dňa 20.4.2010 a účasť advokáta na pojednávaní dňa 19.10.2011.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, musí byť označené, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje v akom rozsahu rozhodnutie súdu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.