Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-243-2010.pdf
PDF · 82.52 KB
No categories available
2Co/243/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu, v právnej veci navrhovateľov : 1/ W. N., bývajúcej v Y. Č.. XX/ A, 2/ M. N., bývajúceho I. W. Č.. X O. Ko, 3/ N. N., bývajúcej v Y. Č.. XX, 4/ B. N., bývajúceho v Š. Č.. XX, 5/ N. Z., bývajúcej v Š. Č.. XX, všetkých zastúpených JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou AK so sídlom na Štúrovej 20 v Košiciach, proti odporcovi : Slovenskému zväzu záhradkárov, základná organizácia 32, Lorinčík - Pod lesom Košice, zast. JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou so sídlom na Mäsiarskej č. 4 v Košiciach, v konaní o zaplatenie nájomného za užívanie nehnuteľností, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 17C 1131/1995-765 zo dňa 25.5.2010, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke v 1. rade W. N. 932,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 8.2.1997 až do zaplatenia, navrhovateľovi v 2. rade M. N. 1.398,63 € s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 8.2.1997 až do zaplatenia, navrhovateľke v 3. rade N. N. 932,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 8.2.1997 až do zaplatenia, navrhovateľovi v 4. rade B. N. 1.415,26 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne z dlžnej sumy od 8.2.1997 až do zaplatenia a navrhovateľke v 5. rade N. Z. 1.408,29 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne z dlžnej sumy od 8.2.1997 až do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu zamietol. Odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi v 1. rade W. N.T. trovy konania v sume 285,40 €, navrhovateľovi v 2. rade M. N. trovy konania v sume 365,05 €, navrhovateľovi v 3. rade N. N. trovy konania v sume 285,40 €, navrhovateľovi v 4. rade B. N.N. trovy konania v sume 365,05 €, navrhovateľovi v 5. rade N. Z. trovy konania v sume 365,05 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne navrhovateľov. Odporcu zaviazal nahradiť trovy štátu v sume 632,58 € na účet Okresného súdu Košice II do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovatelia návrhom doručeným súdu 27.12.1995 v spojení s doplnením návrhu sa domáhali, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom za užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Y., náhradu nájomného podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Pozemky sú v užívaní podľa zmluvy o dočasnom užívaní uzavretej podľa § 9 zák. č. 123/1975 Zb. Nájomný pomer medzi navrhovateľmi a odporcom vznikol podľa § 22 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. Nájomné navrhovatelia požadovali za obdobie rokov 1993-1996. Súd prvého stupňa na zistenie výšky nájmu zadovážil listinné dôkazy a znalecké posudky. Okrem iného aj, ako listinný dôkaz, posudok R.. Y., ktorý posudok vypracovával na žiadosť navrhovateľov a bol použitý v konaní pred Európskym súdnym dvorom a posudky R.. Z. F. R.. Č., ďalej správy realitných kancelárií a Mestského úradu mestskej časti v katastri obce Y.. Cenu nakoniec určil ako cenu určenú v mieste a čase
obvyklú tak, že vychádzal zo súčasnej trhovej hodnoty pozemkov v danej lokalite, ktorá sa pohybovala v rozmedzí od 11,11 € po 67 € za 1 m2. Potom vychádzal z toho, že ak by súd zohľadnil túto trhovú hodnotu iba čiastočne, napr. v zmysle úvahy súdu vo výške 50%, vychádzal by pri výpočte obvyklého nájmu z hodnoty pozemku od 5,5 do 33,5 €, pričom by stanovil ročný nájom okolo 10% z ceny pozemkov, potom by obvyklý nájom činil od 0,55 € po 3,55 € za 1 m2, tzn. od 16,56 po 100,92 Sk za 1 m2. Potom pri zohľadnení veľkosti podielov navrhovateľov by ako ročné nájomné pripadala pre navrhovateľku v 1. rade čiastka 3.798,66 €, pre M. N. 3.798,66 € tak, ako aj pre N. N.. B. N. a N. Z. by pripadala čiastka 4.844,5 €. Keďže však navrhovatelia v zmysle zmeny návrhu, ktorá bola pripustená 20.3.2006 žiadali určiť povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade 932,18 €, navrhovateľovi v 2. rade 1.398,63 €, navrhovateľovi v 3. rade 932,18 €, navrhovateľovi v 4. rade 1.415,26 € a navrhovateľovi v 5. rade 1.408,29 € a súd bol viazaný týmito návrhmi, nemohol ich prekročiť, preto aj keď zistil, že by cena za nájom nehnuteľností mohla byť vyššia, musel priznať maximálne sumu, ktorú uplatnili navrhovatelia v upravenom návrhu. Preto im priznal len nimi uplatnenú výšku nájomného. Pri výpočte výšky sa riadil aj tým, že pre dosiahnutie vyváženosti záujmov záhradkárov a pôvodných vlastníkov je potrebné stanoviť nájomné s ohľadom na súčasnú situáciu a trhovú hodnotu pozemkov, pričom však primeraná náhrada nemusí byť poskytnutá v celom rozsahu trhovej hodnoty. Primeraná náhrada musí iba zohľadniť trhovú cenu a vyvážiť sumu, ktorá odňatím veci (obmedzením užívania) vznikla. V tej súvislosti poukázal na rozsudok Ústavného súdu ÚS 17/2000 v ktorom bol vyjadrený názor, že výška náhrady za vyvlastnenie majetku môže byť nižšia ako trhová cena, mala by však byť určená v porovnaní s trhovou cenou veci tak, aby v každom čase zohľadňovala mieru zásahu do vlastníckeho práva, ktorú možno od vlastníka veci spravodlivo požadovať. Ďalej pri stanovení ceny poukázal na rozhodnutie rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 27.11.2007, v ktorom je okrem iného uvedené, že pokiaľ sa týka argumentu záhradkárov, že hodnota pozemkov v záhradkových osadách stúpla vďaka práci a investíciám zo strany nájomcov, súd sa domnieva, že toto bolo v určitej miere vyvážené skutočnosťou, že nájomcovia mohli počas značne dlhého obdobia získavať úžitky z pozemkov, ktoré nevlastnili.
Rozhodnutie o výške úrokov odôvodnil ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Zb. v znení účinnom do 30.12.2008 a určil úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne od 8.2.1997 keď vychádzal z toho, že dňa 6.2.1997 bol odporcovi doručený návrh navrhovateľov na začatie konania, ktorý obsahoval všetky náležitosti. Súd prvého stupňa ďalej odôvodnil prečo nárok nepovažoval premlčaný a to tým, že nájomné bolo uplatnené za obdobie od 2.8.1993 do 2.8.1996 a návrh na súd bol doručený 27.12.2005, takže nárok bol uplatnený v trojročnej premlčacej lehote. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a vychádzal z toho, že výška plnenia závisela od znaleckých posudkov a úvahy súdu. Trovy priznal za zaplatený súdny poplatok a úkony advokáta znížené o 20%, pretože zastupoval viacerých navrhovateľov. Keďže v konaní vznikli aj trovy štátu, keďže boli vypracované znalecké posudky R.. Č., R.. O. Z. F. Ing. Y. G., zaviazal ich nahradiť odporcom podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca. Žiadal buď zmeniť napadnutý rozsudok alebo ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd pri rozhodnutí o nájomnom za obdobie od 2.9.1993 až 2.8.1996 vychádzal zo súčasnej trhovej hodnoty a zo súčasnej situácie na trhu s nehnuteľnosťami. Odporca sa nestotožnil s úvahou súdu, že práve pre potrebné dosiahnutie vyváženosti záujmov záhradkárov a vlastníkov je potrebné stanoviť nájomné s ohľadom na súčasnú situáciu a trhovú hodnotu pozemkov. Od sporného obdobia uplynulo od 14 do 17 rokov a táto doba značne ovplyvnila aktuálnu reálnu trhovú hodnotu pozemkov. Poukázal na § 671 ods. 1 OZ, že nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Po uplynutí odvolacej lehoty doplnil odôvodnenie odvolania námietkou, že súd vychádzal zo znaleckého posudku R.. Y., ktorý im nedoručil.
Navrhovatelia navrhli potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukázali na to, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom zaoberal otázkou zistenia ceny obvyklého nájomného, aby mohol vo veci objektívne rozhodnúť, vykonal znalecké dokazovanie a zisťoval cenu za nájom nehnuteľností nielen znaleckým
dokazovaním, ale aj porovnateľným spôsobom. Cenu zisťoval aj prostredníctvom realitných kancelárií, čo je obvyklé a v súlade s doterajšou literatúrou.
Odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania a zistil, že neboli dôvody ani pre zrušenie, ani pre zmenu rozsudku.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti doplňuje len to, že súd prvého stupňa vyčíslil, aká by bola hodnota nájmu v prípade, ak by vychádzal z názoru realitných kancelárií, ktoré hodnotili skutočnú výšku nájmu v súčasnom období a aj zo znaleckých posudkov znalcov a vyčíslil hodnotu nájmu podstatne vyššou sumou ako uplatnili navrhovatelia. Aj odvolací súd je toho názoru, že hodnota nájmu za užívanie nehnuteľností - pozemkov za obdobie od 2.8.1993 do 2.8.1996 bolo možné určiť len odhadom, pretože akékoľvek znalecké dokazovanie v tomto smere by už nedokázalo jednoznačne vyriešiť a vyčísliť presnú výšku hodnoty nájmu. Aj podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zohľadnil skutočnosť, že má ísť o dosiahnutie vyváženosti záujmov záhradkárov a pôvodných vlastníkov. Za tohto stavu aj odvolací súd považuje sumu vyčíslenú súdom prvého stupňa za cenu obvyklú v mieste a čase, kde je vykonávané odporcom užívanie nehnuteľností. Tá je zodpovedajúca práve sume, ktorú uplatnili navrhovatelia. Preto nebolo potrebné prihliadnuť na námietky odporcu v odvolaní, pretože súd v skutočnosti nepriznal náhradu za hodnotu nehnuteľností vo výške, ktorá by zodpovedala súčasnej hodnote nájomného, ale len cene požadovanej navrhovateľmi v rozhodnom období, ktorú vyčíslili primerane vtedajším pomerom.
Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o trovách konania aj o trovách štátu, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny. K námietke odporcu, ktorú vzniesol po uplynutí odvolacej lehoty, že mu nebol doručený opis posudku R.. Y. neprihliadol, pretože išlo o námietku vznesenú po uplynutí odvolacej lehoty (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Okrem toho súd prvého stupňa nevychádzal z tohto posudku, len ho v odôvodnení spomína, ale vychádzal z ceny v mieste a čase obvyklej podľa záverov realitných kancelárií.
Odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Vychádzal z toho, že odvolateľ nemal v odvolacom konaní úspech a navrhovateľom súd síce priznal náhradu trov konania, ale títo trovy do troch dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslili, preto im ich súd náhradu nepriznal podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.