Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3C-197-2011.pdf
PDF · 72.08 KB
No categories available
3C/197/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci navrhovateľky: N. N., nar. XX.X.XXXX, bytom I. J. Y., J.. N. XX, zast. Z.. S. V., I. J. Y., S.. V.. Š. XXX/XXX proti odporcovi: S. N., nar. XX.X.XXXX, bytom S., Q. XX o návrhu na zvýšenie výživného na dospelé dieťa takto
rozhodol:
Súd m e n í výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 28.8.2003 č.k. 6C 429/2002-46 tak, že odporca j e p o v in n ý prispievať na výživu navrhovateľke mesačne po 60 eur vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 1.9.2011.
Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 31.10.2011 vo výške 120 Eur j e p o v i n n ý odporca zaplatiť k rukám navrhovateľky spolu s bežným výživným do 31.12.2011.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo sumy 29,87 eur na sumu 100 eur. Uviedla, že odporcovi bola uložená vyživovacia povinnosť rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6C 429/02 zo dňa 28.8.2003 v sume 900,-Sk k rukám jej matky I. N.. Dovŕšila plnoletosť a navštevuje Strednú združenú školu v nadstavbovom štúdiu, matka má príjem cca 300 eur, zabezpečuje starostlivosť aj bratovi N. N.. Odporca je podľa jej informácii zamestnaný a jeho príjem predstavuje cca 600 eur. Na pojednávaní svoj návrh upravila v tom zmysle, že suma 60 eur je minimálna, ktorú potrebuje na pokrytie svojich potrieb.
Odporca k návrhu uviedol, že by bol schopný platiť výživné v sume po 60 eur, uzavrel ďalšie manželstvo, manželka ja čiastočnom invalidnom dôchodku a má ďalšie dve deti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 154 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti.
Podľa § 157 ods. 3 OSP, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
V danom prípade sa navrhovateľka a jej zástupca ako aj odporca dostavili na pojednávanie dňa 19.10.2011, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, pričom po vyhlásení rozsudku sa vzdali práva odvolania, čo potvrdili svojimi podpismi a preto tento rozsudok obsahuje len predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých súd rozhodol.
Keďže žiaden z účastníkov nežiadal priznať náhradu trov konania, súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zaistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zaisteniam,
e) doteraz zaistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.