Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-41C/91/2011

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci žalobkyne: T.. U. U., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, Y., zastúpená JUDr. Marcelom Dolobáčom, PhD., advokátom, so sídlom Košice, Žižkova 39, proti žalovanému: Mesto Košice, Tr. SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, konaní o určenie trvania pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II (ďalej len „súd") dňa 12.7.2011 žiadala, aby súd určil, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným založený pracovnou zmluvou z 29.októbra 2010 naďalej trvá. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade mzdy za obdobie od 15. mája 2011 do dňa, od ktorého jej žalovaný opätovne začne prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy a k náhrade trov konania.

Návrh na začatie konania odôvodnila tým, že so žalovaným dňa 29.10.2010 uzavrela pracovnú zmluvu na dobu určitú - na zastupovanie počas rodičovskej dovolenky Bc. T. P. s dňom nástupu do zamestnania 1.11.2010. Dňa 11.5.2011 bola žalobkyni doručená písomnosť označená ako „Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú -oznámenie". Z obsahu predmetnej listiny vyplýva, že pracovný pomer medzi sporovými stranami založený pracovnou zmluvou z 29.10.2010 a dohodnutý na dobu zastupovania počas rodičovskej dovolenky Bc. T. P. končí 15.5.2011. Žalobkyňa bola zároveň vyzvaná, aby uskutočnila formálne úkony spojené so skončením pracovného pomeru. Žalobkyňa na základe vyššie uvedenej písomnosti konala podľa pokynu svojho zamestnávateľa - žalovaného a vybavila výstupné formality na referáte personalistiky. Po určitom čase však zistila, že ku dňu 15.5.2011 Bc. T. P. nenastúpila na výkon práce a jej rodičovská dovolenka naďalej trvá aj ku dňu podania žaloby. Na základe daného skutkového stavu žalobkyňa výzvou z 6.júla 2011 oznámila žalovanému, že sa nestotožňuje s ukončením svojho pracovného pomeru na dobu určitú a má za to, že jej pracovný pomer s Mestom Košice naďalej trvá, t.j. aj po 15.máji 2011. Súčasne vyzvala žalovaného, aby jej i naďalej prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy a zároveň, aby jej doplatil dlžnú mzdu za čas od 15.5.2011 až do doby, kedy jej umožní opätovný výkon práce. Podľa názoru žalobkyne pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú, ktorá je vymedzená zastupovaním konkrétnej osoby, sa nemôže skončiť uplynutím doby inak ako nastúpením takto uvedenej osoby (v danom prípade Bc. T. P.) na výkon práce. Právny záujem na rozhodnutí o tom, že pracovný pomer trvá, vyplýva už zo samotnej podstaty sporu.

K návrhu na začatie konania sa písomne vyjadril žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 2.9.2011. Žalovaný nárok žalobkyne neuznal a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že

so žalobkyňou uzavrel dňa 29.192010 pracovnú zmluvu, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú - na zastupovanie počas rodičovskej dovolenky Bc. T. P.. Dňa 10.5.2011 zamestnankyňa P. doručila žalovanému ako zamestnávateľovi písomné oznámenie o skončení rodičovskej dovolenky, v ktorom uviedla, že dňa 16.5.2011 nastúpi do zamestnania. Preto ak zastupovaná zamestnankyňa oznámila žalovanému ukončenie rodičovskej dovolenky skôr ako by jej to vyplývalo zo zákonného nároku , žalovaný ako zamestnávateľ uskutočnil voči žalobkyni všetky potrebné kroky späté s ukončením pracovného pomeru, najmä jej túto skutočnosť oznámil bezodkladne listom zo dňa10.5.2011, t.j. že pracovný pomer skončí dňa 15.5.2011. V súčasnosti síce dotyčná zastupovaná zamestnankyňa nepracuje na základe vzájomnej dohody medzi ňou a žalovaným (zamestnávateľom), avšak nie je pravdivé tvrdenie, že je to na základe čerpania ďalšej rodičovskej dovolenky. Celkový nárok na ňu pominul dňom 7.6.2011. Čo sa týka právneho posúdenia veci žalovaný vyslovil názor, že za deň skončenia rodičovskej dovolenky (a s tým spojené skončenie pracovného pomeru žalobkyne) treba považovať deň, ktorý táto zamestnankyňa označila za takýto deň - deň skončenia svojej rodičovskej dovolenky (t.j. deň nástupu do pracovného procesu). Z tohto pohľadu považuje žalovaný za irelevantné, či by sa zastupovaná zamestnankyňa vzápätí po nástupe do práce rozhodla pre opätovné čerpanie zvyšku rodičovskej dovolenky - jej zákonný nárok zamestnávateľ následne nemohol žiadnym spôsobom obmedziť. Podľa názoru žalovanej žalobkyni vôbec nenáleží aktívna legitimácia v tomto súdnom konaní jednak v časti nároku určenia neplatného skončenia pracovného pomeru ako aj v časti nároku na náhradu mzdy.

Pred pojednávaním podaním doručeným súdu 14.10.2011 žalobkyňa oznámila súdu, že žalobu berie späť v celom rozsahu a žiada konanie zastaviť. Zároveň navrhla, aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán.

Podľa , (ďalej len „"), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa , nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Na základe vyššie cit. zák. ustanovení súd rozhodol o zastavení konania, pretože žalobkyňa ešte pred prvým pojednávaním podaním doručeným súdu dňa 14.10.2011 vzala návrh v plnom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Súhlas žalovaného súd nezisťoval, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s , v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do