Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/35/2011

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu J., s. r. o., H. X/XXXX, P., IČO: 36 690 856, právne zastúpeného JUDr. Zdenkou Kuzárovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Starej Ľubovni, Za vodou 9 proti žalovaným 1. L. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., U. F. XX/X, toho času na neznámom mieste, 2. E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, 3. Q. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, 4. I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., E. XXXX/XX a 5. C. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., E. XXXX/ XX o zaplatenie 1 723,13 Eur s prísl., o odvolaní žalovaných v 2. a 3. rade a odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. -95 zo dňa 06. 07. 2010 a odvolaní žalovanej v 3. rade proti uzneseniam Okresného súdu Kežmarok č. k. -120 zo dňa 15. 12. 2010 a -121 zo dňa 15. 12. 2010 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok vo výroku I., II. a IV. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zrušuje uznesenia č. k. -120 a -121 zo dňa 15. 12. 2010.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným v 1. - 5. rade povinnosť zaplatiť sumu 1 723,13 Eur spolu s úrokom z omeškania, ktorý vo výroku špecifikoval výškou a splatnosťou za jednotlivé mesiace od 06. 04. 2007 do 06. 08. 2008. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Kežmarok zo dňa 22. 10. 2008 č. k. -20 a žalovaným v 1. - 5. rade uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 428,38 Eur.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je do čo do základu dôvodná. Mal preukázané, že v rozhodnom období, teda od 01. 04. 2007 do 31. 08. 2008 žalovaní v 1. - 5. rade užívali byt bez právneho dôvodu, pričom pod pojmom „užívanie bytu“ rozumel akúkoľvek formu realizácie úžitkovej hodnoty bytu v prospech žalovaných a nielen ich osobné bývanie v byte. Zistil, že žalovaní v 1.

- 3. rade boli nájomcami predmetného bytu od roku 2002 na základe zákonného prechodu nájmu bytu z pôvodnej nájomníčky A. H., zomrelej dňa XX. XX. XXXX. Tento nájom skončil vo vzťahu k žalovaným v 1. - 3. rade písomnou výpoveďou zo dňa 13. 12. 2004 danou prenajímateľom podľa ust. , teda z dôvodu neplatenia nájomného za bytu za dobu od 01. 10. 2002 do 01. 10. 2004. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 03. 11. 2006 bola žalovaným v 1. - 5. rade uložená povinnosť predmetný byt vypratať do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Takáto povinnosť im bola uložená z dôvodu, že nájomné právo k bytu im už nesvedčilo a napriek tomu byt neodovzdali a naďalej v ňom bývali. Ostatní žalovaní na užívanie bytu nikdy nemali právny dôvod od samého počiatku. Za nesporné považoval to, že ani jeden zo žalovaných v 1.- 3. rade doposiaľ byt žalobcovi riadne neodovzdal, a preto v súčasnosti vo vzťahu k všetkým žalovaným prebieha exekučné konanie o vypratanie bytu pod č. EX 71/2008. Z výpovede žalovanej v 1. rade učinenej v konaní pod sp. zn. súd prvého stupňa zistil, že táto v byte nebýva od apríla 2005, avšak

doposiaľ je k trvalému pobytu na adrese U. F. XXX/XX, P. prihlásená a v byte má svoje veci - dve postele, skrine, televízor, stôl, perináč, koberec a pod.. Žalovaní v 2. - 3. rade sa dňa 07. 02. 2008 prihlásili k prechodnému pobytu v obci H. dňa 07. 02. 2008, avšak z trvalého pobytu v P. na adrese predmetného bytu sa odhlásili do obce H. až dňa 01. 04. 2009 žalovaný v 2. rade a dňa 28. 11. 2008 žalovaná v 3. rade. Aj títo v byte nechali svoje veci, a to skrine, rohovú lavicu, sedaciu súpravu a pod.. Za situácie, že ani jeden zo žalovaných v 1. - 3. rade byt doposiaľ žalobcovi riadne neodovzdal, v byte boli počas celého žalovaného obdobia prihlásení k trvalému pobytu, mali tam svoje zariadenie a veci, mal súd prvého stupňa za to, že zo strany týchto žalovaných išlo o užívanie bytu bez právneho dôvodu. Nezohľadnil pritom skutočnosť, že žalovaní v 2. a 3. rade boli od 07. 02. 2008 prechodne prihlásení k pobytu v obci H. a ani skutočnosť, že žalovaná v 3. rade v byte s deťmi podľa jej tvrdení nebývala od polovice roku 2007. Títo žalovaní totiž neumožnili žalobcovi, aby úžitkovú hodnotu bytu mohol realizovať sám. Žalovaný v 2. rade pritom z bytu odišiel do obce H. až v polovici roku 2008. Z obsahu záznamu vyhotoveného Mestskou políciou P. dňa 13. 05. 2010 a nachádzajúceho sa v spise Okresného súdu Kežmarok sp. zn. mal súd preukázané, že žalovaní v 4. a 5. rade predmetný byt osobne obývajú doposiaľ. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalovaný v 5. rade bol do 27. 11. 2007 trvale prihlásený na adrese H., E. XXXX/XX a že od 21. 11. 2007 spolu so žalovanou v 4. rade sú k trvalému pobytu prihlásení v obci D. XX.

Za adekvátnu peňažnú náhradu za bezdôvodné užívanie bytu žalovanými v 1. - 5. rade za obdobie od 01. 04. 2007 do 31. 08. 2008 prvostupňový súd považoval náhradu zodpovedajúcu výške regulovaného nájomného v predmetnom byte tak, ako bola určená pre rozhodné obdobie, teda vo výške 3 770 Sk mesačne. Za obdobie 17-tich mesiacov tak bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 51 911 Sk, teda 1 723,13 Eur. Súd neuložil povinnosť zaplatiť túto peňažnú náhradu za získané bezdôvodné obohatenie žalovaným v 1. - 5. rade spoločne a nerozdielne, keďže žalobca nepreukázal a súd nezistil, že by povinnosť takéhoto spoločného a nerozdielneho plnenia žalovaným vyplývala z právneho predpisu, bola účastníkmi dohodnutá alebo že by vyplývala z povahy daného plnenia tak, ako to predpokladá ust. . Preto v tejto časti žalobu zamietol.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne zdôvodnil ust. , a ust. . Úrok z omeškania bol priznaný žalobcovi s odkazom na ust. , v spojení s ust. Nariadenia vlády SR č.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, keďže jeho neúspech bol iba v nepatrnej časti. Trovy konania vyčíslil v súlade s vyhláškou MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, teda priznal odmenu za právne zastupovanie za 4 úkony, režijný paušál, náhradu za stratu času a náhradu cestovného.

V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania odvolanie žalobca. Svojím podaním žiadal opraviť tento výrok z dôvodu, že vo výške trov právneho zastúpenia nie je zahrnutá suma 103,37 Eur zodpovedajúca zaplatenému súdnemu poplatku za žalobu. Pre prípad nevykonania opravy písomného vyhotovenia rozsudku označil svoje podanie za odvolanie v časti výroku o trovách konania. Navrhol v tomto výroku rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalovaným v 1. - 5. rade uložiť povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 103,37 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 428,38 Eur.

Odvolanie proti vyhovujúcemu výroku podali žalovaní v 2. a 3. rade. Žalovaný v 2. rade namietal, že z bytu na U. F. XX v P. sa odsťahoval koncom júla 2007, kedy odišiel pracovať do G.. V G. býval na ubytovni a odtiaľ prechádzal na víkendy do obce H.. Žalovaná v 3. rade v odvolaní uviedla, že spolu s deťmi sa z bytu odsťahovala koncom júna 2007. Obaja považovali za spravodlivé, aby zaplatili len polovicu nájmu za obdobie od 06. 04. 2007 do 06. 08. 2007, keďže len v tomto období v byte bývali.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len O.

s. p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a zistil, že pre vydanie rozhodnutia vo veci samej neboli splnené procesné zákonné podmienky ( a nasl. ), čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

Z priebehu konania pred súdom prvého stupňa vyplýva, že žalovaná v 1. rade sa nachádza v súčasnom období na neznámom mieste.

Podľa ust. pokiaľ neurobí iné opatrenie, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy a ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

Podľa ust. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy.

Z citovaného ust. a ust. vyplýva, že tieto ustanovenia sú prepojené a majú procesný význam pre zabezpečenie spravodlivej ochrany práva a oprávnených záujmov účastníka. Prejavom takejto spravodlivej ochrany účastníka je jeho uplatňovanie procesných práv zaručených zákonom. Ak svoje procesné práva nemôže účastník realizovať pred súdom sám ( ), tak nastupuje inštitút zastúpenia.

V predmetnom konaní bol žalovanému v 1. rade ustanovení opatrovník, avšak súd prvého stupňa uznesenie o ustanovení opatrovníka zrušil a nahradil ho rozhodnutím podľa ust.

Podľa ust. , ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, na adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, nie je možné zistiť miesto, na ktorom preberá písomnosti a nie je možné, aby ju zastupoval ustanovení opatrovník, súd uznesením rozhodne, že písomnosti určené tejto osobe sa budú doručovať uložením v súdnom spise; toto uznesenie sa vyvesí na úradnej tabuli súdu až do právoplatného skončenia konania. Súd aj bez návrh zruší uznesenie, ak pominú dôvody na jeho vydanie. Písomnosti doručované uložením v súdnom spise sa považujú za doručené po uplynutí 7 dní od ich vyhotovenia.

Uvedený spôsob doručovania zásielok prijatý novelou Z . z. s účinnosťou od 15. 10. 2008 predpokladá splnenie viacerých podmienok, okrem iného aj nemožnosť zastupovania ustanoveným opatrovníkom, čo pri účastníkovi konania neprichádza do povahy, lebo účastníka na neznámom mieste vždy môže zastupovať opatrovník. Možnosť alebo nemožnosť zatupovania opatrovníkom však predpokladá jeho ustanovenie, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. Pokiaľ preto súd prvého stupňa zrušil uznesenie o ustanovení opatrovníka a nahradil ho len uznesením o ukladaní písomnosti v súdnom spise, odňal tak žalovanej v 1. rade možnosť konať pred súdom, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa ust. ,

Žalovaní v 2. a 3. rade namietali vo svojom odvolaní nedôvodnosť žaloby od 06. 08. 2007, v ktorej námietke sú obsiahnuté aj úroky z omeškania.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami prvostupňového súdu, ako aj zo záverom, že pod pojmom „užívanie bytu“ je treba rozumieť akúkoľvek formu realizácie úžitkovej hodnoty bytu v prospech žalovaných a nielen ich osobné bývanie v byte. Ak teda žalovaní v 2. a 3. rade kľúče od bytu riadne

neodovzdali žalobcovi a v byte ponechali svoje osobné veci, bez ohľadu na svoju fyzickú prítomnosť byt užívali. V konaní nepreukázali darovanie ponechaných vecí osobám, ktoré v byte ostali a v danom prípade nie je možné ani aplikovať ust. , teda stratu vlastníctva derelikciou (opustením veci), keďže žalovaní v 2. a 3. rade mali k ponechaným veciam určitú povinnosť, teda mali veci vypratať. Je preto aj povinnosťou žalovaných v 2. a 3. rade zaplatiť bezdôvodné obohatenie.

Podľa ust. , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plneniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, ak konštatoval, že na strane žalovaných vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu. Čiastočne bolo správne aj konštatovanie, že nejde o spoločný a nerozdielny záväzok. Súd prvého stupňa uložil žalovaným v 1. - 5. rade zaplatiť žalovanú sumu bez vyslovenia, koľko je ktorý z nich povinný zaplatiť, preto v súlade s ust. veta prvá sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Znamená to, že na každého zo žalovaných by mala pripadnúť 1/5 žalovanej sumy. Spoločný a nerozdielny záväzok však nie je možné vylúčiť medzi žalovanými v 2. a 3. rade ako manželmi a žalovanými v 4. a 5., rade tiež ako manželmi.

Podľa ust. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa ust. , súd nie je viazaný rozsahom odvolania v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý a tiež v prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

V súlade s citovanými ustanoveniami odvolací súd zrušil aj výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá vo vzťahu k vyporiadaniu záväzku spôsobom spoločným a nerozdielnym. Ak predmetom žaloby je suma 1 723,13 Eur, tak správne na žalovanú v 1. rade má pripadnúť suma 344,63 Eur, na žalovaných v 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne suma 689,25 Eur a na žalovaných v 4. a 5. rade taktiež spoločne a nerozdielne suma 689,25 Eur.

Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Súd prvého stupňa priznal žalobcovi úrok z omeškania spôsobom zodpovedajúcim plneniu nájomného. Splatnosť nájomného je však určená zmluvou alebo vykonávacím predpisom na rozdiel od bezdôvodného obohatenia, pri ktorom čas plnenia je stanovený už po vzniku obohatenia. Preto povinnosťou žalovaných bolo plniť v prospech žalobcu v deň nasledujúci po tom, kedy sa o bezdôvodnom obohatení dozvedeli, a to či už v dôsledku predžalobnej výzvy alebo doručením žaloby. Súd prvého stupňa preto nesprávne stanovil úrok z omeškania za každý mesiac omeškania, čím došlo k navyšeniu záväzku žalovaných. Vo vzťahu k posúdeniu druhu záväzku, ako aj vo vzťahu k úrokom z omeškania sa tak prvostupňový súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, čo je dôvodom pre zrušenie rozsudku v zmysle ust.

Rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený v celom výroku I., II., ako aj v súvisiacom výroku IV. aj z dôvodu nevytvorenia zmätočného rozhodnutia.

Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie vo vzťahu k vzniku omeškania žalovaných, preveriť existenciu manželstva žalovaných v 2. a 3. rade a žalovaných v 4. a 5. rade v čase vzniku bezdôvodného obohatenia a pri opakovanom právnom posúdení riadiť sa vysloveným názorom v súlade s ust.

Predmetom odvolacieho konania je aj uznesenie Okresného súdu č. k. -120 zo dňa 15. 12. 2010. Týmto uznesením súd prvého stupňa uložil žalovanej v 3. rade povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku vo výške 51,50 Eur vychádzajúc z ceny predmetu odvolania, teda zo sumy 861,57 Eur.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná v 3. rade. Rozhodnutie považovala za nesprávne v nadväznosti na nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Zopakovala, že z bytu v P. odišla zo 4 deťmi koncom júna 2007 a jej manžel odišiel v júli 2007, preto byt nemohli užívať ešte v roku 2008. Za nespravodlivé považovala to, aby platila za niečo, čo neužívala. Poukázala na svoje zlé osobné a majetkové pomery.

Na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku vo výške 51,50 Eur bol zaviazaný aj žalovaný v 2. rade.

Odvolací súd v súvislosti s uložením tejto povinnosti obom žalovaným ako odvolateľom poukazuje na už citované ust. . Pri spoločnom a nerozdielnom záväzku manželov a pri ich spoločnom odvolaní neexistuje právny dôvod zaviazať oboch žalovaných v 2. a 3. rade k zaplateniu duplicitného súdneho poplatku. V prípade, ak by ich záväzok mal predstavovať spolu sumu 689,25 Eur spoločne a nerozdielne, tak by súdny poplatok nemohol predstavovať sumu 103 Eur. Z rozhodnutia o zaplatení súdneho poplatku vyplýva, že predmetom poplatkového úkonu je suma 86,57 Eur, čo je s najväčšou pravdepodobnosťou suma nesprávna. Súčet takejto sumy vo vzťahu k piatim žalovaným by totižto predstavoval vyššiu sumu, než celkové žalovanú, teda 1 723,13 Eur.

Z uvedených dôvodov boli zrušené aj uznesenia o povinnosti žalovaných v 2. a 3. rade zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, a to v súlade s ust.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.