Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20P/92/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trnave sudkyňou JUDr. Silviou Lipovskou v právnej veci starostlivosti o maloletého S. N., nar. XX. X. XXXX, zastúpeného Kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: N. H., bytom T., T. X, zast. Právnym zástupcom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom, AK Bratislava, Nezábudkova 22 a S. N., trvalo bytom T., ul. T. C. XX, t.č. bytom K., A. č. XX, F., o zvýšenie výživného na maloletého takto

rozhodol:

Súd mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. zo dňa 30.1. 2006 v časti o výži vnom na maloletého S. N., nar. XX. X. XXXX tak, že s účinnosťou od 1. 11. 2011 zaväzuje otca platiť na maloletého zvýšené výživné a to zo sumy 50 eur na sumu 150 eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky.

odôvodnenie:

Na Okresný súd v Trnave si matka maloletého prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala dňa 1. 4. 2011 návrh na zvýšenie výživného na maloletého a žiadala, aby súd zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého na sumu 170 eur mesačne.

Zročné výživné za čas od 1. 3. 2011 aby súd povolil otcovi splácať mesačne v splátkach po 50 eur pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho návrhu uviedla, že posledná úprava výživného na maloletého bola daná rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. zo dňa 30. 1. 2006. Od posledného súdneho výroku uplynula dosť veľká časová doba. Zvýšené náklady jej vznikli nielen z dôvodu navštevovania školy maloletého ale aj jeho mimoškolských aktivít. Ďalej aj z toho, že sa zvýšili ceny tovarov a služieb. Vzhľadom na to, že maloletý je t.č. žiakom základnej školy 6. ročníka doterajšia výška výživného nepostačuje na krytie všetkých jeho nákladov v spojení s výškou stravného a ošatenia, zdravotnej starostlivosti, školskej prípravy ale aj mimoškolských aktivít.

Na pojednávaní dňa 29. 6. 2011 matka spolu so svojim právnym zástupcom svoj návrh na zvýšenie výživného na maloletého, ktorý zaslali na Okresný súd v Trnave dňa 1. 4. 2011 pozmenili tak, že žiadajú aby otec s účinnosťou od 1. 7. 2011 bol zaviazaný platiť na maloletého zvýšené výživné a to na sumu 250 eur mesačne a na takto pozmenenom návrhu v celom rozsahu zotrvali. Matka ďalej uviedla, že v čase poslednej úpravy výživného pracovala v niektorom z barov alebo reštaurácií v Trnave, nevedela presne uviesť v ktorom. T.č. pracuje ako barmanka v bare JOKER v Trnave a to od 5. 8. 2010. Dosahuje tu priemerný mesačný zárobok od 350 do 400 eur. V tejto sume sú zahrnuté aj odmeny a sprepitné. Býva s maloletým u svojich rodičov v ich byte, ktorý im vlastnícky patrí. Za bývanie rodičom mesačne prispieva

sumou 110 eur, úvery ani pôžičky nemá. Nie je vlastníčkou žiadneho hnuteľného alebo nehnuteľného majetku.

Pokiaľ ide o maloletého, maloletý mal v čase poslednej úpravy výživného 6 rokov, začal navštevovať 1. triedu základnej školy, jeho náklady na jeho výživu, ošatenie ale aj nákup školských potrieb boli podstatne nižšie ako je tomu teraz, pretože maloletý je v súčasnosti žiakom 6. triedy základnej školy, od poslednej úpravy výživného je nielen teda vekove starší ale aj fyzicky vyspelejší, a tak aj jeho náklady na výživu ošatenie a nákup školských potrieb podstatne vzrástli a suma ktorú otec v súčasnosti na výživu maloletého už nepostačuje uhrádzať všetky tieto náklady.

Okrem toho treba do nákladov ktoré matka má s maloletým započítať aj náklady spojené s mimoškolskými aktivitami maloletého a taktiež náklady spojené so zdravotnými problémami, ktoré maloletý má. Maloletý má problémy so zrakom, nosí okuliare, jeho zrak sa podľa vyjadrenia lekárov z roka na rok zhoršuje. Približne 2x do roka si musí meniť okuliare, naposledy to bolo v októbri 2010. Hodnota každých okuliarov ktoré sa takto menia u maloletého je 100 eur. Otec na tieto náklady maloletému žiadnou sumou neprispel. Maloletý v súvislosti s problémami ktoré má so zrakom je vedený u MUDr. I. v Smoleniciach. Ďalej maloletý má problémy so zubami, chodí často na ošetrenie zubov a každé jedno ošetrenie musí u zubára finančne uhrádzať. Jeho ošetrujúcim lekárom pokiaľ ide o zuby je MUDr. K. H., naposledy bol maloletý na ošetrení 20. 6. 2011. Maloletý nie je športovo nadaný a v tomto smere nemá pokiaľ ide o maloletého žiadne zvýšené náklady, ale maloletý rád číta, číta rád rôzne odborné knihy, hlavne lexikóny, snaží sa mu tieto lexikóny kupovať, hodnota týchto lexikónov nie je však zanedbateľná, a otec jej na nákup týchto lexikónov žiadnou finančnou čiastkou neprispel. Na druhej strane je síce pravdou, že otec si vyživovaciu povinnosť k maloletému plní riadne a včas, dlh nemá, ale v súčasnosti sa s maloletým vôbec nestretáva a nad rámec výživného maloletému žiadnou čiastkou neprispieva. Nebolo tomu vždy tak, pretože po tom ako súd rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. zo dňa 21. 1. 2002 upravil práva a povinnosti k maloletému súd týmto rozsudkom upravil otcovi aj styk s maloletým. Otec tento styk s maloletým sa snažil využívať, neskôr dokonca na jeho žiadosť súd rozšíril aj jeho styk s maloletým. Tak tomu bolo do roku 2006, ale po rozšírení styku otca s maloletým, otec sa už s maloletým prestal stretávať a tak je tomu doteraz. Ona mala záujem sa s otcom kontaktovať, požiadať ho aby prispieval maloletému určitými finančnými čiastkami nad rámec výživného, ale vlastne nevedela sa s otcom skontaktovať z toho dôvodu, že na adrese trvalého bydliska sa otec dlhodobo nezdržoval a nevedela kde sa zdržuje, pretože jeho novú adresu nepoznala. Snažila sa ju získať aj u rodiny otca maloletého, ale títo mu ju odmietli poskytnúť. Právny zástupca matky uviedol, že otec si v poslednom čase výživné na maloletého platí riadne a včas, dlh nemá, pokiaľ ide o stretávanie sa s maloletým, na vlastnú žiadosť otca súd rozšíril stretávanie otca s maloletým ale po tejto rozšírenej úprave otec už záujem o stretávanie s maloletým záujem nemá. A do dnešného dňa ani styk s maloletým tak, ako bol naposledy rozšírený v žiadnom prípade nevyužíva. Dá sa povedať že o maloletého nejaví v súčasnosti žiaden záujem, žiadnym spôsobom sa s ním nekontaktuje a nad rámec výživného maloletému žiadnou finančnou čiastkou neprispieva a to na úhradu nákladov spojených so zdravotnými problémami či mimoškolskými aktivitami ktoré maloletý má a ktoré výlučne hradí iba jeho matka. Poukázal Ďalej na to, že súčasné náklady matky ktoré vynakladá na maloletého mesačne predstavujú približne 300 eur, z toho dôvodu preto pozmenili svoj pôvodný podaný návrh tak na zvýšenie výživného tak, že žiadajú aby sa otcovi zvýšila vyživovacia povinnosť na maloletého a to na sumu 250 eur mesačne. Majú za to, že táto suma je v súčasnosti primeranou sumou na úhradu všetkých nákladov spojených s maloletým. Naviac, keď otec sa na týchto nákladoch pre maloletého matke nepodieľa hoci je jeho povinnosťou zo zákona sa spolu s matkou na týchto nákladoch pre maloletého podieľať.

Otec maloletého uviedol, že nie je proti zvýšeniu výživného na maloletého ale nie v takej výške ako to požaduje matka, a to že by mu malo byť výživné na maloletého zvýšené zo strany súdu zvýšené na sumu 250 eur. Je ochotný prispievať na maloletého zvýšeným výživným od právoplatnosti rozsudku a to sumou 60 eur mesačne. Je síce pravdou, že posledná úprava výživného bola v roku 2006a je si vedomý toho, že náklady na maloletého od tejto doby do súčasnosti podstatne vzrástli, ale aj napriek tejto skutočnosti nie je ochotný hradiť také zvýšené výživné ako matka požaduje. Poukazuje na to, že za túto dobu aj jemu vzrástli náklady spojené s jeho osobou a jeho rodinou. Ďalej uviedol, že v čase poslednej úpravy výživného pracoval v strážnej službe, od r. 2006 do r. 2008 vystriedal niekoľko zamestnaní, nevie presne koľko ich bolo, nevie presne ich názvy a sídla. V r. 2009 sa oženil, ešte pred uzavretím manželstva

s K. rod. H. sa mu X. X. XXXX narodila maloletá dcéra, jeho manželka v súčasnosti nepracuje, nie je však evidovaná na úrade práce v K. ako uchádzačka o zamestnanie a nepoberá ani žiadnu podporu. Požiadala si o dávku v hmotnej núdzi, ale táto jej priznaná nebola. Od r. 2008 pokiaľ ide o jeho osobu je živnostníkom, zaoberá sa lešenárskymi prácami. Jeho čistý príjem po odpočítaní všetkých poplatkov spojených s jeho živnosťou mu zostáva suma 18.600 Českých korún. Býva spolu so svojou rodinou v nájomnom byte v K., za bývanie mesačne platí celkovo sumu 15.000 Českých korún.

V tejto sume sú zahrnuté aj poplatky za vodu, elektrinu a plyn. Ďalej uviedol, že je vlastníkom osobného motorového vozidla Volvo, ktoré si v roku 2008 zobral na leasing. Leasingové splátky sú mesačne 3400 Českých korún. Ďalej si hradí náklady spojené s mobilným telefónom ktoré sú vo výške 2500 Českých korún. Pokiaľ ide o leasingové náklady a hradenie telefónu, tieto náklady si dáva do nákladov firmy. Ďalšie náklady nemá, poukázal na to, že ide o bežné náklady spojené s nákupom ošatenia, stravy pre seba a svoju rodinu. Pokiaľ ide o maloletého S. uviedol, že vyživovaciu povinnosť k maloletému si plní riadne a včas, dlh nemá. Pokiaľ ide o stretávanie sa s maloletým poukázal na to, že mal záujem sa s maloletým stretávať ale zo strany jeho matky mu nebolo v poslednom období umožňované aby sa s maloletým stretával pravidelne, tak ako to mal v zmysle rozsudku o rozšírenom styku súdom umožnené. S matkou nebola v tomto smere žiadna komunikácia. Na druhej stane však ani on nevyvinul žiadnu iniciatívu, aby sa táto skutočnosť zmenila, nepožiadal o spoluprácu v tomto smere Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, aby mu pomohol a mohol sa stretávať s maloletým tak ako o tom rozhodol súd. Vzhľadom na to, že sa s maloletým nemohol stretávať a s matkou nebola v tomto smere žiadna komunikácia možná, rozhodol sa ,že nad rámec výživného nebude matke posielať žiadne finančné prostriedky na úhradu nákladov ktoré má s maloletým. Ale pri príležitosti mením a narodenín poslal maloletému vždy určité finančné čiastky, nepamätá si však o aké čiastky sa jednalo a kedy naposledy pri príležitosti menín a narodenín finančnú čiastku zaslal. Ale vie, že na Vianoce 2010 od neho žiaden darček ani finančnú čiastku nedostal.

Kolízny opatrovník maloletého doporučil návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť, poukázal na to, že pri výške výživného otcovi na maloletého je treba brať do úvahy kedy bola naposledy upravovaná vyživovacia povinnosť otcovi na maloletého, že to bolo viac ako pred 4 rokmi a za túto dobu náklady na maloletého podstatne vzrástli a suma 50 eur, ktorú otec na výživu maloletého v súčasnosti zasiela zďaleka nepostačuje na úhradu všetkých jej nákladov, ktoré má s maloletým. Ďalej uviedol, že pri výške zvýšeného výživného na maloletého otcovi treba brať do úvahy aj súčasné zárobkové možnosti a schopnosti otca.

V tejto súvislosti právny zástupca matky poukázal na to, že berúc do úvahy posledné daňové priznanie otca za rok 2010 otec môže také zvýšené výživné na maloletého ako oni navrhujú bez akýchkoľvek problémov pravidelne uhradzovať. Berie pri tom do úvahy aké zisky otec ktoré priznal zo živnosti dosiahol a aké náklady v súvislosti so svojou živnosťou vynaložil, že tieto zisky sú oveľa vyššie ako náklady, teda otcovi pokiaľ ide o živnosť darí túto vykonávať tak, že nie je stratový. A teda môže aj pravidelne také výživné ako oni požadujú od otca na maloletého pravidelne uhradzovať, pretože mu to bez problémov vychádzať. Z toho aké zisky dosahuje. Ďalej poukázal na to, že matka maloletého dňom 9. 7. 2011 ostala nezamestnanou, zamestnávateľ JOKER CAFE HERŇA v Trnave rozviazal s matkou pracovný pomer dohodou v zmysle . Matka je v súčasnosti teda nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, poberá podporu v nezamestnanosti, za október jej prišla celkovo suma 136 eur, v ktorej sume sú zahrnuté aj prídavky na maloletého, teda pri výške výživného treba brať do úvahy aj túto skutočnosť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi ako aj s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento nasledovný skutkový stav:

Posledná úprava výživného bola daná rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. zo dňa 30. 1. 2006. Na základe tohto rozsudku bolo otcovi na maloletého S. zvýšené výživné a to na sumu 1500 Sk, čo predstavuje súčasných 50 eur, zároveň bol zamietnutý aj návrh otca na zníženie výživného. Bolo rozhodnuté aj o nedoplatku otca na zročnom výživnom za čas od 1. 9. 2005 do 30. 1. 2006 ktorý

predstavoval sumu 1500 Sk, a túto sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po 100 Sk mesačne, spolu s bežným výživnom pod stratou výhody splátok.

V tom čase otec maloletého pracoval v spoločnosti DUŠANA LEŠUNDÁKA, ŠTETÍ a jeho priemerný mesačný zárobok bol 6500 Českých korún. Okrem maloletého má vyživovaciu povinnosť k mal. dcére N., bol ženatý, matka maloletého okrem nemala v tom čase inú vyživovaciu povinnosť, bola nezamestnanou, a žila s maloletým u svojich rodičov.

Maloletý bol v tom čase žiakom 1. ročníka základnej školy. Bol zdravý a tiež bola zdravá aj jeho matka. Matka maloletého v období od 1. 8. 2010 do 8. 7. 2011 pracovala vo firme JOKER CAFÉ HERŇA Trnava, dňom 9. 7. 2011 ostala nezamestnanou, pretože zamestnávateľ s ňou rozviazal pracovný pomer dohodou v zmysle . V roku 2010 dosahovala matka priemerný mesačný zárobok 223 eur a v r. 2011 to bola suma 274 eur mesačne. Od 9. 7. 2011 je matka nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, bude poberať sociálnu podporu a v mesiaci október jej prišla suma 136 eur. I naďalej býva s maloletým u svojich rodičov. Udáva, že za bývanie platí rodičom 110 eur mesačne avšak súd nebude na tieto náklady matky pri stanovení zvýšeného výživného matke na maloletého zo strany otca, prihliadať pretože matka v tomto smere nepredložila súdu žiadne hodnoverné dôkazy, ktoré by toto jej vyjadrenie aj potvrdzovali. Matka však v súvislosti stým, že nemôže vykonávať akúkoľvek prácu, ktorá by jej bola poskytnutá predložila súdu vyjadrenie jednak fakultnej nemocnice neurologického oddelenia ktoré by potvrdilo súdu že matka má problémy s chrbticou a taktiež potvrdenie MUDr. K. N., ktorá sama potvrdila že matka má dlhodobé zdravotné ťažkosti týkajúce sa pohybového systému a nie je preto pre ňu vhodná práca fyzicky náročná, nemôže zdvíhať ťažké bremená a pracovať vo vlhkom a studenom prostredí.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave vyplýva a to z oddelenia pomoci hmotnej núdzi že matka maloletého poberala dávku v hmotnej núdzi a príspevku k dávke v období od 1. 2. 2004 do 30. 4. 2005 a v období od 1. 9. 2007 do 28. 2. 2010. V roku 2010 boli tieto dávky v hmotnej núdzi a to v období január 86,51 eur, február 36,50 eur, v roku 2009 v období od januára do septembra 80,35 eur, a v období september až december 2009 86,51 eur. V roku 2008 to bolo v mesiacoch január až september suma 3320 Sk, a v období september až december 1920 Sk. V roku 2007 to bolo v období september až december a to v období september až október 1420 Sk, a november a december 3320 Sk. V roku 2005 to bolo v období január až máj matka dostala každý mesiac sumu 1300 Sk. V roku 2004 to bolo v období február až september za každý mesiac suma 960 Sk, a v období september až december za každý mesiac 1250 Sk. Z ďalšieho vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave vyplýva, že matka maloletého dieťaťa bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a to od 24. 3. 2010 do 5. 7. 2010. V predchádzajúcom období bola matka zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie nasledovne: a to v období od 1. 7. 2005 do 17. 4. 2006, 30. 1. 2007 do 22. 3. 2007 a od 24. 9. 2007 do 19. 5. 2009. V čase keď matka nebola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pracovala krátkodobo vo firmách, nevedela však uviesť názov týchto firiem ani ich adresy. Následne 14. 7. 2011 súdu zaslala zoznam zamestnávateľov u ktorých pracovala. Ako súd zisťuje z tohto jej vyjadrenia, vzhľadom na dobu akú u jednotlivých zamestnávateľov pracovala išlo o krátkodobý pracovný pomer, matka vždy u týchto zamestnávateľov pracovala iba niekoľko mesiacov, teda nešlo ani u jedného zamestnávateľa, že by matka tu pracovala dlhodobo.

Pokiaľ ide o otca maloletého, otec maloletého v súčasnosti je živnostníkom, jeho živnosť sa zaoberá lešenárskymi prácami, a z daňového priznania za r. 2010 vyplýva, že príjmy ktoré dosiahol sú 1.876.672,65 Českých korún a výdavky sú 1.640.127,40 Českých korún. Základ dane je 236.545,25 Českých korún. Je i naďalej ženatý, okrem maloletého má vyživovaciu povinnosť k maloletej N., jeho terajšia manželka nepracuje. Nie je evidovaná ani ako uchádzačka o zamestnanie na príslušnom úrade práce. Pokiaľ ide o daňové priznanie za rok 2009 súd zisťuje, že príjmy ktoré otec dosiahol zo živnosti za tento rok boli 2.321.785 Českých korún, výdavky boli 2.038.308 Českých korún a základ dane bol 283.477 Českých korún. Za rok 2008 bol u otca základ dane 77.430 Českých korún a v r. 2007 bol základ dane 216.000,45 Českých korún.

Podľa vyjadrenia Úradu práce v Moste súd zisťuje, že otec maloletého dieťaťa bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 6. 2. 2006 do 2. 4. 2006. Podpora v nezamestnanosti mu v tom čase vyplácaná nebola. Pokiaľ ide o manželku otca maloletého Úrad práce, Česká republika, krajská pobočka Ústí nad Labem súdu oznámila, že táto bola vedená ako uchádzačka o zamestnanie v období od 1. 6. 2007 do 2. 10. 2008. pre nespoluprácu však bola z evidencie vyradená. Pokiaľ ide o osobné motorové vozidlá, ktoré otec maloletého uviedol že vlastní Magistrát mesta Mostu odbor dopravy súdu oznámilo, že na otca maloletého je t.č. písané iba jedno vozidlo a to KIA SPORTAGE, r. výroby 1999 avšak na jeho manželku sú písané 3 motorové vozidlá a to: Škola 1000 MB, Škoda 120 L, Suzuki VZ 800. Zároveň tento dopravný úrad potvrdil, že menovaní sú aj vlastníkmi týchto vozidiel.

Pokiaľ ide o maloletého S., tento je v súčasnosti žiakom 6. triedy základnej školy, navštevuje ZŠ na Spartakovskej ulici, a pokiaľ ide o náklady ktoré boli vynaložené v šk. roku 2009/2010 tieto predstavovali celkovú sumu 41,31 eur. Okrem tento sumy Základná škola predložila súdu aj potvrdenie ako bolo hradené stravné u maloletého v období od septembra 2009 do júna 2010. Matka uviedla, že maloletý od poslednej úpravy výživného má zdravotné ťažkosti a aj v tomto smere má zvýšené náklady s maloletým. O tejto skutočnosti predložila potvrdenia od MUDr. Q. C., ktorá uviedla, že maloletý je v jej zdravotnej starostlivosti, maloletý má zistenú refrakčnú očnú chybu, ktorá si vyžaduje korekciu okuliarmi. Pre plochonožie doporučené ortopédom vhodná obuv a na mieru ortopedické vložky.

Z ďalšieho vyjadrenia MUDr. I., ktoré potvrdenie matka taktiež ptredložila súdu, vyplýva, že maloletý má problémy so zrakom. Lekárka podrobne opísala súčasný zdravotný stav maloletého po odbornej stránke a záverom uviedla, že dieťa musí nosiť korekčné okuliare nepretržite. Vzhľadom na tento jeho súčasný stav.

Právny zástupca matky do spisu založil aj prehľad platenia výživného zo strany otca ako si túto vyživovaciu povinnosť otec voči maloletému plní. Poukázal na to, že otec si v minulosti riadne neplnil vyživovaciu povinnosť voči maloletému, čo potvrdila aj jeho matka a až po niekoľkých upozorneniach z jeho strany otec si dlžnú sumu, ktorú dlžil na výživnom pre maloletého v plnom rozsahu uhradil.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na živnostnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitejšieho dôvodu vhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách ktoré sú zročné vždy za mesiac dopredu.

Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania ak sú na to dôvody vhodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia možno zmeniť ak sa zmenia pomery.

Podľa ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne aj na vývoj životných nákladov.

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že je potrebné zvýšiť otcovi na maloletého vyživovaciu povinnosť. Naposledy bolo o výživnom na maloletého rozhodované v r. 2006, v tom čase maloletý navštevoval 1 ročník základnej školy a sama matka v odôvodnení rozsudku udávala, že s maloletým má iba bežné náklady a maloletý je zdravý. Od poslednej úpravy výživného a to od r. 2006 však maloletý začal mať aj zdravotné problémy zrakového charakteru, teda matke v súvislosti s touto chorobou u maloletého vzrástli, čo potvrdila aj MUDr. I., ktorá podrobne opísala súčasný zdravotný stav maloletého. Maloletý je naviac v súčasnosti nielen vekovo starší a fyzicky vyspelejší pretože je zákonité, že za toto obdobie sa tak muselo stať ale navštevuje t.č. 6. ročník základnej školy ,teda zvýšili sa matke aj náklady v súvislosti s výživou u maloletého keďže maloletý je starší a fyzicky vyspelejší, oblečení a v neposlednom rade aj náklady, ktoré matka má s návštevou školy u maloletého.

Pokiaľ ide o otca, otec v čase poslednej úpravy výživného dosahoval priemerný mesačný zárobok 6500 Českých korún, pracoval v spoločnosti Dušan Lešundák. V súčasnosti otec maloletého je živnostníkom, podniká v oblasti lešenárskych prác a ako to vyplýva z jeho daňových priznaní v období rokov 2007 až 2010 v živnosti sa mu darí, pretože berúc do úvahy základ dane, tento nie je zanedbateľný. Naviac otcovi nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť okrem maloletej N. a maloletého S., jeho terajšia manželka nepracuje, ale pravdepodobne sa otcovi pokiaľ ide o jeho živnosť darí, keď jeho manželka nepracuje a hoci by mohla a mohla by tak vylepšiť ich rodinný rozpočet. Naviac jeho manželka je vlastníčkou 3 motorových vozidiel, hoci na druhej strane je doma, nepracuje, nie je evidovaná na Úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a nepoberá ani žiadnu podporu v nezamestnanosti. Súd sa teda domnieva, že živnosť ktorú otec prevádza po finančnej stránke dobre vynáša keď jeho manželka nemusí pracovať. A dokonca ani sa nemusí evidovať ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce, pretože ak by tomu tak nebolo, určite by buď išla pracovať a snažila by sa vylepšiť ich rodinný rozpočet, alebo by bola evidovaná na Úrade práce, a poberala by podporu v nezamestnanosti.

Súd sa teda domnieva, že otec zo svojej živnosti má dosť finančných prostriedkov na to, aby jednak aj naďalej mohol viesť taký rodinný život po finančnej stránke, uhrádzať náklady spojené s jeho rodinným životom v takej výške ako uhrádza teraz a ešte okrem toho uhrádzal také zvýšené výživné na maloletého na aké ho súd týmto rozsudkom zaviazal.

Pokiaľ ide o matku, matka maloletého v čase poslednej úpravy výživného nepracovala. Bola doma s maloletým, žila u svojich rodičov. Od 9. 7. 2011 matka znovu nepracuje, je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych práce a rodiny v Trnave a bude poberať len podporu v nezamestnanosti.

Podľa vyjadrenia FN v Trnave, neurologického oddelenia, matka má tiež zdravotné problémy, nemôže vykonávať akúkoľvek prácu vzhľadom na tieto zdravotné problémy, ktoré podrobne opísalo práve neurologické oddelenie. Všetky náklady spojené s výživou, starostlivosťou o maloletého, ošatením i nákupom školských potrieb hradí iba ona sama zo svojho príjmu.

Za obdobie kedy naposledy bolo upravované výživné a bolo stanovené na sumu 1500 Sk, vzhľadom na dobu aká uplynula od takto určeného výživného zvýšeného na maloletého už vzhľadom na fyzický vek maloletého, jeho náklady ktoré v súčasnosti matka má ale aj fyzickú vyspelosť už zďaleka nepostačuje v plnej miere tieto náklady primerane uhradzovať. Naviac keď otec ako to aj sám priznal nad rámec výživného maloletému žiadnou čiastkou neprispieva na tieto náklady a s maloletým sa žiadnym spôsobom nekontaktuje. Je teda samozrejmé, že od poslednej úpravy výživného keďže uplynulo dlhšie časové obdobie prišlo teda k podstatnej zmene pomerov u maloletého ktorá má za následok že je potrebná zmena pôvodného súdneho rozhodnutia.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je potrebné zvýšiť otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého avšak nie na takú sumu ako to udával otec, t.j. o 10 eur mesačne. Takéto zvýšenie výživného nie je primerané súčasným nákladom ktoré matka s maloletým má a ktoré uhrádza iba ona sama hoci podľa Zákona o rodine sú povinní obaja rodičia podieľať sa na nákladoch rovnomerne ktoré s maloletými deťmi vznikli. V Danom prípade, ak by súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otcovi na 60 eur, otec by musel nad rámec výživného hradiť polovicu všetkých nákladov ktoré matka s maloletým má, ale otec nielenže tieto náklady vôbec nehradí nad rámec výživného ale s maloletým sa ani nekontaktuje žiadnym spôsobom, čo sám aj priznal.

Súd sa domnieva že otec zo živnosti dosahuje veľmi dobré príjmy, že jeho rodina netrpí žiadnymi finančnými ťažkosťami, dôkazom toho sú aj daňové priznania otca za jednotlivé roky od r. 2007 do r. 2010 a naviac dôkazom toho je aj skutočnosť, že jeho terajšia manželka nepracuje, nie je evidovaná ako uchádzačka na úrade práce a nepoberá ani žiadnu podporu. Teda otcovi sa ako živnostníkovi darí dobre, a teda má možnosť platiť aj také výživné na maloletého aké mu súd stanovil týmto rozsudkom, bez toho aby jeho rodina bola akýmkoľvek spôsobom ohrozená alebo by nemohol po zaplatení takéhoto zvýšeného výživného primerane uhradzovať všetky náklady spojené so svojou rodinou a domácnosťou. Súd má za to, že i po zaplatení takéhoto zvýšeného výživného bude mať ešte dosť finančných prostriedkov na to, aby mohol uhradzovať náklady nielen pre svoju rodinu spojené so svojou domácnosťou ale aj vlastnou osobou. Na druhej strane však aj matka je povinná pretože je vyučená čašníčka, je potrebná aby si v čo najkratšom čase našla primeranú prácu, berúc do úvahy aj jej zdravotné ťažkosti ktoré má, riadne sa zamestnala a s nažila sa aj ona o to, aby sa zvýšil jej rozpočet po finančnej stránke do jej rodiny.

Súd zistil, že matka v minulosti príliš dlho v jednom zamestnaní nevydržala. Dôkazom toho je aj zoznam zamestnávateľov u ktorých pracovala a ktorý predložila súdu. Z tohto zoznamu zamestnávateľov vyplýva, že u každého zamestnávateľa pracovala na krátku dobu, nikdy nikde dlho nevydržala a buď bola prepustená zamestnávateľom alebo pracovný pomer rozviazala dohodou. Aj takýto postoj matky má význam pri zohľadňovaní výšky výživného zo strany otca na a maloletého. Aj v súčasnosti matka opäť nepracuje, pracovný pomer uzatvorila dohodou, znovu u posledného zamestnávateľa pracovala iba niekoľko mesiacov, je teda na zamyslenie, či skutočne matka má také vážne zdravotné problémy že nemôže pracovať, alebo čo je príčinou toho ,že matka tak často mení zamestnania a nikde dlho nevydrží pracovať. Matka si musí uvedomiť, že nielen otec ale aj ona má vyživovaciu povinnosť k svojmu maloletému synovi a podľa toho sa musí do budúcna pokiaľ ide o nájdenie si vhodného zamestnania zodpovedajúceho aj jej zdravotného stavu zariadiť. Je preto potrebné, aby sa čo najkratšom čase zamestnala, riadne začala pracovať a spolu s otcom sa podieľala spoločne na nákladoch ktoré maloletému vznikajú.

Súd zaviazal preto otca s účinnosťou od 1. 11. 2011 platiť na výživu maloletého zvýšené výživné a to na sumu 150 eur mesačne, pretože sa domnieva, že vzhľadom na náklady ktoré matka s maloletým má a ktoré predložila a ktoré vyplývajú aj na základe potvrdenia školy, ošetrujúceho lekára sú nateraz pre maloletého primerané ale na druhej strane zodpovedajú aj súčasným zárobkovým možnostiam a schopnostiam jeho otca. Naviac keď otec nad rámec výživného maloletému sa na týchto nákladoch nepodieľa. Súd stanovil platiť zvýšené výživné s účinnosťou od 1. 11. 2011 a to z dôvodu, že rozsudok

bol vyhlásený 19. 10. 2011 a teda má za to, že otec od nasledujúceho mesiaca bude takéto zvýšené výživné na maloletého pravidelne uhradzovať. Súd nevyhovel pozmenenému návrhu matky a to že zvýšené výživné žiadala aby bol otec zaviazaný na maloletého platiť pretože sa súdu zdá, že táto suma je vzhľadom na náklady aké matka na maloletého v súčasnosti vynakladá a aké aj súdu predložila neprimerane vysoké. Súd má za to, že takto zvýšené výživné ako stanovil vo výrokovej časti tohto rozsudku je nateraz na maloletého a na úhradu jeho nákladov ktoré s ním matka má a aj do budúcna bude táto suma postačovať pre maloletého. Takto zvýšenému výživnému ako súd otca zaviazal maloletého je treba pripočítať ešte aj rodinné prídavky ktoré matka na maloletého dostáva, teda ak k tomu pripočíta súd ešte aj rodinné prídavky domnieva sa ,že matka do budúcna môže primerane z tejto sumy uhradzovať sumy všetky náklady na teraz spojené s maloletým ktoré jej vznikli. Vrátane nákladov spojených so zdravotným stavom maloletého. Naviac matka je povinná podieľať sa takou istou sumou akú zaviazal súd platiť otca titulom zvýšeného výživného na maloletého na nákladoch maloletého a teda celkove by to bolo 300 eur mesačne, čo nie je zanedbateľná suma a skutočne bude do budúcna postačovať pre maloletého na úhradu všetkých jeho nákladov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť súdu s potrebným počtom rovnopisov s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má ďalej uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 22l ods. l

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.