Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Cob-79-2011.pdf
PDF · 92.28 KB
No categories available
2Cob/79/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci žalobcu: M. B., J. G. X/XX, XXX XX A. G. Z., proti žalovanému: A. tehelňa, s.r.o., so sídlom: A. G. Z., L. XX, T.: XX XXX XXX, o zaplatenie 1.949,84 eur (58.741,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 7.2.2011, č.k. 2Cb/152/1998-428 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.397,09 eur s 20% ročným úrokom z omeškania od 2.12.1997 do zaplatenia a trovy konania 116,34 eur. Konanie v časti zaplatenia 1% penalizácie zo sumy 1.949,84 eur od 1.12.1997 do zaplatenia zastavil. V prevyšujúcej časti čo do zaplatenia 552,75 eur s 20% úrokom z omeškania od 1.12.1997 do zaplatenia a vyslovenia predbežnej vykonateľnosti rozsudku návrh zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť trovy štátu na účet súdu vo výške 191,95 eur a v prevyšujúcej časti vo výške 74,65 eur náhradu trov štátu nepriznal.
Uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.949,84 eur (58.741,- Sk) s príslušenstvom za vykonané stolárske práce, ktoré vyúčtoval faktúrou č. X./X./XXXX z 24.XX.XXXX. Žalovaný vykonanie prác nepoprel, uviedol, že k uzavretiu zmluvy nedošlo, žalobca sa môže domáhať len bezdôvodného obohatenia. Hodnota prác je podľa neho 1.009,10 eur (30.400,- Sk), ktorú je ochotný zaplatiť po odpočítaní sumy, ktorú započítal, t.j. 257,76 eur (7.765,21 Sk).
Uznesením pripustil zmenu petitu na základe návrhu žalobcu, ktorý sa okrem zaplatenia istiny 1.949,84 eur (58.741,- Sk) s 20 % úrokom z omeškania od 1.12.1997 do zaplatenia domáhal aj úhrady 1% penalizácie od 1.12.1997 do zaplatenia na základe faktúry č. XX/XX/XXXX.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že na základe ústnej objednávky žalobca dodal žalovanému materiál a vykonal stolárske práce. Rozsah prác a ani cena neboli dohodnuté. V priebehu vykonávania prác sa ich rozsah menil. Po ukončení prác ich žalobca vyúčtoval faktúrou č. X./X./XXXX z 24.XX.XXXX vo výške 1.949,84 eur (58.741,- Sk).
Žalovaný započítal vzájomné pohľadávky účastníkov vo výške 257,76 eur (7.765,21 Sk) pozostávajúcej z istiny 127,46 eur (3.840,- Sk) požadovanej na základe faktúry č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX na sumu 63,73 eur (1.920,- Sk) a faktúry č. 0010001794 z XX.X.XXXX na sumu 63,73 eur (1.920,- Sk). Fakturované sumy 127,46 eur (3.840,- Sk) boli žalobcom písomne uznané 10.1.1996. Ďalej na započítanie uplatnil úrok z omeškania vo výške 20 % zo sumy 127,46 eur (3.840,- Sk) od 6.10.1992 a 6.11.1992 do zaplatenia.
Súd prvého stupňa citoval ust. § 536 ods. 1,2,3 a § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 451 ods. 1,2 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že medzi účastníkmi nebola platne uzavretá zmluva o dielo. Uplatnený nárok preto posúdil podľa § 458 Občianskeho zákonníka.
Hodnota prác a materiálu bola medzi účastníkmi sporná, preto bola zisťovaná znaleckým dokazovaním. Výška vykonaných prác a dodaného materiálu bola znaleckým posudkom Ing. A. K. určená na sumu 1.441,81 eur (43.436,- Sk). Proti posudku podal žalobca námietky. Rozpory v znaleckom posudku nebolo možné odstrániť, preto ustanovil ďalšieho znalca na vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Závery znaleckého posudku znalca T.. M. E., ktorý stanovil cenu prác vrátane materiálu vo výške 1.294,23 eur (38.990,- Sk).
Vzhľadom na výsledky dokazovania, súd ustálil hodnotu materiálu a vykonaných prác na sumu 1.654,85 eur (49.854,- Sk).
Obaja znalci pri vyčíslení prác a materiálu vychádzali z výmery obkladu stien 27m2 a obkladu stropu 30,4m2. V kontrolnom znaleckom posudku znalec ponechal položky mzdy a réžie nezmenené a v súlade s kalkuláciou žalobcu, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal, t.j. pri obklade stien mzdy 1.350,- Sk a réžia 2.025,- Sk a pri obklade stropu mzdy 1.080,- Sk a réžia 1.620,- Sk. Pokiaľ ide o použitý materiál, súd vychádzal z hodnoty uvedenej v znaleckom posudku, t.j. materiál pri obklade stien 6.809,11 Sk a obklade stropu 7.983,70 Sk.
Žalobca nepredložil podklady (dodacie listy, faktúry) týkajúce sa nákupu materiálu, ktorý použil a neobstojí jeho tvrdenie, že na začiatku konania to od neho nik nevyžadoval. Každý účastník je povinný preukázať svoje tvrdenia.
Súd vychádzal zo znalcom znížených hodnôt zisku, t.j. 675,- Sk plus 843,75 Sk poukazujúc na to, že v danej veci rozhoduje na základe ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, pri ktorom sa vydáva len to, čo žalovaný skutočne nadobudol a nemôže zohľadniť skutočnosť, že žalobca si určil vyšší zisk.
Hodnotu obkladu stien súd ustálil vo výške 627,96 eur (18.919,- Sk t.j. materiál 6.809,11 Sk, mzda 1.350,- Sk, réžia 2.025,- Sk, zisk 843,75 Sk, poddodávky 6.820,- Sk, spolu 17.847,86 Sk, plus DPH vo výške 1.070,87 Sk). Čo sa týka obkladu stropu vychádzal z hodnoty obkladu stropu 1.026,85 eur (30.935,- Sk t.j. materiál 7.983,70 Sk, mzda 1.080,- Sk, réžia 1.620,- Sk, zisk 675,- Sk, poddodávky 17.825,- Sk, spolu 29.183,70 Sk plus DPH 1.751,02 Sk).
Návrh žalobcu na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania nevykonal a ani návrhu na vypočutie svedkov a vyžiadanie správy z daňového úradu, pretože predmetom konania nebola správnosť vedenia účtovníctva, ale určenie hodnoty bezdôvodného obohatenia.
Súd prvého stupňa citoval ust. § 358, § 323 ods. 1, § 407 ods. 1, § 402 Obchodného zákonníka a uviedol, že žalovaný žiadal započítať sumu 257,76 eur (7.765,21 Sk), titulom jeho pohľadávky voči žalobcovi. Uvedená pohľadávka pozostáva z istiny 127,46 eur (3.840, -Sk), ktorú žalovaný uznal a úroku z omeškania 20% zo sumy 63,72 eur (1.920,- Sk) od 6.10.1992 do započítania a zo sumy 63,72 eur (1.920,- Sk) od 6.11.1992 do započítania 1.12.1997.
Po započítaní uplatnenej sumy žalovaným súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.397,09 eur, t.j. oprávnený nárok žalobcu 1.654,85 eur (49.854,- Sk) mínus 257,76 eur (7.765,21 Sk). V prevyšujúcej časti žalobu z už uvedených dôvodov zamietol.
Žalobca vzal návrh o zaplatenie 1% penalizácie späť, súd konanie v tejto časti podľa § 96 O.s.p. zastavil.
S poukazom na ust. § 369 ods. 1 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka priznal žalobcovi úroky od 2.12.1997, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry vo výške 20% ročne.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi priznal trovy vo výške 116,34 eur. Trovy pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh 77,94 eur (2.348,- Sk), za odvolanie z 19.3.1999 vo výške 77,94 eur (2.348,- Sk) a trov právneho zastúpenia B.. V. M. vo výške 108,54 eur (3.270,- Sk) za 3 úkony po 990, -Sk + 3x režijný paušál po 100,- Sk podľa vyhl. č. 240/90 Zb.. Trovy žalobcu boli určené vo výške 264,42 eur (7.966,- Sk). Žalobca mal úspech v časti predstavujúcej 72%, neúspech 28%, teda celkový úspech žalobcu predstavuje 44%, preto mu boli priznané trovy vo výške 116,34 eur, čo je 44% z celkových trov žalobcu.
Trovy štátu predstavujú znalečné vo výške 266,60 eur a podľa § 148 os. 1 O.s.p. zaviazal žalovaného na ich úhradu vo výške 72%, t.j. 191,95 eur a vo zvyšnej časti trovy nepriznal.
Žalobca 24.1.2011 navrhol vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku z dôvodu, že po dlhotrvajúcom spore mu hrozí ďalšia ujma a poukázal na svoje zhoršené finančné pomery znemožňujúce hradenie potrieb jeho dcér študujúcich na vysokej škole, na čo si musel požičať finančné prostriedky.
Súd prvého stupňa citoval ust. § 162 ods. 3 O.s.p. a uviedol, že predpokladom vyslovenia predbežnej vykonateľnosti je hrozba nebezpečenstva ťažko nahraditeľnej alebo značenej ujmy. Toto je povinný preukázať žalobca. Za také nebezpečenstvo nemožno považovať pôžičky za účelom štúdia dcér.
Ohľadne preukázania nebezpečenstva ujmy žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
Proti rozsudku vo výroku k zamietnutej čiastke 552,75 eur s príslušenstvom a trov konania podal odvolanie žalobca. So zamietnutím časti návrhu nesúhlasí a napáda rozsudok odôvodnený nepravdivým znaleckým posudkom.
Žalovanému boli riadne v plnom rozsahu na základe jeho osobného požiadania a bez zmluvného vzťahu odovzdané stolárske práce 21.11.1997. Je preukázané, že práce boli vykonané. Hodnota prác 1.949,85 eur bola riadne vypočítaná v súlade s cenníkom veľkoobchodných cien, obor 615 na základe skutočne vynaložených prác a nákladov, vydokladované listinnými dôkazmi a potvrdené svedeckou výpoveďou.
Faktúra č. XX/XX/XXXX na 58.741,- Sk bola žalovanému riadne odoslaná, žalovaný mu fakturovanú cenu nezaplatil a účelovými tvrdeniami sa vyhýbal zaplateniu. Súd stojí na strane žalovaného a prikláňa sa k čiastke 30.400,- Sk stanovenej žalovaným a ním uplatňované dôkazy najmä k nepravdivým a neúplným znaleckým posudkom neakceptoval.
Súd neodstránil rozpory v znaleckom posudku T.. K., ale vytvoril ďalšie nepravdivým posudkom T.. E. a neakceptoval ním uplatnené dôkazy, ktoré vyvracali závery posudku. S kontrolným znaleckým posudkom nesúhlasí, ním stanovená cena 37.741,- Sk bez DPH, je rozdielna k cene stanovenej v posudku T.. K. a k tomu neoprávnene zrazená čiastka za tie isté práce.
Poukazuje na stranu 5 a 6 znaleckého posudku týkajúceho sa rozsahu prác a množstva obkladu a odmieta odôvodnenie v rozsahu o zmanipulovaní ceny znaleckého posudku.
Súd sa neriadil objektívnym posúdením dôkazov, ale si osvojil závery znaleckého posudku T.. E. a ním stanovená cena po započítaní pohľadávky je takmer totožná s cenou, ktorú si určil žalovaný, čo považuje za účelové. Vzhľadom na trvanie sporu a na lehotu archivácie účtovných dokladov, ktoré sa skartujú, predložil súdu doklad o cene nákupu obkladu u svojho predajcu v cene 265,- Sk s DPH. Odmieta účelové lustrovanie dokladov v prospech žalovaného a odmieta stanovené ceny znaleckým posudkom.
Nesúhlasí s rozhodnutím o trovách konania a odôvodnením rozsudku. Ako žalobca bol účastníkom konania, v ktorom bolo vykonaných množstvo úkonov potrebných na domáhanie sa práva. Na ich podanie musel hľadať potrebnú pomoc, aj keď ich podal osobne a žiadal priznať uplatnené trovy 1.500,- eur. Súdom ustálenom sumou 1.654,84 eur (49.854,- Sk) je vlastne určená úspešnosť. Keďže 1.949,84 eur je 100% z toho 1.654,84 eur je 85% a preto ďalšie znižovanie na 44% úspešnosti je priam nelogické a duplicitné.
Súd svoje rozhodnutie oprel o znalecký posudok ako jediný dôkaz, čo je v rozpore s § 125 O.s.p.. Ďalej uviedol, že na pojednávaní 18.1.2011 vyhlásením uznesenia súd vyhlásil dokazovanie za skončené a keďže rozsudok nevyhlásil, uznesením odročil pojednávanie na 7.2.2011 za účelom vyhlásenia rozsudku. Poukázal na ust. § 156 ods. 2 Os.p., podľa ktorého súd na vyhlásenie rozsudku odročí konanie najdlhšie na 5 dní a uviedol, že konajúca sudkyňa postupovala v rozpore s týmto ust. O.s.p..
So zamietnutím predbežnej vykonateľnosti rozsudku nesúhlasí a žiada nariadiť predbežnú vykonateľnosť predmetného rozsudku. Poukazuje na svoju zhoršenú finančnú situáciu, ktorú študujúce dcéry museli riešiť pôžičkami.
Trvá na zaplatenie uplatnenej sumy a navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1.949,84 eur (58.741,- Sk) s 20% úrokom z omeškania od 2.12.1997 a trovy konania 1.500,- eur.
Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy hodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec správne právne posúdil a vo veci správne rozhodol.
Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Pri rozhodovaní súd prvého stupňa vychádzal zo znaleckého posudku ako dôkazného prostriedku, čo nie je v rozpore s ust. § 125 O.s.p. a v odôvodnení rozsudku v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami s pri hodnotení dôkazov riadil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Podľa § 156 ods. 2 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré mu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na tri
týždne; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným účastníkom hneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásení a neprítomným účastníkom ho odošle najneskôr do troch dní.
V prejednávanom prípade súd prvého stupňa postupoval v súlade s cit. ust. O.s.p.. Žalobca v odvolaní poukázal na znení ust. § 196 ods. 2 O.s.p. účinné do 14.10.2008.
Súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o predbežnej vykonateľnosti rozsudku a správne v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol o trovách konania, ktoré priznal žalobcovi podľa miery jeho úspechu v spore a účelnosti.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, nebola ich náhrada účastníkom priznaná.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.