Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/210/2011

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného V., s.r.o. so sídlom V. XX, O., IČO: 35807598, zastúpeného JUDr. Q. Q., advokátom so sídlom O., V. XX, proti povinnému I. Q., bytom V., B. R. XXXX/ XX, o vymoženie 650,60 eur a prísl., na odvolanie oprávneného a odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 18. januára 2011, č.k. -55, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení p o t v r d z u j e .

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie mení tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. H. B. trovy exekúcie vo výške 221,21 eur, do troch dní.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 287,39 eur do troch dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že v danom prípade ide o vykonanie notárskej zápisnice č. N 2537/2005, NZ 25312/2005, NCRIs 24977/2005, spísanej notárom JUDr. R. Q., dňa 4.6.2005, v ktorom povinný, zastúpený Mgr. I. S., uznal čo do dôvodu aj výšky dlh voči oprávnenému, pozostávajúci z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov spísania notárskej zápisnice. Jej vydaniu predchádzalo uzavretie zmluvy o úvere č. 3171475 dňa 10.8.2004 medzi účastníkmi, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 21.600,- Sk, ktorý mal splatiť v 10 mesačných splátkach po 2.160,- Sk. Súčasťou zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. I. S. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru. Splnomocnenie je súčasťou formuláru zmluvy, nebolo dojednané osobitne. Poverený splnomocnenec na základe plnomocenstva potom uznal v mene povinného dlh 25.833,- Sk s 0,25% denným úrokom z omeškania od 1.2.2005 do zaplatenia, spočívajúci v úvere a poplatku 21.600,- Sk, trovách právneho zastúpenia a trovách za spísanie zápisnice. Súd poukázal na formálne i materiálne predpoklady vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa § 46 a nasl. Notárskeho poriadku. Zdôraznil, že ak nie je daný hmotnoprávny základ na plnenie, uvedený v notárskej zápisnici, nemožno hovoriť o slobode prejavu vôle. Ak exekučný súd dospej k záveru, že hmotnoprávny základ v predloženej zápisnici nie je daný, nemôže pripustiť exekúciu na jej základe a už začatú exekúciu musí zastaviť. V tomto ohľade poukázal na rozhodnutie ESD vo veci C-343/08 V. F., podľa ktorého je vnútroštátny súd povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Uzavrel, že zmluva o úvere nespĺňa náležitosti predpokladané zákonom o spotrebiteľských úveroch. Zmluva neobsahuje RPMN, čo v zmysle spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetom uznania dlhu v exekučnom titule (notárskej zápisnici) teda nemohli byť poplatky a úroky z úveru a uznaný dlh v čase uznania v uznanej výške neexistoval, pričom splnomocnenec nekonal v záujme splnomocniteľa. Z notárskej zápisnice pritom nie je možné zistiť, aká časť z uznaného plnenia predstavuje istinu a aká poplatky, resp. aká suma už bola z úveru splatená. Už samotné vydanie tohto

exekučného titulu bolo v rozpore s princípmi ochrany spotrebiteľa, pretože predmetné plnomocenstvo predstavuje nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Poukázal na ust. čl. 153 Zmluvy o založení ES, čl. 3, čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993. V danej veci plnomocenstvo nebolo osobitne dojednané, bolo súčasťou formulára, nebolo možné ho meniť. Celú zmluvu o úvere musel povinný podpísať ako celok, nemohol ju uzavrieť bez tohto splnomocnenia, čím vopred vo významnej časti preniesol svoje práva na osobu určenú veriteľom, ktorá mohla uznať dlh v akejkoľvek výške. Súd vyslovil aj pochybnosť o spôsobe, akým sa splnomocnenec vôbec dozvedel, že dlžník je v omeškaní a aká je jeho výška, ktorý mechanizmu z plnomocenstva nevyplýva. Tiež vzhľadom na veľké množstvo splnomocnení udelených množstvom dlžníkov rovnakého splnomocnencovi mal dôvodné podozrenie, že splnomocnenec pri určení výšky dlhu spolupracoval s oprávneným (veriteľom). Splnomocnenec nepochybne konal v rozpore so záujmami zastúpeného už len tým, že uznal dlh v nesprávnej výške. Umožnenie spísania notárskej zápisnice je dokonca zmluvou zabezpečené zmluvnou pokutou. Celé plnomocenstvo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na škodu dlžníka- spotrebiteľa. Preto ho súd mal za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a ipso facto za neplatné (čl. 6 ods. 1 smernice). Aj ďalšie podmienky v predloženej zmluve mal súd za nekalé, najmä dojednanie poplatku za úver, ktorý podstatne prevyšuje poplatky za poskytovanie spotrebiteľských úverov bankami (80% istiny), dojednanie úroku z omeškania 0,25% denne, ktorý podstatne prevyšuje úroky na bankovom trhu a je v rozpore s písm. e/ Prílohy smernice. Zaoberal sa aj otázkou, či môže mať smernica priamy účinok na právny vzťah medzi účastníkmi konania a poukázal na vyčerpávajúcu judikatúru Európskeho súdneho dvora. Ako príklad uviedol. rozsudok zo dňa 10.5.2001 vo veci S. proti Z. S., ktorého právnu vetu citoval. Uzavrel, že na právny vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom je možné priamo aplikovať citovanú smernicu (v slovenských podmienkach od 1.5.2004, kedy sa Slovenská republika stala členom Európskej únie), hoci by nebola implementovaná do vnútroštátneho práva, pretože smernica priamo priznáva spotrebiteľovi práva, pretože zmluva medzi účastníkmi, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul, bola uzatvorená po pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Na základe uvedených skutočností mal dôvodné pochybnosti o tom, že predložená notárska zápisnica je prejavom vôle povinného, pričom súd má možnosť a zároveň povinnosť zabezpečiť ochranu spotrebiteľa tým, že zabráni, aby bol spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a aby na základe exekučného titulu vydaného na podklade takejto nekalej podmienky bol vystavený exekúcii. Preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň rozhodol aj o trovách exekúcie podľa ,, , , Ex. por. a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení. Exekútorovi priznal trovy exekúcie nasledovne: 1/ časovú odmenu podľa počtu začatých hodín účelne vynaložených na exekúciu ( cit. vyhl.) za úkony: vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (30 minút), vypracovanie oznámenia pre oprávneného (30 minút), vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie (30 minút), vypracovanie výzvy na úhradu pohľadávky v splátkach (30 minút), vypracovanie žiadostí o oznámenie platiteľa mzdy, majetku a bydliska povinného (210 minút), vypracovanie príkazu na začatie exekúcie 4 x (120 minút), vypracovanie exekučného príkazu 4 x (120 minút),vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie (30 minút)l, spolu 600 minút = 10 začatých hodín účelne vynaložených na exekúciu = 66,40 €. Taktiež exekútorovi priznal 2/ paušálnu odmenu podľa počtu úkonov účelne vynaložených na exekúciu za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, zisťovanie bydliska povinného, 12 x zisťovanie účtu povinného, zisťovanie nehnuteľného majetku povinného, 11 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného , zisťovanie hnuteľného majetku povinného, spolu 30 úkonov x 3,32 € = 99,60 € a 3/ náhradu hotových výdavkov podľa cit. vyhl.: poštovné 55,72 €, bankový poplatok 0,13 €, papier a toner 28,65 €, obálky 4,70 €, spisový obal 0,15 €, telekomunikačné výdavky 0,50 €, spolu 89,85 € a 4/ DPH z priznanej odmeny 19% zo základu 166,- € = 31,54 €. Naproti tomu súdnemu exekútorovi nepriznal: A) časovú odmenu v rozsahu jednej začatej hodiny za každý jeden z úkonov exekučnej činnosti, ale čas trvania jednotlivých úkonov, za ktoré priznal časovú odmenu, sčítal, rešpektujúc názor Najvyššieho súdu SR publikovaný pod č. R 69/2007, B) časovú odmenu za úkony označené ako "súčinnosť..." v rozsahu 7 hodín, ale len v rozsahu tri a pol hodiny, pretože vynaloženie tri a pol hodiny exekučnej činnosti na vykonanie týchto úkonov súd považoval za dostačujúce a účelné, C) časovú odmenu za úkony: predloženie špecifikácie, oznámenie o ukončení ex konania ODI, oznámenie o ukončení ex konania SP, oznámenie o ukončení ex konania MsÚ, oznámenie o ukončení ex konania zamestnávateľ, oznámenie o ukončení ex konania zamestnávateľ, oznámenie o ukončení ex konania zamestnávateľ, vyúčtovanie trov exekúcie, vrátenie poverenia súdu, predloženie doplnenia špecifikácie trov, vyjadrenie k návrhu oprávneného na zmenu exekútora, evidencia listín, príprava a zaslanie, pretože vo všetkých prípadoch ide o administratívnu prácu v súvislosti s exekučnou činnosťou

podľa § 25 cit. vyhl., za ktorú je náhrada zahrnutá v odmene súdneho exekútora; D) paušálnu odmenu za úkon doručenie upovedomenia o začatí exekúcie v rozsahu dvoch úkonov, doručenie príkazu na začatie exekúcie v rozsahu 12 úkonov, doručenie exekučného príkazu v rozsahu 36 úkonov, ale v každom jednotlivom prípade len v rozsahu jedného úkonu. Ak súdny exekútor vyhotovil a doručil viaceré rovnopisy jednotlivých rozhodnutí (napr. exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a pod.), súd mu v každom prípade môže priznať odmenu len za jeden úkon exekučnej činnosti, a to v súlade s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky (odmenu za úkony podľa písm. a) až f) je možné v súlade s gramatickým výkladom citovaného ustanovenia priznať vždy len raz, čo vyplýva z použitia singuláru podstatného mena "doručenie", naproti tomu za úkony podľa písm. g) až j) aj viackrát, čo vyplýva z použitia zámena "každé");; E) hotové výdavky za "manipuláciu so spisom", ktoré nemal za preukázané. Zastavenie exekúcie z procesného hľadiska podľa názoru exekučného súdu zavinil oprávnený tým, že predložil exekučný titul, ktorý nespĺňal zákonné predpoklady spôsobilého exekučného titulu, a preto podľa § 203 ods. 1 EP na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa a žiadal, aby ho odvolací súd zrušil Uviedol, že zmluva o úvere, uzavretá medzi účastníkmi dňa 10.8.2004 má síce charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa z.č. o ochrane spotrebiteľa, avšak nie v zmysle a nasl. Obč.zák., pretože v čase uzavretia zmluvy sa za spotrebiteľské zmluvy podľa Obč.zák. považovali len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti zákona, zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej spotrebiteľ. Súd prvého stupňa však pri rozhodovaní vychádzal z dikcie zákona v znení novely, účinnej až od 1.1.2008. Mal za to, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože ide o zmluvu o úvere uzavretú podľa a nasl. Obch. zák, ktorá nespadá do ust. o spotrebiteľských úveroch. V predmetnej zmluve tak ako základná náležitosť nemusela byť dojednaná RPMN. Taktiež podotkol, že zmluvy o úvere, ktoré uzaviera s dlžníkmi nemôžu vzhľadom na svoj obsah zahŕňať všetky podmienky uvedené v zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej namietal, že exekučný titul súd už skúmal pri vydaní poverenie pre súdneho exekútora a keďže ho mal za súladný, udelil exekútorovi poverenie. Pokiaľ ide o plnomocenstvo, zdôraznil, že predstavovalo hmotnoprávne zastúpenie, pričom v zmysle Obč.zák. sa Mgr. I. S. mohol dať zastúpiť ďalším zástupcom, keďže to bolo v zmluve dohodnuté. Povinný ako dlžník mohol kedykoľvek od uzavretia zmluvy , t.j. od roku 2004 plnomocenstvo vypovedať, čo však neurobil. Smernica 93/13/EHS z 5.4.1993 má len nepriamu záväznosť, pričom bola do slovenského právneho poriadku implementovaná a súd na ňu nemôže v rozhodnutí odkazovať. Uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Za neprimeranú ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepovažoval ani dohodnutú výšku úrokov 0,25 % denne, a to vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru a s ohľadom na ďalšie obchodné riziká oprávneného. Poukázal na ust. Obch.zák. ktoré má dispozitívnu povahu, keď ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. V súvislosti s tým poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. , , . Zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak tento poruší povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Podľa jeho názoru sa nemôže na dobré mravy odvolávať ten, kto ich ako prvý svojim konaním porušil. Poplatok za poskytnutie úveru taktiež nemal za neprimerane vysoký, s tým, že v zmysle Obch.zák si strany mohli odplatu za poskytnutie úveru dojednať. Uviedol, že pri posudzovaní výšky poplatku nemožno vychádzať z výšky bankových úrokov, pričom aj podľa judikátu Vrchného súdu v Prahe sp. zn. , na ktorý poukázal, je v prípade nebankových subjektov potrebné postupovať inak. Nestotožnil sa ani s výškou exekútorovi priznaných trov exekúcie a uviedol, že podľa a 15 vyhlášky č. sa exekútorovi priznáva odmena buď hodinovou sadzbou 6,64 eur alebo paušálnou sumou 3,32 eur. Podľa súdnej praxe úkony exekučnej činnosti ako napr. získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a podobne sú odmeňované paušálnou sumou, a preto je neprípustné tieto úkony odmeňovať aj časovou odmenou. Zdôraznil, že bolo povinnosťou súdu preskúmať aj účelnosť času vynaloženého na exekúciu a nemal prevziať výpočet exekútora. Mal za to, že exekúcia v danej veci z hľadiska časovej odmeny podľa vyhlášky nemohla trvať 10 hodín, išlo o jednoduché, šablónovité úkony exekútora, ktoré sa opakujú. Taktiež mal za to, že súd

nemal priznať exekútorovi náhradu hotových výdavkov za spotrebovaný papier a toner, fotenie, obálky, spisový obal a podobne, lebo náhrada je už zahrnutá v odmene podľa § 25 vyhlášky.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie aj súdny exekútor, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že uloží oprávnenému zaplatiť mu trovy exekúcie v sume 537,03 eur. Uviedol, že pod pojmom administratívna práca v zmysle vyhlášky č. je nutné rozumieť pomocné odborné práce (opečiatkovanie listín, zápis do poštovej knihy, vypísanie obálok, založenie spisu, kopírovanie listín a podobne), ktoré však predstavujú účelne vynaložený čas na exekúciu a exekútorovi tak patrí odmena za ich vykonanie, v tomto prípade časová odmena za 6,5 hod (3900 minút) a spolu mu patrí časová odmena za 17 hodín činnosti v sume 112,88 eur. Nesúhlasil so záverom súdu, že mu patrí paušálna odmenu len za jedno doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, a nie za dve, pretože podľa jeho názoru ust. stanovilo nárok na odmenu za každý jeden úkon, pričom v ust. až j/ sa duplicitne nachádza prídavné meno „každý". Manipuláciu so spisom definoval ako priemerný hotový výdavok spojený s uložením a archivovaním spisu (zabezpečenie priestorov, skríň, regálov, protipožiarnych opatrení a podobne). Ak súd ,mal pochybnosť o niektorej položke vyúčtovania, mal ho vyzvať na doplnenie.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. bez nariadenia pojednávania podľa a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa v časti vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení je potrebné potvrdiť podľa , pričom v nadväznosti na odvolací súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje. Vo výroku o trovách exekúcie však bolo nutné uznesenie prvostupňového súdu zmeniť podľa , všetko z nasledujúcich dôvodov:

Exekučný súd má v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinnosť pred vydaním poverenia na uskutočnenie exekúcie dôsledne preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a v prípade, ak zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietnuť. Ak však súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky alebo zaväzuje povinnú osobu na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, zastaví exekúciu dodatočne. V prípade, keď súd zistí dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, ako tomu bolo aj v danom prípade, zastaví exekúciu, ktorá bola začatá na základe poverenia udeleného súdom. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku preto vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže predstavovať prekážku veci rozsúdenej.

V danom prípade súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú z dôvodu, že notárska zápisnica, ktorá bola v danej veci exekučným titulom, bola spísaná na základe zmluvy o úvere, obsahujúcej neprijateľné podmienky, a preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Z obsahu exekučného spisu odvolací súd vyvodil, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že zmluva, uzavretá medzi účastníkmi dňa 10.8.2004 je štandardnou formulárovou, resp. typovou zmluvou v zmysle o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase jej uzavretia. Takúto povahu nepochybne majú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru inkorporované do zmluvy. Taktiež nie sú dané pochybnosti o tom, že oprávnený poskytol úver v rámci svojej obchodnej činnosti a povinný túto finančnú službu prijal ako spotrebiteľ. V čase uzavretia zmluvy o úvere (10.8.2004) právny predpis definoval pojem typová zmluva ( o ochrane spotrebiteľa), pričom tento zákon v , zhodne s ust. , Obč. zák. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zakazoval dojednať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o úvere zo dňa 10.8.2004 je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch.. Je nepochybné, že povinný je a v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, pričom zmluvu podpísal ako fyzická osoba a zo samotnej zmluvy nevyplýva účel použitia poskytnutých peňažných prostriedkov. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského úveru nevylučuje ust. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne

vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona a následne zmluva potom musí obsahovať náležitosti, stanovené zákona. Odvolací súd sa potom stotožnil s konštatovaním súdu prvého stupňa, že vzhľadom na absenciu údaja o RPMN v zmluve, je nutné daný spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov ( v znení účinnom do 31.12.2007).

Predmetnú zmluvu o úvere opodstatnene súd prvého stupňa posudzoval o.i. aj z hľadiska jej súladu s článkom 6 bod 1 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť rovnosť. V tejto súvislosti súdny dvor rozhodol, že takýto nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Vnútroštátny súd je preto povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel.

Súd pritom podotýka, že vzhľadom na členstvo SR v EÚ od 1.5.2004, ako i na skutočnosť, že citovaná smernica bola do slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne v dlhšom časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade priamy účinok, a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami. V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 R. F. A. W., Y. Q. N. (C-240/98) a W. A. W. v X. M. W. U. V. (C-241/98), X. J. D. O. (C-242/98), Q. O. (C-243/98), A. B. E. (C-244/98), Súdny dvor ES konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné, vo svetle presného znenia a účelu smernice.

V danom prípade exekučným titulom bola notárska zápisnica (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku). Notárska zápisnica je vykonateľná za splnenia predpokladov, vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Notárska zápisnica musí obsahovať presné označenie oprávneného, povinného, ďalej presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah, obsah a čas plnenia. Za najdôležitejšiu náležitosť exekučnej notárskej zápisnice treba považovať súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, pretože až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti, uvedenej v jej obsahu. Aj v danej veci odvolateľ akceptuje zákonnú požiadavku, aby notárska zápisnica, ktorá má byť exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, obsahovala uznanie určitého právneho záväzku. Takýmto právnym záväzkom je uznanie peňažného dlhu. Podľa citovaného zákonného ustanovenia je síce rýdzo procesno-právnym inštitútom, avšak tento inštitút nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho, prípadne obchodného práva o uznaní dlhu. Materiálnou náležitosťou vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice je tak uznanie daného nároku a súhlas povinného s vykonateľnosťou tejto povinnosti.

V prejednávanej veci však súhlas povinného s exekúciou bol zakotvený už v predtlači zmluvy s tým, že povinný nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť, týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Uvedené dojednanie z tohto dôvodu nepochybne odporuje dobrým mravom, nakoľko povinný týmto zásadným spôsobom zhoršil svoje zmluvné postavenie tak, že sa vopred vzdala svojich práv. Odvolací súd sa taktiež stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že vzhľadom na pochybnosti o spôsobe, akým sa splnomocnenec vôbec dozvedel o tom, že dlžník je v omeškaní a aká je výška omeškania a na veľké množstvo splnomocnení udelených veľkým množstvom splnomocniteľov jednému a tomu istému splnomocnencovi, je dané podozrenie, že splnomocnenec pri určení výšky dlhu spolupracoval s veriteľom - oprávneným, pričom konal nepochybne v rozpore so záujmami splnomocniteľa. Taktiež dojednanie v bode 07. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru o zabezpečení uznania dlhu formou notárskej zápisnice zmluvnou pokutou je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s dobrými mravmi, pretože núti povinného uznať dlh voči oprávnenému pod hrozbou finančnej sankcie. Celé plnomocenstvo

na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka - spotrebiteľa, ktorý bol prinútený pod hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom, ktorého vopred určil veriteľ. Preto je plnomocenstvo podľa názoru odvolacieho súdu pre rozpor s dobrými mravmi ( ) i ustanoveniami čl. 3, 6 smernice Rady (ES) 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 neplatným právnym úkonom a na jeho podklade nebolo možné spísať za povinného vyhlásenie do notárskej zápisnice.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že notárska zápisnica ako exekučný titul neobsahuje jej základnú zákonnú náležitosť v zmysle § 41 ods. 2 Ex. por., a to súhlas (prejav vôle) povinného s jej vykonateľnosťou, a teda aj z tohto dôvodu nemôže byť považovaná za spôsobilý exekučný titul. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď exekúciu vo veci vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Ex.por.

Prvostupňový súd v nadväznosti na uvedené v súlade s ustanovením §-u 203 ods. 1 Z.z Ex.por. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Za trovy exekúcie sa vo všeobecnosti považuje odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.

Podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov V exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa vyhlášky č. v znení účinnom do 30.4.2008 ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 cit. vyhl. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Súdny exekútor predložil dňa 4.11.2010 špecifikáciu trov exekúcie v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v celkovej výške 710,77 eur, ktoré pozostávajú z odmeny v zmysle vyhlášky č. vo výške 515,- eur, paušálnej odmeny podľa v spojení s vyhlášky vo výške 255,64 eur, náhrady hotových výdavkov podľa cit. vyhlášky vo výške 97,92 eur a DPH.

Súdny exekútor si uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky hodinovú odmenu vo výške po zaokrúhlení 515,- eur za 78 hodín exekučnej činnosti, pričom za každý úkon si exekútor účtoval odmenu za celú hodinu exekučnej činnosti, hoci uviedol, že každý jeden úkon trval 0,30 hod.

Po preskúmaní predloženej špecifikácie a exekučného spisu odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa považoval za potrebné upraviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov pri hodinovej odmene. Mal za to, že dané úkony nemohli skutočne celkovo trvať 78 hodín ako si súdny exekútor uplatnil. Na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa konštatoval, že čas, ktorého vynaloženie možno objektívne očakávať, je pri vyhotovení žiadosti o udelenie poverenia max. 15 min., pri vypracovaní upovedomenia o začatí exekúcie max. 30 min., pri jednotlivých žiadostiach o súčinnosť max. 10 min. za každú žiadosť, pri vypracovaní výziev povinnému max. 15 min. za jednu výzvu, príkazu na začatie exekúcie 30 min za jeden príkaz, exekučného príkazu 30 min za jeden príkaz a pri vypracovaní návrhu na zastavenie exekúcie 30min. Pri každom jednom úkone ide totiž o vopred pripravené tlačivo, resp. žiadosť a súdny exekútor iba doplní potrebné údaje, vzťahujúce sa na tú ktorú exekúciu.

Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, že pre určenie účelne vynaloženého času na exekúciu je potrebné, aby čas strávený súdnym exekútorom pri jednotlivých úkonoch bol v konečnom dôsledku spočítaný, pretože podstatný je celkový vynaložený čas a nie čas jednotlivých úkonov. Ďalej, v zmysle citovaného ust. § 14 ods. 1 vyhlášky sa odmena súdneho exekútora určí podľa počtu hodín účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré sú výslovne ustanovené v § 15 vyhlášky. Vyhláška nevylučuje, aby sa k tzv. časovej, hodinovej odmene, ktorá patrí súdnemu exekútorovi za čas účelne vynaložený na exekúciu, prirátala aj tzv. paušálna odmena za úkony, ktoré sú ňou v zmysle vyhlášky odmeňované. Je logické, že časová odmena má pokryť všetok čas, ktorý exekútor strávil exekučnou činnosťou, teda aj čas za realizáciu úkonov, odmeňovaných paušálnou odmenou, Netreba pritom zabúdať na fakt, že v niektorých prípadoch patrí exekútorovi paušálna odmena za úkony doručenia (upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie, exekučný príkaz a pod.), a teda vyslovene nezahŕňa odmenu za vyhotovenie týchto písomností, ktoré sa doručujú. Opačný názor by viedol k tomu, že exekútor bude síce odmenený napríklad za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, ale nie za jeho vyhotovenie. Odvolací súd sa teda v tomto smere nestotožnil s námietkou oprávneného a zastáva právny názor, že je plne v súlade s právom, ak súdnemu exekútorovi bude priznaná tzv. časová (hodinová) odmena za čas účelne vynaložený na vykonanie exekúcie a k tejto odmene pristúpi aj tzv. paušálna odmena za úkony, ktoré sú ňou v zmysle § 15 odmeňované.

Súd prvého stupňa na druhej strane súdnemu exekútorovi správne nepriznal časovú odmenu za úkony: predloženie špecifikácie, vyhotovenie 6 oznámení o ukončení konania, vyúčtovanie trov exekúcie, vrátenie poverenia súdu, keďže dané úkony sú úkonmi administratívnymi, bezprostredne nesmerujúcimi k vymoženiu pohľadávky a ako také sú zahrnuté v odmene exekútora.

Pokiaľ ide o paušálnu odmenu, súd prvého stupňa správne nepriznal exekútorovi odmenu paušálnou sumou za dve doručenia upovedomenia o začatí exekúcie v sume 6,64 €, ale len za jedno doručenie v sume 3,32 €. Odvolací súd zdôrazňuje, že v § 15 ods. 1 písm. c/ vyhl. sa uvádza, že táto odmena patrí za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, a nie za každé doručenie, tak ako je to uvedené napr. v písm. g/ až j/ cit ustanovenia vyhlášky. Obdobne však treba postupovať pri priznávaní paušálnej odmeny podľa § 15 ods. 1 písm. b/ a d/ vyhlášky za doručenie príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a exekučného príkazu zo dňa 30.8.2006, príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a exekučného príkazu zo dňa 1.12.2008, príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a exekučného príkazu zo dňa 26.2.2009 a príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky v banke a exekučného príkazu zo dňa 11.2.2010, za ktoré exekútorovi patrí paušálna odmena v rozsahu 4 x 3,32 eur za doručenie štyroch rôznych príkazov na začatie exekúcie a 4 x 3,32 eur za doručenie štyroch rôznych exekučných príkazov.

Podľa názoru odvolacieho súdu súdnemu exekútorovi však v tomto ohľade nepatrí paušálna odmena za tri šetrenia cestou MÚ V. dňa 9.3.2006 (bydlisko povinného, jeho účet a majetok) v sume 3x 3,32 €, t.j. 9,96 €, ale len za jedno šetrenie 3,32 €, pretože išlo o šetrenie vykonané jedinou výzvou exekútora spísanou na jednom liste. Obdobne odvolací súd postupoval pokiaľ ide o paušálne odmeny za dve šetrenia (platiteľ mzdy a účet povinného) cestou Sociálnej poisťovne v dňoch 9.3.2006, 15.8.2006, 24.5.2007, 15.4.2008, 17.6.2008, 12.1.2009, 18.3.2009, 11.2.2010, ako i paušálne odmeny za štyri šetrenia (platiteľ mzdy a účet povinného) cestou zamestnávateľov povinného v dňoch 30.8.2006, 24.10.2006, 1.12.2008, 26.2.2009.

Odvolací súd ďalej konštatoval, že súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi dôvodne nepriznal odmenu za manipuláciu so spisom podľa § 22 vyhlášky, nakoľko ide o administratívnu prácu, ktorej náklady sú už zahrnuté v odmene exekútora a naviac exekútor takýto výdavok v konkrétnej sume 8,07 eur nepreukázal. Z totožného dôvodu mu nepatrí ani výdavok - bankový poplatok 0,13 eur. Výdavok na použitý papier a toner v sume 27,15 eur mal odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa za neprimerane vysoký vzhľadom na rozsah exekučného spisu, a preto ho exekútorovi nepriznal.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti exekútorovi patrí hodinová (časová) odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky len vo výške 53,12 za 500 min. exekučnej činnosti, teda 9 začatých hodín exekučnej činnosti á 6,64 € za úkony: vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia 15 min, oznámenia oprávnenému dňa 19.10.2005 15 min, dňa 9.3.2006 vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 30 min, výzvy povinnému na úhradu v splátkach dňa 9.3.2006 15 min, 8 žiadostí o súčinnosť Sociálnej poisťovni v dňoch 9.3.2006, 15.8.2006, 24.5.2007, 15.4.2008, 17.6.2008, 12.1.2009, 18.3.2009, 11.2.2010 8 x 10 min, žiadosti o súčinnosť Mestskému úradu V. dňa 9.3.2006 v trvaní 10 min, žiadosti o súčinnosť ODI V. dňa 9.3.2006 10 min, 4 žiadostí o súčinnosť zamestnávateľom povinného v dňoch 30.8.2006, 24.10.2006, 1.12.2008, 26.2.2009 4 x 10 min, 3 príkazov na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy v dňoch 30.8.2006, 1.12.2008 a 26.2.2009 3 x 30 min, 3 exekučných príkazov na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy v dňoch 30.8.2006, 1.12.2008 a 26.2.2009 3 x 30 min, príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke dňa 11.2.2010 30 min, exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke 11.2.2010 30 min, návrhu na zastavenie exekúcie dňa 27.9.2010 30 min, vyjadrenie k návrhu oprávneného na zmenu exekútora 15 min.

Exekútorovi súd ďalej priznal paušálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky 23- krát paušál (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie bydliska a majetku povinného dňa 9.3.2006 MÚ V., 8 x zisťovanie platiteľa mzdy a účtu povinného Sociálna poisťovňa v dňoch 9.3.2006, 15.8.2006, 24.5.2007, 15.4.2008, 17.6.2008, 12.1.2009, 18.3.2009, 11.2.2010, zisťovanie majetku povinného cestou ODI V. dňa 9.3.2006, 3 x zisťovanie platiteľa mzdy a účtu povinného cestou zamestnávateľov povinného v dňoch 30.8.2006, 1.12.2008, 26.2.2009, 3 x doručenie 3 príkazov na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy v dňoch 30.8.2006, 1.12.2008 a 26.2.2009, 3 x doručenie 3 exekučných príkazov na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy v dňoch 30.8.2006, 1.12.2008 a 26.2.2009, doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke dňa 11.2.2010 a doručenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke 11.2.2010, á vo výške 76,36 eur.

Odmena súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhlášky tak spolu predstavuje sumu 136,12 eur, po zaokrúhlení podľa § 26 vyhlášky sumu 136,50 eur.

Keďže exekútor je platiteľom DPH súd mu túto priznal v zmysle § 196 Ex. por. z odmeny v sume 25,94 eur.

Ďalej súd súdnemu exekútorovi priznal v zmysle § 22 vyhlášky hotové výdavky vo výške 58,77 eur, pozostávajúce z poštovného vo výške 53,52 eur a kancelárskych nákladov (obálky, spisový obal) 5,25 eur.

Celkovo trovy exekúcie predstavujú sumu 221,21 eur.

Nakoľko proti výroku súdu prvého stupňa o trovách exekúcie podal odvolanie súdny exekútor, ktorý žiadal, aby mu boli priznané vo vyššej sume, ale i oprávnený, ktorý mal za to, že by trovy exekúcie mali byť nižšie, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Na základe všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .