Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_13CoP-77-2023.pdf
PDF · 76.86 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/77/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti o mal. H. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov: matky V. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX K. XXX XX, a otca neuvedeného, o návrhu navrhovateľa W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XX H. XXX XX, t.č. XX B. R. X XP., R., Veľká Británia, na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, za účasti Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 1, Banská Bystrica 975 62, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 13P/36/2022-77 zo dňa 22.02.2023 vo výroku II.
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku II. zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš napadnutým rozhodnutím zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý je oprávnený a povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia a má právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach (výrok I.), matke maloletého uložil povinnosť počnúc dňom 22.02.2023 prispievať na výživu maloletého výživným v sume 267,60 Eur mesačne so splatnosťou vždy do 25- teho dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš (výrok II.), nariadil neodkladné opatrenie v znení: Diagnostické centrum, Trstínska 2, Bratislava je povinné dočasne odovzdať maloletého H. N., nar. XX.XX.XXXX do starostlivosti W. N., nar. XX.XX.XXXX. Neodkladné opatrenie trvá do nadobudnutia právoplatnosti výroku tohto rozsudku o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa (výrok III.), zároveň výrokom IV. zrušil uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 13P/36/2022-36 zo dňa 14.09.2022 a výrokom V. rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie v časti výroku II. odôvodnil ust. § 45 ods. 8 v spojení s ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, keď konštatoval, že matka maloletého, sa o maloletého žiadnym spôsobom nezaujíma a dlhodobo sa nachádza na neznámom mieste v Nemecku. Fyzická osoba, ktorá sa o maloletého stará na základe neodkladného opatrenia alebo na základe rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nemá voči maloletému vyživovaciu povinnosť, nakoľko táto naďalej zaťažuje rodičov dieťaťa. Zákon č. 627/2005 Z.z. priznáva dieťaťu, ktoré bolo zverené do náhradnej starostlivosti o.i. aj opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti a jeho výška pre dieťa staršie ako 15 rokov predstavuje sumu 267,60 Eur mesačne a jeho platiteľom je príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je zároveň prijímateľom výživného pre maloletého. Výživné, na ktoré by mal súd rodičov zaviazať, by s ohľadom na možnosti a schopnosti rodičov dieťaťa malo v zásade pokrývať minimálne výšku opakovaného príspevku dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej
starostlivosti. Ďalej konštatoval, že otec maloletého určený nie je a v možnostiach matky maloletého je dosahovať príjem aspoň na úrovni minimálnej mzdy v Nemecku, t.j. 1.987,- Eur, k čomu poukázal na potencialitu príjmu. V opačnom prípade, ak by súd nemal preukázaný reálny príjem povinného, musel by určovať výživné podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, t.j. na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z., a teda v konaní, či v živote, pasívny rodič by zo svojej pasivity vyťažil i to, že by mu súd určil výživné v najnižšej prípustnej výške, čo by bolo zároveň v zjavnom rozpore so záujmom maloletého dieťaťa na tom, aby boli zabezpečené materiálne podmienky potrebné na jeho zdravý vývoj a vývin. Preto mal okresný súd za to, že bez ohľadu na svoje vzdelanie, skúsenosti, návyky a pracovné zručnosti možno od matky spravodlivo požadovať dosahovanie aspoň minimálneho zárobku v krajine, v ktorej sa zdržiava, t.j. vo výške 1987,- Eur. Ďalej konštatoval, že z uvedenej sumy je matka rozhodne schopná podieľať sa na výžive svojho maloletého syna sumou 267,60 Eur mesačne. Počiatok vyživovacej povinnosti súd určil od 22.02.2023, ktorým dňom nadobudol vykonateľnosť výrok napadnutého rozsudku o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bol maloletý zverený do dočasnej starostlivosti navrhovateľa.
3. Proti výroku II. napadnutého rozhodnutia podala v zákonnej lehote odvolanie matka (č.l. 86 spisu) z dôvodov podľa § 62 ods. 1 CMP, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 13P/36/2022-77 zo dňa 22.02.2023 zmenil tak, že matke uloží povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 30 % zo sumy aktuálneho životného minima.
4. V odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu poukázala na skutočnosť, že okrem maloletého má ďalšie tri vyživovacie povinnosti na svoje deti, pričom nie je zamestnaná a jej príjem predstavujú len prídavky na deti. Do 04.12.2022 bola na rodičovskom príspevku, nakoľko jej deti, ktorým zabezpečovala dennú starostlivosť v danom období dovŕšili tri roky. Uviedla, že v Nemecku sa nachádzala po dobu troch mesiacov s priateľom, pričom v danom čase nebola zamestnaná a nepoberala ani žiadne dávky. Záverom podaného odvolania zdôraznila, že býva na Slovensku.
5. Účastníci sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP, § 2 ods. 1 CMP), vec preskúmal v rozsahu ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
7. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, odvolania matky a obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na nesprávnom a neúplnom zistení skutočného stavu veci, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zároveň nespĺňa predpoklady riadneho odôvodnenia v zmysle § 220 CSP.
8. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 220 ods. 2 (ktoré ustanovenie sa v zmysle § 2 ods. 1 CMP primerane použije i na predmetné konanie) upravuje náležitosti odôvodnenia rozsudku tak, že súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, ako sa vo veci vyjadril druhý účastník konania. V zmysle druhej vety uvedeného ustanovenia súd v odôvodnení jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal aj ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
9. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým doložiť jeho správnosť, zároveň je prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, keď súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Súdne rozhodnutie preto musí byť presvedčivé, z jeho odôvodnenia musia jasne a zrozumiteľne vyplývať odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s prejednávanou vecou. Výrok súdneho rozhodnutia, ktorý je záväzný, totiž nemožno
vnímať oddelene od odôvodnenia súdneho rozhodnutia, nakoľko práve z odôvodnenia má vyplývať, na základe akých skutkových a právnych dôvodov bol výrok rozhodnutia prijatý.
10. Z napadnutého rozhodnutia v časti výživného tieto dôvody nevyplývajú.
11. Súd pri určení výšky výživného na maloletého vychádzal z výšky opakovaného príspevku dieťaťu, zverenému do náhradnej starostlivosti, ktorý je určený na uspokojovanie potrieb dieťaťa, najme na úhradu nákladov na výživu, výchovu, vzdelávanie a bývanie dieťaťa staršieho ako 15 rokov v sume 267,60 Eur a z potenciality príjmu matky s poukazom na minimálnu mesačnú mzdu v Nemecku v sume 1987,- Eur.
12. Pokiaľ ide o súdom prvej inštancie ustálený potenciálny príjem v sume 1987,- Eur, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že záver o pobyte matky v Nemecku, ktorým okresný súd dôvodil potenciálny príjem matky v konkrétnej výške, a to ako minimálnu mzdu v Nemecku, nebol v napadnutom rozhodnutí zdôvodnený. Nie je zrejmé na základe akých skutočností dospel k záveru, že sa matka v uvedenom štáte dlhodobo zdržiava v období rozhodnutia vo veci. Zároveň sa nevysporiadal so skutočnosťou, že sa matka v januári 2023 pred prijatím napadnutého rozhodnutia vrátila na Slovensko, a to s poukazom na Úradný záznam zo dňa 17.01.2023 (č.l. 63 spisu), z ktorého vyplýva vyjadrenie matky, že dňa 27.01.2023 pricestuje na Slovensko. Z podaného odvolania vyplýva, že sa v Nemecku mala zdržiavať po dobu troch mesiacov a v uvedenom období bola na rodičovskom príspevku s deťmi, ktorým zabezpečovala dennú starostlivosť.
13. Úvaha súdu, že vyživovacia povinnosť matky sa má rovnať výške príspevku dieťaťu, zverenému do náhradnej starostlivosti, nie je podľa názoru odvolacieho súdu správna a nemá oporu v súčasnej právnej úprave (v tomto smere ani súd takýto názor bližšie nezdôvodnil). Na strane povinného rodiča je potrebné okrem schopností, možností a majetkových pomerov, prípadne zohľadnenia potenciality príjmu, zohľadniť aj počet ním vyživovaných osôb, druh vyživovacej povinnosti, prípadne okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, čo má predchádzať rozhodnutiu súdu o výške vyživovacej povinnosti.
14. Vychádzajúc z uvedených skutočností bude povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní doplniť dokazovanie za účelom zistenia či už skutočného, alebo potenciálneho príjmu matky maloletého, a tak ako je to už vyššie uvedené prihliadnuť i na ďalšie vyživovacie povinnosti, a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie a úvahy náležite odôvodní (§ 220 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
15. V ostatných častiach (výrok I.,III. a IV.) zostáva napadnuté rozhodnutie nedotknuté.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).