Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1NcKR-3-2011.pdf
PDF · 79.39 KB
Case nature
Area
Subarea
1NcKR/3/2011
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľky - dlžníčky: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania N. XXXX/X, XXX XX D., J.: XX XXX XXX, o návrhu na povolenie oddlženia, takto
rozhodol:
Dlžníčku Q. W., nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania N. XXXX/X, XXX XX D., J.: XX XXX XXX, o d d l ž u j e.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 28.02.2011, podaným na súde dňa 07.03.2011, sa navrhovateľka domáhala oddlženia. V návrhu uviedla, že počas konkurzného konania vynaložila primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov. Ďalej uviedla, že uspokojila prihlásené pohľadávky svojich veriteľov vo výške 100%. Záverom navrhla, aby súd povolil jej oddlženie.
Podľa § 166 ods. 1 veta prvá zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), dlžník - fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov.
Podľa § 166 ods. 2 ZKR, dlžník nemá právo domáhať sa zbavenia svojich dlhov, ak bol konkurz zrušený preto, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate.
Podľa § 167 ods. 1 ZKR, návrh na oddlženie je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou, spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu. Návrh na povolenie oddlženia okrem všeobecných náležitostí návrhu musí obsahovať aj odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov.
Podľa § 167 ods. 2 ZKR, súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietne. O povolení oddlženia rozhodne súd bezodkladne po zrušení konkurzu.
Podľa § 167 ods. 3 ZKR, v uznesení o povolení oddlženia súd ustanoví správcu a určí rozsah právnych úkonov, dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať súhlasu správcu; za správcu môže súd ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.
Podľa § 167 ods. 4 ZKR, v uznesení o povolení oddlženia súd určí aj sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník na konci každého skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov.
Podľa § 168 ods. 1 ZKR, právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej
súdom, najviac však 70 % svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odčítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka.
Súd podrobne preskúmal návrh dlžníka na oddlženie spolu so spisovým materiálom konkurzného konania a zistil nasledovné:
Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 2K 14/2009-112 zo dňa 31.08.2009 bol na majetok dlžníčky vyhlásený konkurz. V lehote na prihlasovanie pohľadávok si do konkurzného prihlásilo šesť veriteľov, celkovo šesť nezabezpečených pohľadávok v súhrnnej výške 22.350,61 eur. Na prihlášky veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 sa z dôvodu ich doručenia po lehote na prihlasovanie pohľadávok v konkurznom konaní neprihliadalo. Pohľadávky veriteľa Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29 augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484 boli popreté správkyňou dňa 25.01.2009 z dôvodu ich premlčania. Z dôvodu, že veriteľ Sociálna poisťovňa nepodal incidenčnú žalobu v zákonom stanovenej lehote, sa na jeho prihlášky (prihlásené pohľadávky vo výške 1.315,51 eur) podľa §32 ods. 8 ZKR neprihliadalo. Pri podmienených pohľadávkach veriteľov: Kataríny Ilovskej, nar. 16.04.1985 vo výške 3.883,44 eur a Andrei Slukovej, nar. 27.10.1980 vo výške 3.883,44 eur, nedošlo k splneniu podmienky, a preto tieto pohľadávky neboli zahrnuté do konečného rozvrhu výťažku a na tieto pohľadávky sa v konkurze ďalej neprihliadalo (§ 99 ods. 3 ZKR). Pri pohľadávke veriteľa Františka Zsíroša, nar. 12.02.1961, došlo k uspokojeniu jeho pohľadávky v sume 2.958,17 eur, pričom zvyšok dlhu (prihlásenej sumy pohľadávky) dlžníčke tento veriteľ odpustil (č.l. 225 konkurzného spisu).
Po schválení konečného rozvrhu výťažku zástupcom veriteľov (Františkom Zsírošom) a uspokojení prihlásených a zistených veriteľov, súd uznesením č.k. 2K 14/2009-227 zo dňa 08.06.2011 zrušil konkurz na majetok dlžníčky. Súd konštatuje, že boli uspokojené všetky prihlásené a zistené pohľadávky v plnom rozsahu.
Odporca sa teda po zrušení konkurzu domáha povolenia oddlženia. Z ustanovenia § 166 ods. 2 ZKR vyplýva, že dlžník nemá právo domáhať sa zbavenia svojich dlhov, ak bol konkurz na jeho majetok zrušený z dôvodu, že majetok nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Konkurz na majetok dlžníka bol zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku. Dlžník teda má právo domáhať sa oddlženia.
Z ustanovenia § 167 ods. 2 ZKR vyplýva, že súd návrh na oddlženie zamietne, ak zistí, že dlžník si počas konkurzného konania neplnil riadne svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom.
Ako vyplýva z obsahu konkurzného spisu, dlžníčka si po vyriešení prvotných problémov s ďalším vykonávaním živnostenského oprávnenia plnila svoje povinnosti v súlade so zákonom a spolupracovala so správkyňou konkurznej podstaty a poskytovala správkyni potrebnú súčinnosť. Konkurzné konanie ďalej prebiehalo bez toho, aby súd usmerňoval konanie úpadkyne. Túto skutočnosť potvrdila aj správkyňa listom zo dňa 30.06.2011, v ktorom uviedla, že dlžníčka si riadne plnila všetky svoje povinnosti, poskytovala potrebnú súčinnosť vrátane požadovaných dokladov (listín), pričom odvádzala riadne peňažné prostriedky do podstaty v takej výške, že došlo k uspokojeniu veriteľov v sume rovnajúcej sa 100% prihlásených a zistených pohľadávok. Záverom odporučila prijať rozhodnutie o oddlžení dlžníčky. Júlie Pavlechovej.
Keďže teda dlžník má právo domáhať sa zbavenia svojich dlhov a nie je dôvod, aby bol jeho návrh zamietnutý, je namieste, aby súd rozhodoval o povolení jeho oddlženia. Podľa § 168 ods. 1 ZKR sa počas skúšobného obdobia veritelia dlžníka uspokojujú pomerne podľa konečného rozvrhu výťažku. Prakticky ide o veriteľov, ktorých pohľadávky boli v konkurznom konaní riadne prihlásené, zistené a neboli úplne uspokojené. V prípade dlžníka však nezostal žiaden takýto veriteľ, nakoľko prihlásení a zistení veritelia boli uspokojení v plnom rozsahu. Nastupuje teda otázka, či je možné povoliť oddlženie a nechať začať plynúť trojročnú skúšobnú dobu, počas ktorej bude dlžník odvádzať ustanovenému správcovi časť svojho príjmu, keďže neexistujú veritelia, medzi ktorých by sa tieto peňažné prostriedky rozdelili. Zákonné ustavenia ZKR takúto situáciu neriešia. Z logiky veci však vyplýva, že nakoľko nie je počas skúšobnej doby koho uspokojovať, nemá zmysel o povolení oddlženia ani rozhodovať. Potom sa súd dostáva k otázke, ako ďalej rozhodnúť o návrhu dlžníka, keďže zákonodarca na takúto situáciu, iste aj z dôvodu, že jej vznik je málo pravdepodobný, nemyslel.
Podľa § 171 ods. 2 ZKR, po uplynutí skúšobného obdobia súd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku tiež zaniká funkcia správcu a končí sa skúšobné obdobie.
Pri nachádzaní správneho a zároveň spravodlivého riešenia treba vziať do úvahy predovšetkým zmysel inštitútu oddlženia ako takého. Po zrušení konkurzu na majetok právnickej osoby nastáva spravidla jej výmaz z obchodného registra, a tým z jej strany de facto dochádza k zbaveniu sa všetkých záväzkov. Veritelia so svojimi neuspokojenými pohľadávkami už nemajú žiadnu možnosť domôcť sa v budúcnosti ich zaplatenia. Po zrušení konkurzu na majetok fyzickej osoby však táto možnosť do zavedenia inštitútu oddlženia neexistovala a nakoľko život tejto osoby po zrušení konkurzu pokračoval, neuspokojené záväzky trvali, pričom možnosť úplne ich splatiť v budúcnosti bola pre dlžníka spravidla nereálna. Fyzickej osobe preto zákonodarca dal v podobe oddlženia šancu „nového začiatku“. Samozrejmým predpokladom je poctivý úmysel dlžníka, pretože jeho prípadné oddlženie výrazne zasahuje do práv jeho veriteľov. Treba zdôrazniť, že rozhodnutím súdu o oddlžení sa pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Hoci teda nezanikajú, majú už charakter naturálnych obligácii. Ich dobrovoľné splnenie, ak to prípadne neskoršia finančná situácia dlžníkovi dovolí, nebude na strane jeho veriteľov bezdôvodným obohatením. Toto sa týka všetkých pohľadávok, ktoré po zrušení konkurzu zostali neuspokojené, tak riadne prihlásených, ako aj tých, ktoré neboli vôbec prihlásené. Zodpovedný, čestný a úprimný prístup na strane dlžníka je preto v prípade poskytnutia takýchto výhod nevyhnutnosťou.
Dlžníčka Júlia Pavlechová, o ktorého návrhu súd rozhoduje, si počas celého konkurzného konania riadne plnila svoje povinnosti a o poctivosti jeho zámeru súd nemá pochybnosti. Vplyvom viacerých priaznivých okolností - prihlásenie menšieho počtu veriteľov s celkovo nižšími pohľadávkami, na ktoré sa v časti neprihliadalo, lebo boli doručené oneskorene, iné pohľadávky boli v časti popreté a nebola pri nich podaná incidenčná žaloba, resp. pri podmienených nedošlo k naplneniu podmienky a skutočnosti. Ďalej sa dlžníčke podarilo získať dostatočnú výšku peňažných prostriedkov, ktoré následne odovzdala do konkurznej podstaty následkom čoho došlo k situácii, keď po skončení konkurzu nezostal neuspokojený ani jeden zistený veriteľ. Nie sú tu teda predpoklady na to, aby súd rozhodol o povolení oddlženia dlžníčky a aby začalo plynúť skúšobné obdobie. Podľa § 171 ods. 2 ZKR súd o oddlžení, so všetkými následkami, ktoré prináša, rozhodne až po skončení skúšobného obdobia. Z uvedeného by mohlo vyplynúť, že ak skúšobné obdobie neprebehlo, nie je možné rozhodnúť ani o oddlžení. Súd je toho názoru, že dlžníčku nemožno takýmto spôsobom potrestať za to, že sa jej podarilo uspokojiť všetkých zistených veriteľov. Skutočnosť, že v konkurznom konaní si nie všetci možní existujúci veritelia dlžníka prihlásili svoje pohľadávky a že popretí veritelia nepodali incidenčné žaloby, resp. nedošlo k naplneniu podmienok pri podmienených pohľadávkach, nemohla dlžníčka nijako ovplyvniť a nemôže byť teda táto situácia ani na jej ťarchu. Preto podľa názoru súdu, hoci zákonná úprava takúto situáciu nerieši, sú splnené všetky predpoklady na to, aby súd dlžníka bez predchádzajúceho rozhodnutia o povolení oddlženia a bez uplynutia skúšobného obdobia oddlžil a takéto rozhodnutie je aj v úplnom súlade s duchom zákona. Veď ak by aj k úplnému uspokojeniu veriteľa počas konkurzného konania nedošlo a dlžník by ho postupne uspokojoval počas skúšobného obdobia, výsledok po jeho uplynutí by bol rovnaký, príp. by bol rozsah uspokojenia tohto veriteľa nižší (v závislosti od príjmov dlžníka).
Preto súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností rozhodol tak, že dlžníčku oddlžil.
Záverom súd považuje za potrebné zopakovať, že zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Toto však neplatí pre pohľadávky, ktoré vznikli po zrušení konkurzu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné /§ 198 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov/.