Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Er-1185-2006.pdf
PDF · 89.59 KB
Case nature
Area
Subarea
21Er/1185/2006
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného : Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov , Trebišov, ul .M.R. Štefánika 178 proti povinnej : C. L., K..Č..: XXXXXX/XXXX, B. V., N.. J. XXX/X o vymoženie sumy 12,88 Eur a trov exekúcie o podnete súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade Košice u súdnej exekútorky JUDr. Renáty Ďurkovej pod č. EX 357/2006 súd zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 24,41 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného sa začalo dňa 16.8.2006 na Exekútorskom úrade Košice u súdnej exekútorky JUDr. Renáty Ďurkovej exekučné konanie, v ktorom sa oprávnený domáha na povinnej vymoženia sumy 12,88 Eur a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov zo dňa 21.4.2006 číslo : 700 - 3910166206- GC04/06, ktorým bolo povinnej predpísané poistné vo výške 388,- Sk, ktoré mala povinná uhradiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.6.2006 a vykonateľnosť dňa 16.6.2006. Okresný súd Trebišov poverením zo dňa 4.9.2006 číslo : 5811 015701* poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Renátu Ďurkovú. Podaním zo dňa 1.3.2011 doručeným súdu dňa 22.3.2011 podala súdna exekútorka súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku - pre nemajetnosť povinnej.
Podľa ust. § 57 ods.1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len Exekučný poriadok ) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo bez návrhu.
Z pripojeného exekučného spisu je zrejmé, že súdna exekútorka v čase od vydania poverenia na vykonanie exekúcie až do podania podnetu na zastavenie exekúcie viacerými opakovanými šetreniami zisťovala majetok povinnej. Osobným šetrením v mieste bydliska povinnej bolo súdnou exekútorkou zistené, že povinná býva v rómskej osade. Upovedomenie o začatí exekúcie jej bolo osobne doručené. Zároveň bolo pri osobnej návšteve povinnej zistené, že táto je nezamestnaná. Správou z Daňového úradu bolo súdnej exekútorke oznámené, že povinná nemá v registri daňových subjektov na Daňovom úrade Trebišov evidované žiadne účty v peňažných ústavoch. Správou zo Sociálnej poisťovne bolo súdnej exekútorke oznámené, že povinná nie je vedená v Sociálnej poisťovni ako platiteľka alebo odvádzateľka poistného. Správou z Dopravného inšpektorátu v Trebišove bolo súdnej exekútorke oznámené, že povinná nie je vlastníčkou ani držiteľkou motorového vozidla. Šetrením na Katastrálnom úrade bolo zistené, že povinná nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností a to ani podielovo.
Súd si vyžiadal stanovisko oprávneného k podnetu súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie, v ktorom oprávnený uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, nakoľko povinná je fyzickou osobou a v budúcnosti môže nadobudnúť majetok a to napr. : dedením alebo sa zamestnať, prípadne poberať dôchodok. Zároveň oprávnený poukázal na to, že jedine jemu ako oprávnenej osobe patrí v rámci exekúcie právo s exekúciou disponovať. Vlastným šetrením súdu - lustráciou na Sociálnej poisťovni bolo zistené, že povinná nie je osobou, ktorá by tam bola evidovaná ako odvádzateľ poistného. Povinná je nezamestnaná a lustráciou na Katastrálnom úrade súd zistil, že nie je vlastníčkou žiadneho nehnuteľného majetku. Povinná nie je evidovaná ako samostatne zárobkovo činná osoba v živnostenskom registri a takisto nie je evidovaná ani ako spoločník alebo konateľ, prípadne člen dozornej rady obchodnej spoločnosti alebo družstva, ktoré by boli zapísané v obchodnom registri.
Súd na základe skutočností zistených súdnou exekútorkou a na základe výsledkov vlastného šetrenia má za to, že podnet na zastavenie exekúcie je v tomto prípade dôvodný. Šetrením bolo zistené, že povinná nie je vlastníčkou žiadneho majetku ani hnuteľného ani nehnuteľného, býva v rómskej osade, je nezamestnaná, nie je samostatne zárobkovo činnou osobou ani osobou, ktorá by bol spoločníkom, konateľom alebo členom dozornej rady obchodnej spoločnosti alebo družstva zapísaného v obchodnom registri a teda nebol u nej zistený žiaden taký majetok, ktorý by súdny exekútor mohol zexekvovať a ktorý by bol v takej hodnote, ktorá by zodpovedala aspoň výške trov exekútora, ktoré doteraz vznikli. Súd poukazuje na to, že súdny exekútor si vyúčtoval ku dňu podania podnetu na zastavenie trovy exekúcie vo výške 34,17 Eur - čo je viac ako vymáhaná suma, pričom v prípade, ak by exekúcia bola vedená aj naďalej, tieto trovy by narastali a teda ďalšie vedenie exekúcie by bolo nehospodárne, neefektívne a viedlo by len k zvyšovaniu nákladov, a ak by prípadne v neskoršom období súd zastavil exekúciu pre nemajetnosť povinnej, na úhradu trov exekúcie by musel v zmysle Exekučného poriadku zaviazať oprávneného, pričom ich výška by bola podstatne vyššia ako je v súčasnosti. Súd ďalej poukazuje na to, že aj keď sa oprávnený odvoláva na svoje dispozičné oprávnenie, výrazom dispozičného oprávnenia je pri zastavení exekúcie ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie
- tu je povinný súd rešpektovať dispozičné právo oprávneného a teda ak tento navrhne zastavenie exekúcie, súd exekúciu musí zastaviť. Dispozičné oprávnenie však neznamená striktne to, že v prípade, ak podá súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie, súd tomuto podnetu nevyhovie, lebo je viazaný dispozičným právom oprávneného. Takémuto chápaniu odporuje ustanovenie § 58 ods.1 Exekučného poriadku, ktoré hovorí o tom, že exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Ak by tomu tak nebolo, súd by musel zastavovať exekúciu len na návrh - buď oprávneného alebo povinného. Citované ustanovenie Exekučného poriadku v slovách bez návrhu má na mysli zastavenie exekúcie z vlastného podnetu, prípadne podnetu súdneho exekútora. Tomuto zodpovedajú aj ďalšie dôvody zastavenia exekúcie v ustanovení § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. A jedným z takýchto dôvodov zastavenia exekúcie je aj zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, ktoré ponecháva na zvážení súdu po preskúmaní majetkovej situácie
povinného, či exekúciu naďalej ponechať, pričom oprávnený v takomto prípade so sebou do budúcna ponesie riziko navyšovania trov exekúcie, ktoré bude musieť v prípade pretrvávajúcej nemajetnosti povinného pri prípadnom zastavení exekúcie uhradiť alebo exekúciu vzhľadom na majetkovú situáciu povinného zastaviť.
Vzhľadom na vyššie uvedené a na súdnym exekútorom a súdom zistené majetkové pomery má súd za to, že ďalšie vedenie exekúcie by bolo neefektívne, nehospodárne a viedlo by len k zvyšovaniu nákladov v exekúcii. Preto súd vzhľadom na skutočnosti zistené súdnou exekútorkou má za to, že povinná nie je vlastníčkou ani takého majetku, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie exekúciu zastavil v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku.
Spolu s podnetom súdna exekútorka predložila súdu aj vyúčtovanie trov exekúcie v zmysle ust. vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom k 30. aprílu 2008 takto : 1. Časová špecifikácia podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky - odmena za tieto úkony exekučnej činnosti vo výške 6,64 Eur za 60 min, t.j. 1 začatá hodina - vyčíslenie trov exekučného konania
- 20 minút, vrátenie poverenia - 20 min a archivácia spisu - 20 min
2. Paušálna odmena vo výške 19,92 Eur za tieto úkony exekučnej činnosti - získanie poverenia - 3,32 Eur; doručenie upovedomenia - 3,32 Eur; zisťovanie majetku - Dopravný inšpektorát - 3,32 Eur; zisťovanie majetku - sociálna poisťovňa - 3,32 Eur; zisťovanie majetku - kataster nehnuteľností - 3,32 Eur zisťovanie majetku - daňový úrad - 3,32 Eur 3. Náhrada hotových výdavkov vo výške 2,- Eur - pozostávajúce z náklady súvisiace so zavedením spisu
- 0,50 Eur za spisový obal a 1,50 Eur ako telekomunikačné poplatky 4. 20%DPH vo výške 5,61 Eur - súdna exekútorka si uplatnila 20 % DPH z odmeny, t.j. zo sumy časovej odmeny vo výške 6,64 Eur, zo sumy paušálnej odmeny vo výške 19,92 Eur a z hotových výdavkov vo výške 2,- Eur
Spolu si súdna exekútorka uplatnila náhradu trov exekúcie vo výške 66,62 Eur.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa ust. § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa ust. § 200 ods.1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 27a vyhlášky MS SR č.288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa ust. § 14 ods. 1 , 2, a 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ( v znení do 30.4.2008 ) ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk. Podľa ust. § 15 ods.1 citovanej vyhlášky ( v znení k 30.4.2008 ) paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Podľa ust. ods.1 § 22 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky a podľa ods.2 tohto § 22 cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu ( 283/2002 Zb. o cestovných náhradách ). Podľa ust. § 23 ods.1 a ods.2 citovanej vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa ust. § 25 citovanej vyhlášky ( v znení k 30.4.2008 ) v odmene exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú vyjadrené v rozhodnutiach súdov sa odo dňa zavedenia zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách a to po prepočte so zaokrúhlením konverzného kurzu ( § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o o zavedení meny euro v Slovenskej republike.
Súd preskúmal účelnosť trov exekúcie , skúmal dôvodnosť a účelnosť trvania jednotlivých úkonov - t.j. či čas vynaložený súdnym exekútorom je primeraný vykonaniu úkonu , či sa nejedná o bežné administratívne práce, ktoré sú súčasťou odmeny a dospel po preskúmaní exekučného spisu k záveru, že je možné súdnemu exekútorovi priznať trovy exekúcie takto :
1.časová špecifikácia odmeny - podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky súd nepriznal súdnej exekútorke odmenu za žiaden z ňou uplatnených úkonov, pretože úkony uplatnené súdnou exekútorkou v rámci časovej odmeny - vyčíslenie trov exekučného konania, vrátenie poverenia a archivácia spisu sú podľa rozhodnutí Krajského súdu v iných exekučných veciach administratívnymi úkonmi nakoľko sa nejedná o úkony, ktoré priamo súvisia s vykonaním exekúcie, pretože nesmerujú bezprostredne k nútenému výkonu exekúcie a v zmysle ust. § 25 citovanej vyhlášky - v odmene exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Krajský súd ako odvolací súd v obdobnej veci uviedol, že pod pojem administratívne práce sú zahrnuté aj kancelárske práce. Z citovaného ustanovenia § 25 vyplýva, že za administratívne práce, resp. kancelárske práce vykonávané súdnym exekútorom, prípadne jeho zamestnancami, nepatrí exekútorovi osobitná náhrada, keďže táto je už zahrnutá v odmene. Za takéto práce možno jednoznačne považovať úkony vykonávané na základe Kancelárskeho poriadku pre súdnych exekútorov. Správnosť tohto tvrdenia potvrdzuje charakter obsahu tohto predpisu, vrátane jeho názvu a účelu v ňom uvedeného, podľa ktorého výnos podrobnejšie upravuje manipuláciu so spismi, ich úschovu, vedenie registrov a ďalších evidenčných pomôcok. S poukazom na vyššie uvedené, úkony - vyčíslenie trov exekučného konania, vrátenie poverenia a archivácia spisu sú administratívnymi úkonmi vykonávanými podľa kancelárskeho poriadku, za ktoré súdnemu exekútorovi nepatrí odmena. Pokiaľ ide o súdnou exekútorkou uplatnenú odmenu za úkon - archivácia spisu, ide o takú činnosť súdneho exekútora na vykonanie ktorej je povinný v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku a zároveň archivácia nasleduje po vykonaní exekúcie a teda nie je to úkon, ktorý bezprostredne smeruje k vykonaniu exekúcie a preto ho súd vyhodnotil ako administratívny úkon, za ktorý nepatrí exekútorovi odmena a zároveň súd poukazuje na to, že účastník konania, od ktorého sa vymáhajú trovy konania alebo ktorému v prípade zastavenia exekúcie bude uložená povinnosť uhradiť trovy exekúcie nemôže znášať tie náklady, ktoré vzniknú súdnemu exekútorovi po vykonaní exekúcie a na ktoré je po jej vykonaní zo zákona povinný.
2.paušálna odmena - podľa ust. § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky súd priznal odmenu spolu vo výške 19,92 Eur za tieto úkony exekučnej činnosti, ktoré sú zrejmé z exekučného spisu: Podľa ust. § 15 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky za úkon : získanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý sa odmeňuje sumou 3,32 Eur priznal súd odmenu za jeden takýto úkon exekučnej činnosti - teda sumu 3,32 Eur. Podľa ust. § 15 ods.1 písm. c/ citovanej vyhlášky za úkon : doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, ktorý sa odmeňuje sumou 3,32 Eur priznal súd odmenu za jeden takýto úkon exekučnej činnosti - teda sumu 3,32 Eur. Podľa ust. § 15 ods. 1 písm. j/ citovanej vyhlášky za úkon : každé zisťovanie majetku povinného, ktorý jeden úkon sa odmeňuje sumou 3,32 Eur, keďže citovaná vyhláška hovorí o každom takom zisťovaní majetku povinného, priznal súd odmenu za tri takéto úkony exekučnej činnosti a to za : zisťovanie majetku na Dopravnom inšpektoráte - 3,32 Eur; za zisťovanie majetku na Sociálnej poisťovni - 3,32 Eur; za zisťovanie majetku na Katastri nehnuteľnosti - 3,32 Eur, spolu teda 3 x 3,32 Eur teda suma 19,92 Eur. Podľa ust. § 15 ods.1 písm. i/ každé zisťovanie účtu povinného, ktorý jeden úkon sa odmeňuje sumou 3,32 Eur, keďže citovaná vyhláška hovorí o každom takom zisťovaní účtu
povinného, priznal súd odmenu za jeden takýto úkon exekučnej činnosti - teda sumu 3,32 Eur.
3.20% DPH z odmeny - K takto priznanej odmene súd pripočítal 19% DPH z odmeny, teda zo sumy 19,92 Eur teda sumu 3,99 Eur a to s poukazom na ust. § 196 Exekučného poriadku nakoľko v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku trovami sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času a ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty a nie aj náhrada hotových výdavkov. Pri výpočte výšky DPH súd teda vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia a priznal exekútorovi 20% DPH zo sumy 19,92 Eur t.j. vo výške 3,99 Eur. Súdna exekútorka preukázala na základe Osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, ktoré vydal Daňový úrad Humenné dňa 12.6.2003, že je platiteľom DPH od 1.7.1998. 4. hotové výdavky vo výške 0,50 Eur - pozostávajúce z nákladov súvisiacich so zavedením spisu vo výške 0,50 Eur - za spisový obal.
Spolu súd priznal súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 24,41 Eur.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa ust. § 203 ods.2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Náklady v exekúcii uhrádza povinný. Výnimku z tejto zásady predstavuje ust. § 203 Exekučného poriadku, ktoré hovorí o tom, v ktorých prípadoch súd zaviaže oprávneného na úhradu trov exekúcie - prvým je princíp zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie a druhým je prípad zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nakoľko súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie, súd za takéhoto stavu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.