Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11T-163-2010.pdf
PDF · 134.16 KB
Case nature
Area
Subarea
11T/163/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovanej A.. E. H., nar. XX.XX.XXXX v P., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,3 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. októbra 2011, takto
rozhodol:
Obžalovaná: A.. E. H. , nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom F. X., Y. XXX/XX, výkonná riaditeľka SLZ Chémia, a.s. Hnúšťa,
sa spod obžaloby, ktorou jej je kladené za vinu, že
ako výkonná riaditeľka a členka predstavenstva SLZ Chémia, a.s. Hnúšťa po opakovaných osobných jednaniach v prvej polovici roku 2005 so spoločnosťou P.P.U.H. Solvent Dwory S.p. z o.o. Oswiecim v Poľskej republike dala pokyn podriadeným pracovníkom A.. E. O. a O. F., aby dňa 15.07.2005 uzavreli a podpísali s touto spoločnosťou zmluvu č. PL/357181060/05/0361 na dodávku 24,10 t kyseliny octovej, k tomu došlo dňa 28.07.2005 a následne im bola doručená dodávateľstvá faktúra č. 2005/ WDT/0609 zo dňa 27.07.2005 na sumu 6.025 eur a aby dňa 24.10.2005 uzavreli a podpísali zmluvu č. PL357181060/05/0537 na dodávku 22,91 t kyseliny octovej, k čomu došlo dňa 26.10.2005, na čo im bola doručená dodávateľská faktúra č. 2005/WDT/0913 zo dňa 25.10.2005 na sumu 5.727,50 eur s tým, že platba mala byť uhradená do 7 dní od vyhotovenia faktúry, o čom dobre vedela, nakoľko denne rozhodovala na základe platobného kalendára o úhrade faktúr, napriek tomu však nedala pokyn na úhradu týchto faktúr, ale boli uhrádzané iné faktúry, hoci v tej dobe SLZ Chémia, a.s. mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu týchto faktúr a to ani napriek písomným urgenciám, na čo nereagovala, následne dňa 15.01.2007 spoločnosť P.P.U.H. Solvent Dwory S.p. z o.o. Oswiecim splnomocnila spoločnosť JJM Polska Katowice na vymáhanie podlžnosti 8.727,50 eur, ktorá opakovane písomne žiadala SLZ Chémia, a.s. o úhradu faktúr, na čo však nereagovala, dňa 08.02.2007 im e-mailom oznámila, že prostredníctvom Slovenskej sporiteľne, a.s. bankovým prevodom zaplatí toho istého dňa 3.000 eur a požiadala o predĺženie termínu na úhradu do 25.02.2007, čo však doposiaľ neurobila a bankový prevod bol len fingovaný a po termíne splatnosti dala príkaz na úhradu 3.025 eur a v júli 2007 na úhradu 1.000 eur, čím spôsobila spoločnosti Solvent Wistol S.A. Oswiecim ako nástupníckej organizácii škodu vo výške 7.727,50 eur,
t e d a
mala na škodu cudzieho majetku iného obohatiť tým, že mala uviesť niekoho do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
a t ý m m a l a s p á c h a ť
trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,3 Tr. zákona účinného do 01.01.2006,
o s l o b o d z u j e podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku, pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku samosudca poškodenú stranu SOLVENT WISTOL S.A so sídlom v Oświecim, Chemików 1, IČO: 357181060, Poľská republika o d k a z u j e s celým nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 31.08.2010 pod sp.zn. 2Pv 11/08 obžalobu na obžalovanú A.. E. H. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Splnomocnenej poškodenej strany po prednesení obžaloby uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 7.727,50 eur.
Obhajca obžalovanej v stanovisku k obžalobe uviedol, že ju nepovažuje za dôvodnú, pretože nebola naplnená subjektívna stránka trestného činu podvodu. Poukázal pritom na to, že obžalovaná nikoho neuviedla do omylu, že nikomu nedala pokyn na uzatvorenie predmetných obchodný zmlúv a že tieto zmluvy ani neuzatvárala.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaná A.. E. H. v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásila, že sa cíti nevinná zo skutku kladeného jej za vinu v obžalobe.
Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že obchodné vzťahy s poľskou stranou sa začali na základe telefonických kontaktov ešte v roku 2004, ako aj e-mailových kontaktov medzi obchodnými manažérmi oboch spoločností a priame obchodné vzťahy boli uzatvorené až neskôr. Boli pripravené pracovné cesty k obchodnému partnerovi a predmetom bola výmena skúseností vo výrobe butylacetátu, ktorý vyrábali obe spoločnosti. Pri týchto pracovných cestách sa žiadny konkrétny kontrakt neuzatvoril. V ďalšom uviedla, že na každú dodávku kyseliny octovej boli urobené osobitné zmluvy, pričom celkom išlo o osem kontraktov. Celú realizáciu však mal na starosti obchodný úsek, pričom ona predmetné zmluvy pred ich podpísaním a ani návrh samotných zmlúv nevidela. Nevyjadrovala sa ani k cene dodávok a tiež ani k dobe splatnosti. Jednotlivé kontrakty boli v zmysle štatútu a vnútro-organizačného poriadku podpísané príslušným pracovníkom obchodného úseku, ktorý je za to zodpovedný. Jeho zodpovednosť vyvodzovala z toho, že práve obchodný úsek mal na starosti aby kontrakty prebehli v súlade s obchodnou politikou spoločnosti. V tejto súvislosti dodala, že obrat spoločnosti v tom čase činil cca 200.000.000,-Sk, pričom nákupy predstavovali minimálne 50% až 60% z obratu a v tejto súvislosti bolo vyhotovovaných veľké množstvo zmlúv na nákup surovín. Tieto zmluvy ona nepodpisovala, ale v 90% percentách tak robili zodpovední pracovníci príslušného úseku tak, aby to bolo v súlade s obchodnou politikou spoločnosti. Zmluvy sa pritom uzatvárali bez konzultácií s ňou, pričom nevylúčila, že o niektorých kontraktoch mala vedomosť, pretože bola neustále komunikácia medzi ňou a obchodným manažérom, ktorý veci konzultoval so zmluvnou stranou a o výsledkoch dohody obchodných manažérov ju potom jej podriadený informoval. V ďalej časti výpovedi opäť zdôraznila, že pri pracovnej ceste sa hovorilo len o strategických záležitostiach a účelom bolo nájsť spoluprácu s poľským partnerom vo výrobe butylacetátu.
K samotnému splácaniu faktúr vo všeobecnosti uviedla, že vo firme bol dlhé roky zaužívaný tzv. platobný kalendár, a to kvôli finančnej kontrole zdrojov. Na tomto platobnom kalendári bol okrem nej prítomný zodpovedný pracovník obchodného úseku, prípadne ďalší pracovník, ktorého účasť bola nevyhnutá z hľadiska vykonania tej - ktorej platby. Platobný kalendár prebiehal každý deň ráno, kde sa rozoberalo, čo je potrebné ten - ktorý deň zaplatiť. Viackrát zdôraznila, že nikdy nikomu nedala záväzný príkaz, že sa niektorá konkrétna faktúra ten - ktorý deň uhradí, alebo že sa neuhradí vôbec. Pri platobnom kalendári nemal nikto konečné slovo, všetko bolo výsledkom spoločného dojednania. Na platobnom kalendári sa tiež nehovorilo o jednotlivých konkrétnych faktúrach, ale o objemoch financií. Príkaz na úhradu mali v tom čase právomoc vypisovať asi traja pracovníci, čo sa však menilo v zmysle zmeny predpisov. Veľakrát príkaz na úhradu nepodpisovala, ale robil to zodpovedný pracovník v zmysle platobného kalendára.
Vo vzťahu k samotným dodávkam kyseliny octovej a k platbám, ktoré sa tejto dodávky týkali, uviedla, že z celkového počtu ôsmich dodávok bolo šesť uhradených celkom, šiesta bola uhradená dňa 18.10.2005. Siedma dodávka bola vysporiadaná a uhradená čiastočne, a to dňa 21.02.2006 s tým, že osobne navrhla dňa 05.12.2005 poškodenej strane spôsob vysporiadania zostávajúcej časti záväzku. Návrh bol podaný e-mailom a jednalo sa o to, že malo dôjsť medzi oboma zmluvnými stranami k vzájomnej dodávke tovarov, pričom poľská strana mala dodať butylacetát a oni im butanol, čo sa malo vzájomne vyfinancovať a z rozdielu, ktorý mal byť v prospech SLZ Chémia, a.s. sa mal uhradiť zostatok záväzku za dodanú kyselinu octovú. Poľská strana však takýto návrh odmietla s odôvodnením, že chce radšej zaplatiť za dodaný tovar.
K celkovej finančnej situácii v spoločnosti uviedla, že od polroka 2006 bolo vo firme menej financií a že v dôsledku vykonávaných exekúcií mala firma zablokované účty a už nemohla z tohto dôvodu voľne disponovať s peňažnými prostriedkami na účtoch. V prvom rade museli byť uhrádzané finančné záväzky, na ktoré boli exekučné tituly. Dodala, že pokiaľ by aj poľská strana takýto exekučný titul mala, jej pohľadávka, ktorá činí 7.727,50 eur mohla byť prostredníctvom exekučného konania uhradená.
Vypovedala tiež o tom, že čiastky, ktoré boli uhradené pre poškodenú stranu v roku 2006 a 2007, neboli hradené z účtu SLZ Chémia, a.s., ale zo spoločnosti Carbon, kde je členkou predstavenstva s tým, že poškodená strana bola o platbe takýmto spôsobom informovaná. Následne sa uskutočnilo medzi SLZ Chémia, a.s. a spoločnosťou Carbon vysporiadanie v zmysle obchodných predpisov.
Poprela, že by z ich strany došlo k nejakému fingovanému prevodu, tak ako sa to tvrdí v obžalobe, a viackrát zdôraznila, že úmysel fingovať z ich strany určite nebol.
Na ďalšie otázky kladené jej obhajcom, resp. samosudcom uviedla, že objemy dodávky kyseliny octovej dojednávali obchodné úseky, mesačný obrat v tom čase bol 20.000.000,-Sk až 30.000.000,-Sk a v tom čase spoločnosť dokázala uhrádzať všetky svoje záväzky. Ku kontraktom, ktoré sú predmetom obžaloby uviedla, že ich uzatváral pán F.. Vo vzťahu k platobnému kalendáru ešte dodala, že na ňom sa plánovali platby aj na dva, resp. tri dni dopredu, ale s tým, že najprv sa tiež prerokovalo koľko financií príde, alebo ich možno očakávať od ich dodávateľov. Predstavenstvo v tom čase bol trojčlenný orgán a žiadny iný člen predstavenstva, okrem nej, sa platobného kalendára nezúčastňoval.
Ako svedkyňa bola vo veci vypočutá E. P., ktorá v tom čase pracovala ako referent pre peňažný styk a jej pracovnou náplňou bolo vykonanie úhrad vo vzťahu k dodávateľom. To, čo sa uhradí, bolo výsledkom platobného kalendára, ona nemala oprávnenie rozhodnúť o úhrade dodávateľskej faktúry. Svedkyňa potvrdila, že na platobnom kalendári sa neprejednávali jednotlivé faktúry a na otázku, že kto rozhodol o tom, čo sa konkrétne zaplatí, uviedla, že išlo o kolektívne rozhodnutie osôb zúčastnených na platobnom kalendári. Na základe výsledku jej potom riaditeľka oznámila, čo sa ide uhrádzať. Svedkyňa tiež vypovedala o tom, že úhrada žiadnych faktúr sa neuprednostňovala, faktúry sa uhrádzali podľa dôležitosti, a to najprv tie, aby mohla spoločnosť vyrábať. Z toho dôvodu bola dôležitá najmä cena dodaných energií. Vo vzťahu ku konkrétnostiam ohľadom úhrady faktúr pre poškodenú stranu sa vyjadriť nevedela. K otázke fingovaného prevodu uviedla, že sa mohlo stať, že pri vypisovaní platobného príkazu urobila chybu v písaní, alebo v číslach a z toho dôvodu sa platba nezrealizovala.
Svedok A.. E. O. pri výsluchu uviedol, že v tom čase pracoval v spoločnosti SLZ Chémia, a.s. ako obchodný manažér spoločnosti. Vo vzťahu k poškodenej strane si boli obe firmy navzájom konkurenciou, preto už v roku 2004 začali hľadať spôsob vzájomnej spolupráce a kooperácie výroby. Uskutočnili sa pracovné cesty a následné komunikácie medzi oboma firmami na rôznych úrovniach a v konečnom dôsledku sa dohodla spolupráca ohľadom čistenia kyseliny octovej. Poľská strana mala túto komoditu znečistenú a oni zase technológiu na jej čistenie. Dohodlo sa, že dôjde ku spolupráci a samotné konkrétne úlohy, ako aj realizáciu už mali na starosti príslušní pracovníci. K samotnej dodávke kyseliny octovej uviedol, že vedenie spoločnosti, t.j. A.. H., on, ekonomický a výrobný manažér, ako aj manažér kvality, rozhodlo, aké množstvo v globáli je možné spracovať, záviselo to od situácie na trhu a tiež aj od ich možností nákupu. Obchodné oddelenie pripravilo objednávky, čo podpísali zodpovední pracovníci, prípadne on a aj pred samotnou dodávkou kyseliny octovej sa ešte odkonzultoval jej objem, a to podľa toho, aké množstvo tejto komodity má poľský partner. Cez obchodný úsek chodili aj faktúry. Uviedol tiež, že na platobnom kalendári, ktoré sa zúčastňoval sa hovorilo o tom, koľko financií má podnik k dispozícii a koľko ich môže v najbližšie dni očakávať a čo sa z nich následne bude dať uhradiť. V spoločnosti SLZ Chémia, a.s. však ku koncu roku 2005 prestal pracovať, preto nemal vedomosť o tom, aké sú záväzky spoločnosti vo vzťahu k poškodenej strane. On príkazy na úhradu faktúr nerobil. Tvrdil, že v roku 2005, pokiaľ bol vo firme, mal vedomosť o tom, že všetky faktúry boli uhradené. Svedok tiež potvrdil tú skutočnosť, že firma sa už v tom čase začala nachádzať aj v druhotnej platobnej neschopnosti, čo sa riešilo aj na platobnom kalendári, pretože ich odberatelia - zákazníci neplatili za odobratý tovar riadne a včas.
Na otázku samosudcu, či obžalovaná dala niekedy konkrétny príkaz, že určitá faktúra sa neuhradí, svedok uviedol, že to sa nestalo ani raz. Naproti tomu dodal, že sa v rámci platobného kalendára stalo, že za obchodný úsek presvedčili ostatných prítomných o tom, že v záujme celkového chodu spoločnosti je potrebné uhradiť niečo dôležitejšie, ako bola napríklad určitá už splatná platba. Stále sa to však robila v kontexte, aby sa uspokojil každý záväzok.
Svedok O. F. vo výpovedi uviedol, že z vnútro-organizačných predpisov vyplývalo, že zahraničné kontrakty podpisoval obchodný manažér, čo v tom čase bol A.. O. a v jeho neprítomnosti riaditeľka alebo on, ako vedúci nákupu a predaja, keď nebola ani ona prítomná. Obchodný úsek následne riaditeľku informoval, že na zabezpečenie ich výroby butylacetátu uzavreli kontrakty s poľskou stranou. Tento svedok sa z titulu funkcie nezúčastňoval platobného kalendára, mal vedomosť o tom, že firma dala pre poškodenú stranu ponuku na vzájomnú dodávku a následný zápočet cien s cieľom vyrovnania zostávajúcej časti záväzku pre poškodenú stranu. Potvrdil tiež, že v tom čase sa dostala ich firma do druhotnej platobnej neschopnosti, pretože najmä zahraniční odberatelia neplatili za ich dodávky riadne a včas. Po nahliadnutí do kontraktov č. 0361 a 0360 zo dňa 15.07.2005, uviedol, že sú na nich jeho podpisy. Uviedol tiež, že obžalovaná mu nedala pokyn na vypracovanie a uzavretie nejakej konkrétnej zmluvy s poškodenou stranou a spontánne dodal, že vyplývalo to pre neho z titulu funkcie, jeho pracovnej náplne, ako aj z vnútro-organizačných predpisov. Jeho úlohou bolo zabezpečiť okrem iného aj suroviny na výrobu butylacetátu, t.j. kyseliny octovej. Dodal, že zaplatenie faktúr mal na starosti A.. O. ako obchodný manažér.
Vo veci bol vypočutý aj svedok E. R., ktorý je štatutárnym zástupcom poškodenej strany. Vo veci vypovedal, že predmetom obchodu bol predaj kyseliny octovej, jej dodávku realizovala poľská strana cisternami, cena bola účtovaná faktúrami so 7-dňovou splatnosťou. Podľa svedka celkom bolo zaplatených za šesť dodávok, siedma bola zaplatená čiastočne a ôsma vôbec. Dlh tak číni 7.727,50 eur. Na otázky svedok uvádzal, že nikdy nepočul a z jednaní s obžalovanou nemal ani pocit, že by partnerská strana mala finančné problémy a že ich faktúry nebudú uhradené.
Obžalovaná vo vyjadrení k výpovedi tohto svedka uviedla, že nie stále bola dohodnutá 7-dňová splatnosť faktúr, táto bola rôzna, najprv to bolo 30 dní a až neskôr 7 dní.
Prostredníctvom obhajcu bola daná svedkovi k nahliadnutiu e-mailová komunikácia, ako aj kontrakty č. 0360 a č. 0361 zo dňa 15.07.2005, pričom svedok uviedol, že za poľskú stranu ich
podpísal on. Na ďalšiu otázku uviedol, že posledné dva kontrakty od SLZ Chémia, a.s. nedostal a že ich nenašiel ani doma, ale dodal, že dodávky z nich sa uskutočnili. Ďalej vypovedal o tom, že pokiaľ by neboli zaplatené predchádzajúce faktúry, ďalšiu dodávku kyseliny octovej by nerealizovali. Nepamätal sa, či obžalovaná navrhla nejaký spôsob vysporiadania zostávajúcej časti záväzku ďalším vzájomným obchodom, pričom v tejto súvislosti mu bola k nahliadnutiu opäť predložená e-mailová komunikácia o návrhu na vysporiadanie posledných dvoch dodávok. Po oboznámení sa s týmto e-mailom, svedok uviedol, že takýto návrh obdržali, avšak s ním nesúhlasili a nevyhovoval im vzhľadom k svetovým cenám komodít, ktoré mali byť predmetom obchodu a odmietli ho aj preto, lebo podľa nich pre tak veľkú firmu ako SLZ Chémia, a.s., nemal byť problém uhradiť niečo cez 7.000 eur. V tejto súvislosti tiež na otázky prokurátora, či surovinu ponúkanú zo strany SLZ Chémia, a.s. mali možnosť využiť v ďalšej výrobe, svedok uviedol, že áno.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec Ing. Ján Piško, ktorý uviedol, že ekonomická situácia v roku 2005 sa v spoločnosti SLZ Chémia, a.s. oproti predchádzajúcim obdobiam začala výrazne zhoršovať. Aj napriek tomu sa však spoločnosť hodnotou vlastného imania nedostala do mínusu a vždy prevažovali aktíva nad pasívami. V priebehu rokov 2005, 2006 a 2007 však začali klesať tržby a hodnota majetku spoločnosti sa začala viazať prevažne do zásob, pohľadávok spoločnosti, ktoré neboli uhradené a len veľmi malá časť aktív bola na peňažných účtoch. To znamená, že dochádzalo k zhoršovaniu finančnej situáciu z titulu rastu záväzkov. V prvom rade musela firma riešiť mzdy zamestnancov, pohľadávky štátu a s tým súvisiacich odvodov v rámci sociálneho zabezpečenia a pod.. Ďalej sa na prvom mieste musel riešiť aj samotný chod firmy a preto sa prednostne museli uhrádzať najmä energie
- elektrina, plyn, voda, lebo pokiaľ by tieto neboli uhradené, došlo by k ich odstávke a nemohla by pokračovať výroba. Tieto veci vzhľadom na vzniknutú ťažkú situáciu podľa znalca zvládala firma veľmi dobre, ale jej majetok bol viazaný najmä v zásobách, pričom stav operatívnych finančných prostriedkov na účtoch bol nízky. Aj napriek tejto situácie znalec z komplexného hľadiska zhodnotil vec tak, že zo strany spoločnosti nedochádzalo k špekuláciám a ani k tzv. vytunelovaniu firmy. Znalec dodal, že aj keď mala firma v určitý deň dostatok zdrojov z hľadiska absolútnej hodnoty, musela sa však v prvom rade riešiť otázka samotného chodu firmy. Podľa znalca bolo v tom čase pre firmu neuhradených 17.000.000,- Sk až 20.000.000,-Sk, ku dňu 15.07.2005 bol dostatok prostriedkov, aby boli uhradené aj predmetné záväzky a v tejto súvislosti znalec odkázal na dodatok č. 1 k znaleckému posudku, kde v odpovedi na otázku č. 8 uviedol, že na účtoch bolo 1.991.445,-Sk a v pokladni 138.408,50 Sk. Dodal však, že aj keď táto suma prevyšovala zostatok faktúr, z dôvodu ním už vyššie uvedených bolo zrejme potrebné riešiť iné priority. V tejto súvislosti však tiež uviedol, že zo strany firmy bola snaha uhrádzať aj zostatok poľského záväzku a poukázal na to, že už bolo uhradených viac ako 80% pre poľskú stranu.
V závere znalec uviedol, že priebežne boli uhrádzané najmä najnevyhnutnejšie faktúry, pričom sa citlivo zvažovalo, čo sa bude prioritne uhrádzať, aby firma nezastala, zároveň sa uhrádzali všetky záväzky voči zamestnancom a štátu, pričom vo vzťahu k poľskému partnerovi nemožno hovoriť o špekulatívnom konaní. Znalec uviedol, že tiež trvá na tom, čo uviedol v znaleckom posudku, teda že nezistil uprednostňovanie platieb žiadnych iných faktúr.
Okrem výsluchu uvedených svedkov a znalca bolo vykonané aj ďalšie dokazovanie, podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku boli so súhlasom prokurátora a obžalovanej prečítané výpovede svedkov H. G., E.. H. P., A.. U. E., C. L. B., A.. B. F. a A.. H. C. z prípravného konania, ďalej bol § 268 ods. 2 Tr. poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovanej na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok z odboru ekonómia a doplnok k nemu, vyhotovený Ing. Jánom Piškom a podľa § 269 Tr. poriadku a ako listinné dôkazy boli prečítané: posudky a odpis z registra trestov, výpisy z obchodného registra, audítorské správy, prehľad záväzkov a pohľadávok, organizačný poriadok, odborné vyjadrenia, správy zdravotných poisťovní a exekučných úradov, ako aj ďalších dôkazov zažurnalizovaných v spise a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovné.
Prokurátor v obžalobe kládol obžalovanej za vinu, že skutkom tam popísaným sa dopustila trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1,3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb..
Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Súd sa týmito základnými zásadami riadil pri hodnotení všetkých dôkazov a na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Prokurátor kládol obžalovanej za vinu, že konaním, ktoré je bližšie popísané v skutkovej vete obžaloby sa táto dopustila trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb..
Po zhodnotení vykonaného dokazovania však bolo zistené, že skutkové závery prokurátora v obžalobe sa v celom rozsahu nepreukázali.
Jedinými skutočnosťami, ktoré sa podarilo preukázať bolo to, že obžalovaná mala osobné jednania s poľskou stranou a že sa následne uzavreli s touto stranou obchodné kontrakty na dodávku kyseliny octovej a že z týchto dodávok zostalo doposiaľ neuhradených 7.727,50 eur.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jediná aktívna účasť v súvislosti s týmito obchodnými kontraktmi obžalovanej spočívala v tom, že sa zúčastnila pracovných ciest u poľskej strany, ktorých cieľom však bolo nájsť len formy strategickej spolupráce v súvislosti s výrobou butylacetátu, pretože obe zmluvné strany sa zaoberali jeho výrobou a boli si navzájom konkurenciou. Túto skutočnosť, ktorá bola tvrdená obžalovanou, pri výsluchu potvrdili svedkovia A.. O. a F. a takáto účasť obžalovanej v celej záležitosti vyplýva aj z výpovede svedka R.. Ďalšou nespornou otázkou bola výška zostatku neuhradených pohľadávok, ktorá aj podľa poškodenej strany, obžalovanej a znaleckého dokazovania činí 7.727,50 eur.
Všetky ďalšie skutkové závery uvedené v obžalobe sa však nepreukázali. V čase uzatvárania kontraktov obžalovaná bola síce výkonnou riaditeľkou spoločnosti SLZ Chémia, a.s., vo vzťahu k tejto spoločnosti však nebola v pracovno-právnom vzťahu. Okrem nej boli v tom čase členmi predstavenstva aj ďalšie dve osoby, teda bolo trojčlenné predstavenstvo. Táto skutočnosť priamo vyplýva z predložených výpisov z obchodného registra, ktoré sú zažurnalizované v spise. V spise sú zažurnalizované aj stanovy akciovej spoločnosti SLZ Chémia, a.s., z ktorých, tak ako aj z výpisu z obchodného registra, nepochybne vyplýva, že predstavenstvo je štatutárnym a výkonným orgánom spoločnosti, je oprávnené okrem iného konať v mene spoločnosti vo všetkých veciach a zastupuje spoločnosť voči tretím osobám, pred súdom a inými orgánmi. V mene spoločnosti je oprávnené konať a spoločnosť zaväzovať predstavenstvo, a to tak, že spoločnosť zaväzujú súhlasným prejavom vôle vždy najmenej dvaja členovia predstavenstva spoločne. Aj v organizačnom poriadku, ktorý je tiež v spise zažurnalizovaný na čl.748 až 789 sú zakotvené vyššie uvedené oprávnenia predstavenstva a jeho konanie v mene spoločnosti vo vzťahu k tretím osobám, pričom je možné konštatovať, že tieto sú do uvedených noriem prevzaté v súlade s obchodným zákonníkom. V organizačnom poriadku (čl. 752,759) je zároveň zakotvené, že konať menom spoločnosti a podpisovať v rozsahu určenom je oprávnený okrem iných aj obchodný manažér. Tento v zmysle organizačného poriadku zodpovedá za obchodné záväzkové vzťahy a okrem iného tiež aj parafuje zmluvy o budúcich zmluvách, kontrakty a obchodné dohody s obchodnými partnermi. Z výsluchu svedkov A.. O. a F. mal súd za preukázané, že predmetné kontrakty neboli podpísané obžalovanou, ako výkonnou riaditeľkou, ale že tieto podpísal svedok F., v tom čase vo funkcii vedúceho
nákupu. Obaja svedkovia tak potvrdili tvrdenie obžalovanej, že zmluvy ona nepodpisovala. Zároveň obaja svedkovia potvrdili, že im obžalovaná nedala ani záväzný pokyn k uzavretiu a podpísaniu týchto zmlúv. Obaja svedkovia podrobne rozviedli, že táto činnosť v celom rozsahu prislúchala obchodnému úseku, za čo aj zodpovedali, pričom svedok F. rozviedol, že vo vzťahu k zahraničným partnerom mal právomoc podľa organizačného poriadku uzatvárať a podpisovať zmluvy obchodný manažér, pokiaľ tento nebol prítomný, tak výkonný riaditeľ a keď nebol prítomný ani jeden z nich, tak aj on ako vedúci nákupu a predaja. Svedok F. vypovedal o tom, že zmluvy uzavrel, pretože to vyplýva z jeho pracovnej náplne a organizačných predpisov a funkcie. Dodal, že až následne bola riaditeľka informovaná o tom, že došlo k uzatvoreniu konkrétnej zmluvy.
Nebolo tiež preukázané, že obžalovaná nedala pokyn na úhradu predmetných faktúr, tak ako sa to v obžalobe ďalej tvrdí. Obaja svedkovia, ako aj svedkyňa P. potvrdili obranu obžalovanej, že na tzv. platobnom kalendári nikdy ona sama z vlastnej vôle záväzné pokyny nedávala. Bolo preukázané, že po platobnom kalendári sa uhrádzali veci následne po tom, ako sa spoločne rozhodlo, čo sa na základe daných finančných možností uhradí (bližší proces na tzv. platobnom kalendári je vyššie uvedený vo výpovediach svedkov).
V obžalobe sa ďalej tvrdí, že faktúry poškodenej strany neboli uhrádzané, pretože boli uhrádzané iné faktúry, hoci v tej dobe mala SLZ Chémia, a.s. dostatok finančných prostriedkov. Táto skutočnosť tiež nebola preukázaná a v tomto smere bola ďalšia obrana obžalovanej potvrdená aj výsluchom znalca, ktorý jednak v písomnom znaleckom posudku, ako aj na hlavnom pojednávaní trval na svojom závere, že nezistil uprednostňovanie pri platbách iných faktúr. Táto skutočnosť je potvrdená v znaleckom posudku, v odpovedi znalca na otázku č. 7 (čl. 845). Znalec tu uviedol, že „nebolo z obdržaných pokladov zistené, že by spoločnosť SLZ Chémia, a.s. uprednostňovala iné platby. Skôr naopak, pri uvedenej zlej finančnej situácii bolo zaplatených spoločnosti Solvent Dwory až 78,47% úhrad, vystavených faktúr v roku 2005.“ Znalec zároveň v záveroch uviedol, že spoločnosť SLZ Chémia, a.s. mala dostatok financií v čase uzatvárania kontraktov tak dňa 15.07.2005, ako aj dňa 26.10.2005, čo vyplýva zo znaleckého posudku na čl. 960, ako aj z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní. Znalec ďalej rozviedol, že v konaní spoločnosti SLZ Chémia, a.s. nenašiel nič, čo by bolo možné označiť za špekulatívny obchod, ani nič, čo by nasvedčovalo tzv. vytunelovaniu podniku. Znalec trval na tom, že firma riadne uhrádzala záväzky voči štátu, zamestnancom a prioritne v danej ekonomickej situácii musela zvažovať aj uhrádzanie dodávaných energií, čo bolo nevyhnuté najmä na zabezpečenie a udržanie chodu výroby. Tiež uviedol, že firma citlivo zvažovala a snažila sa uspokojiť všetky záväzky, pričom z celkových záväzkov pre poľskú stranu uhradila cca 80% finančných prostriedkov.
O neuprednostňovaní žiadnych faktúr pri ich úhrade, svedčí podľa názoru samosudcu aj to, že spoločnosť bola v danom období v druhotnej platobnej neschopnosti a musela uhrádzať v prvom rade pohľadávky dodávateľov, ktoré boli priznané exekučným titulom. V tejto súvislosti bola tiež potvrdená obrana obžalovanej a preukazujú ju aj súpisy exekučných pohľadávok, ktoré sa nachádzajú v spise na čl. 1494 až 1496 a táto skutočnosť vyplýva aj zo zažurnalizovaných správ jednotlivých exekútorov.
V ďalšom je potrebné uviesť aj to, že svedkovia A.. O., F., ako aj R. potvrdili ďalšiu obranu obžalovanej, že táto mala snahu a dala aj návrh na vysporiadanie zostatku nezaplatených faktúr pre poškodenú poľskú stranu, tzv. bartrovým obchodom. Ide o formu obchodu, pri ktorej dochádza k výmene služieb alebo tovaru za iné služby alebo tovar, pričom existuje možnosť bartrovať aj s poskytnutím finančných prostriedkov. Bližšie skutočnosti ohľadom tohto bartrového obchodu sú vyššie uvedené pri výsluchu uvedených svedkov. K takémuto vysporiadaniu však nedošlo, pretože to odmietla poľská strana, ktorá chcela radšej za dodaný tovar peniaze.
Obžalobe sa nepodarilo preukázať ani fingovaný bankový prevod, pričom svedkyňa P. v tejto súvislosti uviedla, že sa mohlo stať, že pri vyhotovovaní príkazu na úhradu mohla zle napísať napríklad variabilný symbol, alebo mohla nastať iná chyba v písaní a z uvedeného dôvodu následne platba neprešla. Obžaloba však neprodukovala žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval bližšie ňou tvrdení fingovaný prevod alebo aspoň pokus oň.
Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
Podľa § 250 ods. 3 zákona č. 140/1961 Zb. odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 väčšiu škodu.
Pre posúdenie skutku, ako trestného činu podvodu podľa § 250 Tr. zákona sa po subjektívnej stránke vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ konal už od začiatku s úmyslom iného poškodiť a seba alebo iného na škodu cudzieho majetku obohatiť, pričom z tejto pohnútky niekoho uvedie do omylu alebo niečí omyl využije. Pri splnení skôr naznačených skutkových predpokladov sa páchateľ dopúšťa podvodného konania bez ohľadu na to, že neskôr po uplynutí dohodnutej doby uznal dlh, prejavil úmysel záväzok splniť, či dokonca tak urobil.
Naproti tomu v prípade, že až po uzavretí zmluvy vznikli prekážky, ktoré bránili dlžníkovi splniť záväzok a ktoré nemohol v dobe uzavretia záväzku ani predvídať a keď inak bol vtedy schopný záväzok splniť, alebo ak síce bol schopný plniť v dohodnutej dobe, ale z rôznych dôvodov k plneniu nedošlo, nejde o trestný čin podvodu, ale o vzťah upravený mimotrestnými normami, t.j. Občianskym, resp. Obchodným zákonníkom.
V posudzovanej veci prokurátor pri podaní obžaloby, pri hodnotení úmyslu predpokladaného v ustanovení § 250 Tr. zákona precenil niektoré skutočnosti, resp. vychádzal aj z okolností, ktoré neboli doterajším dokazovaním náležite objasnené a nezameral sa na zistenie skutočností rozhodných pre posúdenie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu, pričom žiadnym relevantným spôsobom obžaloba nepreukázala, akým konkrétnym konaním alebo nekonaním obžalovaná uviedla do omylu poľského dodávateľa, alebo akým konkrétnym konaním alebo nekonaním využila niečí omyl, aby tak obohatila seba alebo niekoho iného na škodu cudzieho majetku.
Pochybnosti vyššie uvedené vyhodnotil súd v prospech obžalovanej a preto ju spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok je trestným činom.
Pretože bola obžalovaná spod obžaloby oslobodená, poškodená strana bola podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku s celým nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.
mala na škodu cudzieho majetku iného obohatiť tým, že mala uviesť niekoho do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku väčšiu škodu
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).
Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.