Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-39-2011.pdf
PDF · 103.12 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/39/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Eleny Zaťkovej v právnej veci žalobcu: E. E., bytom J. XX/XX-XX, H. T., právne zastúpený JUDr. D. U., advokátom, I. kancelária so sídlom T. XK, Trenčín, proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 4. marca 2011, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca včas podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného číslo I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/ XXXXXX-r zo dňa 4. marca 2011 z dôvodu, že ide o nezákonné a šikanózne rozhodnutie, ktorého cieľom bolo uložiť žalobcovi daňovú povinnosť vo výške, ktorá by bola pre neho likvidačná. Skutočnosť, že žalovaný ho chcel poškodiť vyplýva aj z nevyužitia možnosti určiť daň podľa pomôcok.
Žalovaný na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Považská Bystrica (ďalej len správca dane) číslo XXX/XXX/XXXXX/XX/Roj zo dňa 3. novembra 2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2006 vo výške XXX.XXX,XX Eur. Žalovaný napadnuté rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ustanovenie § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov s tým, že žalobca nepredložil k daňovej kontrole doklady zúčtované v peňažnom denníku ako výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov od spoločnosti J.-C. Q. G. A. s.r.o. Považská Bystrica v celkovej výške XX.XXX XXX,- Sk za nákup mäsa a od spoločnosti H. O. A. s.r.o. Považská Bystrica v celkovej výške XXX.XXX,XX,- Sk za prepravu tovaru. Nepredložením dokladov žalobca nepreukázal, že sporné výdavky sú daňovými výdavkami v zmysle citovaného ustanovení zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení. Celková výška daňovo neuznaných výdavkov predstavovala sumu XX.XXX XXX.- Sk.
Žalovaný ďalej uviedol, že spoločnosť J.-C. Q. G. A. s.r.o. Považská Bystrica nepodala za rok 2006 a 2007 na dani z príjmu právnických osôb daňové priznanie a ani neodviedla daň, správcovi dane ku kontrole nepredložila účtovníctvo, účtovné evidencie, kompletné účtovné doklady, so správcom dane nespolupracuje, na adrese sídla spoločnosť podľa výpisu z obchodného registra nesídli, poštu nepreberá. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne hodnoverné dôkazy preukazujúce, že tovar (mäso) nakúpil od spoločnosti J.-C. Q. G. A. s.r.o. Považská Bystrica, ktorá bola uvedená na faktúrach ako dodávateľ.
Obdobne spoločnosť H. O. A. s.r.o. Považská Bystrica nespolupracuje so správcom dane, na adrese sídla spoločnosti nesídli, poštu nepreberá. Podľa správy Okresného dopravného inšpektorátu v Považskej Bystrici uvedená spoločnosť nevlastnila nákladné motorové vozidla Renault Midlum evidenčné číslo H ktorým sa mala uskutočniť preprava tovaru pre žalobcu. Žalobca nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz, že prepravu tovaru skutočne uskutočnila spoločnosť H. O. A. s.r.o. Považská Bystrica.
K námietke žalobcu, že v roku 2008 bola u neho vykonaná kontrola na DPH, ktorá nebola rozšírená na daň z príjmov, a preto bol v dobrej viere, že správca dane nemá proti priznanej dani z príjmov žiadne výhrady, žalovaný uviedol, že kontrola na DPH bola v roku 2008 vykonaná za IV. Štvrťrok 2006. Podľa § 15 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov správca dane má právo rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo o inú daň, nie je to však jeho povinnosť.
K ďalšej námietke žalobcu, týkajúcej sa daňových dokladov žalovaný s poukazom na § 35 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve uviedol, že účtovná závierka a výročná správa sa uchovávajú počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú a účtovné doklady, účtovné knihy, zoznamy účtovných kníh, zoznamy číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovníctve, odpisový plán, inventúrne súpisy, inventarizačné zápisy, účtovný rozvrh sa uchovávajú počas piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú. Žalobca mal povinnosť v roku 2010 uchovávať účtovné doklady za zdaňovacie obdobie roku 2006.
Žalobca v priebehu daňovej kontroly v spolupráci so správcom dane obstaral daňové a účtovné doklady za zdaňovacie obdobie roku 2006 s výnimkou dokladov týkajúcich sa nákupu a prepravy mäsa od spoločnosti J.-C. Q. G. A. s.r.o. Považská Bystrica a spoločnosti H. O. A. s.r.o. Považská Bystrica. Správca dane vyzval na predloženie týchto dokladov D. C. a J. Q., konateľov dodávateľských spoločnosti, avšak doklady neboli predložené.
Žalobca namietal, že zaplatil daň z príjmu z tržieb za predaj nakúpeného mäsa, a preto bolo nesporné, že tovar nakúpil od dodávateľov. S poukazom na § 29 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov tvrdil, že správca dane bol povinný objektivizovať výšku obvyklej marže pri veľkoobchode s mäsom a mäsovými výrobkami, čím by došlo k zisteniu nákupnej ceny mäsa a mäsových výrobkov, ktorá predstavuje podľa jeho názoru daňovo uznateľný výdavok. K tejto námietke žalovaný uviedol, že spornými neboli dosiahnuté tržby, ale skutočnosť, že žalobca na účely uplatnenia daňových výdavkov nepredložil žiadne účtovné doklady od dodávateľov, t.j. od spoločnosti J.-C. Q. G. A. s.r.o. Považská Bystrica a spoločnosti H. O. A. s.r.o. Považská Bystrica.
Žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane, že žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu s hmotnoprávneho predpisu, ktorým je zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, ako aj z procesného zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Z uvedeného dôvodu správca dane postupoval v súlade s § 2 písm. i/, a § 21 zákona č. 595/2003 Z.z., keď výdavky zúčtované žalobcom v peňažnom denníku neuznal za daňové výdavky z dôvodu nepredloženia prvotných účtovných dokladov. V tejto súvislosti súd poukazuje na zoznam výdavkov uvedených v peňažnom denníku žalobcu, ktoré neboli uznané za daňové výdavky, ktorý je na str. 4 až 7 napadnutého rozhodnutia.
Žalobca v dôvodoch žaloby uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné a šikanózne a jediným cieľom žalovaného bolo uložiť mu daňovú povinnosť, ktorá je pre neho likvidačná Tvrdil, že správca dane neuznal ním deklarované daňové výdavky, hoci z predloženého peňažného denníka bolo zrejmé, že nakúpený tovar ďalej predával svojim odberateľom a faktúry za predaj riadne zaúčtoval. Správca dane neakceptoval jeho návrh na určenie dane podľa pomôcok napriek tomu, že pre takýto postup boli splnené zákonné podmienky. Žalovaný si nekriticky osvojil závery správcu dane a s dôvodmi uvedenými v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru sa nevyporiadal. Žalovaný (zrejme správca dane) vykonal u žalobcu v roku 2008 kontrolu na DPH za rok 2006 a jej výsledkom bol dodatočný platobný výmer, ktorým mu bola uložená povinnosť doplatiť DPH. Správca dane nerozšíril predmet daňovej kontroly i na daň z príjmov, a preto po vrátení účtovných dokladov mal za to, že za rok 2006 neboli zistené dôvody na dorubenie dane z príjmov. V protokole z daňovej kontroly vednej pod číslom XXX/XXX/XXXXX/XX/Sws je uvedený súpis faktúr na nákup mäsa a mäsových výrobkov, ktorý mohol správca dane použiť ako podklad pri určení výšky uznateľných daňových výdavkov. Žalovaný
nezobral do úvahy faktúry za predaj tovaru a tým mu bola dorubená daňová povinnosť vo výške 19 % z ceny, za ktorú tovar predal bez toho, aby si mohol odpočítať náklady na jeho nadobudnutie. Žalobca zopakoval tvrdenie, že realizoval obchod s mäsom a mäsovými výrobkami v rámci veľkoobchodu, obchodoval vo veľkých množstvách, jeho obchodná marža predstavovala cca 2 % až 5 %. Daň z príjmu mu mala byť vyrubená iba z dosiahnutého zisku, teda z rozdielu medzi predajnými a nákupnými cenami a nie z tržieb.
Žalobca súčasne tvrdil, že žalovaný ho poškodil, keď nepristúpil k určeniu dane podľa pomôcok v zmysle § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Prieskumom trhu možno dospieť k ustáleniu výšky veľkoobchodnej marže a tým aj k správnemu určeniu výšky dane. Žalovaný postupom podľa § 29 ods. 6 citovaného zákona o správe daní a poplatkov mohol objektivizovať nákupné ceny, veľkoobchodné marže a pod. a jeho daňová povinnosť by bola podstatne nižšia, pretože použitie pomôcok by umožnilo určenie odpočítateľnej položky.
Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že v roku 2008 bola u žalobcu vykonaná kontrola na DPH za IV. Štvrťrok 2006, ktorá nebola rozšírená o iné zdaňovacie obdobie alebo inú daň. Žalobca sa nesprávne domnieval, že predmetom kontroly bola aj daň z príjmov. Ďalej uviedol, že žalobca mal v roku 2010 v zmysle § 35 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve uchovávať aj účtovné doklady za rok 2006. Žalobca nepredložil účtovné doklady od dodávateľa mäsa a mäsových výrobkov a od prepravcu, ktoré mal zaúčtované v peňažnom denníku do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane. Z uvedených dôvodov nepreukázal, že tieto výdavky boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v zmysle § 2 písm. i/, zákona o dani z príjmov. Žalobca bol v peňažnom denníku oprávnený účtovať len na základe účtovných odkladov v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť tým, že nepredložil žiadne účtovné doklady od dodávateľských spoločností, pričom v konaní neboli sporné dosiahnuté tržby. Žalovaný zdôraznil, že nie každý výdavok právnickej alebo fyzickej osoby je súčasne výdavkom daňovým. Výdavok možno uznať za daňový výdavok po splnení zákonných podmienok upravených v zákone o dani z príjmu. V daňovom konaní pri dôkaznej povinnosti platcu dane platí prejednacia zásada a nie vyhľadávacia zásada. Správca dane dôkazy predložené platcom dane prejednáva v zmysel § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov. Žalobca bol povinný chýbajúce daňové a účtovné doklady predložiť a následne preukázať ich reálny základ. Žalovaný s poukazom na ust. § 29 ods. 5, 6 zákona o správe daní a poplatkov uviedol, že určiť daň dohodou alebo podľa pomôcok je na zvážení správcu dane. Takýto spôsob vyrubenia dane môže správca dane použiť len v krajnom prípade (ako príklad uviedol skutočnosť, že daňovník nespolupracuje so správcom dane, prípadne nepreberá poštu a podobne). Správca dane umožnil žalobcovi, aby postupne obstaral a predložil účtovné doklady s tým, že žalobca uložené povinnosti postupne plnil s výnimkou dokladov od spoločnosti J.-C. Q. G. A. s.r.o. Považská Bystrica a spoločnosti H. O. A. s.r.o. Považská Bystrica. Preto správca dane nepristúpil k určeniu dane dohodou alebo podľa pomôcok.
Žalobca v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného opakovane uviedol žalobné dôvody a k námietke, týkajúcej sa určenia dane dohodou alebo podľa pomôcok pripojil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. marca 2010 sp. zn. 5Sžf 35/2009.
Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného označené ako oznámenie a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov žaloby. Dospel k záveru, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote a oprávnenou osobou a že rozhodnutie je preskúmateľné súdom a žalobca je riadne zastúpený advokátom, pričom žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods.1 O.s.p..
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2006, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Loe zo dňa 27. septembra 2010. Na základe výsledkov kontroly správca dane vydal dňa 3. novembra 2010 dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť rozdiel dane za rok 2006 v sume XXX.XXX,XX Eur (X XXX XXX,- Sk). Žalobcom priznaná daň predstavovala sumu XXX.XXX.- Sk, daň zistená správcom dane predstavovala sumu X.XXX XXX,- Sk, rozdiel dane predstavuje sumu X.XXX XXX,- Sk (XXX.XXX,XX Eur). Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil dodatočný platobný výmer, pretože sa stotožnil so skutkovým stavom tak, ako ho zistil správca dane, ako aj s jeho právnym záverom. Žalobca nepredložil k daňovej kontrole doklady zúčtované v peňažnom denníku ako výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov od spoločnosti J.-C. Q. G. A. s.r.o. Považská Bystrica v celkovej výške XX.XXX XXX,- Sk za nákup mäsa a od spoločnosti H. O. A. s.r.o. Považská Bystrica v celkovej výške XXX.XXX,XX Sk za prepravu tovaru. Nepredložením dokladov žalobca nepreukázal, že sporné výdavky sú daňovými výdavkami v zmysle § 2 písm. i/, zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení. Celková výška daňovo neuznaných výdavkov predstavovala sumu XX.XXX XXX,- Sk.
Žalovaný sa tiež stotožnil s názorom správcu dane, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na určenie dane dohodou podľa § 29 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov a ani na určení dane podľa pomôcok podľa § 29 ods. 6 citovaného zákona z dôvodu, že tento postup je na zvážení správcu dane a pristupuje sa k nemu len v prípade, ak daňový subjekt nespolupracuje so správnom dane, prípadne nepreberá poštu a podobne. Žalobca si postupne plnil svoje povinnosti a predkladal dôkazy na preukázanie, že išlo o daňové výdavky až na preukázanie opodstatnenosti výdavkov na nákup mäsa od spoločnosti J.-C. Q. G. A. s.r.o. Považská Bystrica a prepravu tovaru
od spoločnosti H. O. A. s.r.o. Považská Bystrica.
Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 21 citovaného zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval, výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané a ďalej taxatívne vymedzené výdavky uvedené v písm. a/ až k/ tohto zákona.
Dokazovanie upravuje ustanovenie § 29 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 29 ods. 1 citovaného zákona o správe daní a poplatkov dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
Podľa § 29 ods. 5 citovaného zákona o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11.
Podľa § 29 ods. 6 citovaného zákona o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo
ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca nepredložil správcovi dane v priebehu daňovej kontroly hodnoverné dôkazy o nákupe mäsa od spoločnosti J.-C. Q. G. A. s.r.o. a tiež nepredložil hodnoverné dôkazy o preprave tovaru spoločnosťou H. O. A. s.r.o..
Tvrdenie žalobcu, že po vykonanej daňovej kontrole na DPH mal za to, že daň z príjmov za rok 2006 priznal v súlade so zákonom, považuje súd za účelové. Zákon o správe daní a poplatkov nevylučuje, aby správca dane vykonal samostatné daňové kontroly na DPH a na daň z príjmov. Medzi účastníkmi však zostalo sporné, či správca dane postupoval v súlade so zákonom, ak neurčil daň dohodou alebo podľa pomôcok v zmysle § 29 od. 5, 6 zákona č. 511/1992 Zb.. Podľa tvrdenia žalobcu, správca dane mohol použitím pomôcok objektivizovať nákupné ceny (mäsa), veľkoobchodné marže tohto tovaru a tento postup by v súlade so zákonom vyústil do určenia odpočítateľných položiek na účel dane z príjmu.
Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že daň z príjmu za rok 2006 bolo možné určiť dohodou alebo použitím pomôcok. Podľa zákona o správe daní a poplatkov správca dane môže určiť výšku dane dohodou v prípade, ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení jej výšky (§ 29 ods. 5). Správca dane je oprávnený použiť pomôcky pri určovaní daňovej povinnosti, ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť ... (§ 29 ods. 6). Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že dohodou alebo použitím pomôcok sa určuje celá daň a nie iba tá časť základu dane, ktorú nemožno určiť pre nesplnenie dôkaznej povinnosti daňovníkom, prípadne pre nesplnenie niektorých zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť. Žalobca v priebehu daňovej kontroly postupne predkladal doklady na uplatnené daňové výdavky zaúčtované v peňažnom denníku za zdaňovacie obdobie roku 2006 od Z. J. a.s. a J. Q. a.s.. Z uvedeného vyplýva, že žalobca spolupracoval so správcom dane a preukázal časť výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a tieto boli uznané za daňové výdavky. Správca dane a žalovaný postupovali v súlade so zákonom, keď neuznali výdavky zaúčtované v peňažnom denníku žalobcu za sledované zdaňovacie obdobie, ku ktorým neboli žalobcom predložené prvotné účtovné doklady. Podmienky na určenie dane dohodou alebo použitím pomôcok neboli splnené, pretože tento postup by sa vzťahoval len na časť základu dane, ktorú nebolo možné určiť pre nesplnenie dôkazných povinností žalobcom. Zákon nepripúšťa, aby daň bola určená z časti na základe hodnoverných účtovných dokladov a z časti na základe dohody alebo pomôcok.
Z dôvodov uvedených vyššie súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že žalobca v konaní vieryhodne nepreukázal, že výdavky, o ktorých účtoval v roku 2006 v sume XX.XXX XXX,- Sk boli vynaložené na dosiahnutie, udržanie alebo zabezpečenie príjmu žalobcu v zmysle § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Súčasne sa stotožnil s názorom žalovaného, že v danej veci neboli splnené podmienky pre určenie dane dohodou alebo použitím pomôcok podľa § 29 ods. 5, 6 zákona č. 511/1992 Zb.. Žalovaný, ako aj správca dane zabezpečili v prejednávanej veci potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili z nich správny právny záver. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.