Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-164-2011.pdf
PDF · 74.14 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/164/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovu na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2011 v trestnej veci obžalovaného V. V. takto
rozhodol:
Obžalovaný V. V., nar. XX.X.XXXX v Bojniciach, trvale bytom X., Ul. V. XX/XX, t. č. bytom X., Ul. B. XX/XX,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :
hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna C. U., nar. XX.X.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13P/638/2009-22 zo dňa 22.1.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.2.2010, bol zaviazaný prispievať na výživu C. U. sumou 50,- eur mesačne, vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky M. U., tejto povinnosti sa v Prievidzi úmyselne vyhýbal v období od v období od 14.9.2010 do 18.10.2011 tým, že nemal vážny záujem o prácu, nebol nikde oficiálne zamestnaný, nezaevidoval sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi, a i keď mal príjem z drobnej brigády, na výživné nezaslal oprávnenej žiadne výživné a tak zostal M. U. dlhovať na výživnom za obdobie od 1.10.2010 do 18.10.2011 sumu 500,- eur s výnimkou uhradeného výživného dňa 11.10.2011 v sume 150,- eur,
a to napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/219/2010-74 zo dňa 31.8.2010, právoplatným dňa 22.9.2010, bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa§ 207 odsek 2 Trestného zákona,
t e d a :
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
č í m s p á c h a l :
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, 3 písmeno c) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obv. V. V., vypočul svedkyňu M. U., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.
Obv. V. V. priznal, že od 14.9.2010, teda po tom, či si prevzal trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza
- sp. zn. 1T/219/2010, ktorým bol právoplatne uznaný vinným za neplnenie vyživovacej povinnosti na syna C., si naďalej neplnil vyživovaciu povinnosť na tohto syna pravidelne mesačne do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky M. U.. V danom období nikde oficiálne nepracoval, keď pracoval, tak len brigádnicky v stavebnej firme otca, to, čo potreboval, mohol tu odpracovať rôzne, možno i v niektorý mesiac 10 - 20 dní a podľa počtu dní a práce dostávali odmenu tak do 300,- eur. Nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, nepožiadal o žiadne dávky. Žije i s družkou u svojich rodičov, tí, keď potrebujú, tak ho živia i jeho rodinu. Má ďalšie dve maloleté detí, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Matke syna chcel vyplatiť výživné. Syna navštevuje, stretáva sa s ním.
Svedkyňa M. U. vypovedala, že obžalovaný jej na syna C. nedal výživné v stanovených lehotách od 14.9.2011. Zaplatil jej výživné až 11.10.2011 v sume 150,- eur, mal jej vyplatiť celé zameškané výživné, to sa však nestalo, ostal jej ešte dlhovať do hlavného pojednávania 18.10.2011 sumu 500,- eur. Obžalovaný sa so synom stretáva, no je to skôr z jej iniciatívy, keď ona vyhľadala rodinu obžalovaného. Požiadala o náhradné výživné, keďže jej výživné neposiela obžalovaný, no ani táto suma jej, podľa nej, na výživu syna nepostačuje, musí si požičiavať.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - rodným listom mal. C. č.l. 15, správami č.l. 21 - 23, 25, 37, z ktorých vyplýva, že obžalovaný nie je živnostník, nepodal daňové priznanie dane z príjmu fyzických osôb, nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, nie je poberateľom žiadnej dávky č.l. 27 - 28 - rozhodnutím o priznaní náhradného výživného M. U. vo výške 50,- eur od 1.1.2011 č.l. 38, z ktorej vyplýva, že posledná evidencia obžalovaného ako uchádzača o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi bola do 12.11.2002, ak by bol sa o prácu uchádzal, bolo mu možné sprostredkovať vhodné zamestnanie podľa ponuky voľných miest a schopnostiam a vzdelaniu obžalovaného, ten má ukončenú základnú školu. Súd sa oboznámi s rozsudkom Okresného súdu Prievidza - sp. zn. 13P/638/2009 č.l. 16 - 18, z ktorého vyplýva, že obžalovaný ako otec dieťaťa je povinný na maloletého syna C. platiť výživné sumu 50,- eur od 1.1.2010 k rukám matky najneskôr do 10. dňa v mesiaci, mesačne vždy vopred.
Trestným rozkazom sp. zn. 1T/219/2010 č.l. 19, z ktorého vyplynulo, že obžal. V. V. bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov.. Trestný rozkaz prevzal tak, ako to vyplynulo s oboznámenej doručenky č.l. 20 spisu dňa 13.9.2010, trestný rozkaz sa stal právoplatným 22.9.2010.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo i súhrnne, z nich predovšetkým vzhľadom na samotnú výpoveď obžal. V. V., výpoveď svedkyne M. U., oboznámené listinné dôkazy, mal súd preukázané, že obžal. V. V. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, čim tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, 3 písmeno c) Trestného zákona.
Štát má záujem na riadnej výchove a výžive maloletých, nezaopatrených detí. Pre riadne zabezpečenie ich nevyhnutných potrieb je i potreba mať dostatok finančných prostriedkov osôb, ktoré sa o tieto deti osobne starajú. Obžalovaný svojim konaním porušil tento záujem spoločnosti.
Súd sa oboznámil s s listinnými dôkazmi - správami, ktoré charakterizujú osobu obžalovaného. Ako vyplýva zo správy Mestskej polície Prievidza č.l. 41, obžalovaný bol opakovane postihnutý za priestupok proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky podľa § 22 odsek 1 písmeno k) Zákona o priestupkoch
proti občianskemu spolunažívaniu, správa č.l. 42 - 45, z odpisu registra trestu č.l. 46 v nadväznosti na i trestný rozkaz č.l. 19 - 20 vyplýva, že hľadí sa na neho, akoby bol len jedenkrát súdne trestaný trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/219/2010, teda daného skutku sa dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za totožnú trestnú činnosť.
Pri zohľadnení účelu trestu vyplývajúceho z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu zohľadniac okolnosti skutku, jeho následok, nevzhliadnutie žiadnej priťažujúcej, ale ani žiadnej poľahčujúcej okolnosti u obžal. V. V., zohľadniac osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, možnosť jeho nápravy, zohľadniac i ostatné skutočnosti vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, prihliadnuc i na okolnosť, že obžalovaný sa aktuálne stará i o ďalšie dve maloleté detí, no na druhej strane nemožnosť prehliadnuť fakt, že obžalovaný naďalej neplní si svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, napriek právoplatnému odsúdeniu pre totožnú trestnú činnosť, teda fakt, že predchádzajúce odsúdenie nemalo na obžalovaného výchovný vplyv, napriek plynutiu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia naďalej pokračuje v páchaní trestnej činnosti, teda nutnosť zohľadniť ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona o nemožnosti použitia ustanovenia odseku 1 § 49 Trestného zákona o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody neprevyšujúceho 2 roky, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe, súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby - v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne, bude dostatočný na ochranu spoločnosti, na morálne odsúdenie konania obvineného, no predovšetkým na jeho prevýchovu, a preto mu takýto trest, ako dôvodný a zákonný, uložil. Pretože obžalovaný nebol pred spáchaním trestnej činnosti vo výkone trestu, na výkon tohto trestu odňatia slobody ho v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.