Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-94-2008.pdf
PDF · 88.01 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BN-3C/94/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred samosudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci navrhovateľa X. U., nar. X.X.XXXX, bytom T., W. XX/XX, štátneho občana SR, právne zastúpeného Pavlom Trnkom, advokátom, so sídlom Bánovce nad Bebravou, Novomeského 1322/25, proti odporcom: 1/ A. W., nar. XX. X. XXXX, bytom I.U., V. XXXX, štátna občianka SR a 2/ S. W., nar. XX.X.XXXX, bytom I.U., V. XXXX, štátna občianka SR, zastúpenými JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom so sídlom Trnava, Teodora Tekela 23, o určenie hranice medzi susednými pozemkami a iné takto
rozhodol:
Súd určuje, že hranica medzi parcelami nachádzajúcimi sa v k. ú. Uhrovec zapísanými v katastri nehnuteľnosti vedenom Správou katastra Bánovce nad Bebravou na LV č. XXX ako parc. reg. "C" č. 177/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 275 m2 a na LV č. XXX ako parc. reg. "C" č. 174 zastavané plochy a nádvoria o výmere 957 m2 prechádza bodmi 23, 51, 52, 11, 9, 10 podľa grafickej prílohy č. 3 znaleckého posudku znalca H.. H. Š. č. 14/2009 zo dňa 1.12.2009, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom domáhal určenia hranice medzi susednými pozemkami a taktiež, aby súd uložil odporkyniam 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa. V návrhu uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Uhrovec zapísaných Správou katastra Bánovce nad Bebravou na LV č. XXX ako parc. č. 177/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 275 m2, rodinný dom súp. č. XX na parc. č. 177/2 a na LV č. XXX parc. č. 177/3. Odporkyne sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Uhrovec zapísaných Správou katastra Bánovce nad Bebravou na LV XXX ako parc. č. 174 zastavané plochy a nádvoria o výmere 957 m2 a dom súp. č. XX na parc. č. 174 v podiele každá 1/2. Na hranici pozemkov parc. č. 177 a parc. č. 174 bol v 40.tych rokoch vybudovaný odpadový kanál, ktorý mal slúžiť na odvod dažďovej vody, avšak odporkyne tadiaľ odvádzajú nielen dažďovú vodu, ale aj odpadovú vodu z kuchyne a kúpeľne. Okrem toho je do kanála napojený aj prepad zo žumpy a po ukončení kúpacej sezóny odvádzajú odporkyne 1/ a 2/ týmto kanálom i vodu z bazéna. V dôsledku toho vlhnú navrhovateľovi steny rodinného domu a na jeho stenách opadáva omietka, pričom vlhnutie muriva vidieť už aj na novej prístavbe, a to i v období sucha. Navrhovateľ v roku 2000 vymenil odpadové a vodovodné rúry vo svojom rodinnom dome, vykonal izoláciu múrov a podláh, avšak vlhnutie neustalo. Odporkyne odmietajú akúkoľvek snahu navrhovateľa na riešenie problému. Naliehavosť právneho záujmu na takomto určení navrhovateľ odôvodnil tým, že odporkyne obťažujú navrhovateľa tekutými odpadmi nad mieru primeranú pomerom, čím vážne ohrozujú navrhovateľov rodinný dom i prístavbu, preto má záujem na uložení povinnosti vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Pokiaľ ide o určenie spornej hranice pozemku naliehavosť právneho záujmu navrhovateľ odôvodnil i tým, že Obec Uhrovec v rámci konania o vydanie stavebného povolenia rozhodnutím zo dňa 11.11.2006 vyzvala navrhovateľa a jeho manželku, aby svoju žiadosť doplnili aj o doklad o vytýčení spoločnej hranice pozemkov.
Odporkyne s návrhom navrhovateľa nesúhlasili a žiadali ho zamietnuť v celom rozsahu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, LV č. XXX pre k. ú. Uhrovec, LV č. XXX pre k. ú. Uhrovec, kópiou z katastrálnej mapy katastrálneho územia Uhrovec, zápisnicou z prejednania sťažnosti zo dňa 10.04.2006, Stavebným povolením zo dňa 10.08.2005, Rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Trenčíne zo dňa 21.11.2005, Rozhodnutím Obce Uhrovec zo dňa 11.01.2006, znaleckým posudkom č. 14/2009 zo dňa 1.12.2009, vypracovaným H.. H. Š., geometrickým plánom č. 33 404 062-278/98, kópiou z pozemkovej mapy zo dňa 4.7.1990, kópiou z katastrálnej mapy zo dňa 31.10.2003 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Z listu vlastníctva č. XXX vedeného Správou katastra Bánovce nad Bebravou v k.ú. Uhrovec súd zistil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom parcely č. 177/1 o výmere 275 m2 zastavané plochy a nádvoria.
Z listu vlastníctva č. XXX vedeného Správou katastra Bánovce nad Bebravou v k.ú. Uhrovec súd zistil, že odporkyne 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníčkami parcely č. 174 o výmere 957 m2 zastavené plochy a nádvoria každá o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2.
Z kópie z katastrálnej mapy katastrálneho územia Uhrovec súd zistil, že parcela č. 177/1 a parcela č. 174 susedia.
Z predložených rozhodnutí obce Uhrovec a Krajského stavebného úradu v Trenčíne súd zistil, že navrhovateľ spolu s manželkou ohlásili na príslušnom stavebnom úrade (Obci Uhrovec) drobnú stavbu, ktorá spočívala v zrealizovaní izolácie proti vode pozdĺž základov ich rodinného domu a uloženia drenáže. Proti rozhodnutiu o vydaní stavebného povolenia podali odvolanie odporkyne, ktoré v odvolaní deklarovali svoj nesúhlas s uložením drenážneho potrubia do pozemku v ich vlastníctve, pričom uviedli, že hranica medzi ich pozemkami je po vykonaných geodetických meraniach spornou a majú za to, že drenáž by sa vykonávala na ich pozemku, s čím nesúhlasia. Odvolací orgán (Krajský stavebný úrad v Trenčíne) toto rozhodnutie obce Uhrovec (stavebné povolenie) zrušil a vec opätovne vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie za účelom predloženia dôkazov týkajúcich sa námietok v konaní o spornosti hraníc a dôvodoch brániacich vykonaniu prác zo susedného pozemku. Obec Uhrovec rozhodnutím zo dňa 11.1.2006, prerušila konanie za účelom predloženia dôkazov, že boli na príslušnom súde alebo na inom orgáne podané návrhy na riešenie občianskoprávnych námietok podľa § 134 stavebného zákona. Z uvedeného dôvodu sa navrhovateľ obrátil návrhom na súd na určenie spornej hranice pozemkov.
V znaleckom posudku č. 14/2009 H.. H. Š., znalca z odboru geodézie a kartografie znalec uviedol, že platný mapový operát je z rokov 1938-1940, kedy sa uskutočnilo nové mapovanie. Namerané údaje z poľných náčrtov č. 14 a 22 boli pretransformované pomocou počítača do súradnicovej podoby a z toho následne boli vypočítané vytyčovacie prvky. Na základe toho došlo k rekonštrukcii vlastníckej hranice medzi parcelami 177/1 a 174. Vlastnícku hranicu medzi pozemkami 177/1 a 174 tvorí spojnica bodov 23, 51, 52, 11, 9, 10. Bod 53 je priesečník dvoch priamok, a to spojnice bodov 32-31 a spojnice bodov 11-19. Existujúce pozostatky oplotenia pozostávajúce len z podmurovky, tvorí spojnica bodov A, B a oporný múr, ktorý dosahuje výšku v bode C cca 2m, tvorí spojnica bodov B, C.
Navrhovateľ v konaní pred súdom uviedol, že kanál bol budovaný v 40.tych rokoch a z rozprávania jeho rodičov vie, že bol zakrytý betónovými kockami, aby sa mohol vyčistiť a aby bol umožnený prístup k nemu. V priebehu rokov sa striedali vlastníci susednej nehnuteľnosti a odporkyne neskôr spravili úpravy svojho pozemku tak, že v súčasnej dobe nie je možný prístup k tomuto kanálu. V 80.tych rokoch pomáhal p. E.i pri reparovaní tohto kanála a vtedy vykonal drenáž tohto kanála, avšak od tej doby nevedia, čo sa v ňom nachádza a či nie je potrebné tento stav opätovne reparovať. S manželkou vykonali opatrenia aby bolo vylúčené, že k vlhnutiu domu a prístavby dochádza z ich strany, domnievajú sa, že vlhnutie môže spôsobovať jedine sporný kanál. Túto situáciu sa snažili riešiť so susedmi, avšak ich nepustili na pozemok. V prípade, že sa zistí, že sporná hranica pozemkov sa má posunúť v ich prospech a kanál sa nachádza na ich pozemku, je možné, že sa spor ohľadne kanála medzi nimi vyrieši.
Odporkyne s návrhom navrhovateľa nesúhlasili. V konaní pred súdom uviedli, že danú nehnuteľnosť zdedili na základe dedičstva z roku 1994 po otcovi. Pokiaľ si pamätajú, plot medzi dvomi nehnuteľnosťami postavil dávno ich starý otec, a tak nepohnute tam stojí podnes. K spornosti hranice
pozemkov došlo až potom, ako vyvstal problém s odpadovým kanálom. Podľa ich názoru vlhnutie nie je spôsobné sporným kanálom, nakoľko tento dali v roku 2005 prekontrolovať firmou U.- D. W., W..Y..R.. a bolo zistené, že je v poriadku. Uviedli, že podľa ich názoru môže stavba vlhnúť tým spôsobom, že keď prší, dažďová voda je odvádzaná rýnom navrhovateľa a na boku stavby táto voda špliecha na jeho pozemok a na múry domu. Ďalej odporkyne uviedli, že do kanála odvádzajú len dažďové vody, nie odpadovú vodu, ako tvrdí navrhovateľ. V konaní namietli vydržanie pozemku vzhľadom k tomu, že tento nerušene užívajú tak oni, ako aj ich právni predchodcovia.
Svedkyňa A. T., v konaní pred súdom uviedla, že si pamätá, že sa jej otec s p. U. dohodol, že vybuduje pozdĺž domu múrik a p. U. spravil plot za garážou. Plot sa staval po vojne, asi v roku 1948. Túto hranicu vytvorili otcovia len na základe ústnej dohody bez toho, aby si overovali komu čo patrí. Odpadový kanál bol budovaný jej otcom v 50. rokoch a vedie cez ich dvor. Odjakživa tieto nehnuteľnosti takto užívali, spor vznikol až pred 3-4 rokmi ohľadne kanála.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, a je na tom naliehavý právny záujem.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal jednak určenia spornej hranice pozemku a v ďalšom žiadal, aby súd uložil odporkyniam 1/ a 2/ povinnosť odstrániť odpadový kanál, hraničiaci s obvodovou stenou jeho rodinného domu a súčasne vybudovať nové odvádzacie potrubie z nepriepustného materiálu vo vzdialenosti 1m od hraničiacej obvodovej steny. Súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom v súlade s § 152 ods. 2 O.s.p. len o časti predmetu sporu - o určení spornej hranice pozemku vzhľadom k tomu, že podľa názoru súdu táto časť návrhu navrhovateľa je podstatná i pre vyriešenie ostatných nárokov navrhovateľa. Nakoniec túto skutočnosť tak v súdnom konaní ako i v správnom konaní deklarovali na počiatku i účastníci konania. Pokiaľ ide o samotné určenie hranice pozemkov, súd mal za to, že navrhovateľ osvedčil naliehavý právny záujem na takomto určení, nakoľko medzi účastníkmi konania je sporná hranica týchto pozemkov a bez jej určenia je ich postavenie týkajúce sa ústavne garantovaného práva na vlastníctvo neistým už tým, že nie je známy jeho rozsah. Uvedená otázka je však podstatná i z pohľadu vyriešenia otázky, na koho pozemku je uložený sporný kanál. I keď je pravdou, že samotné jadro problému medzi účastníkmi konania tvorí sporný kanál a vlhnutie rodinného domu navrhovateľa, uvedený problém je úzko spätý s určením hranice pozemku medzi susediacimi pozemkami vo vlastníctve účastníkov konania. Nakoniec na to poukázali v správnom konaní i samotní účastníci konania ako i správny orgán, ktorý správne konanie o vydanie stavebného povolenia prerušil do vytýčenia hranice medzi pozemkami účastníkov konania. Samotní účastníci konania v konaní pred súdom pred nariadením znaleckého dokazovania uviedli, že vyriešením tohto problému sa môžu vyriešiť aj spornosti ohľadne zistenia stavu odpadového kanála, či uloženia povinnosti vybudovať nový odpadový kanál.
Nakoľko ide odbornú otázku, súd nariadil v konaní znalecké dokazovanie na zameranie spornej hranice pozemkov. Znalec H.. H. Š. v konaní vypracoval znalecký posudok č. 14/2009, pričom znalec v znaleckom posudku po preštudovaní spisu, vykonaní ohliadky na mieste samom a po zhromaždení materiálov k veci sa viažucim určil, že sporná hranica pozemkov vedie spojnicami bodov 23, 51, 52, 11, 9, 10, pričom bod 53 je priesečník dvoch priamok, a to spojnice bodov 32-31 a spojnice bodov 11-19. I keď odporkyne cestou právneho zástupcu namietali niekoľkokrát zaujatosť znalca v konaní, znalec nebol zo znaleckých úkonov v konaní vylúčený. Uvedené rozhodnutie prvostupňového súdu bolo potvrdené i odvolacím súdom. Z uvedených dôvodov súd považoval za nosné určenie hranice pozemkov predmetným znaleckým posudkom. Súd skúmal jednotlivé dôkazy a hodnotil ich jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a na podklade vykonaného dokazovania určil hranicu medzi pozemkami účastníkov konania, ktorá je sporná, v súlade s vypracovaným znaleckým posudkom znalca H.. H. Š.. Súd nepristúpil k nariadeniu ďalšieho znaleckého dokazovania tak ako to v konaní navrhovala strana odporkýň, nakoľko mal za to, že jeho nariadenie nie je účelné, ani hospodárne vzhľadom k tomu, že závery znalca podporuje aj v konaní predložený geometrický plán č. 33 404 062-278/98, ktorý v konaní predložil ako dôkaz navrhovateľ ako i kópia z pozemkovej mapy zo dňa 4.7.1990 a kópia z katastrálnej mapy zo dňa 31.10.2003, taktiež v konaní predložené navrhovateľom. Preto mal súd za to,
že takto vykonaný rozsah dokazovania postačuje súdu pre prijatý záver ohľadne určenia hranice medzi predmetnými pozemkami.
Záverom je potrebné uviesť, že súd sa z opatrnosti zaoberal aj námietkou vydržania spornej časti pozemku, ktorú v konaní vzniesli odporkyne. Za tým účelom v konaní vypočul nimi navrhnutú svedkyňu
- p. A. T., ktorá v konaní potvrdila, že uvedený stav medzi susednými nehnuteľnosťami bol dlhú dobu tolerovaný. Avšak táto skutočnosť sama o sebe nezakladá nárok na vydržanie vlastníckeho práva k spornej časti pozemku. K tomu, aby bola držba dobromyseľná sa vyžaduje v zmysle ustálenej judikatúry spôsobilý titul nadobudnutia, ktorý však odporkyne v konaní nepreukázali. Tolerovanosť stavu hoci i dlhodobejšieho charakteru totiž nezakladá spôsobilý podklad k vydržaniu vlastníckeho práva.
Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom o časti nároku navrhovateľa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.