Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/111/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: Poľnohospodárske obchodné družstvo Radola, 023 36 Radoľa, zast. Advokátskou kanceláriou s.r.o., Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti odporcom: 1) C. M., L.. X.X.XXXX, XXX XX T. L. C., Č. XXXX/XX, M. D. O., naposledy podnikajúci pod IČO: 43 406 203, 2) Pozemkové spoločenstvo súkromní vlastníci lesov „v likvidácii", 023 33 Povina 155, IČO: 36 146 285, obidvaja odporcovia zast. JUDr. Františkom Beňom, advokátom v Žiline, M.R. Štefánika 1, o neplatnosť podnájomnej zmluvy, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti zmluvy o podnájme nehnuteľností zo dňa 13.5.2009 uzavretej medzi odporcami 1) a 2) z a m i e t a .

Súd odporcom 1) a 2) náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 13.7.2010 a doplneným podaním z 20.9.2010 domáhal voči odporcom neplatnosti zmluvy o podnájme poľnohospodárskych pozemkových nehnuteľností medzi odporcami 1) a 2) z 13.5.2009. Odporca 2) nepravdivo tvrdí, že je užívateľom poľnohospodárskych nehnuteľností. Navrhovateľ užíva sporné pozemky na základe skôr uzavretých zmlúv o nájme. Zmluva za odporcu 2) je podpísaná len jedným podpisom a nebola schválená jeho výborom, čo je v rozpore so zákonom. Zmluva je účelová za účelom získania dotácie a je antidatovaná - odporca 1) ju podpísal 13.5.2009 a registrovaný na Štatistickom úrade bol až 22.5.2009. Účastníci zmluvy nemohli vedieť, aké bude mať odporca 1) pridelené IČO v zmluve uvedené. Začiatok nájmu bol dohodnutý spätne oproti dátumu podpisu zmluvy. V septembri 2009 Poľnohospodárska platobná agentúra (PPA) vykonávala administratívnu kontrolu nezrovnalostí a odporca 1) užívanie pozemkov nepotvrdil, čím potvrdil opak. Zmluva neobsahuje predmet podnájmu ani vzťah, na základe akého má prenajímateľ s pôdou disponovať. Zmluva neobsahuje žiadnu prílohu a ani žiadna vyhotovená nebola.

Odporcovia 1) a 2) sa k návrhu písomne vyjadril: Namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa domáhať sa neplatnosti zmluvy, ktorej nie je účastníkom. Zmluvu podpísal V.. K. ako predseda spoločenstva, čo je v súlade so stanovami spoločenstva. Zmluva je určitá, príloha je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Došlo k administratívnemu nedopatreniu, keď namiesto dátumu 23.5.2009 bol uvedený dátum 13.5.2009. Odporca 1) bolo zapísaný na ŠÚ SR 22.5.2009, takže je logické, že zmluva mohla byť uzavretá najskôr 23.5.2009.

Na pojednávaniach navrhovateľ uviedol:

Právny záujem na rozhodnutí je v tom, že navrhovateľ je skorší nájomca a PPA v prípade objavenia sa nových kvázi nájomníkov nevypláca dotácie ani jednému ani druhému až do rozhodnutia súdu. Odporcovia sa mohli dopustiť jedného omylu uvedením zlého dátumu 13.5.2009 v pôvodnej zmluve. V dodatku k zmluve je dátum 13.5.2009 uvádzaný dvakrát, čo vylučuje omyl. Dodatok mal byť podpísaný 15.5.2009, ale odporca 2) tvrdil, že skutočný dátum uzavretia pôvodnej zmluvy bol 23.5.2009, čo je ďalší rozpor. Takisto na plnomocenstve odporcu na strýka je uvedený dátum 1.1.2009, ale overený podpis bol až 28.9.2009. Odporca 2) ešte po dátume uzavretia zmluvy (13.5.2009) komunikoval s navrhovateľom o zmene nájomného na základe zmluvy z roku 2005. Dátum 23.5.2009 netvrdili účastníci nikdy ani v trestnom konaní ani pred PPA. Termín podania žiadosti na agentúru PPA je 15.5. kalendárneho roka a preto je tam uvedený dátum 13.5.2009. Kontrola PPA z 25.3.2010 nezistila existenciu príloh, kde by bol špecifikovaný predmet nájmu, neboli na výzvu PPA žiadne predložené. Zmluva o podnájme bola skôr prostriedok nátlaku na zvýšenie nájomného, keď nájomné platili vo výške 12% z hodnoty pozemkov a odporca 2) žiadal výšku pomaly v hodnote prevyšujúcej cenu pozemkov. Nikto nemôže previesť na iného viac práv, než ktorými disponuje. O žiadnej výpovedi zmluvy z roku 2005 zo strany odporcu 2) nevie. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú a takú možno vypovedať len zo zákonom uvedených dôvodov.

Na pojednávaní zástupca odporcov uviedol:

Trval na svojich vyjadreniach. Požadoval prerušiť konanie do skončenia konania , kde sa vedie spor o neplatnosť zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom 2) z roku 2005. Ak by aj zmluva bola podpísaná 13.5.2009 a odporca 1) by získal oprávnenie ako SHR až 22.5.2009, nič to nemení na perfektnosti zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenú absenciu predmetu nájmu v zmluve, tak zmluva bola koncipovaná približne tak, ako aj zmluva navrhovateľa v roku 2005 (nehnuteľnosti špecifikované v prílohách). Odporca 2) dal navrhovateľovi výpoveď zo zmluvy z roku 2005 a navrhovateľ sa nedomáhal ochrany na súde.

Odporca 1) uviedol na pojednávaní:

Nevedel sa k veci vyjadriť, je uvedený v zmluvách, ale všetky záležitosti vybavoval strýko (I. M.). Zmluvu podpisoval on, ale pripravovali ju strýko a odporca 2), nie on. Takisto podklady - teda parcely a výmera. K forme príloh sa vyjadriť nevie, ani k dodatku či žiadosti na agentúru. Myslí, že zmluvu podpisoval 23.5.2009. Plnomocenstvo podpisoval až niekedy v septembri 2009.

Súdu boli predložené alebo na návrh účastníkov zabezpečené tieto listinné dôkazy:

Zmluva o nájme poľnohospodárskej pôdy medzi odporcom 2) a navrhovateľom, v ktorej sa uvádza: 1. Odporca 2) je označený ako vlastník alebo ako vlastník - prenajímateľ pozemkov. 2. Zmluva bola uzavretá 10.1.2005 na dobu minimálne 5 rokov. 3. Prenajímateľ súčasne postupuje nájomcovi aj nájom poľovného práva a rozhodovanie o výkone práva poľovníctva. 4. Pozemky sú špecifikované „podľa príloh“ o výmere 80.597 m2 v obci G.. 5. Pri odporcovi 2) sú uvedené dva podpisy.

Výpis z katastra nehnuteľností (15 strán) pre k.ú. Povina zo dňa 6.5.2005, kde je zapísaný odporca 2)

- nie je zrejmé, či ako vlastníka lebo užívateľ - kde sú stovky záznamov o pozemkoch a ich dieloch, pričom niektoré z nich sú podtrhnuté.

Dohoda o prenechaní poľnohospodárskej pôdy do dočasného užívania medzi odporcom 2) ako vlastníkom alebo vlastníkom - prenajímateľom a navrhovateľom ako nájomcom, v ktorej sa uvádza: 1. Zmluva bola uzavretá 10.1.2005 na dobu minimálne 5 rokov. 2. Pozemky sú špecifikované „podľa príloh“ o výmere 408.200 m2 v obci G.. 5. pri odporcovi 2) sú uvedené dva podpisy.

Deklarácia poľnohospodárskych pozemkov ako súčasť žiadosti na PPA o priame platby na rok 2005, kde sú uvedené pozemky o výmere 45.220 m2.

Zmluva medzi odporcom 2) ako nájomcom a odporcom 1) ako podnájomníkom o podnájme pozemkových nehnuteľností, kde sa uvádza okrem iného: 1. Nájomca je užívateľom poľnohospodárskych pozemkových nehnuteľností podľa zoznamu vypracovanom podnájomníkom pre potreby PPA, ktorý zoznam je prílohou zmluvy. Pozemky sa nachádzajú v obci G. o výmere 134,06 ha. 2. Účelom podnájmu je poľnohospodárska výroba (výroba sena a chov dobytka). 3. Podnájom bol uzavretý na dobu 1.1.2009 - 31.12.2013. 4. Dátum uzavretia zmluvy je uvedený 13.5.2009, za nájomcu je na zmluve jeden a podpis a takisto je jeden podpis na strane podnájomníka. 5. Podnájomník je označený ako „... IČO 43 406 203 Zapísaný ŠÚ SR v Žiline zo dňa 22.5.2009.“

Dodatok č. 1 k zmluve o podnájme pozemkových nehnuteľností z 13.5.2009, podľa ktorého odporca 2) súhlasí, aby spolu s podnájomníkom C. M. užíval nehnuteľnosti pre účely poľnohospodárskej výroby aj I. M., pričom odporca 2) trvá na tom, že pôvodná zmluva z 13.5.2009 je právoplatná. Na konci textu je uvedený dátum 15.5.2009 a dodatok je podpísaný len odporcom 2).

Plnomocenstvo C. M. udelené I. M.Š. na zastupovanie vo veciach činnosti SHR, vo veci priestupku, ktorý spôsobil navrhovateľ. Plná moc má účinnosť od 1.1.2009 do 1.1.2014, je na ňom uvedený dátum 1.1.2009 a podpis C. M. je overený dňa 28.9.2009.

Uznesenie OO PZ Kysucké Nové Mesto ČVS: ORP-1411/KM-CA-2009 z 30.8.2010, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vo veci pokosenia cudzej lúky dňa 3.8.2009, čoho sa mal dopustiť navrhovateľ.

Výpis zo Živnostenského registra č. 580-36581, podľa ktorého bol odporca 1) zapísaný ako podnikateľ

- fyzická osoba dňa 13.11.2006 (predmet činnosti týkajúci sa poľnohospodárskej výroby tam uvedený nebol).

Stanovy odporcu 2) z 24.3.2007: Podľa čl. V. (Orgány spoločenstva) bod 1 písm. e) bod 4 do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí rozhodovanie o hospodárení spoločenstva a nakladaní so spoločným majetkom. Podľa čl. V. bod 2 písm. c) výbor rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva, riadi jeho činnosť a riadi hospodársku činnosť na majetku spoločenstva. Podľa písm. j) a k) výbor je uznášaniaschopný, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov a na prijatie uznesenia je potrebná väčšina prítomných členov. Podľa čl. V. bod 2 písm. d) je štatutárnym orgánom predseda spoločenstva, ktorý vystupuje navonok a je oprávnený podpisovať a uzatvárať zmluvy pre ktoré je potrebná písomná forma. Podľa písm. f) predseda zabezpečuje plnenie uznesení valného zhromaždenia.

Zo spisu súd zistil nasledovné:

Odporca 2) sa návrhom podaným dňa 15.7.2010 domáhal proti navrhovateľovi určenia absolútnej neplatnosti 2 zmlúv z 10.1.2005 o nájme a prenechaní do užívania. Vedľajší účastník na strane navrhovateľa je odporca 1), ktorý legálne má pozemky v podnájme a požiadal PPA o podporu. Tá rozhodnutím č. z 10.6.2010 prerušila správne konanie pre existenciu sporu o užívaní pôdy. Dôvody návrhu boli: 1. V zmluve je uvedený neexistujúci subjekt POD Radoľa. Zmluvy pripravoval odporca 2). 2. Ako vlastník je v zmluve uvedený odporca 2), čo nie je pravda, pretože tento nie je vlastníkom prenajatých pozemkov, vlastníkmi sú fyzické osoby, ktorí pozemky prenajali spoločenstvu. 3. Zmluva je neurčitá, predmet nájmu je vymedzený všeobecne (výmera, kultúra), v špecifikácii odkazuje na prílohy, ktoré neboli vyhotovené. Ak by boli vyhotovené, zistilo by sa, že spoločenstvo nie je vlastníkom. Prílohy predložené navrhovateľom sú vyhotovené dodatočne. 4. Zmluvy podpisoval predseda výboru (G.), ale vyžadoval sa aj podpis predsedu spoločenstva. Trúchly podpisoval obidve zmluvy navrhovateľa dodatočne a k exemplárom odporcu 2) sa už nemohol dostať. Čestné vyhlásenia to majú narovnať. 5. Odporca 2) od začiatku považoval zmluvy za neplatné a preto aj zmluvy vypovedal listom zo dňa 30.10.2005, neskôr na to poukázal aj listom z 15.12.2006. V listoch poukazoval na nedostatok zmluvy.

Navrhovateľ s návrhom odporcu nesúhlasil: 1. V zmluve použil skrátený svoj názov, lebo je dlhý, ale na konci zmluvy je uvedený aj celý. Účastníci vedeli, kto vystupuje v zmluve. Zmluvu pripravoval odporca 2), tak to nemôže pričítať na ťarchu navrhovateľovi. 2. Navrhovateľ disponuje vyhotovením zmluvy, kde sú 2 podpisy odporcu 2) - okrem Podpleského aj Trúchleho ako člena výboru. Navrhovateľ pripojil fotokópiu 1 dohody s 2 podpismi a čestnými vyhláseniami, kde tieto 2 osoby uvádzajú, že obidve zmluvy podpísali a obsahovali aj prílohy, ktoré tvorili ich neoddeliteľnú súčasť. Boli pripojené aj prílohy č. 1 k obidvom zmluvám so špecifikáciou pozemkov. 3. Nie je pravdou, že by odporca 2) nebol vlastníkom pôdy, bolo to doložené výpisom z KN (príloha zmluvy o nájme pôdy). V prípade dohody o prenechaní do užívania odporca 2) nebol vlastníkom, len užívateľom (aj keď bol označený ako vlastník) a prenechal pôdu do užívania navrhovateľovi. 4. Zmluvy je potrebné posudzovať podľa obsahu a nie podľa formy, navyše nekvalitu ktorej odporca 2) sám spôsobil. 5. Vedľajší účastník nedisponuje žiadnym vzťahom k veci, pretože navrhovateľ má v držaní pozemky na základe zmlúv. 6. Navrhovateľ si riadne plní povinnosť platiť nájomné a to aj za rok 2010.

Z rozhodnutia PPA č. z 10.6.2010 súd zistil, že 13.5.2009 začala PPA konanie na základe žiadosti odporcu 1) o poskytnutie podpory. Zistila, že v 40 položkách (pozemok alebo jeho diel) si podporu žiadali duplicitne odporcovia 1) a 2). PPA zistila, že pozemky sú riadne obhospodarované - obidvaja odporcovia však tvrdili, že to zabezpečil každý z nich. PPA vyzvala odporcov na predloženie práva užívania sporných pozemkov. PPA zistila, že dotknuté právo užívania obidvoch odporcov je sporné a preto prerušila konanie s odkazom pre odporcu 1) na súdne konanie.

Súd návrh odporcu 2) proti navrhovateľovi o určenie neplatnosti zmlúv z 10.1.2005 zamietol rozsudkom sp. zn. z 27.9.2011, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Právny záujem na podaní návrhu súd videl v riešení práv a povinností vyplývajúcich zo zmlúv a z ďalšej dispozície s nehnuteľnosťami. Súd vychádzal z toho, že zmluvu za odporcu 2) podpísali 2 členovia výboru, čo bolo preukázané aj ich svedeckými výpoveďami (G., P.). Pokiaľ by aj došlo k prekročeniu právomocí pracovníkov odporcu, tak by to bolo významné len vtedy, keby o tom vedel aj navrhovateľ. Zmluvy boli dostatočne určité, pretože prílohy č.1 zmlúv špecifikovali nehnuteľnosti dostatočne.

Právna subjektivita odporcu 2):

Podľa výpisu z registra pozemkových spoločenstiev Obvodného lesného úradu v Kysuckom Novom Meste: Podľa zapísal úrad do evidencie spoločenstiev s právnou subjektivitou pod č. EV/PS/28/99/II dňa 11.2.1999 odporcu 2) s účinnosťou od 1.3.2009 (deň právoplatnosti rozhodnutia). Predmetom činnosti je hospodárenie na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávanie spoločných vecí týkajúcich sa hospodárenia v lesoch a ostatnej poľnohospodárskej pôdy. Zoznam členov spoločenstva vedie spoločenstvo, je uložený u predsedu spoločenstva (V.. K.), ktorý je za spoločníkov oprávnený konať. Dňa 1.6.2010 spoločenstvo vstúpilo do likvidácie, likvidátorom bol zvolený predseda.

Z rozhodnutia OLÚ zo dňa 11.2.2009, právoplatného 1.3.2009, o zápise odporcu 2) do registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou vyplýva, že dňom registrácie OLÚ vymaže z evidencie pozemkových spoločenstiev PZ Združenie súkromných vlastníkov lesov Povina ako spoločenstvo bez právnej subjektivity.

Zo spisu tunajšieho súdu súd zistil nasledovné skutočnosti:

Obvodný lesný úrad v Kysuckom Novom Meste podal dňa 7.10.2009 návrh na zrušenie pozemkového spoločenstva - odporcu 2) z dôvodu, že bolo zaregistrované v rozpore so zákonom. Podmienkou založenia spoločenstva s právnou subjektivitou podľa zákona je existencia spoločnej nehnuteľnosti, čo v danom prípade nebolo dodržané. Pozemky obhospodorované odporcom 2) sú v reálnej držbe fyzických osôb uvedených v zozname spoločníkov a tiež vo vlastníctve osôb, ktorých miesto pobytu nie je známe , ktorí si svoje právo neuplatnili a ktorých vlastníctvo nebolo preukázané. OLÚ uviedol, že odo dňa 1.8.2009 odporcu 2) ako spoločenstvo neeviduje v registri pozemkových spoločenstiev a že tento nemá ani vykonávať žiadnu hospodársku činnosť. Túto skutočnosť oznámil OLÚ aj odporcovi 2) listom zo dňa 29.7.2009. Odporca 2) zastúpený tým istým advokátom ako v konaní sa k návrhu OLÚ vyjadril tak, že namietol spôsobilosť OLÚ vystupovať v konaní ako účastník, pretože nemá právnu subjektivitu. Odporca 2) však súhlasil s tým, že nemal byť vôbec konštituovaný, pretože nemal spoločnú nedeliteľnú nehnuteľnosť, čo je základný predpoklad vzniku a registrácie spoločenstva. Takéto stanovisko prezentoval odporca 2) aj OLÚ listom zo dňa 7.8.2009 ako reakciu na oznámenie OLÚ o „neevidovaní“ spoločenstva. Odporca 2) súhlasil, že vôbec nemal vzniknúť, ale predpoklad pre vznik mal ustrážiť práve OLÚ. Ak spoločenstvo vzniklo, môže byť zrušené len oficiálnym spôsobom. Súd uznesením č.k. -43 zo dňa 4.3.2010, právoplatným 30.3.2010, konanie zastavil z dôvodu, že účastníkom konania na strane navrhovateľa môže byť Krajský lesný úrad, ale nie PLÚ, ktorý nemá právnu subjektivitu.

Zo spisu tunajšieho súdu súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 28.4.2010 podal Krajský lesný úrad v Žiline návrh na zrušenie odporcu 2) z identických dôvodov ako v predchádzajúcom konaní OLÚ. Pripojil aj podanie odporcu 2), ktorým OLÚ oznamuje, že valné zhromaždenie spoločenstva 20.3.2010 rozhodlo o svojom zrušení likvidáciou dňom 1.6.2010. Za likvidátora bol ustanovený predseda spoločenstva. Spoločenstvo zanikne až výmazom z registra. Dňa 30.5.2010 sa 160 členov spoločenstva rozhodlo založiť Podielnické družstvo Povina.

V spise tunajšieho súdu je potvrdenie Krajskej správy Štatistického úradu SR v Žiline o pridelení identifikačného čísla (IČO) odporcovi 2) zo dňa 2.3.1999.

o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov:

§ 14 ods. 1: Zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa uzatvára písomnou formou.

o pozemkových spoločenstvách:

Podľa § 10: (1) Spoločenstvo bez právnej subjektivity zakladajú vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti (ďalej len "spoločníci") zápisom do zoznamu spoločníkov. Podmienkou zápisu je aj písomné vyhlásenie spoločníkov o združení sa. Na vznik spoločenstva bez právnej subjektivity je potrebný zápis spoločníkov vlastniacich najmenej dve tretiny spoločnej nehnuteľnosti a súhlas Slovenského pozemkového fondu za vlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti v jeho správe. (2) Spoločníci sú povinní oznámiť vznik spoločenstva bez právnej subjektivity obvodnému lesnému úradu, ktorý vedie register pozemkových spoločenstiev. Spoločníci súčasne oznámia, kto je splnomocnený v ich mene konať navonok. (3) Za záväzky spoločenstva podľa odseku 1 voči iným osobám ručia spoločníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 11: (1) Spoločenstvo s právnou subjektivitou sa zakladá zmluvou o založení spoločenstva s právnou subjektivitou (ďalej len "zmluva o založení") vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. (2) Spoločenstvo podľa odseku 1 vzniká dňom registrácie spoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev, ktorý vedie príslušný obvodný lesný úrad. (4) Spoločenstvo zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Členovia spoločenstva ručia za záväzky spoločenstva podľa veľkosti svojich podielov spoločnej nehnuteľnosti a podľa veľkosti svojich podielov na spoločnom majetku.

Podľa § 20 ods. 3: Výbor zodpovedá za svoju činnosť zhromaždeniu. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za výbor koná navonok predseda spoločenstva, ktorý je súčasne členom výboru. Ak je však na právny úkon, ktorý robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov výboru.

Podľa § 23 písm. c) a e): Spoločenstvo sa zrušuje c) dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení spoločenstva, inak dňom, keď toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, e) rozhodnutím zhromaždenia.

Podľa § 24: Súd môže na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, rozhodnúť o zrušení spoločenstva a o jeho likvidácii, ak zaniknú predpoklady vyžadované zákonom na vznik spoločenstva alebo ak sa jeho založením porušil zákon.

Podľa § 26: (1) Zrušenie spoločenstva sa zapisuje do registra pozemkových spoločenstiev. Spoločenstvo zaniká dňom výmazu z registra pozemkových spoločenstiev. (2) Spoločenstvo môže zaniknúť likvidáciou alebo bez likvidácie. Ak spoločenstvo zaniká likvidáciou, primerane platia ustanovenia osobitného právneho predpisu. Likvidácia sa nevyžaduje, ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo ak po skončení konkurzného konania nezostane spoločenstvu žiadny majetok.

o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka:

Podľa §§ 16a-17a účinných od 1.12.2009:

§ 16a: (1) Ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podal len jeden žiadateľ a spĺňa podmienky na poskytnutie podpory (ďalej len "ustanovené podmienky"), platobná agentúra rozhodne o poskytnutí podpory tomuto žiadateľovi. Proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, ani nie je preskúmateľné súdom. (2) Ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podal len jeden žiadateľ, ale pri posudzovaní žiadosti sa zistilo, že nespĺňa ustanovené podmienky, platobná agentúra rozhodne podľa osobitného predpisu.

§ 16b: (1) Ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, platobná agentúra ich vyzve, aby v lehote, ktorú im zároveň určí, preukázali právo užívania k pôde; právom užívania k pôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu. (2) Ak sa postupom podľa odseku 1 preukáže, že právo užívania k pôde má len jeden žiadateľ, na konanie o jeho žiadosti sa použijú ustanovenia § 16a. O žiadosti ostatných žiadateľov platobná agentúra rozhodne podľa osobitného predpisu.

§ 16c: (1) Ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia a postupom podľa § 16b ods. 1 sa zistilo, že právo užívania žiadateľov je sporné, platobná agentúra konanie o poskytnutí podpory preruší a žiadateľov odkáže na konanie pred súdom. Na podanie žaloby im určí primeranú lehotu, najmenej však 30 dní od doručenia oznámenia o prerušení konania. (2) Ak žiadatelia platobnej agentúre nepreukážu, že v lehote podľa odseku 1 podali žalobu na súd, platobná agentúra neurčí na poľnohospodárskej pôde deklarovanej viacerými žiadateľmi výmeru a rozhodne podľa osobitného predpisu. Proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. (3) Ak žiadatelia podali žalobu na súd v lehote podľa odseku 1, platobná agentúra pokračuje v konaní o poskytnutí podpory po právoplatnom rozhodnutí súdu.

Podľa § 17: (1) Na konanie podľa § 7 ods. 1 písm. a), § 15 a 16 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon v § 16a až 16d neustanovuje inak. (2) Na konanie podľa § 7 ods. 1 písm. b) až d) sa vzťahujú osobitné predpisy. (3) Na vedenie evidencie pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov sa nevzťahuje osobitný predpis.

§ 17a: Konanie o poskytnutí podpory na skutočne využívanú poľnohospodársku pôdu, ktoré sa neskončilo do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončí podľa tohto zákona.

Skutkové a právne závery súdu:

Najskôr sa súd zaoberal otázkou právneho záujmu na podaní návrhu o určenie neplatnosti zmluvy v zmysle .

Podľa : Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Dôvodom posúdenia platnosti spornej zmluvy (ako aj platnosti zmlúv v konaní ) bol predovšetkým v tom, že kto z účastníkov (navrhovateľ alebo odporca 1)) preukáže platnú nájomnú či obdobnú zmluvu, bude môcť pred Poľnohospodárskou platobnou agentúrou uplatniť nárok na podporu.

Paradoxom je, že ide o podporu na skutočne využívanú poľnohospodársku pôdu v zmysle Platobná agentúra pri svojej kontrole (viď rozhodnutie z 10.6.2010) nezistila, kto skutočne obhospodáril spornú pôdu. Ak to agentúra nezistila v roku 2010, v budúcnosti to zistí už len s nepomerne veľkými ťažkosťami. Z tohto pohľadu je irelevantné, kto mal platnú nájomnú zmluvu a kto nie, pretože podpora sa týka skutočného užívania pozemkov a platnú zmluvu mohol mať aj ten, kto pôdu neužíval.

Z toho hľadiska je súdny spor zbytočný, pretože nerieši otázku užívania pozemkov ale má posúdiť právnu kvalitu právneho úkonu.

Podstatným dôvodom pre zamietnutie návrhu z nedostatku naliehavého právneho záujmu však je však skutočnosť, že súd nepovažuje za platné ani úkony navrhovateľa a odporcu 2) z 10.1.2005.

Súdu nebráni vyriešiť si túto otázku prejudiciálne, pretože nebráni tomu ani prekážka veci prejednávanej ani prekážka veci rozhodnutej.

Podľa : Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

Podľa : Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Konanie začalo na návrh dňom 13.7.2010 a konanie až 15.7.2010. Okrem toho nie je doposiaľ právoplatne skončené.

Súd posudzoval platnosť Dohody o prenechaní poľnohospodárskej pôdy do dočasného užívania a Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy do užívania zo dňa 10.1.2005 medzi navrhovateľom a odporcom 2).

Prvým dôvodom ich neplatnosti je neurčitosť v zmysle : Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Je nesporné, že samotné znenie zmlúv v písomnom vyhotovení len všeobecne vymedzuje predmet nájmu či užívania a odkazuje na prílohu resp. prílohy. V obidvoch zmluvách je uvedená celková výmera, druh pozemku, výška nájomného a pri špecifikácií parciel je uvedené „Podľa príloh“.

Odporca 2) tvrdí, že zmluvy žiadne prílohy neobsahovali. Navrhovateľ tvrdil, že zmluvy prílohy obsahovali a že tvorili neoddeliteľnú súčasť zmlúv. Dôkazné bremeno však navrhovateľ v tomto smere neuniesol. Ideálny stav je, ak príloha je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy nielen v právnom zmysle ale aj technickom. Teda ak je príloha pevne spojená so zmluvou a tak aj podpísaná. Nie je potom možné nič meniť a tvrdiť rozdielne skutočnosti. .

Rozpory však neboli len v tvrdeniach navrhovateľa a odporcu 2), ale aj samotného navrhovateľa. V konaní predložil súdu 13.7.2010 obidve zmluvy z 10.1.2005 aj s dvomi prílohami. Jednou bol výpis z katastra nehnuteľností, kde sú uvedené pozemky s podielmi, ktorých vlastník je odporca 2) - sú tam uvedené aj čísla LV. Tento výpis je zo 6.5.2005, teda z doby po uzavretí zmluvy. Druhou prílohou je vyplnená žiadosť o priame platby na rok 2005 - deklarácia poľnohospodárskych pozemkov pre potreby agentúry.

Po 15.7.2010 bol navrhovateľovi doručený návrh v konaní , ku ktorému sa navrhovateľ vyjadril podaním z 23.9.2010 doručeným súdu toho istého dňa. V ňom navrhovateľ uviedol, že prílohou nájomnej zmluvy bol aj výpis z katastra nehnuteľností. Ďalej uviedol, že aj zmluva aj dohoda odkazovali na prílohy, ktoré vyhotovené aj boli. Ako prílohu navrhovateľ citoval aj „dohodu o prenechaní poľnohospodárskej pôdy do dočasného užívania s prílohou“. Táto príloha je však iná, než bola predložená v konaní . Nasvedčujú tomu aj rozdiely vo výmere pri parcelách č. 5319/1, 7101/1 a 7105/1.

Navrhovateľ však predložil aj v podaní necitovanú prílohu č. 1 k Zmluve o nájme z 10.1.2005 a tá je opäť úplne odlišná od prílohy predloženej v konaní . Opäť sú tam rozdielne údaje - napr. vo výpise z katastra nehnuteľností je uvedená aj parcela 212 zapísaná na LV č. 212, v prílohe v konaní nie je. Z LV č. 608 je vo výpise z KN uvedených 8 parciel, v prílohe v konaní len 4. prílohy z jedného konania nie sú podpísané, prílohy z druhého konania sú podpísané.

Súd môže posudzovať platnosť zmluvy len v takom rozsahu jej písomného vyhotovenia, v akom bol tento rozsah preukázaný. Osobitne, ak písomná forma je v tomto prípade podľa zákona povinná ( ).

Odporca 2) tvrdí, že prílohy vyhotovené neboli. Navrhovateľ tvrdí, že vyhotovené boli. Prezentuje a predkladá ich však vo viacerých verziách. Prílohou zmluvy mal byť výpis z KN (datovaný 4 mesiace po vyhotovení zmluvy), neskôr mali byť prílohy dve, ale rozdielne (jedna podpísaná a druhá nepodpísaná a rozdielne aj čo do formy aj obsahu). Prílohou dohody mala byť jedna príloha a potom druhá (rozdielne v podpisoch, forme a obsahu).

Súd vychádza z toho, že zmluvy neobsahujú prílohy, resp. neboli preukázané. Nemožno vylúčiť, že boli uzatvárané podobne chaoticky ako zmluva medzi odporcami 1) a 2) z 13.5.2009. Hlavným cieľom bolo získať podporu, teda včas a správne vyplniť potrebné formuláre pre agentúru, kde je potrebná precíznosť. Pri uzatváraní nájomných a obdobných zmlúv to zrejme prioritou nebolo.

Súd nemôže posudzovať platnosť predpokladaných zmlúv alebo zmlúv dodatočne dopĺňaných. Nesporný obsah zmlúv je bez pochýb neurčitý vo vzťahu k predmetu nájmu a preto sú aj zmluvy neplatné. Nie je významné, kto neplatnosť spôsobil. Navrhovateľ a odporca 2) tvrdia o tom druhom, že vyhotovoval zmluvy a podklady k nim.

Navrhovateľom predkladané prílohy však boli významné ako dôkaz aj pri druhom dôvode neplatnosti zmlúv, totiž rozpor so zákonom podľa : Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Spôsob, akým navrhovateľ postupne predkladal rôzne verzie príloh, bol pre súd dôkazom, že prílohy podpísané predsedom navrhovateľa a dvomi bývalými členmi výboru odporcu 2) boli vyhotovené dodatočne. Boli predložené až v konaní po doručení návrhu, kde sa uvádzalo, že zmluvy sú neurčité čo do svojho obsahu. Ak navrhovateľ v zhode s 2 bývalými členmi výboru odporcu

2) dodatočne vyhotovili prílohy zmluvy, súd z toho odvodzuje záver, že aj druhý podpis člena výboru odporcu 2) na zmluvách je dodatočný.

Podľa veta druhá : Ak je však na právny úkon, ktorý robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov výboru.

Podľa : (1) Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). (2) Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

Odporca 2) má k dispozícii zmluvu len s jedným podpisom za odporcu 2). Odporca 2) v konaní predložil dva listy (z 30.10.2005 a 15.12.2006), ktoré adresoval navrhovateľovi a v ktorých poukazoval na to, že za odporcu 2) podpísala zmluvu osoba nekompetentná. Odporca 2) týmito podaniami chcel preukázať skončenie nájomnej a užívacej zmluvy z roku 2005, ak by súd neakceptoval tvrdenie o ich neplatnosti. S ohľadom na posúdenie veci súdom a s ohľadom aj na samotnú spornosť výpovede nájmu na dobu určitú výpoveďou sa súd týmto tvrdením nezaoberal.

Dôležité však je to, že navrhovateľ o probléme s podpisom vedel od samého začiatku. Neštandardné rokovanie navrhovateľa s jedným alebo dvomi členmi výboru, ktorí sa mali telefonicky spojiť s predsedom odporcu 2) ohľadne toho, či môžu podpísať zmluvy je toho dôkazom. Za odporcu 2) rozhoduje štatutárny orgán, ktorým je výbor a ktorého vôľu môžu navonok prezentovať podpismi úkonov predseda alebo dvaja členovia výboru.

Odporca 2) vznikol nekorektným spôsobom ako spoločenstvo s právnou subjektivitou. To, že na to nespĺňal zákonné podmienky, nerozporuje ani samotný odporca. Spôsob, akým postupoval v roku 2009 pri uzatváraní zmluvy s odporcom 1), tiež vzbudzuje pochybnosti o korektnom jednaní (súd sa tým zaoberá nižšie). Úlohou súd však nie je posudzovať vec z hľadiska delenia zainteresovaných osôb na „dobrých“ a „zlých“. Isté však je, že výbor vrátane predsedu nepostupoval v zhode.

To sa prejavilo aj tým, že členovia výboru P. a G. po roku 2005 prestali byť členmi výboru a vo všetkých konaaniach (, trestné konanie ČVS: ORP-1411/KM-CA-2009, , , ...) vystupovali v zhode s navrhovateľom a v rozpore so záujmami odporcu 2). Ak dodatočne vyhotovili prílohy s 2 podpismi a navrhovateľ predložil aj zmluvu s 2 podpismi odporcu 2) na rozdiel od zmluvy odporcu 2) s jedným podpisom za odporcu 2), tak to preukazuje skutočnosť, že navrhovateľ vedel o prekorčení kompetencie jedného člena výboru pri podpisovaní zmlúv v roku 2005.

Ďalším dôkazom takéhoto postupu je aj fakturovanie nájomného odporcom 2) navrhovateľovi. Navrhovateľ predložil len jednu faktúru na vyúčtovanie nájomného doručenej mu odporcom 2) - za rok 2005. Dal ju vyhotoviť a podpísal ju člen výboru G.. V roku 2006 už členom výboru nebol a za ďalšie roky už navrhovateľ nevie preukázať fakturáciu. Naopak, odporca 2) poukázané nájomné navrhovateľovi vracal, čo je až na jeden rok medzi účastníkmi aj nesporné. Opäť teda postupoval navrhovateľ v zhode s niektorými členmi výboru mimo obvyklých postupov a len v určitom období.

Súd považuje aj postup odporcu 2) pri uzatváraní zmluvy s odporcom 1) v roku 2009 za neštandardný. Takisto postup do roku 2010 nasvedčuje, že v činnosti odporcu 2) neexistovali pevné pravidlá a obvyklé postupy. Odporca 2) postupoval účelovo, ohľadne dátumov uzatvorenia zmluvy z roku 2009 s odporcom 1) poskytol viacero verzií. Najskôr mala byť uzavretá 13.5.2009, potom 23.5.2009, avšak dodatok k nej 15.5.2009. Poľnohospodárska agentúra pritom začala konanie 13.5.2009 na návrh odporcu 1) a ten už k žiadosti mal doložiť aj nájomnú zmluvu s odporcom 2).

Neplatnosti neskoršej nájomnej zmluvy sa však nemôže domáhať navrhovateľ, ktorého právny základ pre toto konanie sa odvíja od neplatných zmlúv z roku 2005. Rozhodnutím súdu o prípadnej neplatnosti zmlúv z roku 2009 sa nezmení právne postavenie navrhovateľa, keď jeho právny záujem sa odvíja od neplatných zmlúv.

Účastníci navrhli, aby dokazovanie z konania sa neopakovalo a súd z neho vychádzal. Preto súd v odôvodnení rozhodnutia poukazuje aj na dôkazy vykonané v tomto konaní.

O trovách konania súd rozhodol podľa : Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Na neplatnosti úkonov z roku 2005 sa podieľal odporca 2). Tým, že nemal pevné pravidlá a mohli za neho rozhodovať rôzne skupinky v rozpore so zákonom a stanovami a tým aj bez ohľadu na záujem vlastníkov podielov. Nemožno mu preto priznať náhradu trov konania, ak dôvodom neplatnosti a rozhodnutia súdu je aj jeho vlastná činnosť.

Odporca 1) zase poskytol len svoje meno právnym úkonom, ktoré boli uzatvárané so spätnými dátumami (zmluva, plnomocenstvo pre strýka), čo v zásade nemusí byť vylúčené. Ak však sám v priebehu konania (prostredníctvom zástupcu) uvedie tri rôzne dátumy uzavretia zmluvy, tak je jeho motivácia a dôveryhodnosť spochybnená. Nemožno preto ani odporcovi 1) priznať náhradu trov konania, ak jeho obrana v konaní spočíva v ochrane svojich nekorektných postupov. Takému správaniu nemôže súd poskytnúť ochranu tým, že mu prizná náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení).