Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_14C-190-2010.pdf
PDF · 96.95 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/190/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Úrad vlády Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava, IČO: 00151513, proti žalovanému Regionálne poradenské a informačné centrum Zvolen, so sídlom Študentská ul. 986/32, 960 01 Zvolen, IČO: 00621439, o zaplatenie 11.534,60 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 11.534,60 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.534,60 Eur od 10. 09. 2010 do zaplatenia a trovy konania 658,31 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 692,- Eur Slovenskej republike, na účet Okresného súdu Zvolen, vedený v Štátnej pokladnici Bratislava, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 10. 06. 2010, ktorá bola doručenú súdu dňa 14. 06. 2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia 11.534,60 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.534,60 Eur od 31. 07. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28. 04. 2005 v postavení sprostredkovateľského orgánu uzavrel so žalovaným ako prevádzkovateľom Rámcovú dohodu o prevádzkovom grante referenčné č. GCI-C-2005/2008-SK-02/5zvolen (ďalej len „rámcová dohoda“), obsahom ktorej bolo prideľovanie prevádzkových grantov žalovanému na vytvorenie a riadenie informačnej prenosovej siete EUROPE DIRECT v Slovenskej republike ohľadne šírenia informácií o politikách a programoch Európskej únie v regiónoch, kde sa zriadia informačné miesta prenosu informácií. Dňa 30. 04. 2008 uzatvorili so žalovaným v nadväznosti na túto rámcovú dohodu Osobitnú dohodu o ročnom prevádzkovom grante Doložka č. GCI-D-2008-SK-02/5zvolen (ďalej len „osobitná dohoda“). Na základe tejto osobitnej dohody udelil žalovanému grant na jeho pracovný program za podmienok stanovených touto osobitnou dohodou a rámcovou dohodou. Na základe osobitnej dohody bol žalovanému poskytnutý preddavok na financovanie výdavkov vo výške 11.534,60 Eur, čo predstavovalo 70 % zo sumy celkových odhadovaných oprávnených výdavkov na financovanie. Uvedená suma bola žalovanému zaslaná prevodom na účet dňa 09. 06. 2008. Vyplatenie zostatku grantu (t.j. 30 %) bolo možné na základe splnenia dohodnutých podmienok, medzi ktorými bolo predloženie záverečnej správy o činnosti a záverečného ročného finančného výkazu do stanoveného termínu, ktorý bol dohodnutý na deň 30. 04. 2009. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, nepredložil výročnú správu o činnosti a záverečný ročný finančný výkaz, a to ani po niekoľkých jeho výzvach na ich predloženie a po predĺžení lehoty zo dňa 30. 04. 2009 na deň 19. 06. 2009. Nesplnením uvedenej povinnosti žalovaný porušil svoje záväzky plynúce z osobitnej dohody, dôsledkom čoho mu vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Niekoľkokrát žalovaného vyzýval na vrátenie predmetných finančných prostriedkov, na čo žalovaný nereagoval. Listom zo dňa 25. 06. 2009 bol žalovaný písomne vyzvaný na vrátenie grantu do dňa 30. 07. 2009. Nakoľko si žalovaný povinnosť do dňa podania žaloby na súde nesplnil, vznikla mu tak pohľadávka voči žalovanému vo výške 11.534,60 Eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia.
O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 20Ro/132/2010-22 zo dňa 02. 08. 2010, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Tento platobný rozkaz sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keď v tomto prípade je náhradné doručenie vylúčené podľa § 173 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého, platobný rozkaz treba doručiť žalovanému do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.
Nakoľko platobný rozkaz č.k. 20Ro/132/2010-22 zo dňa 02. 08. 2010 sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, súd tento platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil uznesením č.k. 20Ro/132/2010-37 zo dňa 11. 11. 2010 podľa § 173 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého, ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému zo žalovaných, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 12. 2010.
Na to súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18. 10. 2011. Tohto pojednávania sa žalovaný nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas dňa 30. 09. 2011 fikciou doručenia podľa § 48 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri, alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po 3 dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. Žalovaný na pojednávaní mal účasť neospravedlnenú, keď potom za splnenia týchto procesných podmienok súd na pojednávaní vec prejednal bez prítomnosti žalovaného, keď pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, a nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 28. 04. 2005 žalobca v postavení sprostredkovateľského orgánu uzavrel so žalovaným ako prevádzkovateľom Rámcovú dohodu o prevádzkovom grante, referenčné č. GCI-C-2005/2008- SK-02/5zvolen (ďalej len „rámcová dohoda“), obsahom ktorej bolo prideľovanie prevádzkových grantov žalovanému na vytvorenie a riadenie informačnej prenosovej siete EUROPE DIRECT v Slovenskej republike ohľadne šírenia informácií o politikách a programoch Európskej únie v regiónoch, kde sa zriadia informačné miesta prenosu informácií. V zmysle článku II.16.1 tejto rámcovej dohody sa zmluvné strany dojednali, že ak bude akákoľvek suma neprimerane vyplatená prevádzkovateľovi, alebo ak jej spätné vyplatenie bude opodstatnené podľa podmienok rámcovej dohody, alebo osobitnej dohody, prevádzkovateľ, teda žalovaný sa zaviazal, že sprostredkovateľskému orgánu, teda žalobcovi spätne vyplatí príslušnú čiastku za akýchkoľvek podmienok a do akéhokoľvek termínu, ktorý sprostredkovateľský orgán, teda žalobca určí (čl. 64 - 87 spisu).
Dňa 30. 04. 2008 uzatvorili žalobca so žalovaným v nadväznosti na rámcovú dohodu Osobitnú dohodu o ročnom prevádzkovom grante Doložka č. GCI-D-2008-SK-02/5zvolen (ďalej len „osobitná dohoda“). Na základe osobitnej dohody udelil žalobca žalovanému grant na jeho pracovný program za podmienok stanovených touto osobitnou dohodou a rámcovou dohodou. Na základe osobitnej dohody bol zo strany žalobcu žalovanému poskytnutý preddavok na financovanie výdavkov vo výške 11.534,60 Eur, čo predstavuje 70 % zo sumy celkových odhadovaných oprávnených výdavkov na financovanie. Vyplatenie zostatku grantu (t.j. 30 %) bolo možné na základe splnenia dohodnutých podmienok, medzi ktorými bolo predloženie záverečnej správy o činnosti a záverečného ročného finančného výkazu žalovaným a to do stanoveného termínu, ktorý bol dohodnutý na deň 30. 04. 2009. Toto zmluvné dojednanie vyplýva z článku I.4 a z článku I.5 tejto osobitnej dohody (čl. 7 - 13 spisu).
Preddavok na financovanie výdavkov vo výške 11.534,60 Eur zo strany žalobcu bol žalovanému poskytnutý dňa 09. 06. 2008, keď žalobca z tohto titulu na účet žalovaného zaslal sumu 369.026,46 Sk, čo podľa vtedy platného kurzového lístka predstavovalo sumu 11.534,60 Eur (čl. 15 - 18 spisu) a to na základe predmetnej osobitnej dohody.
Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu z osobitnej dohody nesplnil, nepredložil žalobcovi výročnú správu o činnosti a záverečný ročný finančný výkaz o činnosti, a to ani po niekoľkých výzvach na ich predloženie a po predĺžení lehoty na ich predloženie zo dňa 30. 04. 2009 na deň 19. 06. 2009.
Výzvou zo dňa 25. 06. 2009 č.: 8189/2009/KPPV žalobca vyzval žalovaného na vrátenie grantu do dňa 30. 07. 2009 (čl. 14 spisu).
Nakoľko žalovaný si svoju povinnosť v zmysle osobitnej dohody nesplnil, nepredložil žalobcovi výročnú správu o svojej činnosti a záverečný ročný finančný výkaz o svojej činnosti a to ani po predĺžení lehoty na ich predloženie zo dňa 30. 04. 2009 na deň 19. 06. 2009 a nepredložil ich ani doposiaľ, nesplnením tejto povinnosti porušil svoje záväzky, plynúce z osobitnej dohody, a napokon i z rámcovej dohody, dôsledkom čoho mu vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky na financovanie grantu vo výške 11.534,60 Eur podľa zásad o bezdôvodnom obohatení, upravených v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V posudzovanom prípade ide o dôvod vydania bezdôvodného obohatenia plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Na základe zisteného skutkového stavu a jeho právneho vyhodnotenia súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu o zaplatenie 11.534,60 Eur voči žalovanému je dôvodná a preto súd žalobe žalobcu o vrátenie tejto sumy zo strany žalovaného žalobcovi vyhovel.
Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia i úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.534,60 Eur od 31. 07. 2009 do zaplatenia.
Pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, Občiansky zákonník neustanovuje lehotu, do kedy sa má bezdôvodné obohatenie vydať. Preto v takýchto prípadoch je potrebné vychádzať z § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Žalobca požiadal žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou zo dňa 25. 06. 2009, v ktorej ho vyzval na vrátenie sumy 11.534,60 Eur do 30. 07. 2009.
Žalobca však súdu nepreukázal doručenie tejto výzvy žalovanému, preto za prvú kvalifikovanú výzvu na vrátenie sumy 11.534,60 Eur, doručenú žalovanému súd pokladal žalobu, ktorá žalovanému bola doručená prostredníctvom súdu fikciou doručenia podľa § 48 ods. 2 O.s.p. prvý krát dňa 09. 09. 2010 (čl. 25 spisu). Odo dňa nasledujúceho, t.j. odo dňa 10. 09. 2010 sa tak žalovaný dostal do omeškania s vrátením bezdôvodného obohatenia žalobcovi, keď potom žalobca len od tohto dňa má nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania z prisúdenej čiastky a to až do zaplatenia, pretože omeškanie žalovaného s vydaním bezdôvodného obohatenia žalobcovi stále trvá, keď pri právnom posúdení nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania súd vychádzal z § 517 ods. 1 prvá veta a z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, podľa § 3 ods. 1 ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Táto úroková sadzba ECB bola ku dňu 10. 09. 2010, teda ku dňu, kedy sa žalovaný dostal do omeškania 1 % ročne, zvýšená o 8 percentuálnych bodov bola 9 % ročne, preto žalobca má nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne z prisúdenej čiastky.
Za obdobie od 31. 07. 2009 do 09. 09. 2010 súd žalobu žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.534,60 Eur ako nedôvodnú zamietol, pretože žalobca nepreukázal, že žalovaný bol v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia už v tomto období.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, súd mu však priznal plnú náhradu účelne vynaložených a preukázaných trov konania, pretože mal neúspech v pomerne nepatrnej časti žalovaného príslušenstva. Žalobca navrhol priznať trovy konania, keď účelné a preukázané trovy konania žalobcu, tiež riadne vyčíslené činia spolu sumu 658,31 Eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia. Žalobca bol v súdnom konaní, ale len na časť súdneho konania zastúpený právnym zástupcom JUDr. Michaelou Törökovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom 29. augusta 5, 811 08 Bratislava, na základe plnomocenstva zo dňa 09. 02. 2010 (čl. 5 spisu). Žalobca jej toto plnomocenstvo odvolal dňa 29. 09. 2010 (čl. 29 spisu), čo bolo súdu oznámené dňa 04. 10. 2010 (čl. 27 - 28 spisu). Táto na základe plnomocenstva za žalobcu v súdnom konaní vykonala 2 právne úkony, a to príprava a prevzatie zastúpenia a žaloba, keď za každý z týchto úkonov právnej pomoci patrí odmena v sume 270,54 Eur, čo za 2 úkony právnej pomoci činí sumu 541,08 Eur, k tomu z tejto sumy DPH vo výške 102,81 Eur, pretože žalobcom bolo doložené osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, vydané pre advokátku, čo spolu činí 643,89 Eur, k tomu 2-krát režijný paušál bez DPH po 7,21 Eur, čo spolu činí 14,42 Eur, keď potom spolu tieto trovy právneho zastúpenia činia 658,31 Eur, keď iné žiadne trovy konania žalobcom neboli uplatnené, ani vyčíslené. Potom žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v celkovej výške 658,31 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov. Žalobca po odvolaní plnomocenstva udeleného JUDr. Michaele Törökovej, advokátke si zvolil na svoje zastupovanie v predmetnej veci plnomocenstvom zo dňa 01. 10. 2010 Advokátsku kanceláriu HPP, s.r.o., so sídlom Borekova 4, 821 06 Bratislava (čl. 32 spisu), čo bolo súdu oznámené dňa 15. 10. 2010 (čl. 31 spisu), následne toto plnomocenstvo v priebehu súdneho konania tejto advokátskej kancelárii tiež odvolal dňa 29. 06. 2011 (čl. 50b spisu), čo súdu bolo oznámené dňa 06. 07. 2011 (čl. 50a spisu), účelnosť týchto trov konania, resp. trov právneho zastúpenia však žalobca súdu ničím nepreukázal, pretože nebol v konaní preukázaný žiaden úkon právnej pomoci touto zastupujúcou advokátskou kanceláriou, okrem prípravy a prevzatia zastúpenia, následne táto advokátska kancelária za žalobcu v predmetnom súdnom konaní neurobila žiaden úkon právnej pomoci, preto podľa názoru súdu v tomto prípade nejde o účelné trovy konania žalobcu a teda účelné trovy právneho zastúpenia, s ktorými by súd spájal nárok žalobcu na priznanie náhrady trov konania.
Žalobca v súdnom konaní bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších predpisov, súd jeho žalobe čo do istiny a časti žalovaného príslušenstva vyhovel, preto podľa výsledku konania má povinnosť platiť súdne poplatky žalovaný podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Žalovaný od poplatku nie je oslobodený, nepreukázal dôvody, pre ktoré by mal byť oslobodený od platenia súdnych poplatkov, preto podľa výsledku konania je povinný platiť súdny poplatok žalovaný. Tento súdny poplatok predstavuje súdny poplatok zo žaloby v sume 692,- Eur, čo je dané položkou I/1a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, keď súdny poplatok predstavuje 6 % z ceny (z úhrady), čo v súdenej veci činí 6 % zo sumy 11.534,60 Eur po zaokrúhlení čo potom činí na súdnom poplatku sumu 692,- Eur, keď tento súdny poplatok je žalovaný povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Zvolen, vedený v Štátnej pokladnici Bratislava, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.)