Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-2T/83/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. októbra 2011 samosudkyňou JUDr. Máriou Vrtochovou takto

rozhodol:

obžalovaný R. V., nar. XX.X.XXXX v O. nad O., trvale bytom K nemocnici XXX/XX O. nad O., t.č. ÚVV Leopoldov

j e v i n n ý , ž e

dňa 16.7.2011 v čase o 16.00 hodine na ulici K nemocnici č. XXX/XX v O. nad O. v obývacej miestnosti bytu tyčou červenej farby zaútočil a viackrát sa zahnal na poškodeného Q. S., tohto zasiahol do pravého pleca a následne v kuchyni uvedeného bytu sa nožom s dĺžkou čepele 15 cm 2 až 3 krát zahnal na poškodeného so slovami, že ho zabije, čo u neho vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, pričom k zraneniu poškodeného Q. S. nedošlo,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 4 Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 18 /osemnásť / mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa u k l a d á trest prepadnutia veci a to:

– 1 ks kovové kladivo bez rúčky o celkovej dĺžke 12 cm,

– 1 ks kovová tyč červenej farby o celkovej dĺžke 61 cm s plastovou rúčkou bielej farby.

odôvodnenie:

obžalovaný R. V., nar. XX.X.XXXX v O. nad O., trvale bytom K nemocnici XXX/XX O. nad O., t.č. ÚVV Leopoldov

j e v i n n ý , ž e

dňa 16.7.2011 v čase o 16.00 hodine na ulici K nemocnici č. XXX/XX v O. nad Bebravou v obývacej miestnosti bytu tyčou červenej farby zaútočil a viackrát sa zahnal na poškodeného Q. S., tohto zasiahol do pravého pleca a následne v kuchyni uvedeného bytu sa nožom s dĺžkou čepele 15 cm 2 až 3 krát zahnal na poškodeného so slovami, že ho zabije, čo u neho vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, pričom k zraneniu poškodeného Q. S. nedošlo,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 4 Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 18 /osemnásť / mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa u k l a d á trest prepadnutia veci a to:

– 1 ks kovové kladivo bez rúčky o celkovej dĺžke 12 cm,

– 1 ks kovová tyč červenej farby o celkovej dĺžke 61 cm s plastovou rúčkou bielej farby.

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný R. V. sa zo žalovaného skutku necítil byť vinným. Uviedol, že v ten deň prišiel z mesta okolo 10,00 hod. doobeda a pred činžiakom videl ľudí, od ktorých sa dozvedel, že niekto od jeho sestry S. zbil jeho druhej sestry dcéru, na čo on zareagoval tak, že to nemajú robiť, veď sú rodina. V tom čase tam boli aj S. aj Q. S.. Potom odišiel do mesta, vrátil sa medzi 15-15.30 hod. Keď bol v izbe, vletel tam Q. S. a začal mu vulgárne nadávať a zahnal sa na neho. V tom ako sa zahnal, on odskočil, chcel ujsť cez obývačku a keď prišiel ku kuchynským dverám, v tom hodil S. tyčku po ňom z obývačky a trafil do dverí, kde rozbil sklenú tabulu na dverách. Túto tyč vzal, aby ju po ňom nehodil alebo ho nezbil a aby mal o tom dôkaz. Ako išiel z kuchyne na malú chodbičku na schodište, hodil po ňom S. kladivo, ktoré sa odrazilo do dverí susedky H. G., vtedy otvorila dvere G. a začala sa pýtať, čo sa deje a uvidela ako Q. S. po ňom kričal so slovami, že už domov nepríde a že tam už bývať nebude. Kladivo zobral, toto sa odrazilo dole schodišťom a vybehol dole pred činžiak. Tam uvidel Y. B., bolo tam viac ľudí, ale vypýtal si od nej telefón, povedal jej, aby zavolala policajtom, že ho Q. S. napadol. B. podával predmety, ktoré držal a to rúčku z kladiva a kladivo, pričom tyč mu ostala v ruke, keď prišli policajti. Obžalovaný k rozporom výpovedi z prípravného konania, kedy vypovedal tak, že svedkyni B. podával nôž, železnú tyč a kladivo, pričom na hlavnom pojednávaní uviedol, že jej podal len rúčku z kladiva ozrejmoval, že bol šokovaný a že nie je pravda, že by jej podával aj nôž. Keď prišla polícia, pýtali sa ho, kto im telefonoval a tie predmety - tyč a kladivo mal v ruke, čo po ňom hodil S.. Čo sa týka kladiva, tak toto bolo po ňom hodené, podal ho svedkyni B., ktorá zareagovala tak, že mu povedala, že zavolá políciu a zobrala len rúčku z kladiva. V. povedali, aby išiel do bytu, kde býva, pričom aj S. tam býva. Keď vošli do bytu, Kováč začal nadávať pred policajtmi. Policajti mu povedali, že ich má počkať pred dverami a oni išli do vnútra bytu. Potom ho zobrali policajti na výsluch, kde toho dňa ho aj zaistili a zobrali ho do Prievidze, kde bol vzatý do väzby. Tvrdil, že si to na neho všetko vymysleli Kováčoví, ktorým sa nepáčilo, že sa zastal pri konflikte druhej sestry. Ďalej obžalovaný uviedol, že pri incidente s S. tam boli prítomní aj ďalší svedkovia - Q. S., jeho mama I. S. a sestra Q. S. stáli pri okne v kuchyni, ktoré bolo otvorené. Bola tam ďalej A. Z., ktorá vybehla von, ako ho napadol, videla, ako hodil po ňom S. tyč.

Z trestnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný najmä výpoveďou svedka - poškodeného Q. S., výpoveďami svedkov - I. S., Q. S., G. I., B. G., H. G., Y. B., A. Z., ako i ostatnými vykonanými listinnými dôkazmi.

Svedok a poškodený Q. S., k žalovanému skutku na hlavnom pojednávaní vypovedal tak, že bol doma s matkou a sestrou, vtedy obžalovaný prišiel a zazrel na neho. V žalovanú dobu odišiel obžalovaný do izby, ale čo sa dialo ďalej, to si už dobre nepamätal, nechcel obžalovanému robiť zle a chcel, aby len obžalovaného postrašili, aby sa prestal zle chovať. Ďalej poškodený uviedol, že v minulosti mal z konania obžalovaného strach, avšak teraz nemá z neho strach. Čo sa týka predmetov, ktorými ho mal obžalovaný napadnúť, tak poškodený uviedol, že si to už dobre nepamätá, že to bolo červenou kovovou tyčou, asi 50-60 cm dlhou a nožom. Obžalovaný sa mu aj vyhrážal so slovami, že ho zabije, mal z týchto slov strach. V byte sa v tom čase nachádzali aj jeho matka, sestra a kamarátka I.. K útoku došlo tak, že sedel na gauči a on sa po ňom zahnal, pritom ho netrafil, len ho obšuchol. Potom sa dostali do kuchyne a tam vytiahol na neho nôž, ale s ním mu neublížil, ale sa s ním zaháňal. Vtedy sa bál, že mu môže obžalovaný ublížiť. Preto išiel volať políciu a obžalovaný išiel von. Sestra mu podala telefón a on zavolal políciu. Potom obžalovaný ostal pred bytovkou, boli tam ľudia a vykrikoval na nich. Vtedy prišli policajti. Predtým im ešte obžalovaný rozbil okno a to kladivom bez rúčky. K tvrdeniam obžalovaného, že ho on mal ako prvý napadnúť a že predmety - kladivo a rúčku vzal obžalovaný až potom, ako ich on hodil po obžalovanom, poškodený uviedol, že tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde a že on obžalovaného nenapadol. Čo sa týka jeho vzťahu k obžalovanému, tak poškodený pripustil, že mali medzi sebou hádky, avšak nemali nepriateľský vzťah. Počas útoku sa bránil len tak, že sa oháňal rukami od seba, aj ho odtláčal, aby ho s tým neudieral. Bál sa o svoj život, že ho mohol obžalovaný zabiť. V prípravnom konaní do zápisnice o výsluchu poškodený uviedol, že v žalovanú dobu sedel so svojou matkou a sestrou v obývačke a vtedy sa vrátil obžalovaný domov, ktorý išiel do svojej izby a keď vyšiel von, tak držal v ruke kovovú červenú tyč. Tyčou sa na neho zaháňal a vyhrážal sa mu. On sa uhýbal, raz ho trafil a ustupoval smerom do kuchyne, pričom obžalovaný sa mu vyhrážal so slovami, že ho zabije. V kuchyni vytiahol obžalovaný na neho nôž, ktorý bol pri chladničke a týmto sa na neho zaháňal so slovami, že

ho zabije. Toto správanie obžalovaného u neho v danej chvíli vzbudilo dôvodnú obavu o jeho život a zdravie. Potom volal políciu, obžalovaný stál vonku a odtiaľ vykrikoval a vyhadzoval kladivo smerom k ich oknám, ktoré aj týmto kladivom rozbil. Z okna potom zbadal, že obžalovaný podal nôž nejakej žene, ktorú nepoznal. Čo sa týka náhrady škody, tak poškodený náhradu škody od obžalovaného nežiadal.

Z výpovede svedkyne B. G. súd zistil, že v žalovanú dobu, keď došlo k incidentu bola v obci Práznovce s priateľom X. Q. u jeho mamy a až keď sa vrátili domov, sa dozvedeli, čo sa stalo. K tvrdeniam obžalovaného, že mala byť v tom čase doma a že poškodený S. hodil do ich dverí kladivo, na čo otvorila dvere jej matka a pýtala sa, čo sa stalo a že tam mala byť prítomná aj ona a X. Q., svedkyňa uviedla, že tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, nakoľko bola v tom čase v Práznovciach.

Svedkyňa H. G., ku skutku vypovedala tak, že v tom čase keď sa mal odohrať súdený skutok, tak vtedy nebola doma, bola v supermarkete v Tescu so svojim mužom. K výpovedi obžalovaného svedkyňa uviedla, že o skutku sa dozvedela až neskôr, nakoľko v tom čase doma nebola. Ďalej uviedla, že vchodové dvere poškodené nemala. Svedkyňa uviedla, že jej dcéra bola v žalovanú dobu v Prázdnovciach, ale nevedela sa vyjadriť k tomu, či bola prítomná pri skutku.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že svedkyňa síce popiera čo sa stalo, ale že svedkyňa všetko videla.

Svedkyňa Y. B., ku skutku vypovedala, tak, že bola vonku, vybehol von obžalovaný a uviedol jej, že ho S. napadol v jeho byte, nech volá políciu. Obžalovaný plakal, bol v šoku, podával jej kladivo bez rúčky a tyč červenej farby, aby to zobrala, že ho tým napadol, pritom počula, ako mu S. vulgárne nadával a vyhrážal sa mu. Nôž nevidela u obžalovaného žiaden. Tieto veci nezobrala, nakoľko prišli policajti a zobrali obžalovaného aj tie veci. Ďalej svedkyňa uviedla, že obžalovaný je jej strýko a má s ním dobrý vzťah.

Svedkyňa A. Z., uviedla, že o skutku nič nevie a že nie je pravda, že by mala byť v inkriminovanú dobu prítomná v byte.

Svedkyňa I. S. v prípravnom konaní vypovedala tak, že v žalovanú dobu sedela so synom Q. S. a dcérou Q. v obývačke. Vtedy prišiel do bytu obžalovaný, išiel do svojej izby, potom sa vrátil a držal v ruke červenú kovovú tyč. Obžalovaný išiel za jej synom a ako sa k nemu blížil, tak kričal, že ho zabije. Syn zareagoval tak, že sa začal brániť. Potom prešli do kuchyne, počula, ako po sebe kričali, obžalovaný jej synovi vulgárne nadával. Keď prišla do kuchyne aj ona, zbadala, že mal obžalovaný v ruke aj nôž aj palicu. Nožom sa zaháňal na jej syna a kričal, že ho zabije. Potom syn zavolal políciu a obžalovaný vybehol von. Z pred bytovky začal obžalovaný vyhadzovať smerom k ich oknám kladivo, ktoré aj týmto rozbil. V minulosti dochádzalo medzi nimi k slovným konfliktom, avšak takéto správanie u neho videla po prvý raz. Pripustila, že celý incident sa odohral po prechádzajúcej hádke, ktorá bola v doobedňajších hodinách.

Svedkyňa Q. S. v prípravnom konaní ku skutku zhodne uviedla, že obžalovaný napadol v byte jej brata Q., v ruke držal nejakú červenú palicu a touto sa zaháňal na brata a vulgárne mu pritom nadával. Brat Q. pred obžalovaným ustupoval do kuchyne, obžalovaný ho nasledoval, zaháňal sa palicou a trafil aj do dverí, na ktorých rozbil sklo. V kuchyni počula, že sa obžalovaný vyhrážal bratovi, že ho zabije a potom zbadala, že obžalovaný držal v ruke nôž. Potom volali políciu, obžalovaný odišiel von a odtiaľ ho počula, ako na nich vykrikoval. Z okna videla, že obžalovaný držal v ruke kladivo bez rúčky, avšak nevidela, že by toto vyhadzoval, pretože zametala doma sklo. K povahe obžalovaného svedkyňa uviedla, že bol samotársky typ, býval v izbe sám, avšak nevedela uviesť, či dochádzalo medzi nimi k nejakým konfliktom.

Z výpovede svedkyne G. I. z prípravného konania vyplýva, že v žalovaný deň ju pozval poškodený Q. S. na kávu k nim domov. Ako prichádzala do bytu, začula krik a keď vošla do bytu, tak videla, že obžalovaný držal v ruke palicu a chcel poškodeného ňou udrieť. Poškodený pred obžalovaným ustupoval smerom do kuchyne, obžalovaný sa na neho stále zaháňal. V kuchyni zbadala, že obžalovaný držal v ruke nôž,

ktorý vytiahol spoza chladničky. Q. volal políciu a obžalovaný následne ušiel. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k vyhrážkam zo strany obžalovaného. Vonku obžalovaný ďalej kričal, v ruke držal kladivo bez rúčky a toto hodil smerom k oknám bytu. Svedkyňa bola toho názoru, že v tom čase, keď došlo k tomuto incidentu, tak obžalovaný bol schopný poškodenému ublížiť.

Z výpovede svedkyne U. Y. z prípravného konania súd zistil, že v žalovanú dobu bola doma, počula krik, ktorý vychádzal z bytu, kde bývali poškodený a obžalovaný. Keď išla k nim do bytu, tak práve polícia išla dole s obžalovaným a poškodeným.

Svedok X. Q. ku skutku uviedol v prípravnom konaní, že v žalovaný deň nebol doma, bol v Nitre, preto sa ku skutku nevedel vyjadriť. O skutku sa dozvedel až po troch dňoch.

Z potvrdenia o zaistení veci vyplýva, že obžalovaný v prípravnom konaní odovzdal kovové kladivo bez rúčky o dĺžke 12 cm, kovovú tyč červenej farby o dĺžke 61 cm.

Z úradného záznamu spísaného hliadkou OO PZ Bánovce nad Bebravou vyplýva, že hliadka bola vyslaná za účelom preverenia oznámenia ohľadne vyhrážok. Po príchode na miesto činu, z bytového domu na ul. K K. XXX, bol počuť krik, v okne bytu na druhom poschodí sa nachádzalo viacero ľudí, ktorí kričali, aby zobrali osobu stojacu vonku. Jednalo sa o osobu obžalovaného a tento držal v ruke kovovú tyč červenej farby a kovové kladivo bez rúčky. V byte im poškodený Q. S. oznámil, že bol napadnutý obžalovaným kovovou tyčou a že pri útoku mal obžalovaný aj nôž, ktorým ho ohrozoval. Následne boli tieto veci zaistené obžalovanému a obžalovaný bol predvedený na OO PZ za účelom podania vysvetlenia.

V spise sú ďalej zdokladované správy o povesti obžalovaného. V mieste bydliska nebol bližšie hodnotený, neboli na neho podané žiadne sťažnosti, priestupkovo prejednávaný pred správnym orgánom doposiaľ nebol. Doposiaľ bol päťkrát súdne trestaný. Naposledy bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce and Bebravou zo dňa 26.03.2009, sp.zn.2T/10/2009 pre prečin vydierania podľa § 189 ods.1 Tr. zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, so skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov a 6 mesiacov, t.j. do 30.10.2012.

Na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaný R. V. spáchal žalovaný skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a teda svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zákona. Zo žalovaného skutku je obžalovaný usvedčovaný najmä výpoveďou svedka - poškodeného Q. S., svedkov I. S., Q. S. a G. I., pričom súd nemal dôvod o pravdivosti a objektívnosti týchto výpovedí pochybovať a títo boli priamo prítomní pri incidente a svojimi výpoveďami potvrdili, že obžalovaný ako prvý po príchode domov zaútočil na poškodeného Q. S., pričom v ruke držal kovovú tyč a touto sa zaháňal na poškodeného, raz ho pritom tyčou trafil a následne v kuchyni bytu zobral spoza chladničky nôž a týmto sa zahnal na poškodeného. Počas tohto incidentu sa pritom obžalovaný poškodenému vyhrážal so slovami, že ho zabije, vulgárne mu nadával, čo u poškodeného vzbudilo dôvodnú obavu o jeho zdravie a život. Keď zavolal poškodený políciu, tak obžalovaný vybehol von, kde hodil do okna kladivo bez rúčky a aj vonku pokračoval v nadávkach až do príchodu polície. V žalovanú dobu ako uviedol poškodený sa bál, mal z konania obžalovaného strach, že obžalovaný môže svoje hrozby splniť. Výpoveď poškodeného ohľadne incidentu v uvedenom byte, teda podporne potvrdzuje aj výpoveď svedkyne G. I. z prípravného konania, ktorá potvrdila, že počula krik a keď vošla do bytu, tak videla, že obžalovaný držal v ruke palicu, ktorou chcel poškodeného udrieť. V kuchyni videla, že obžalovaný držal v ruke nôž, ktorý vytiahol spoza chladničky. Z výpovede svedkyne súd ďalej zistil, že v čase, keď došlo k incidentu, tak z konania obžalovaného nadobudla pocit, že obžalovaný bol schopný poškodenému ublížiť. Rovnako nepriamo výpoveď svedkyne U. Y. z prípravného konania potvrdzuje, že počula krik, ktorý vychádzal z bytu, kde bývali poškodený a obžalovaný. Na proti tomu súd považoval výpovede obžalovaného, ktoré i počas konania menil za účelové so snahou vyhnúť sa trestnému stíhaniu a hroziacemu trestu. Teda obrane obžalovaného neuveril a vyhodnotil ju za nevierohodnú a nepresvedčivú, keď v konaní pred súdom tvrdil, že poškodený S. na neho ako prvý zaútočil, že mu

nadával a zaháňal sa na neho. Svedkovia, ktorých uviedol obžalovaný a ktorí mali potvrdiť jeho tvrdenia ohľadne toho, že on mal byť napadnutý poškodeným S., konkrétne H. a B. G. a X. Q., nepotvrdili výpoveď obžalovaného, nakoľko títo svedkovia zhodne uviedli, že v žalovanú dobu doma ani neboli, o skutku sa dozvedeli až následne po jeho uskutočnení. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne Y. B., tak súd jej výpoveď vyhodnotil za nevierohodnú, v snahe pomôcť obžalovanému, ktorý je jej strýkom a s ktorým má vytvorený dobrý vzťah. Rovnako listinné dôkazy - potvrdenia o zaistení veci s fotodokumentáciou, samotné doličné predmety a úradný záznam spísaný hliadkou OO PZ potvrdzujú, že k incidentu došlo a že u obžalovaného boli zaistené veci - kladivo bez rúčky a kovová tyč, ktorými sa dopustil skutku.

Preto súd uznal obžalovaného R. V. vinným zo spáchania žalovaného skutku, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 a ods. 2 písm. a) s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a z hľadiska príčetnosti. Uvedené slovné vyhrážky uskutočnené pri incidente, ktorému došlo v byte, ktorý obýval obžalovaný s poškodeným, voči osobe poškodeného Q. S. vzbudili u neho dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, čím obžalovaný naplnil objektívnu stránku žalovaného skutku, nakoľko išlo o úmyselné zavinenie, keďže obžalovaný sa vulgárnymi slovami vyhrážal poškodenému so slovami, že ho zabije. Skutku sa súčasne dopustil závažnejším spôsobom konania a to so kovovou tyčou a nožom, ktoré pri útoku na poškodeného držal v ruke a nimi sa aj na poškodeného zaháňal, čo súd v zmysle § 122 ods.3 považuje za zbraň. Protiprávnym konaním obžalovaného súčasne došlo aj k porušeniu ochrany poškodeného pred závažnými vyhrážkami.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu súd prihliadal na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie a pohnútku páchateľa, na jednu priťažujúcu a absenciu poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Ako priťažujúcu okolnosť u obžalovaného súd posúdil tú skutočnosť, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený; (§ 37 písm. m) Tr. zákona). Súd preto skonštatoval, že pre splnenie účelu trestu je nutné obžalovanému uložiť primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody s poukazom na prevahu pomeru priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods.4 Tr. zákona ako i na skutočnosť, že obžalovaný spáchal trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za iný jeho trestný čin. Preto mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby v trvaní 18 mesiacov (Tr. zákon ustanovuje trestnú sadzbu pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.2 v trvaní od 6 mesiacov až 3 rokov s použitím § 38 ods. 4 Tr. zákona je upravená trestná sadza 16 mesiacov až 3 rokov). Pre výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním uvedeného skutku vo výkone trestu odňatia slobody. Za týchto okolností má súd za to, že takto uložený trest odňatia slobody je na dosiahnutie účelu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie dostačujúci.

Súd súčasne obžalovanému podľa § 60 ods.1 písm. a) Tr. zákona uložil trest prepadnutia veci a to 1 ks kovového kladiva bez rúčky o celkovej dĺžke 12 cm a 1 ks kovovej tyče červenej farby o celkovej dĺžke 61 cm s plastovou rúčkou bielej farby.

Súd o náhrade škody poškodeného Q. S. nerozhodoval, nakoľko poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že si náhradu škody proti obžalovanému neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. (podľa ).