Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-72-2023.pdf
PDF · 94.79 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/72/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcov: 1. ViOn- REALITY, s.r.o., so sídlom Továrenská 64, Zlaté Moravce, IČO: 46 725 784, 2. BOFFOS, s.r.o., so sídlom M. M. Hodžu 4335, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 932 023, obaja zastúpení: Mgr. Pavel Šepták, advokát, so sídlom Župná 13, Zlaté Moravce, IČO: 37 324 101, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaného proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Levice č. k. 7C/47/2021-284 zo dňa 29.06.2023, týkajúceho sa nároku na náhradu trov konania, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku, týkajúcom sa nároku na náhradu trov konania, m e n í tak, že žalovanému priznáva proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie zastavil a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa žalobou podanou na Okresnom súde Levice dňa 01.12.2021 domáhali, aby súd začal konanie o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez parcelu registra "C" č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.450 m2, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D., obec D. B. E., F. G.. Následne, podaním, doručeným súdu dňa 09.06.2023, vzali žalobcovia žalobu v celom rozsahu späť po výzve súdu, nakoľko v danom konaní došlo k zmene rozhodujúcich skutočností a v súčasnosti už mali žalobcovia prístup k svojim nehnuteľnostiam aj cez verejnú komunikáciu, z čoho vyplývalo, že už nebola splnená základná podmienka na zriadenie vecného bremena, ktorou je to, že jedinou prístupovou cestou k nehnuteľnostiam žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade by bola cez pozemok vo vlastníctve žalovaného. Žalobcovia súčasne navrhli, aby súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Podaním, doručeným súdu dňa 20.06.2023, žalovaný súhlasil so späťvzatím
žaloby zo strany žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade a navrhol, aby súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu prizná žalovanému vzhľadom na to, že žalobcovia vzali žalobu späť, čím zavinili zastavenie konania.
3. Zastavenie konania súd prvej inštancie právne odôvodnil § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP a konštatoval, že reagoval na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý vzal žalobu v celom rozsahu späť, a konanie zastavil.
4. Výrok, týkajúci sa nároku na náhradu trov konania, následne súd prvej inštancie odôvodnil § 256 ods. 1, 2, § 257, § 262 ods. 1, 2 CSP a dodal, že za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení konania. Žalobcovia vzali žalobu v celom rozsahu späť po výzve súdu, nakoľko v danom konaní došlo k zmene rozhodujúcich skutočností. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo potrebné zistiť, kto zavinil jeho zastavenie, nakoľko vznik konania spôsobí vždy žalobca podaním žaloby. Súd prvej inštancie mal za to, že v čase podania žaloby nebol prístup k dotknutým nehnuteľnostiam žalobcov z verejnej komunikácie, nakoľko na vjazde do ulice H. I. a vjazde do obce D. B. E., časť D., bola osadená zvislá dopravná značka č. J. "prejazd zakázaný". Obec D. B. E. podaním zo dňa 19.05.2023 oznámila súdu, že predmetná zvislá dopravná značka č. J. "prejazd zakázaný" v súčasnosti nie je osadená, nakoľko bola v minulosti odstránená z dôvodu skončenia platnosti, pričom v zmysle neskoršieho upresnenia Obcou D. B. E., značka bola odstránená v mesiaci august 2022. Preto mal súd prvej inštancie za preukázané, že v čase podania žaloby existovali dôvody na podanie žaloby vo veci samej, nakoľko sa strany sporu nevedeli medzi sebou dohodnúť a k odstráneniu zvislej dopravnej značky č. J. "prejazd zakázaný" došlo až v priebehu konania, čím došlo k zásadnej zmene skutkových okolností, ktoré nemohla žiadna zo strán sporu predpokladať a ani ovplyvniť. Súd prvej inštancie bol s ohľadom na uvedené toho názoru, že zastavenie konania procesne nezavinila žiadna zo strán sporu, a preto o trovách konania súd rozhodol v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti výroku II., týkajúcom sa nároku na náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, nakoľko bol toho názoru, že nárok na náhradu trov konania patrí žalovanému v plnom rozsahu. Vychádzal z toho, že žalobcovia zobrali žalobu späť, a preto zásadne platí, že zavinili zastavenie konania, a preto sú povinní nahradiť žalovanému trovy konania. Zdôraznil, že on ako žalovaný nezavinil ani podanie žaloby a ani jej späťvzatie. Tvrdil, že konanie o obmedzenie vlastníckeho práva vo forme vecného bremena bolo od začiatku bezdôvodné a nadbytočné, nakoľko žalobcovia sa mali domáhať svojho práva voči Obci D. B. E., ktorá spôsobila svojím konaním uvedenú situáciu, avšak žalobcovia nepodnikli žiadne právne kroky voči Obci D. B. E., aj keď im v tom nič nebránilo. V spore predložil dôkazy – Upozornenie prokurátora Okresnej prokuratúry v Leviciach z 31.03.2022, ohľadne uloženia dopravného značenia – prejazd zakázaný, zákaz vjazdu nákladných automobilov po ulici H. I. v obci D. B. E., kde prokurátor skonštatoval, že je uložená v rozpore s právnymi predpismi, v rozpore so zákonom a to na podnet žalovaného. Prístup žalobcov k svojim nehnuteľnostiam bolo možné zabezpečiť aj inak, ak by žalobcovia vyvinuli konanie voči Obci D. B. E. cez verejnú komunikáciu, nie voči žalovanému obmedzením jeho vlastníckeho práva, avšak pohodlnejšie a hospodárnejšie im bolo zabezpečiť si prístup obmedzením žalovaného, čo nebolo relevantné pre zriadenie vecného bremena. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že žiadna zo strán nemohla predpokladať a ani ovplyvniť skutočnosť, že k odstráneniu zvislej dopravnej značky č. J. „prejazd zakázaný“ došlo až v priebehu konania. Vzhľadom na vyjadrenia a dôkazy predložené v spore od roku 2021 mali žalobcovia predpokladať, že dôjde k zmene značenia, resp. vyvinúť aktívne konanie voči Obci D. B. E. a aj ovplyvniť, tak ako napr. žalovaný, keď podal podnet na prešetrenie osadenia dopravného značenia. Žalovaný využil svoje ústavné práva a v spore sa nechal zastúpiť advokátskou kanceláriou, pričom on sám žalobu nepodal, len sa voči nej bránil, a mal za to, že sa bránil úspešne, aktívne predkladal dôkazy a vyjadrenia, ktorými poprel skutkové tvrdenia žalobcov, súhlasil so späťvzatím žaloby, aby nedošlo k navyšovaniu trov konania, a preto za jediné spravodlivé rozhodnutie považoval priznanie žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zdôraznil, že najmenej od 8/2022 je žaloba na súde vedená bezdôvodne, bola vzatá späť až na základe konania zo strany súdu a vyjadrenia žalovaného, preto navrhol, aby súd zmenil výrok II. napadnutého uznesenia tak, že žalovanému voči žalobcom prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. Taktiež žiadal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
6. Odvolanie žalovaného bolo zaslané žalobcom v 1. a 2. rade, prostredníctvo ich právneho zástupcu, pričom písomné vyjadrenie podané nebolo.
7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté v napadnutej časti, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti (§ 363 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania, je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie tak, že žalovanému priznáva proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalovaného a odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, dôvodiac tým, že zastavenie konania procesne nezavinila žiadna zo strán, a preto o trovách konania súd rozhodol v zmysle § 257 CSP.
9. Odvolací súd mal v prvom rade za preukázané, že žalobcovia sa žalobou, podanou na Okresnom súde Levice dňa 01.12.2021, domáhali, aby súd určil, že na pozemku parcely CKN č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, na ktorom je postavená panelová cesta, ktorý je zapísaný na LV č. XXX pre katastrálne územie D., a ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný, sa odplatne zriaďuje vecné bremeno in rem spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovými vozidlami na pozemky, bližšie špecifikované v žalobe, vo vlastníctve žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade. Výšku jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena žiadali určiť po 139,05 eura pre každého zo žalobcov a priznať im náhradu trov konania vo výške 100%. Dôvodili tým, že ide o jedinú možnú príjazdovú cestu k nehnuteľnostiam, čo potvrdilo potvrdenie obce D. B. E. zo dňa 06.08.2021. Okrem toho poukázali aj na rokovania medzi stranami sporu. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na iné prístupové cesty, pričom namietal, že z vyjadrení obce D. B. E. a polície v spore vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 15C/41/2021 síce vyplýva, že ulicou H. I. je zakázaný prejazd, ale nebolo uvedené na základe akého správneho aktu došlo k umiestneniu tohto zákazu a kedy k tomu došlo. Mal za to, že uvedený zákaz prejazdu nie je zákonný a týmto konaním Obec D. B. E. odsunula prejazd k štrkovisku cez súkromné vlastníctvo žalovaného bez právneho dôvodu. Následne poukazoval na to, z akého dôvodu nie je panelová cesta vyhovujúca a vhodná na prepravu a tiež vytkol hmotnoprávne náležitosti žalovaného nároku. Následne bolo podané ďalšie písomné vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného a tiež písomné vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcov. Súčasťou písomného vyjadrenia žalovaného bol aj podnet vo veciach miestnych komunikácii – upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu Okresnou prokuratúrou Levice zo dňa 31.03.2022, adresovaného žalovanému a tiež upozornenie prokurátora podľa § 28 odsek 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov zo dňa 31.03.2022, adresované obci D. B. E.. Po nariadení termínu pojednávania bola súdu doručená výzva – odpoveď zo strany obce D. B. E., z ktorej vyplývalo, že na vjazde do ul. H. I. a na vjazde do obce D. B. E., časť D. nie je v súčasnosti osadená zvislá dopravná značka č. J. „prejazd zakázaný“, nakoľko bola v minulosti odstránená z dôvodu skončenia platnosti. Následne súd prvej inštancie vyzval žalobcov na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby. Okrem toho obec Kalná B. E. doplnila svoje vyjadrenie tak, že dopravná značka bola odstránená v mesiaci august 2022. Uvedená dopravná značka bola umiestnená s platnosťou podľa vyhlášky MV SR č. 9/2009 Z.z. v znení účinnom do 31.03.2020 a v súlade s prechodnými ustanoveniami § 30 ods. 5 aktuálne platnej vyhlášky MV SR č. 30/2020 Z.z. o dopravnom značení. Podaním, doručeným súdu dňa 09.06.2023, vzali žalobcovia žalobu v celom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť. Náhradu trov konania si voči žalovanému neuplatňovali a navrhli, aby súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania neprizná. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, avšak žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, majúc pritom za to, že žalobcovia zobrali žalobu späť, preto zásadne platí, že zavinili zastavenie konania. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, dôvodiac tým, že zastavenie konania procesne nezavinila žiadna zo strán sporu, preto rozhodol o trovách konania v zmysle § 257 CSP.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Náhrada trov konania je vo všeobecnosti ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada úspechu vo veci je upravená v § 255 CSP a úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je upravená v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov však nevylučuje, aby súčasne súd dospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, t.j. dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd za takýchto okolností potom napriek neúspechu vo veci, resp. procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.
12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania s poukazom na okolnosti prípadu, t.j. zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcami, aplikoval zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie tak, že mal za to, že zastavenie konania procesne nezavinila žiadna zo strán sporu, a preto rozhodol o trovách konania v zmysle § 257 CSP.
13. Podľa ustanovenia § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má nahradiť, teda moderovať možno aj trovy zastaveného konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo charakterom procesnej situácie. Ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
14. Dôvody uvádzané súdom prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali odklon od zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP) pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Niet sporu o tom, že žalobcovia sa domáhali zriadenia vecného bremena in rem spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok vo vlastníctve žalovaného, na ktorom je postavená panelová cesta, a to i napriek tomu, že existovala (už v čase podania žaloby) verejná komunikácia, ktorou bolo možné uskutočniť prechod a prejazd motorovými vozidlami. Jediným obmedzením bola osadená dopravná značka – prejazd zakázaný, ktorej snahu o odstránenie, resp. udelenie výnimky žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukazovali, ale priamo žiadali o obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného. Následne, keď bola dopravná značka odstránená (8/2022), na uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom žalobcovia nereflektovali, ale až na výzvu súdu o zjavnej nedôvodnosti žaloby vzali žalobu späť, čím je potrebné ustáliť, že žalobcovia zavinili zastavenie konania, v dôsledku čoho majú aj zodpovednosť za trovy zastaveného konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Nie je možné pričítať zodpovednosť za trovy zastaveného konania žalovanému, nakoľko žalovaný žalobu nepodal, iba sa voči nej bránil a vo svojom vyjadrení poukazoval na iné príjazdové komunikácie, ako aj vytýkal absenciu aktivity ohľadom sprejazdnenia verejnej komunikácie. Nakoniec sám žalovaný vyvinul aktivitu, aby bolo prešetrené osadenie dopravného značenia a toto dopravné značenie bolo aj odstránené (aj keď nie v dôsledku aktivity žalovaného, ale zmenou značenia podľa vyjadrenia obce D. B. E.). Odstránenie dopravného značenia podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné pričítať v žiadnom prípade na zodpovednosť žalovaného za zastavenie konania, pretože jednoznačne žalovaný neplnil to, čo bolo predmetom žaloby, čím by zavinil zastavenie konania. Čo sa týkalo konštatovania, že žaloba bola pôvodne podaná dôvodne, uvedené je potrebné považovať za predčasné konštatovanie, pretože pri zodpovednosti za zavinenie sa nevychádza z úspechu, resp. neúspechu žaloby, ale zo zodpovednosti za zastavenie konania,
pričom úspech, resp. neúspech žaloby by bol predmetom až vecného preskúmania. Konštatovanie súdu prvej inštancie je preto potrebné vnímať ako prejudikovanie veci samej. K aplikácii ustanovenia § 257 CSP odvolací súd dodáva, že predmetné ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Pokiaľ v prejednávanej veci žalovaný od začiatku žiadal žalobu zamietnuť, vzniesol námietku nepreukázania hmotnoprávnych podmienok na úspešnosť žaloby, ako aj poukázal na iné prístupové cesty, ktoré sa v konečnom dôsledku ukázali ako reálne, a na svoju obranu v spore vynaložil náklady, nemožno ho sankcionovať tým, že mu napokon tieto trovy nebudú vôbec priznané, resp. čiastočne nebudú priznané. Práve takéto rozhodnutie o trovách konania by bolo vo vzťahu k žalovanému nespravodlivé. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým“, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú nielen včas, ale aj riadne s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/38/2011).
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd námietky žalovaného voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti nároku na náhradu trov konania vyhodnotil za dôvodné a mal za to, že súd prvej inštancie nerozhodol správne. Bol toho názoru, že žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania, a preto žalovanému patrí nárok na plnú náhradu trov konania podľa zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie, keďže na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd v danej veci nevzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa s poukazom na aplikáciu § 257 CSP.
16. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku, týkajúcom sa nároku na náhradu trov konania, zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči neúspešným žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§262 ods. 2 CSP).
18. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).