Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-23-2023.pdf
PDF · 94.04 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/23/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci účastníkov konania, navrhovateľa - manžela a otca maloletých detí: I. a manželky navrhovateľa a matky maloletých detí: K. o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom: D. a K. obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovo.va 7/A, 816 16 Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo I. a K. uzatvorené dňa XX.X.XXXX v G., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.
II. Úprava osobnej starostlivosti o maloleté deti D. a K. ich zastupovania a správy ich majetku v bežných veciach ako aj vyživovacej povinnosti rodičov voči ním sa spravuje rozsudkom Mestského súdu Bratislava II zo dňa 15.8.2023 sp.zn. B4-17P/6/2023-62.
III. Právo zastupovať maloleté deti spravovať ich majetok v iných ako v bežných veciach má otec maloletých detí.
IV. Styk rodičov s maloletými deťmi súd neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu 03.07.2023 manžel navrhol, aby súd rozviedol jeho manželstvo s manželkou. Návrh odôvodnil správaním manželky, do značnej miery ovplyvneným požívaním alkoholu. Uviedol, že s manželkou sa pozná od roku 2007, v roku 2008 sa im narodil syn D. a neskôr v roku 2012 dcéra K. (v tom čase ešte neboli manželmi). Dovtedy bol vzájomný vzťah harmonický, následne, od roku 2013 začala mať manželka problémy s alkoholom, vzájomný vzťah medzi sa začal zhoršovať. Manželstvo uzavreli až v roku 2018, kedy sa situácia v ich vzájomnom vzťahu zlepšila. Medzitým sa sťahovali (bývali v Bratislave u navrhovateľovej matky, neskôr v G., v G.). Manžel medzitým pracoval dva roky v L., manželka nemala trvalé zamestnanie, problémy s alkoholom podľa manžela pretrvávali, peniaze, ktoré jej zasielal, minula na úhradu svojich potrieb, na úkor potrieb maloletých detí. Aktuálne manžel pracuje znovu v L.. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, túto ponechal na rozhodnutí súdu.
2. Manželka sa k návrhu na rozvod manželstva nevyjadrila, návrh jej bol doručený 10.08.2023, nezúčastnila sa ani pojednávania vo veci, predvolanie jej bolo doručené 13.10.2023, neúčasť na pojednávaní neospravedlnila.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkyne S. listinami zo súdneho spisu a oboznámením sa so spisom sp.zn. B4-17P/6/2023.
4. Z výsluchu manžela súd zistil, že s manželkou nežijú asi jeden a pol roka, nemá presnú vedomosť o pobyte manželky, podľa jeho vedomostí sa nachádza niekde vo X., kde by mala byť od októbra 2023, kde si mala nájsť aj prácu. Kontaktoval ju kvôli stanovenému termínu pojednávania, uviedla mu, že sa nezúčastní z dôvodu epileptických záchvatov. Manžel v relevanciu týchto dôvodov neveril, domnieval sa, že skutočným dôvodom je pretrvávajúce užívanie alkoholu spojené s užívaním liekov. Má vedomosť, že manželka bývala nejaký čas u svojej matky vo D., ktorá podľa neho taktiež užíva alkohol vo zvýšenej miere, následne medzi manželkou a jej matkou dochádza ku konfliktom. Manželovi sa jeho matka (stará matka detí) vyjadrila, že matka občas deťom telefonuje, býva údajne v podnapitom stave, s deťmi sa rozpráva nevhodne. Manželke v styku s deťmi nechce brániť, manželka je podľa neho vo vzájomnej komunikácii nekonštruktívna. Samotný manžel navrhoval, aby maloleté deti ostali aj po rozvode manželstva v náhradnej osobnej starostlivosti jeho matky, zároveň vyživovaciu povinnosť navrhol upraviť rovnako, ako súd rozhodol v rozhodnutí pri zverení do náhradnej osobnej starostlivosti. Manžel stále pracuje v L., jeho príjem sa pohybuje vo výške okolo 2.000 eur. Uvádzal, že v lete 2023, keď boli deti u matky na prázdninách, mu telefonoval syn, ktorý mu uviedol, že matka aj s jej matkou sú opité, že tam nechce byť, následne mu ich priviezol matkin otec, ktorý ich od matky vyzdvihol.
5. Z výsluchu svedkyne S., starej matky detí, do ktorej náhradnej osobnej starostlivosti boli deti zverené, súd zistil, že stará matka sa o deti stará, riadne navštevujú školskú dochádzku. Samuel je v ôsmom ročníku základnej školy, K. je štvrtáčka. Stará matka komunikuje so školou a učiteľmi detí (vrátane účasti na školských združeniach). Pripravuje deti do školy, vrátane prípravy desiaty. S matkou maloletých detí nie je stará matka v kontakte, sama si ju v telefóne zablokovala, po tom, čo sa k nej správala nevhodne. Po pojednávaní, na ktorom bolo rozhodnuté o zverení detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti, jej mala matka maloletých detí vulgárne vynadať. Matka voláva synovi, niekedy si vypýta aj dcéru, maloletý D. si dáva telefón na hlasitý odposluch, svedkyňa tak počuje, že matka je niekedy pod vplyvom alkoholu. Osobne matka deti nenavštívila, odkedy niekedy koncom augusta odišla z miesta dovtedajšieho bydliska (K..), kde býva aj svedkyňa s maloletými deťmi. Svedkyňa súhlasila s tým, aby deti aj po rozvode manželstva zostali v jej osobnej starostlivosti.
6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 08.02.2023 súd zistil, že úrad realizoval šetrenie domácnosti starej matky dňa 03.02.2023, kde sa v tom čase deti nachádzali. Jedná sa o rodinný dom, v ktorom žije prastará matka a súrodenci pani starej matky, v ktorom je aj priestranná obývacia časť, v ktorej môžu bývať maloleté deti. Stará matka sa manželom obývajú maringotku na dvore. Deti majú svoju matku podľa správy radi, často k nej chodia, hoci K. menej, dôvodom malo byť, že samotná matka ju k sebe nechce púšťať. Matka maloletých detí v tom čase žila vo vzdialenosti asi 500 metrov, bývala vo vagóne, ktorý mala prenajatý od strýka. V čase šetrenia najprv neotvárala, otvorila až po asi piatich minútach, pôsobila rozospato a dezorientovane. V samotnom vagóne bol veľký neporiadok.
7. Súd neodkladným opatrením sp.zn. 17P/6/2023 - 20 zo dňa 10.02.2023uložil matke povinnosť odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti starej matky.
6. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 08.08.2023 (č. l. 46 v spise Mestského súdu Bratislava II vedenom pod sp.zn. B4-17P/6/2023, úrad zisťoval názor maloletých detí, s ktorými prišla ich stará matka na úrad 27.06.2023 a 07.08.2023. Deti samé sa vyjadrili, že v čase, keď bývali s matkou, táto na nich bola agresívna, často bola pod vplyvom alkoholu. Obe deti sa vyjadrili, že aktuálne bývanie so starou matkou je neporovnateľne lepšie, ako bývanie vo vagóne s matkou. Zo správy vyplynul zároveň pozitívny vzťah so starou matkou (matkou otca, v ktorej starostlivosti boli na základe vydaného neodkladného opatrenia), zároveň sa vyjadrili, že chcú byť v jej starostlivosti aj naďalej.
7. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II zo dňa 15.08.2023, sp.zn. B4-17P/6/2023-62 súd maloleté deti zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, otcovi súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou 150 eur mesačne (na každé z detí) a matke uložil povinnosť prispievať sumou zodpovedajúcou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne.
8. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
10. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
11. Podľa § 24 ods. 1 až 5 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
12. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
13. Podľa § 62 ods. 1 až 6 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
14. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Súd mal v konaní za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené do takej, miery, že rozvrat odôvodňuje rozhodnutie o rozvode manželstva (§ 23 ods. 1 zákona o rodine). Manželia spolu nežijú (viac ako rok a pol), nehospodária spolu a fakticky ani nerealizujú spolu starostlivosť maloleté deti. Matka si svoju závislosť na alkohole uvedomuje, už v rámci konania o návrhu na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti sama uvádzala, že napriek snahe túto závislosť riešiť liečením, sa napokon vrátila k nadmernému užívaniu alkoholu. Samotnému návrhu súd na rozvod manželstva tak súd vyhovel.
16. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, otec detí navrhoval, aby deti zostali v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Odôvodňoval to tým, že on pracuje v L., aby dokázal zabezpečiť dostatočný príjem pre potreby rodiny a aj na krytie potrieb maloletých detí, čo mu znemožňuje aktuálne sa osobne starať o deti. Matka sa vo vzťahu k úprave práv a povinností k maloletých detí nevyjadrila (podobne ako ani k samotnému návrhu na rozvod manželstva). K samotnej realizácii náhradnej osobnej starostlivosti sa matka vyjadrila v rámci konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II vedeného pod sp.zn. B4-17P/6/2023, kde na pojednávaní konanom 15.08.2023 uviedla, že so zverením detí do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky súhlasí. Súd tak s ohľadom na všetky okolnosti, pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností za najlepšie riešenie z pohľadu záujmu maloletých detí, nezveril deti do starostlivosti ani jedného z rodičov, ale považoval za vhodné pokračovanie realizácie náhradnej osobnej starostlivosti starou matkou. Styk rodičov s deťmi súd neupravoval, nakoľko žiaden z rodičov o osobitnú úpravu styku nežiadal (§ 25 ods. 2 zákona o rodine). Je síce pravdou, že zo strany matky absentovalo jednoznačné vyjadrenie, že žiada úpravu styku neupraviť, pravdou však je aj to, že absentovalo akékoľvek vyjadrenie matky (teda aj vyjadrenie, či vôbec má matka o konkrétnu úpravu styku záujem), preto súd neupravil styk ani s jedným s rodičov.
17. Pokiaľ ide o úpravu práva zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok, súd toto právo upravil otcovi, sledujúc výlučne praktické dôvody, spojené s potrebou rozhodovať o dôležitých otázkach maloletých detí (napr. výber školy, zdravotná starostlivosť a pod.) s ohľadom na aktuálnu situáciu, predovšetkým skutočnosť, že matka, a to aj podľa vlastných slov na pojednávaní vo veci vedenej pod sp.zn. B4-17P/6/2023 sa nedokáže úspešne vysporiadať s nadmerným užívaním alkoholu (podľa vlastných slov zrecidivovala po protialkoholickom liečení), s čím je priamo spojená aj skutočnosť, že otec nemá ani presnú vedomosť, kde sa matka detí aktuálne nachádza, nemá tak praktickú možnosť v prípade zabezpečenia jej súhlasu ju kontaktovať a tento získať. Za tejto situácie by tak ponechanie úpravy práva zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok obom rodičom mohlo potenciálne spôsobovať problémy pri zabezpečovaní dôležitých potrieb maloletých detí. Toto rozhodnutie v žiadnom prípade neobmedzuje matku v jej rodičovských právach a ani nezbavuje povinnosti otca matku o maloletých deťoch riadne informovať, vrátane potreby riešiť dôležité otázky, ktoré vo vzťahu k maloletým deťom nastanú. Je však úlohou matky, aby si upravila svoje osobné pomery, predovšetkým závislosť od alkoholu a sama si tak vytvorila podmienky adekvátne sa potenciálne v budúcnosti podieľať aj na zastupovaní maloletých detí a správe ich majetku.
18. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti otca, tú súd oproti úprave, ktorou boli maloleté deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti matky, nemenil. Oproti času, kedy súd zveril deti do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke, sa možnosti rodičov nijako nezmenili. Otec stále pracuje na tej istej pracovnej pozícii v Nemecku, kde aktuálne dosahuje príjem okolo 2000 eur mesačne, matka stále nikde nepracuje, za týchto okolností súd nevidel dôvod meniť úpravu výšky vyživovacej povinnosti rodičov. Aj pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, súd apeluje na matku, vo vzťahu k úprave jej osobných pomerov, nakoľko stanovené výživné je výživným v minimálnej výške a v žiadnom prípade zodpovedá oprávneným potrebám maloletých detí. Aktuálny stav tak takmer celú ťarchu pokrývania potrieb maloletých detí prenáša na otca, čo nie je s riadnym plnením povinností rodičov v súlade.
19. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratisalva II, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozvedený manžel môže do troch mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť orgánu poverenému viesť matriky, u ktorého je manželstvo zapísané, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.