Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-40-2010.pdf
PDF · 94.92 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/40/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci navrhovateľky: I. W., bytom G., F. XXX, proti odporcovi: C. W., bytom G., Y. XXXX/X, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľky z a m i e t a .
Trovy konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala dňa 24.02.2010 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala určiť príspevok na výživu rozvedenej manželky zo strany odporcu ako bývalého manžela vo výške 170,- EUR mesačne od 01.02.2010, ako aj zaviazať odporcu k náhrade trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sú od 07.12.2009 rozvedení, nežijú v spoločnej domácnosti, pričom odporca neprispieva ani na jej výživu, ani na platenie inkasa a nákladov na údržbu ich rodinného domu. Ona je od roku 2004 na čiastočnom invalidnom dôchodku, ktorý poberá v sume 204,- EUR, je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím a s prihliadnutím na svoj zdravotný stav pracuje len na 4-hodinový pracovný úväzok v spoločnosti Agrifop, a.s. Stakčín s mesačným príjmom cca 140,- EUR. Po rozvode manželstva s odporcom došlo u nej k poklesu životnej úrovne a častokrát je odkázaná na finančnú pomoc od dospelého syna. Na druhej strane odporca neuzavrel nové manželstvo, vyživovaciu povinnosť voči deťom nemá, a ako zamestnanec v spoločnosti Agrifop a.s. Stakčín má príjem 800,- EUR mesačne.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11.10.2010 tak, že zaviazal odporcu prispievať navrhovateľke na výživu sumou 70,- EUR mesačne a vo zvyšku návrh zamietol, pričom trovy konania účastníkom nepriznal. Odporca sa proti uvedenému rozsudku odvolal. Krajský súd v Prešove o jeho odvolaní rozhodol uznesením 7Co/175/2010 zo dňa 14.04.2011 tak, že napadnutý rozsudok zrušil vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené i vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Tunajší súd po vrátení veci odvolacím súdom viedol dokazovanie podľa usmernenia odvolacieho súdu, ktorý prvostupňovému súdu vytkol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa nedá zistiť, v čom vidieť neschopnosť žalobkyne samostatne sa živiť za situácie, keď jej príjem v roku 2009 presiahol sumu 330,- EUR mesačne. Keďže z odôvodnenia rozhodnutia sa to zistiť nedá, odvolací súd uložil súdu
prvého stupňa ujasniť si predmet sporu a svoje rozhodnutie následne odôvodniť tak, aby jeho štruktúra zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Súd opätovne vykonal vo veci výsluch účastníkov konania a dokazovanie listinami, pričom takto rekapituluje skutkový stav:
Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené dňa 07.12.2009 v konaní pred OS Humenné 10C/132/2009. Pre narušené vzťahy účastníkov sa odporca v máji 2009 odsťahoval z rodinného domu v Stakčíne, ktorý nadobudli za trvania manželstva a ktorý je predmetom vyporiadávania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Momentálne žije v prenajatom byte v Snine, odkiaľ dochádza denne do Stakčína za účelom zamestnania. V dome v súčasnosti býva navrhovateľka a jej plnoletý syn s rodinou. Odporca sa podieľa na nákladoch okolo domu a bývania v ňom tak, že každý štvrtý mesiac zaplatí výdavky na elektrinu, vodu, nákup propánbutánových fliaš.
Z písomného vyjadrenia navrhovateľky doručeného súdu 03.06.2011 vyplynulo, že na svojich doterajších tvrdeniach a argumentoch zotrváva. Navyše uviedla, že odporca neznáša výdavky spojené s terajším bývaním sám, ale so svojou družkou p. H.. Po svojom odchode z rodinného domu zobral väčšiu časť elektroniky a vecí nevyhnutných pre život, ktoré si ona musela dokúpiť, a to aj za cenu požičaných peňazí. Navrhla, aby súd zistil príjmy odporcu aj za rok 2010, a to s ohľadom na uplynutie času od podania návrhu na súd. Poukázala na to, že nedoplatky za elektrinu za rok 2010 platila sama, ale časť preplatku za vodu si ponechal napriek tomu, že jeho výška bola vyššia než odporcova platba za vodu v uvedenom roku. Uviedla výšku sumy ( 270,- EUR za jedno z troch nákladných áut ), ktorú musela zaplatiť za dovoz palivového dreva a s tým súvisiace vedľajšie náklady za benzín do píly a vyplatenie brigádnikov. Z 24 šekov, ktoré došli v priebehu roka, vyplatil odporca len štyri. K pevnej telefónnej linke uviedla, že ju potrebuje na prípadné zavolanie pomoci pri zdravotnom probléme, pretože je invalidná dôchodkyňa. Poukázala na to, že jej životná úroveň je podstatne nižšia ako odporcova.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 19.09.2011 uviedol, že pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela sa vyžaduje, aby navrhovateľ nebol schopný sám sa živiť, aby bolo v schopnostiach a možnostiach odporca plniť príspevok a aby existoval v danej veci súlad s dobrými mravmi s prihliadnutím na príčiny rozvratu manželstva. Poukázal na to, že navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 204,- EUR, kompenzačného príspevku na diétne stravovanie vo výške 17,19 EUR a mzdy od Agrifop a.s. Stakčín v rozpätí od 150,- do 200,- EUR mesačne. V prípade práceneschopnosti poberá nemocenské dávky. Žije v spoločnej domácnosti s dospelým synom a jeho rodinou, ktorý jej prispieva na náklady s bývaním sumou 100,- EUR mesačne. Jej mesačný príjem sa tak pohybuje okolo 500,- EUR. Rozvod jej dovtedy dosahovaný príjem nijako neovplyvnil. Príspevkom na výživu sa má zabezpečovať primeraná výživa odkázaného rozvedeného manžela, teda ide o užší rozsah ako pri slušnej výžive a širší rozsah ako u nutnej výživy. Primeraná výživa predstavuje uspokojovanie životných potreb, ako je bývanie, ošatenie, kultúrne potreby, a to s prihliadnutím na vek, zdravotný stav, spôsob života a pod. Podľa odporcu navrhovateľka na tento účel má dostatok finančných prostreidkov a majetku a jeho a jej životná úroveň je rovnaká. Poukázal na to, že predmetom tohto konania nie je prispievanie na úhradu nákladov rodinného domu, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve.
Na pojednávaní dňa 21.09.2011 navrhovateľka na otázku súdu jednoznačne uviedla, že v tomto konaní sa domáha určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky a nie nároku prispievania na náklady na vec v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov.
Odporca na uvedenom pojednávaní trval na zamietnutí návrhu navrhovateľky. Poukázal na to, že navrhovateľka v roku 2010 okrem mzdy a invalidného dôchodku poberala aj nemocenské dávky v celkovej sume 142,70 EUR - za mesiac február vo výške 57,- EUR, za marec 15,90 EUR, za júl v sume 41,20 EUR, v auguste poberala 15,90 EUR a v novembri 12,70 EUR. Okrem toho z úradu práce poberá každý mesiac príspevok vo výške 17,19 EUR. Predložil súdu doklad o tom, že navrhovateľke dňa 13.09.2010 poslal sumu 170,- EUR; podľa jeho vyjadrenia išlo o preplatok za vodu, z ktorého si časť ponechal, pretože platil za spotrebu vody, aj keď v dome nebýval.
Navrhovateľka dňa 12.10.2011 doručila súdu svoje vyjadrenie, v ktorom uviedla, že po preverení uznáva výšku nemocenských dávok vyplatených sociálnou poisťovňou. Napriek tomu trvá na podanom návrhu a požaduje od odporcu sumu 170,- EUR mesačne, pretože nie je schopná sama sa živiť, je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať na jej výživu uvedenou sumou a vyplácanie tohto príspevku je v súlade s dobrými mravmi, pretože odporca požiadal o rozvod manželstva pre vzťah s inou ženou, s ktorou v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti. Jej príjmy v mesiaci február 2010 predstavovali 420,88 EUR a je v nich zahrnutý kompenzačný príspevok na stravovanie vo výške 17,19 EUR, invalidný dôchodok v sume 204,- EUR, mzda od zamestnávateľa Agrifop a.s. vo výške 133,02 EUR a priemerný príspevok od syna 66,67 EUR. Výdavky v uvedenom mesiaci v celkovej výške 365,49 EUR mala z titulu mesačnej zálohovej platby za vodu vo výške 22,73 EUR, za elektrinu v sume 47,60 EUR, na lieky minula 130,- EUR, na pevnú telefónnu linku 8,91 EUR, na dopravu 10,- EUR, na palivové drevo ( 1/12 ) mala náklady v sume 66,25 EUR a na údržbu domu 80,- EUR. Na stravu a oblečenie jej tak zostalo 55,39 EUR. Podľa tvrdenia navrhovateľky odporcovi po vyplatení všetkých jeho nutných nákladov zostáva čiastka 335,275 EUR. Na nákladoch s bývaním sa delí s ďalšou osobou, po pracovnom preradení do Sniny sa znížili jeho náklady na cestovanie za prácou a po zošrotovaní osobného motorového vozidla Opel Corsa mu odpadla povinnosť platiť povinné zmluvné poistenie. Nijako neprispieva na údržbu domu, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Jeho príjem predstavuje priemerne sumu 525,- EUR mesačne, ale okrem toho poberá aj odmenu za inseminačný výkon u zamestnávateľa. Náklady odporcu by mali predstavovať sumu 73,065 EUR za prenájom bytu, 20,- EUR za osobnú poistku, na lieky minie 10,- EUR, na dopravu do práce 70,- EUR a na auto 16,60 EUR. Jeho mesačný zostatok je natoľko vysoký, že si po rozvode mohol dovoliť aj výstavbu chaty. K príčinám rozvodu uviedla, že nešlo o konflikty so synom, ale o vzťah s inou ženou, s ktorou už pred rozvodom zdieľal spoločnú domácnosť a ku ktorej sa po rozvode odsťahoval. Nie je preto v rozpore s dobrými mravmi, aby jej odporca po rozvode prispieval na výživu.
Na súdnom pojednávaní dňa 17.10.2011 súd oboznámil účastníkov s podaniami od posledného pojednávania; ďalšie návrhy na dokazovanie účastníci nemali. Súd dospel k záveru, že vo veci je možné po vykonanom dokazovaní rozhodnúť a právne ju takto uzatvára:
Podľa § 72 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine môže rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi
( § 72 ods. 2 zák. o rodine).
V zmysle § 72 ods. 3 cit. zákona príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 1 prvej vety zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Pri rozhodovaní o predmete sporu súd zohľadnil všetky zistené skutočnosti v rámci vykonaného dokazovania. V konaní súd zistil, že preukázaná sociálna situácia navrhovateľky neodôvodňuje jej odkázanosť na poberanie príspevku na výživu rozvedenej manželky, a rovnako tak celkové pomery na strane odporcu - osobné, majetkové a rodinné - neumožňujú, aby prispieval navrhovateľke ako bývalej manželke na jej výživu. V konaní súd považuje za preukázané, že sociálna situácia navrhovateľky z pohľadu jej príjmov nie je natoľko nepriaznivá, aby si mohla nárokovať na uvedený príspevok,
pretože aj zo svojich príjmov je schopná zabezpečiť si primeranú výživu. Za preukázaný považuje súd celkový príjem navrhovateľky za rok 2009 v čiastke cca 455,- EUR, a to zo zamestnania v sume 133,- EUR, z jej invalidného dôchodku vo výške 204,- EUR, sociálnu dávku na diétne stravovanie vo výške 17,19 EUR a sumu 100,- EUR ako príspevok na bývanie od syna s rodinou. Podobné príjmy boli na strane navrhovateľky aj v roku 2010 s tým, že v uvedenom roku obdržala od sociálnej poisťovne aj nemocenské dávky vo výške 142,70 EUR, ktoré navýšili jej priemerný mesačný príjem na sumu cca 467,- EUR. Podľa názoru súdu takýto príjem pre potreby jednej dospelej osoby je dostatočný na zabezpečenie primeranej výživy, a to aj s ohľadom na jej vek, zdravotný stav, spôsob života a pod. Zvýšené náklady z titulu zdravotných ťažkostí u navrhovateľky sú kompenzované príspevkom od úradu práce na tzv. diétne stravovanie. K výške výdavkov navrhovateľky súd poznamenáva, že suma 130,.- EUR, ktorú navrhovateľka deklaruje za spotrebu liekov, sa zdá byť nadhodnotená a rovnako tak sa zdá byť prehnaná aj suma 80,- EUR z titulu nákladov na údržbu domu. Obe čiastky v konaní neboli ani nijako preukázané, len tvrdené navrhovateľkou. Odporca pracuje v spoločnosti Agrifop a.s. Stakčín, kde dosahuje príjem približne na úrovni príjmu navrhovateľky. Aj keď by bolo preukázané, že jeho náklady na bývanie v prenajatom byte v Snine sú o polovicu nižšie z dôvodu, že v byte s ním býva ďalšia dospelá osoba, podobne je na tom, aj navrhovateľka, s ktorou býva v rodinnom dome dospelý syn so svojou rodinou. Ten by mal s ohľadom na počet členov v jeho rodine prispievať na bývanie vyššou sumou ako je suma 100,- EUR mesačne. Súd pri rozhodovaní o predmete konania prihliadol aj na skutočnosť, že navrhovateľka v tomto konaní výslovne požaduje od odporcu príspevok na výživu rozvedenej manželky, a nie úhradu nákladov za bývanie v dome, ktorý je ich spoločným vlastníctvom a v ktorom odporca od rozvodu ich manželstva nebýva. Napriek nezdieľaniu spoločnej domácnosti s navrhovateľkou odporca dokonca čiastočne prispieval na náklady v rodinnom dome, v ktorom fakticky nežil. Skutočnosť, že rodinný dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov, neznamená povinnosť odporcu podieľať sa na nákladoch spojených s bývaním, ani na prípadnej bežnej údržbe či drobných opravách. Vynaložené náklady nad rámec bežnej údržby i drobných opráv zohľadní súd v konaní o vyporiadanie BSM. V konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela súd dbá o to, aby oprávnená osoba mala dostatok prostriedkov na zabezpečenie primeranej výživy; v prejednávanaj veci sa po vykonanom dokazovaní javí, že životná úroveň oboch účastníkov ako bývalých manželov je približne rovnaká. Napokon súd poukazuje na to, že prípadný rozpor s dobrými mravmi pri rozhodovaní o príspevku na výživu navrhovateľke súd nemohol zistiť, pretože rozsudok o rozvode manželstva účastníkov neobsahoval odôvodnenie ( účastníci sa vzdali odvolania proti nemu ), aj keď z obsahu rozvodového spisu bolo zistené, že spolužitie účastníkov bolo poznačené nedorozumeniami aj počas trvania ich manželstva.
Na základe podrobne zistených pomerov na strane oboch účastníkov konania a po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, napriek úspechu odporcu v konaní, pretože tento si trovy neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Humenné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).