Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-165-2010.pdf
PDF · 93.25 KB
No categories available
22Cb/165/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Igorom Raganom, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Údernícka 5, Bratislava 851 01, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Údernícka 5, Bratislava 851 01, proti odporkyni N.. S. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. 46X/X, R. - P., toho času E. XXXX/XX, I. X, X. republika, o zaplatenie 547,49 EUR s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh zamieta.
II. Navrhovateľ je p o v i n n ý uhradiť odporkyni trovy konania vo výške 32,50 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa 23.12.2009 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu žalovanej sumy. Ďalej v podanom návrhu uviedol, že dňa 7.9.2005 uzatvorila odporkyňa so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 0035763469 zmluvu o pripojení pod číslom 9900454062, na základe ktorej sa Slovak Telekom., a.s. zaviazal zriadiť pre odporkyňu telefónnu prípojku, pripojiť koncové telekomunikačné zariadenia a poskytnúť alebo sprístupniť jej s tým súvisiace služby za podmienok stanovených zmluvou. Odporkyňa sa zaviazala platiť cenu za zriadenie a užívanie telefónnej prípojky a cenu za poskytované verejné telekomunikačné služby podľa platnej tarify ST. Odporkyňa neuhradila sumu vo výške 25,59 EUR (771,-Sk) vyúčtovanú faktúrou pod číslom XXXXXXXXXXXX so splatnosťou 18.12.2005, sumu vo výške 27,25 EUR (821,- Sk) vyúčtovanú faktúrou pod číslom XXXXXXXXXXXX so splatnosťou 18.1.2006, sumu vo výške 26,27 EUR (791,50 Sk) vyúčtovanú faktúrou pod číslom XXXXXXXXXXXX so splatnosťou 19.2.2006, sumu vo výške 25,59 EUR (771,- Sk) vyúčtovanú faktúrou pod číslom XXXXXXXXXXXX so splatnosťou 19.3.2006 a zmluvnú pokutu vo výške 434,48 EUR (13 089,-Sk) vyúčtovanú faktúrou pod číslom XXXXXXXXXXXX so splatnosťou 19.4.2006, čím porušila v zmluve dohodnuté podmienky. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.7.2007 uzatvorenej so Slovak Telekom a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom sa navrhovateľ stal nadobúdateľom pohľadávky voči odporkyni.
Okresný súd Michalovce vydal vo veci dňa 2.2.2010 platobný rozkaz pod sp.zn. XXRob/XXX/XXXX- XX, proti ktorému podala odporkyňa odpor s tým odôvodnením, že zmluvu o pripojení nepodpísala, tá dokonca neobsahuje ani číslo jej občianskeho preukazu. V lete 2005 bol byt na ul. Inžinierskej v Košiciach vydražený exekútorom a preto nemala dôvod požiadať o zapojenie pevnej linky.
Podaním zo dňa 27.9.2011, doručeným súdu dňa 6.10.2011 vzniesla odporkyňa námietku premlčania pohľadávky uplatnenej navrhovateľom z dôvodu uplynutia 3 ročnej premlčacej doby.
Súd konal v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 7.9.2005 právny predchodca navrhovateľa uzavrel zmluvu o pripojení pod číslom XXXXXXXXXX, kde je ako účastník uvedená odporkyňa.
V zmysle Všeobecných podmienok spoločnosti Slovak Telekom a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby v časti IX. Všeobecných podmienok, vzťahy medzi účastníkom a Slovak Telekom a.s., ktoré nie sú upravené v zákone o elektronických komunikáciách, v Zmluve o pripojení, v týchto Všeobecných podmienkach a Tarife Slovak Telekom., a.s., sa riadia Obchodným zákonníkom.
Právny predchodca navrhovateľa, Slovak Telekom a.s. vystavil odporkyni faktúry vo výške 25,59 EUR (771,-Sk) pod číslom XXXXXXXXXXXX so splatnosťou 18.12.2005, vo výške 27,25 EUR (821,- Sk) pod číslom XXXXXXXXXXXX so splatnosťou 18.1.2006, vo výške 26,27 EUR (791,50 Sk) pod číslom XXXXXXXXXXXX so splatnosťou 19.2.2006, vo výške 25,59 EUR (771,- Sk) pod číslom XXXXXXXXXXXX so splatnosťou XX.X.XXXX a vo výške 434,48 EUR (13 089,-Sk) pod číslom XXXXXXXXXXXX so splatnosťou 19.4.2006.
Dňa 4.7.2007 postupca Slovak Telekom., a.s. uzavrel s postupníkom EOS KSI Slovensko, s.r.o. písomnú zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom podľa časti A bod 1 je zrejmé, že postupca a postupník sa dohodli na postúpení nezaložených pohľadávok vzniknutých na základe zmlúv o pripojení uzatvorených medzi postupcom ako veriteľom a jeho klientmi ako dlžníkmi, ktorých platnosť skončila so všetkými právami s nimi spojenými.
Právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom, a.s. podaním zo dňa 28.10.2009 písomne oznámil odporkyni postúpenie pohľadávky.
Z prílohy k zmluve o postúpení vyplýva, že postúpenie sa týka aj žalovanej sumy a odporkyne.
Podľa § 43 ods 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektrických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 273 ods. 1 Obch. zák., časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými, alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 524 ods. 1. Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou postúpiť inému.
Podľa § 524 ods. 2. Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1. veta prvá Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je postupca povinný bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku splnením postupcovi.
Podľa § 387 ods. 1 Obch. zák., právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 388 ods. 1 Obch. zák., premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 397 ods. 1 Obch. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.
Premlčanie možno považovať za všeobecný občianskoprávny inštitút, ktorý sa uplatňuje pri všetkých subjektívnych občianskych právach okrem tých, ktoré sa buď nepremlčujú vôbec (§ 100 ods. 2 a 3), alebo ktoré sa prekludujú v prípadoch výslovne ustanovených v zákone, alebo ktoré zanikajú uplynutím doby, alebo pri ktorých po uplynutí určitého času dochádza k tzv. prepadnutiu práva bez výslovnej právnej úpravy pre neexistenciu právneho záujmu na odsúdení ako podmienky úspešnej žalovateľnosti.
Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli.
Podstata premlčania spočíva v priebehu dvoch štádií jeho uplynutia, ktoré treba od seba dôsledne odlišovať. Pre prvé štádium je charakteristické to, že uplynula zákonom ustanovená doba, teda premlčacia doba, a to bez toho, že by bol oprávnený subjekt svoje právo vykonal, hoci tak urobiť mal a mohol.
Konkrétnym právnym účinkom premlčania je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť námietku (dovolať sa) premlčania, a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde premlčaného práva alebo spôsobiť zánik nároku. Ak povinný subjekt toto oprávnenie využije a uplatní námietku premlčania pred príslušným súdom (napr. žalobou, vzájomnou žalobou, kompenzačnou námietkou a pod.), nastáva druhé štádium.
Námietku premlčania môže uplatniť povinný subjekt v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci.
Vznesenie námietky premlčania treba považovať za celkom bežné uplatnenie práva vyplývajúceho zo zákona. Je len v záujme právnej istoty, aby subjekty svoje práva uplatňovali riadne a včas. Preto uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi (porovnaj § 3 ods. 1), takže súd má
povinnosť na ňu vždy prihliadať. Podľa platného právneho stavu súd nemá možnosť premlčanie práva odpustiť, ba práve naopak, premlčané právo veriteľovi nemôže priznať.
Vznesenie námietky premlčania po márnom uplynutí premlčacej doby vyvoláva ten právny dôsledok, že súd oprávnenej osobe (veriteľovi) premlčané subjektívne občianske právo (nárok) nemôže priznať, lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku. V dôsledku toho súdu, ktorý zistí, že vznesenie námietky premlčania je odôvodnené, nezostáva nič iné, než žalobu veriteľa, ktorou sa tohto premlčaného práva domáha, zamietnuť. Uplatnením námietky premlčania na súde (nie mimo súdu len listom a pod.) prestáva byť subjektívne právo vynútiteľné.
Subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku premlčania, je dlžník, resp. jeho právny nástupca a prípadne aj ich zástupca.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby na základe zmluvy o pripojení. Základnou otázkou pre právne posúdenie bolo, vzhľadom k vznesenej námietke premlčania zo strany odporkyne posúdiť, či v prejednávanom spore ide o obchodnoprávny vzťah (4-ročná premlčacia doba upravená v Obchodnom zákonníku), alebo občianskoprávny vzťah (3-ročná premlčacia doba upravená v Občianskom zákonníku).
Z ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy účastníkmi konania vyplýva, že typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že typová zmluva nesmie obsahovať tu špecifikované neprimerané podmienky, ako aj podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Preto je na mieste záver o tom, že zmluva o pripojení vymedzená v ustanovení § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená.
Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003 Z.z. má povahu vzťahu špeciálneho predpisu a osobitného predpisu. Z dôvodu, že v osobitných predpisoch nie je upravený inštitút premlčania, na plynutie premlčacej doby je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka ( § 100 a nasledujúce).
Zmluva o pripojení zo dňa 7.9.2005, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej služby, spĺňa všetky znaky typovej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku , uvádzanú vo Všeobecných podmienkach o uplatnení Obchodného zákona aj vo vzťahu k premlčaniu, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivejšie postavenie. S uplatnením Obchodného zákonníka je spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba v porovnaní s Občianskym zákonníkom ( trojročná premlčacia doba).
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Z ustanovenia § 54 ods. 1,2, Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Vzhľadom k vyššiu uvedenému došlo k premlčaniu nároku navrhovateľa na zaplatenie uplatnených faktúr tak, ako to namietala odporkyňa a uvedené pohľadávka navrhovateľa sa premlčali dňom 18.12.2008, 18.1.2009, 19.2.2009, 19.3.2009, 19.4.2009, pričom navrhovateľ podal na súd návrh dňa 23.12.2009.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd teda zaviazal navrhovateľa uhradiť odporkyni trovy konania vo výške 32,50 EUR, za zaplatený súdny poplatok z odporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Michalovce. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 O.s.p./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.