Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-107-2011.pdf
PDF · 89.51 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/107/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa S. T., Q. XX.XX.XXXX bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odborom sociálnych vecí, dieťa rodičov Edity R., Q. XX.XX.XXXX, W. U. S., Q. XXXX/XX, T. Y. J. XXX, občianky SR a Ľ. T., Q. XX.XX.XXXX, W. U. R., Y. XXX/X, občana SR, zastúpeného Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom AK so sídlom Lučenec, T. G. Masaryka 14/ A o úpravu styku a práve na informácie takto
rozhodol:
u p r a v u j e styk otca Ľ. T., Q. XX.XX.XXXX s maloletou S. T., Q. XX.XX.XXXX takto:
otec sa bude stretávať s maloletou S.:
- každý párny víkend v mesiaci v piatok od 18.00 h, do najbližšej nedele do 17.00 h,
- Štedrý deň v párnom roku od 08.00 h do 30. decembra v tom istom roku do 17.00 h,
- Silvester v nepárnom roku od 08.00 h do 06. januára nasledujúceho roku do 17.00 h,
- každý rok počas jarných prázdnin od pondelka 08.00 h do stredy 17.00 h,
- v párnom roku vo Veľký piatok od 08.00 h do Veľkonočného pondelka do 17.00 h,
- od 01. júla v každom roku od 08.00 h do 15. júla do 17.00 h a od 01. augusta od 08.00 h do 15. augusta do 17.00 h.
Matka j e p o v i n n á informovať otca o zdravotnom stave, aktuálnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej S. vždy do konca posledného dňa v mesiaci.
Matka j e p o v i n n á v uvedených termínoch dcéru riadne pripravenú odovzdať otcovi pred bytom a otec j e p o v i n n ý dcéru odovzdať matke pred jej bytom.
odôvodnenie:
Otec podal návrh na úpravu styku s maloletým dieťaťom z dôvodu, že sa s matkou na ňom nevedia dohodnúť. Žiadal, aby súd matke uložil tiež povinnosť informovať ho o zdravotnom stave a aktuálnych podstatných veciach maloletej S.. Návrh odôvodnil tým, že je invalidný dôchodca, má dostatok voľného času a chce ho venovať styku s maloletou dcérou. Okrem nej iné maloleté deti nemá. V konaní preukázal, posudok o svojom očnom náleze z dôvodu, že matka v konaní spochybňovala jeho zdravotnú spôsobilosť viesť osobné motorové vozidlo, pokiaľ by v ňom spolucestujúcou bola maloletá.
Matka súhlasila s návrhom otca, ale nie s rozsahom navrhnutého styku. Tvrdila, že dieťa ešte nikdy nespalo mimo jej domácnosti. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletej. Tvrdila, že otec sa nedokáže o dieťa postarať pretože doteraz všetku starostlivosť oň zabezpečovala.
Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti matky aj otca, vykonal tiež pohovor s maloletým dieťaťom. Zistil, že matka s dieťaťom v súčasnosti bývajú u starej matky dieťaťa p. J. R., ktorá je dôchodkyňou. Obývajú 6-izbový rodinný dom zariadený účelovým nábytkom, maloletá je prihlásená do MŠ v J., ktorú nenavštevuje, lebo nemajú voľné miesta. Dieťa prejavilo vôľu, že sa chce s otcom stretávať a tiež by rado spávalo v byte otca, bolo dlhšiu dobu pri ňom. Chcelo by sa stretávať aj so starými rodičmi T. v J..
U otca zistil, že býva v 2-izbovom vlastnom byte s manželkou, zariadenom moderným nábytkom ako obývacia izba, spálňa a kuchyňa. V čase šetrenia bolo v byte čisto, nedostatky neboli zistené. V obývacej izbe je rozťahovací gauč, kde by mohla maloletá prespávať. Otec pri šetrení pomerov uviedol, že nie je problém, aby maloletej kúpil rozťahovacie kreslo. Je invalidný dôchodca, poberá dôchodok v sume 330 Eur mesačne. Jeho manželka je zamestnaná.
Kolízny opatrovník skonštatoval, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky, po pohovore dieťaťa navrhol styk otca upraviť čo najširšie, lebo je to v záujme maloletého dieťaťa ktoré samo prejavilo vôľu sa s otcom stretávať a nocovať u neho.
Podľa § 100 ods. 3 O.s.p. ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine).
Podľa § 154 odsek 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách medzinárodné zmluvy na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Dňa 20.11.1989 bol v New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa, ktorý pre ČSFR nadobudol platnosť dňom 6.2.1991. Podľa článku 3 ods. 1 uvedeného Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V zmysle článku 7 ods. 1 uvedeného Dohovoru každé dieťa okrem iného má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Podľa článku 18 ods. 1 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pri tom záujem dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
Dokazovaním súd zistil, že maloletá sa narodila slobodnej matke z dlhoročného intímneho vzťahu s otcom dieťaťa. Otcovstvo k dieťaťu bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/658/2009-15 zo dňa 20.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2009 bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi určené výživné v sume 30 Eur mesačne.
Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že v súčasnosti sú vzťahy medzi rodičmi narušené, nebolo síce preukázané, že matka bráni otcovi v styku s maloletou, ale bránila sa tomu, aby styk bol upravený širšie, čo si vyžaduje záujem dieťaťa. Ten mal súd okrem iného preukázaný aj vyjadrením dieťaťa na ktoré pri rozhodovaní prihliadol.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Tie sú povinní chrániť aj podľa Dohovoru o právach dieťaťa - uverejneného ako Oznámenie č. 104/91 Zb. tak, aby sa v každom prípade zabezpečil najlepší záujem dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa. Výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických schopností, na prípravu, na aktívny život v dospelom veku a podobne.
Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine, článkov Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je súd v tomto konaní viazaný, vyplýva, že rozhodujúcim hľadiskom pri akejkoľvek úprave dotýkajúcej sa vzťahu medzi rodičmi a deťmi je záujem maloletého dieťaťa.
Účelom styku rodiča s maloletým dieťaťom je zabezpečiť, aby sa aj druhý rodič mohol aspoň čiastočne podieľať na výchove maloletého dieťaťa a aby sa vytvárali a prehlbovali prirodzené vzťahy, aké medzi rodičom a dieťaťom majú byť. Rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností nie je nemenné, ale za podmienky zmeny pomerov ho možno zmeniť (§ 28 Zákona o rodine).
Zo súdom vykonaného dokazovania vyplynulo, že starostlivosť rodičov o dieťa je dostatočná, dieťa vyrastá v kruhu najbližšej rodiny (matka a stará matka) a k jeho vyrovnanému psychickému vývoju je potrebné, aby sa na jeho výchove naďalej podieľal v čo najširšom rozsahu aj otec, v dieťati pestoval citové väzby k nemu, čím bude zaručený rovnovážny vzťah maloletej k obom rodičom a tým jej zdravý psychický vývin. Súd zdôrazňuje, že otec si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plní pravidelne, prispieva nad rámec výživného (nadobudnutie majetku maloletou, platenie jej dovoleniek a pod.) a o dieťa sa zaujíma. Z týchto dôvodov súd rozhodol o úprave styku v rozsahu ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Súd z uvedeného zákonného dôvodu uložil matke povinnosť pravidelne poskytovať otcovi informácie o zdravotnom stave, aktuálnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej vždy do konca posledného dňa v mesiaci.
Podľa § 81 odsek 1 O.s.p. aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu (§ 153 odsek 2 O.s.p.). V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd nebol viazaný pri rozhodovaní návrhom otca.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. z ktorého vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať i bez návrhu, ako v tomto prípade.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.