Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-58-2009.pdf
PDF · 93.57 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/58/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Zlatou Mrázovou v právnej veci navrhovateľky: U. F., U. H. Č.. XXXX/XX, R., zastúpenej Centrom právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody č. 12 IČO 30798841, proti odporcom: 1. rade PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská č. 10 IČO 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, 2. rade S. F., U. H. Č.. XXXX/ XX, R., o neplatnosť právneho úkonu takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania 401,70 €, do rúk právneho zástupcu odporcu v 1. rade, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd odporcovi v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.03.2009 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil neplatnosť Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 70.020,-Sk s príslušenstvom - uzatvorenej medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade.
Návrh bol odôvodnený tým, že počas trvania manželstva odporca v 2. rade bez súhlasu navrhovateľky, nad rámec bežného hospodárenia uzavrel s odporcom v 1. rade Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX M. D. XX.XX.XXXX na sumu 70.020,-Sk s príslušenstvom. Podľa jej názoru išlo o pôžičku, ktorá sa vymyká z rámca bežného nakladania s BSM. Uvedená zmluva bola zjavne nevýhodná a nikdy by ju neuzavrela. Z dôvodu zjavného nevýhodného postavenia dlžníka voči veriteľovi, ktorý okrem istiny 70,020,-Sk požadoval mieru nákladov 73,82 % ročne považovala takýto úverový produkt v rozpore s dobrými mravmi.
Odporca v 1. rade označil návrh za neopodstatnený a žiadal ho zamietnuť v celom rozsahu. Z podaného návrhu totiž nevyplýval naliehavý právny záujem navrhovateľky na požadovanom určení neplatnosti zmluvy. Nesúhlasil ani s tvrdením, že uzavretie zmluvy len jedným z manželov bez súhlasu druhého je úkon nad rámec bežného nakladania s majetkom v BSM a zmluva je preto neplatná. Uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry súdov sa pripúšťa uzavretie zmluvy aj jedným z manželov. Ohľadne výšky úrokov považoval za neodôvodnené porovnávanie výšky základnej úrokovej sadzby určenej NBS s úrokom pri poskytovaní úverov spoločnosťami poskytujúcimi úvery a pôžičky nebankovým spôsobom. Vylúčil aj rozpor s dobrými mravmi pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov keďže v tomto prípade
vznikli spotrebiteľovi náklady spojené s poskytnutím úveru spočívajúce v úrokoch a poplatku za uzavretie zmluvy 1.500,-Sk. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená podľa nariadenia č. 238/2008 Z. z. Týmto právnym predpisom sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, zápisnicou o výsluchu navrhovateľky prostredníctvom dožiadaného súdu, Zmluvou o revolvingovom úvere z 27.11.2006, maximálnou výškou odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z. z., dohodou o zúžení BSM medzi navrhovateľkou a odporcom v 2. rade zo dňa 09.09.2008, správami o pobyte odporcu od RO SR, Generálneho riaditeľstva ZVJS a polície.
Navrhovateľka pred dožiadaným súdom uviedla, že o predmetnej zmluve sa dozvedela z telefonátu nakoľko jej volala predstaviteľka odporcu v 1. rade. Predstaviteľka je povedala, že keď odporca v 2. rade nebude splácať úver, tak bude ona. Medzi ňou a odporcom v 2. rade nebolo nikdy bežné, aby niektorý z nich uzatváral zmluvy bez vedomosti druhého manžela. Za nevýhodné považovala výšku zmluvnej pokuty a úrok z omeškania, teda sankcie v zmysle bodu 14 všeobecných obchodných podmienok odporcu v 1. rade.
Právny zástupca navrhovateľky pred súdom odôvodnil naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tak, že v čase uzavretia úverovej zmluvy majetok oboch manželov patril do BSM. V prípade ak by odporca v 1. rade pristúpil k vymáhaniu svojej pohľadávky, jej postavenie by sa zhoršilo, nakoľko by exekúcia postihla spoločný majetok s odporcom v 2. rade. Poukázal na skutočnosť, že úverová zmluva uzavretá medzi odporcom v 1.rade a odporcom v 2. rade je spotrebiteľskou zmluvou. Preto sa právne pomery medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nemajú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Spotrebiteľovi totiž zákon poskytuje väčšiu ochranu. Zo zmluvy však ďalej vyplýva, že ročná percentuálna miera nákladov je 73,82 %. Z údajov zistených prostredníctvom NBS odplata bánk pri spotrebiteľských úverov v trvaní od 1 do 5 rokov bola 15,43 %, Preto ide o zjavný rozpor s dobrými mravmi s tým, že také zmluvné dojednanie považoval za absolútne neplatné. Dojednanie o zrážkach zo mzdy rovnako považoval za rozpor s § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko v budúcnosti tak môže byť spotrebiteľ vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Za ďalšiu neprijateľnú podmienku považoval zabezpečenie úveru blankozmenkou. Táto podmienka nebola dojednaná osobitne, ale v neprehľadnom texte všeobecných podmienok poskytnutie úveru na vopred predtlačenom formulári. Za neprijateľnú podmienku považoval aj skutočnosť, že platba dlžníka sa považuje za zaplatenú, iba ak je opatrená riadnym variabilným symbolom. Zmluvnú pokutu predstavujúcu ročne 73 % a to za každé porušenie peňažného záväzku dlžníka považoval za neprimerane vysokú sankciu.
Právny zástupca odporcu v 1. rade pred súdom uviedol, že fakt prípadného uspokojenia nárokov odporcu v 1. rade z majetku patriaceho do BSM nie je dôvodov zakladajúcim naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy. K uzavretiu zmluvy nebol ani súhlas navrhovateľky potrebný. K výške odplaty uviedol, že táto bola vyjadrená cez hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len RPMN) na 73,82 %. Dňa 01.júla 2008 nadobudlo účinnosť nariadenie vlády č. 238/2008 Z. z. Týmto právnym predpisom sa určuje maximálna výška odplaty za úvery poskytované v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. Podľa predmetného nariadenia bola maximálna výška odplaty pre rovnaký úver, ako bol v zmysle predmetnej zmluvy bola 70,72 %. Preto ak neskorší právny predpis stanovil ako prípustnú výšku RPMN na hodnotu 72,83 %, potom hodnota uvedená v predmetnej úverovej zmluve pred zavedením tohto obmedzenia nemohla byť v rozpore s dobrými mravmi. Nesúhlasil ani s námietkou týkajúcou sa rozhodcovskej doložky, keďže bola dohodnutá v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. a tiež ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Strana podávajúca žalobu by v zmysle dohodnutého ustanovenia mala na výber možnosť jej podania na všeobecný súd alebo na rozhodcovský súd. Vo vzťahu k blankozmenke uviedol, že v zmenkovom a šekovom zákone sú upravené pravidlá na základe ktorých je vystaviteľ zmenky chránený voči majiteľovi zmenky. Preto nemožno vyvodzovať, že také zmluvné ustanovenie je automaticky neprijateľné.
Z notárskej zápisnice spis. zn. N 408/2008, NZ 37538/2008 zo dňa 09.09.2008, spísanej na Notárskom úrade notára JUDr. Jána Marušina, so sídlom úradu v Prešove, Slovenská č. 69 súd
zistil, že navrhovateľka spolu s odporcom v 2. rade uzavreli dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 143 písm. a/ Občianskeho zákonníka. Počnúc dňom 09.09.2008 každý z manželov začal nadobúdať nehnuteľný a hnuteľný majetok do svojho výlučného vlastníctva. Spoločné hospodárenie manželov i spoločná domácnosť zostali nezmenené.
Podľa § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v znení neskorších predpisov, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 145 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Podľa § 145 ods. 1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov, inak je právny úkon neplatný.
Podľa § 145 ods. 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca v 1. rade spolu s odporcom v 2. rade uzavreli dňa 27.11.2006 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 70.020,-Sk, s celkovou dobou splatnosti o 36 mesiacov. Mesačné splátky úveru predstavovali 1.945,-Sk. Predmetnú zmluvu neuzavrela s odporcom v 1. rade navrhovateľka a nestala sa tak účastníčkou tohto právneho vzťahu. V prípade ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o ustanovenie, ktoré upravuje právny vzťah bezpodielového spoluvlastníctva manželov k tretím osobám. Podľa daného ustanovenia môže bežné veci týkajúce sa spoločnej veci vybavovať každý z manželov. V ostatných prípadov je potrebný súhlas aj druhého manžela, inak je právny úkon relatívne neplatný (§ 40a OZ). Pojem "bežné veci" nie je legálne definovaný, preto je nevyhnutné prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu, s prihliadnutím na povahu a účel, na ktorý obvykle slúži. Základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145 ods. 1 OZ je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Ak táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnej situácii išlo o bežnú záležitosť, teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas v danom prípade navrhovateľky irelevantné. Súd zastáva názor, že pod pojmom "právny úkon týkajúci sa spoločných vecí" treba rozumieť úkon, ktorý sa týka obsahu vlastníckeho práva ku konkrétnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva. Mimo oblasti bezpodielového spoluvlastníctva však konajú manželia samostatne. Preto ak chce počas trvania manželstva a BSM urobiť právny úkon (napríklad zmluvu o pôžičke) len jeden z manželov, je z neho zaviazaný alebo oprávnený len on sám.
Pre úplnosť treba uviesť aj úvahu o právnych dôsledkoch ustanovenia § 147 ods. 1 OZ v zmysle ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Toto ustanovenie rieši predovšetkým ochranu tretích osôb z hľadiska uspokojenia ich majetkových práv voči bezpodielovým spoluvlastníkom. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov sa najskôr uspokojuje z jeho individuálneho majetku, pričom majetok v BSM tvorí v podstate majetkovú zábezpeku. Tvrdenie navrhovateľky o rozpore ustanovení zmluvy o úvere s dobrými mravmi bolo vyvrátené argumentáciou odporcu na legálnom základe. V nadväznosti na uvedené však súd považoval na prvoradé vyriešenie otázky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu.
Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe podľa § 80 písm. c/ O. s. p. je daný vtedy, ak trvá stav objektívnej právnej neistoty v právnom vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento stav je ohrozením právneho postavenia navrhovateľa a nemožno o odstrániť inými právnymi prostriedkami. V danom prípade navrhovateľka nebola účastníčkou právneho vzťahu úverovej zmluvy uzavretej iba medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, písomne sa nezaviazala k zaplateniu peňažného dlhu a ako
už súd podrobnejšie uviedol, právny pomer medzi účastníkmi konania na strane odporcu nezasahuje do dispozície s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva.
Pre úspech určovacej žaloby je v konaní nevyhnutné preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V prípade navrhovateľky absentovala takáto nevyhnutná podmienka úspechu v konaní, preto považoval súd za potrebné návrh zamietnuť v celom rozsahu.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O. s. p., ak súd tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti alebo dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
U odporcu v 1. rade náhrada trov predstavovala trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 501,70 € za osem úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia 63,65 € /53,49 € + 19% DPH/, písomné podanie na súd dňa 08.04.2009 63,65 € /53,49 € + 19% DPH/, účasť na pojednávaní (odročené ? ) 16,51 € vrátene 19% DPH, písomné podanie na súd z 15.02.2010 66,03 € /55,49 € + 19 % DPH/, účasť na pojednávaní dňa 06.10.2010 (odročené ?) 16,51 € vrátane 19% DPH, účasť na pojednávaní dňa 04.07.2011 68,40 € /57 € + 20 % DPH/, písomné podanie na súd z 10.10.2011 68,40 € /57 € + 20%DPH/, účasť na pojednávaní dňa 17.10.2011 68,40 € /57 € + 20% DPH/, 2x režijný paušál á 8,27 € vrátanie DPH 19%, 3x režijný paušál á 8,58 € vrátane 19% DPH, 3x režijný paušál vo výške á 8,89 € vrátane 20% DPH, náhrada hotových výdavkov 1,20 € zaplatených dňa 29.06.2011). Všetko podľa § 11, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
V danom prípade súd po zvážení konkrétnych okolností v tejto veci považoval za dôvod osobitného zreteľa fakt, že navrhovateľka žiadala od súdu poskytnutie ochrany, nakoľko sa nachádza v slabšej sociálnej situácii, kedy jej jediným príjmom je dôchodok vo výške 471,10 €.Nevlastní žiadnej hnuteľný a nehnuteľný majetok. Žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý poberá dôchodok vo výške 612,70 €. Jej mesačné náklady na bývanie predstavujú sumu 220,97 €. Ďalší mesačný výdavok predstavuje suma 365 € ako poplatok za užívanie rodinného domu. Ak by bola na základe výsledku konania zaviazaná na úhradu plnej výšky trov 501,70 €, takéto finančné zaťaženie by bolo vzhľadom na hľadanie poskytnutia ochrany pred súdom v konečnom dôsledku neprimerané. Preto súd jej povinnosť zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu v 1. rade znížil o sumu 100 € a zaviazal ju uhradiť náhradu trov v celkovej výške 401,70 €.
Keďže odporcovi v 2. rade trovy konania nevznikli a ani si ich neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.