Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_17C-141-2011.pdf
PDF · 86.91 KB
No categories available
17C/141/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Strakovou v právnej veci žalobcu Slovak Telecom a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469, proti žalovanému T. P., nar. XX.X.XXXX, naposledy A. C. W. XXX, A., na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou V. A., súdnou tajomníčkou K. B.F. M. W., o zaplatenie 454,95 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 123,01 EUR na istine s 9 % úrokom z omeškania od 12.12.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Súd vyhlasuje n e p l a t n o s ť zmluvnej podmienky stanovenej v Zmluve o pripojení - služba Rýchly internet z 18. júna 2007 v tabuľke č. 1 vo výške 10.000,- Sk a v bode 1.e) zmluvy o pripojení.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na trovách konania 7,29 EUR, a tieto zaplatiť spolu s priznanou istinou do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.1.2011 domáhal zaplatenia pohľadávky 454,95 EUR s 9 % ročným úrokom z omeškania z istiny 454,95 EUR od 12.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pripojení č. XXXXXXX s Dodatkom k tejto zmluve.
Žalovaný nezaplatil žalobcovi riadne a včas cenu poskytnutých služieb, ktorá mu bola vyúčtovaná faktúrami, čím porušil zmluvné povinnosti.
V priebehu konania sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, súd mu v zmysle § 29 odst. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníka v osobe súdnej tajomníčky Okresného súdu Prešov.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s návrhom, osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, všeobecnými podmienkami poskytnutia verejných telekomunikačných služieb, zmluvami o pripojení č. 2609065, dodatkom k zmluve, pokusom o zmier zo dňa 26.2.2010 a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav:
Žalobca ako univerzálny právny nástupca spoločnosti T-Mobile Slovensko a.s., ktorá bola zrušená bez likvidácie a dobrovoľne vymazaná z obchodného registra uzavrel so žalovaným dňa 18.6.2007 zmluvu o pripojení č. 2609065, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá užívateľská SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy bol žalovanému predaný zľavnený T- MOBILE Modem, pričom žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a počas nej riadne a včas si plniť zmluvné povinnosti. Pre prípad porušenia zmluvných povinností následkom odstúpenia od zmluvy bola v dodatku dojednaná zmluvná pokuta vo výške 10.000,- Sk (331,94 EUR.
Žalovaný si neplnil riadne a včas zmluvne dohodnuté povinnosti a neuhrádzal žalobcom vystavené faktúry za poskytnuté služby. Po márnom uplynutí dodatočne poskytnutých lehôt na zaplatenie dlžných čiastok žalobca odstúpil od zmlúv, čím vznikla žalovanému peňažná pohľadávka, ktorú doposiaľ neuhradil napriek viacerým výzvam, najmä telefonické výzvy, upomienky zasielané formou písomných správ a písomný pokus o zmier. Žalovaná čiastka pritom predstavuje poplatky za hovorné, poplatky za upomienky a zmluvné pokuty.
Pokusom o zmier zo dňa 26.2.2010 žalobca vyzval žalovaného na úhradu faktúr č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, vystavených za užívanie telefónnych služieb s tým, že žalovaný bol upozornený, že v dôsledku porušenia povinnosti stanovených príslušným dodatkom k zmluve o pripojení z jeho strany vznikol žalobcovi nárok na doúčtovanie a zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 EUR s tým, že ak pohľadávka nebude uhradená, bude mu doúčtovaná aj uvedená zmluvná pokuta.
Po nereflektovaní žalovaného na pokus o zmier žalobca u obidvoch zmlúv zrušil právny vzťah. V predmetnom konaní žalobca teda uplatňuje cenu služby 123,01 EUR a zmluvnú pokutu 331,94 EUR.
Podľa § 51 zak .č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prvá veta dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51).
Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ.
Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
V danom prípade súd vyhodnotil za neprijateľnú podmienku nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút v sume spolu 7.500,-Sk (284,95 EUR) ktorú vyhodnotil za neprimeranú a neopodstatnene vysokú.
Z uvedeného vyplýva na základe vykonaných dôkazov, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o pripojení s dodatkami, kde vznikla žalovanému povinnosť platiť za poskytované služby. Túto povinnosť si však neplnil a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia ohľadom uplatňovaných poplatkov za mesačné poplatky, hovorné a SMS, ako aj súvisiace poplatky.
Keďže žalovaný svoj dlh nesplnil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania. Úroky z omeškania súd priznal od 12.12.2010 s poukazom na § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a ich výška vyplýva z § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
Súd rozhodol v neprítomnosti účastníkov, pretože žiadny z nich nepožiadal pojednávanie odročiť (§101 ods. 2 O.s.p.).
Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu súd podľa § 142 ods. 2 O.sp. rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi na trovách konania 7,29 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.