Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-44-2011.pdf
PDF · 85.61 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
NM-7C/44/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO 35 787 783, zastúpený JUDr. Marekom Czompolym, advokátom, Ventúrska 16, Bratislava, proti odporkyni P., o 503,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 503,- Eur spolu s 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 466,09 Eur od 01.10.2008 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti s a návrh z a m i e t a.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 130,13 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Mareka Czompolyho.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť sumu vo výške 503,-Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 466,09 Eur od 01.10.2008 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 07.12.2007 poskytol odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 12.599,-Sk na financovanie kúpy spotrebného tovaru a odporkyňa sa zaviazala nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, a to formou mesačných splátok vo výške 653,-Sk, t.j celkom 15.672,-Sk so splatnosťou prvej splátky dňa 15.01.2008. Odporkyňa si svoju povinnosť nesplnila a do dnešného dňa neuhradila ani jednu splátku. Dňa 30.09.2008 sa stal splatným celý dlh odporkyne vo výške 503,-Eur. Ďalej navrhovateľ uviedol, že odporkyňa je povinná zaplatiť dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,08% denne zo sumy 466,09 Eur, ktorá predstavuje nezaplatené dlžné mesačné splátky a dlžnú úverovú istinu.
Odporkyňa sa k žalobnému návrhu nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.12.2007, všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa, odstúpením od zmluvy zo dňa 06.08.2008 s návratkou, písomnou špecifikáciou žalovanej istiny, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Žalobný nárok navrhovateľa predstavuje dlžné splátky do účinnosti odstúpenia navrhovateľa od zmluvy vo výške 151,73 Eur, úverovú istiny zo zvyšných splátok úveru so splatnosťou ku dňu odstúpenia
od zmluvy vo výške 314,36 Eur a zmluvné pokuty za omeškanie so splácaním úveru vo výške 36,91Eur.
Zmluvný vzťah medzi účastníkmi, ktorý vznikol na základe uzatvorenia zmluvy o poskytnutí úveru dňa 07.12.2007, súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, a to preto, že v zmysle § 55 Občianskeho zákonníka sú zmluvnými stranami na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa názoru súdu je totiž potrebné aplikovať zákon o ochrane spotrebiteľa - zákon č. 250/2007 Z.z. účinný od 1.7.2007 a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi ako tzv. typová zmluva je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 cit. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) cit. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa článku 6 bod 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
V danom prípade sa súd zaoberal jednotlivými časťami žalovanej sumy špecifikovanými v žalobnom návrhu. Žalobný návrh v časti dlžných mesačných splátok do účinnosti odstúpenia navrhovateľa od zmluvy vo výške 151,73 Eur, úverovej istiny zo zvyšných splátok úveru so splatnosťou ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 314,36 Eur a zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru vo výške 36,91 považoval za dôvodný, pričom pri uložení povinnosti odporkyni zohľadnil skutočnosť, že do dnešného dňa neuhradila ani jednu splátku. Vzhľadom na zistené skutočnosti uložil súd odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 503,- Eur.
Spolu so zaplatením istiny bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania podľa §517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., nakoľko si svoj dlh nesplnila riadne a včas. Avšak pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania vo výške 0,08 % denne (29,2 % ročne), tieto súd považoval za neprimerane vysoké. V predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom základnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsahuje Občiansky zákonník v § 52 až 60. V zmysle § 54 Občianskeho zákonníka sa úroky z omeškania musia riadiť úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku, konkrétne ust. § 517 ods. 2. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. účinné v čase vzniku omeškania dlžníka ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. 01.10.2008. Pre rozhodné obdobie bola stanovená diskontná sadzba vo výške 4,25 %, preto súd navrhovateľovi priznal ročné úroky z omeškania vo výške 8,50 %. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol.
Lehotu na splnenie povinnosti uloženej odporkyni súd stanovil v súlade s prvou vetou § 160 ods. 1 O.s.p., podľa ktorej súd k súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Pre určenie dlhšej lehoty neboli v priebehu konania zistené dôvody.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Navrhovateľ bol neúspešný len v pomerne nepatrnej časti, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 30,- Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 100,13 Eur. Právny zástupca navrhovateľa vykonal dva úkony právnej služby podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 (prevzatie a príprava a podanie návrhu na súd), za ktoré mu patrí odmena 2 x 34,86 Eur, teda 69,72 Eur, režijný paušál 2 x 7,21 Eur a zvýšenie odmeny a náhrad v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky o DPH vo výške 15,99 Eur .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.