Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15C-130-2011.pdf
PDF · 113.32 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/130/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej veci žalobcu mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie č. 3, Bratislava, IČO: 00 603 147, zastúpeného LEGAL CARTEL s. r. o., Ľubinská č. 18, Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému Q. X., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom ul. Q. Č.. XX, O., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou X. F., W. I. I. W., o 92,94 € s príslušenstvom
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa nepriznáva proti žalobcovi náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou, podanou na súd dňa 15. 12. 2010, sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 92,94 € so 6,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 92,94 € od 15. 11. 2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Ako dôvody podanej žaloby žalobca uviedol, že za účelom správy miestnych komunikácií III. a IV. triedy zriadil zriaďovacou listinou zo dňa 30.01.1992 organizáciu VEPOS Bratislava - Staré mesto. Dňa 07. 11. 2008 (zrejmou chybou v písaní uvedený nesprávne rok 2009) bolo z ulice Grösslingova v Bratislave, ktorá je miestnou komunikáciou III. triedy a ktorej správu v zmysle Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky vykonáva žalobca, odstránené osobné motorové vozidlo A.: O. XXXLR, ktorého prevádzkovateľom je žalovaný. O odstránení motorového vozidla rozhodol príslušník mestskej polície Bratislava - Staré Mesto ako splnomocnený zástupca správcu komunikácie v zmysle Poverenia starostu mestskej časti Bratislava Staré Mesto o zabezpečení odstraňovania vozidiel na území mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 15.02.2006. Podľa rozhodnutia správcu komunikácie motorové vozidlo stálo na mieste vyhradenom pre iné motorové vozidlo ako motorové vozidlo žalovaného, čím vznikol zákonný dôvod vymedzený v ust. § 40 zák. č. 315/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov na jeho odstránenie a povinnosť žalobcu ako prevádzkovateľa motorového vozidla uhradiť takto vzniknuté náklady. Technický odťah motorového vozidla na základe rozhodnutia správcu komunikácie vykonala obchodná spoločnosť ASTER spol. s r. o. v zmysle zmluvy o výkone odťahovej služby č. 48/2006 zo dňa 23.10.2006 uzavretej medzi organizáciou VEPOS Bratislava - Staré Mesto ako príkazcom a obchodnou spoločnosťou ASTER spol. s r. o. ako príkazníkom. Dňa 07.11.2008 o 10,35 hod. si žalovaný prevzal motorové vozidlo spolu s protokolom o výdaji vozidla. Dňom odťahu motorového vozidla vzniklo žalobcovi v zmysle § 40 zák. č. 315/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov právo požadovať od žalovaného úhradu nákladov, ktoré vznikli žalobcovi pri odťahovaní motorového vozidla a ktoré je povinný znášať prevádzkovateľ vozidla - žalovaný a ktorých výška bola stanovená v súlade so skutočnými nákladmi pri odstraňovaní motorového vozidla v súlade so všeobecnými cenami za nútený
odťah stanovenými v danom odvetví a mieste. Na úhradu nákladov bol žalovaný vyzvaný v protokole o výdaji vozidla, v ktorom určil žalobca žalovanému lehotu splatnosti do 14.11.2008. Žalovaný v uvedenej lehote náklady odťahu nezaplatil, čím sa dňa 15.11.2008 dostal do omeškania s plnením svojho dlhu, preto si žalobca uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania v zmysle § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Za účelom preukázania oprávnenosti príkazníka na vykonanie technického odťahu motorových vozidiel žalobca poukázal na rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15 Co 40/2009 zo dňa 08.7.2009, sp. zn. 15 Co 234/2009 zo dňa 16.9.2009, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10 Co 60/2009 zo dňa 31.3.2009 a Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 300/07 zo dňa 14.02.2008.
Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, preto mu podľa § 29 ods. 2, 5, 6 O. s. p. ustanovil opatrovníčku X. F., W. I. I. W..
Opatrovníčka žalovaného X. F., v písomnom vyjadrení k žalobe z 13.10.2011, vzniesla námietku premlčania žalobcom uplatneného práva - žalovanej pohľadávky 92,94 € s príslušenstvom proti žalovanému s poukazom na ust. § 107 ods. 1 a
Súd vec prejednal v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu a opatrovníčky žalovaného, pretože sa na súdom nariadené pojednávanie dňa 14.10.2011 nedostavili, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie, hoci boli riadne predvolaní.
Vykonaným dokazovaním oznámením obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom a zadovážených súdom, zistil súd tento skutkový stav veci:
Zriaďovacou listinou zo dňa 30.1.1992 Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava Staré Mesto zriadilo dňom 01. 02. 1992 samostatnú rozpočtovú organizáciu na plnenie úloh v mestskej časti Bratislava Staré Mesto s názvom VEPOS so sídlom na Žilinskej ul. č. 1 v Bratislave, s predmetom činnosti (okrem iného) výkon správy a údržby miestnych komunikácií III. a IV. triedy (čl. I bod 1.).
Na základe POVERENIA starostu mestskej časti Bratislava Staré Mesto o zabezpečení odstraňovania vozidiel na území mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 15.02.2006, príslušník Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy, Okrskovej stanice Mestskej polície Bratislava - Staré Mesto s identifikačným číslom 179 rozhodol o odstránení motorového vozidla zn. VOLVO A.: O. XXXLR striebornej farby dňa 07. 11. 2008 o 08,59 hod. z Grösslingovej ul. v Bratislave z dôvodu státia tohto vozidla na mieste vyhradeného parkovania (porušenie § 24 ods. 1 písm. l) zák. č. 315/1996 Z. z.), o čom svedčí Protokol o odstránení vozidla, podľa ust. § 40 ods. 1 a ods. 4 písm. a) a b) zák. č. 315/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Podľa Protokolu o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu číslo 0811071002, ASTER s. r. o., Mramorová 4, Bratislava, IČO 31 319 807 (ďalej len "ASTER") odťahovacia služba dňa 07. 11. 2008 o 09,04 hod. naložil motorové vozidlo Volvo A.: O.-XXXLR striebornej farby v Bratislave, na Grösslingovej ul. z dôvodu státia na vyhradenom mieste a to na základe rozhodnutia policajta Mestskej polície č. 179 povereného správcom komunikácie a toto vozidlo odtiahol do Čierneho lesa 1 v Bratislave, kde ho osobne dňa 07. 11. 2008 o 10,35 hod. prevzal žalovaný po vyhlásení, že predmetné vozidlo zanechal na mieste, odkiaľ bolo odstránené, je oprávnený ho prevziať ako jeho držiteľ a po preukázaní svojej totožnosti preukazom totožnosti, dokladmi a kľúčami od vozidla. ASTER v uvedenom protokole uviedol, že výkonom núteného odťahu rozhodnutím správcu komunikácie a zmluvy o postúpení pohľadávok vznikol záväzkový právny vzťah (§ 488 Obč. zák.) medzi spoločnosťou ASTER s. r. o. a preberajúcim vozidlo a pohľadávka - cena núteného odťahu v zmysle zák. č. 18/1996 Z. z. je stanovená v základnej výške 2.800,- Sk s DPH. V predmetnom protokole ASTER ďalej uvádza, že preberajúci bol oboznámený s dôvodom odťahu vozidla a vznikom pohľadávky, pričom pri výdaji bol preberajúci požiadaný o úhradu
takto vzniknutej pohľadávky, ktorá sa stáva splatnou 14. 11. 2008 (§ 563 Obč. zák.) a miestom jej splatnosti sa stáva miesto prevzatia vozidla. Platbu mohol preberajúci vykonať pri prevzatí vozidla a rovnako aj poukázaním v prospech účtu ASTER vedeného v peňažnom ústave. ASTER ďalej v protokole uviedol, že v prípade neuhradenia pohľadávky do 14 dní po lehote splatnosti uvedenej v tomto protokole sa preberajúci a ASTER dohodli na zmluvnej pokute vo výške neuhradenej pohľadávky v zmysle § 544 OZ. Preberajúci ďalej v protokole potvrdil prevzatie dokladu od ASTER na úhradu 2 800,- Sk.
Dňa 23. 10. 2006 uzavreli v zmysle § 724 Obč. zák. VEPOS Bratislava - Staré Mesto, Žilinská 1, Bratislava ako príkazca (rozpočtová organizácia mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zriadená za účelom správy a údržby miestnych komunikácií) a ASTER spol. s r. o., Mramorová 4, Bratislava ako príkazník Zmluvu č. 48/2006 o výkone odťahovej služby s územnou pôsobnosťou správcu komunikácií v Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na dobu určitú do 31. 12. 2010.
Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí /§ 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla žalovaného dňa 07. 11. 2008/.
Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií (§ 4b ods. 1 Cestného zákona).
Správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené (§ 3d ods. 5 písm. d) Cestného zákona).
Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy (§ 3 ods. 2 Cestného zákona).
Kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty (§ 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla dňa 07. 11. 2008).
Správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste, vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané (§ 40 ods. 4 písm. a) cit. zák. č. 315/1996 Z. z.).
Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, alebo ak ide o vozidlo uvedené v ods. 4, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa (§ 40 ods. 5 cit. zák. č. 315/1996 Z. z.).
Z citovaných ustanovení Cestného zákona a zákona o premávke na pozemných komunikáciách je nepochybné, že správa verejných komunikácií patrí jednoznačne do oblasti správneho práva a rovnako, že správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu je tu orgánom verejnej správy.
Vyplýva z nich rovnako, že jedine správca cesty, ktorým je obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená, alebo zriadená, je v prípadoch taxatívne vymenovaných v zákone č. 315/1996 Z. z. oprávnená odstrániť vozidlo na náklady jeho prevádzkovateľa. Uvedené platí bez ohľadu na znenie § 124 ods. 6 písm. a) zákona č. 315/1996 Z. z., podľa ktorého sa na odstránenie prekážky cestnej premávky nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní. Toto ustanovenie nemožno vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla bolo vyňaté z verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem
logicky a gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je nepochybne predovšetkým zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v znení neskorších predpisov) a účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutia, opravných prostriedkov a pod., tzn., že sledovaným cieľom bolo zabezpečenie efektívneho odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované využitím práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v konaniach upravených normami Správneho poriadku.
Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho možnosť daná v Čl. 2 ods. 3 Ústavy SR (každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané), ale vzťahuje sa na neho Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a teda pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn. používať analogický inštitút súkromného práva, napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie. Každý orgán štátu má totiž Ústavou SR a zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že tieto právne normy určujú aj spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré môžu používať.
Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento ústavný príkaz zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom.
Z uvedeného vyplýva, že správca verejnej komunikácie by mohol zákonom zvereným mu výkon verejnej moci a správy zmluvne preniesť na podnikateľské, alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo priamo ukladal.
Z ust. § 3d Cestného zákona a z ust. § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z., však nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty, s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty, tzn., že výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej, alebo zriadenej.
Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 70/2003 uviedol, že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona a pretože § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla), takéto opatrenie vzhľadom na povahu vzťahov, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená.
Vychádzajúc z týchto záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v súvislosti s aplikáciou § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách, od ktorých nebol ani v tomto prípade žiadny dôvod sa odchýliť, zameral súd pozornosť aj na bližšie posúdenie Zmluvy o výkone odťahovej služby zo dňa 23. 10. 2006.
Uvedenú zmluvu uzavreli v zmysle ust. § 724 a nasl. Obč. zák. VEPOS Bratislava - Staré Mesto ako príkazca (rozpočtová organizácia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zriadená za účelom správy a údržby miestnych komunikácií) a ASTER spol. s r. o. ako príkazník a jej predmetom bolo osvedčenie a splnomocnenie príkazníka príkazcom, výkonom odstraňovania a následným premiestnením motorových vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na cestách patriacich do jeho správy (miestne komunikácie a účelové komunikácie III. a IV. triedy, na ktorých vykonáva miestnu štátnu správu) s tým, že príkazník mal túto činnosť vykonávať iba na základe opatrenia, ktoré nemalo povahu rozhodnutia správneho orgánu ale išlo zároveň o úradný postup v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., alebo na základe opatrenia policajta Policajného zboru nariaďujúce odtiahnutie motorového vozidla.
Podľa Čl. 3 ods. 3 uvedenej zmluvy, odstránenie vozidla sa pre jej účely rozumelo naloženie vozidla technickým zariadením na odťahovacie vozidlo, jeho preprava, následné zloženie na mieste v správe príkazníka, zabezpečenie jeho uskladnenia tak, aby nedošlo k jeho poškodeniu, prípadne odcudzeniu. Zároveň mal príkazník povinnosť fotograficky zdokumentovať označené motorové vozidlo na odtiahnutie, z ktorej fotodokumentácie malo byť zrejmé miesto, na ktorom motorové vozidlo bolo odstavené, všetky voľným okom viditeľné miesta poškodenia a okrem toho aj vyhotovenie protokolu o jeho odtiahnutí, ktorý mal obsahovať podstatné náležitosti, a to miesto, dátum, čas naloženia a zloženia vozidla, jeho evidenčné číslo, typ, značku, farbu a poškodenia (Čl. 4 bod 8).
Podľa Čl. 5 ods. 1 tejto zmluvy mal náklady spojené s odťahovaním, prenájmom, skladovaním, strážením, evidenciou, príjmom a výdajom vozidiel, znášať v súlade so zákonom č. 315/1996 Z. z. prevádzkovateľ vozidla, pričom cenu nákladov mal stanoviť kalkuláciou príkazník podľa zákona o cenách (č. 18/1996 Z. z.), pričom na rok 2007 bola cena kalkulovaná v sume 2 700,- Sk s DPH s tým, že jej zmenu oznamoval príkazník príkazcovi.
Podľa Čl. 5 bod 3 tejto zmluvy, príkazca postúpil podľa § 524 a nasl. Obč. zák. na príkazníka pohľadávky, ktoré mali vzniknúť v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy.
Z výkladu jednotlivých ustanovení tejto zmluvy je nepochybné, že jej účelom bolo poverenie príkazníkovi ako podnikateľskému subjektu vykonávať odstraňovanie a premiestňovanie motorových vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ktoré odstraňovanie však nepochybne nezahŕňala len čisto "technickú časť odťahu", nasledujúcu po rozhodnutí oprávnenej osoby o odstránení vozidla, ale spočívalo v naložení tohto vozidla, odtiahnutí na určené miesto v dispozícii príkazníka, jeho skladovanie, ale aj overovanie údajov osoby oprávnenej na prevzatie tohto vozidla, a to prevádzkovateľa, prípadne vlastníka, požadovaním dokladu ich totožnosti, kľúčov od vozidla, technického preukazu, jeho odovzdania z úschovy oprávnenej osobe a inkasovanie sumy predstavujúcej cenu núteného odťahu, resp. cenu nákladov stanovenú jednostranne príkazníkom, v danom prípade v sume 2.800,- Sk s DPH.
Z rozsahu tejto činnosti je teda zrejmé, že sa nejednalo len o technickú časť odstraňovania vozidiel, resp., že uvedenou zmluvou nebol príkazník splnomocnený a osvedčený "len výkonom technickej časti odťahu", ale na jej základe a v praxi nepochybne vykonával zároveň aj originálnu právomoc, zákonom č. 315/1996 Z. z. v § 40 zverenú výlučne správcovi cesty, ktorý nedovolene túto svoju právomoc zmluvne previedol na podnikateľský subjekt, ako na inú právnickú osobu, ako pre tento účel ním založenú, alebo zriadenú.
Z uvedených dôvodov preto Zmluvu o výkone odťahovacej služby uzavretú medzi ASTER spol. s r. o. a VEPOS Bratislava - Staré Mesto dňa 23. 10. 2006 v častiach Čl. 3 ods. 1 a 3, v Čl. 4 ods. 8, pokiaľ ide o vyhotovovanie protokolu o odtiahnutí vozidla a v Čl. 5 ods. 1 možno považovať za neplatnú podľa § 39 Obč. zák. pre ich rozpor s ust. § 40 ods. 1 a 4 zákona č. 315/1996 Z. z. Podľa názoru súdu uvedené časti tejto zmluvy, ako dvojstranného právneho úkonu nemožno oddeliť od jej zvyšku bez toho, aby zostal zachovaný účel sledovaný zmluvnými stranami, preto neplatnosť uvedených časti tohto právneho úkonu má za následok neplatnosť celej Zmluvy o výkone odťahovacej služby v zmysle ust. § 41 Obč. zák.
Uvedená zmluva je rovnako neplatná aj v Čl. 5 ods. 3, pokiaľ ide dojednanie o postúpení pohľadávok na náhradu nákladov za odtiahnutie vozidla voči prevádzkovateľovi vozidla príkazcu podľa § 524 a nasl. Obč. zák. na príkazníka, a to tých, ktoré mali vzniknúť, alebo vznikli v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy, a to pre jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., keď nie je zrejmé, aké konkrétne pohľadávky mali byť postúpené, resp. či tieto v tom čase už existovali a boli tak vôbec postúpenia schopné.
Súd má za to, že pokiaľ je absolútne neplatná vyššie uvedená Zmluva o výkone odťahovej služby a správca cesty, v danom prípade VEPOS Bratislava - Staré Mesto, Bratislava, sám vlastnými zamestnancami neodstránil vozidlo ponechané na ceste, kde bolo státie zakázané, nevznikli správcovi cesty a z rovnakých dôvodov ani žalobcovi, keďže ani jeden z nich sám vozidlo neodstránil, žiadne náklady, teda nevznikla im žiadna pohľadávka (nestali sa veriteľom) a osoba, ktorá vozidlo ponechala na mieste, kde bolo zastavenie zakázané v zmysle ust. § 40 ods. 4, 5 zák. č. 315/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov sa nestala voči nim dlžníkom.
Pokiaľ žalobca opiera svoj právny názor o nález Ústavného súdu SR zo dňa 14. 02. 2008 č. k. III. ÚS 300/07-30, z neho vyplýva, že dôvodom zrušenia rozsudku krajského súdu boli len procesné dôvody - neúplné odôvodnenie vzhľadom k právnemu názoru obsiahnutého v rozsudku krajského súdu.
S poukazom na ust. § 135 ods.1 O. s. p., súd nie je v tomto súdnom konaní viazaný odôvodneniami rozsudkov krajských súdov v iných konaniach, na ktoré účelovo poukazuje v žalobe žalobca, pričom tak žalobcovi aj súdu je známa skutočnosť, že k danej problematike nie je rozhodovacia činnosť súdov ujednotená a je rozdielna. V danej veci nejde o prípad viazanosti súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O. s. p.
V prípade, že by žalobcovi vznikla pohľadávka za odtiahnutie vozidla proti žalovanému, súd má za to, že opatrovníčka žalovaného vzniesla dôvodne námietku premlčania práva - pohľadávky uplatneného žalobou. Pokiaľ ide o premlčanie pohľadávky správcu cesty na náhradu nákladov podľa § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách, najbližšie má táto pohľadávka k režimu bezdôvodného obohatenia, nakoľko v tomto prípade plní správca cesty zákonnú povinnosť (odstrániť prekážku cestnej premávky podľa § 40 ods.1 cit. zák., resp. odstrániť následok porušenia zákazu zastavenia a státia na zákonom vymedzených miestach - § 40 ods. 4 cit. zák.) namiesto toho, kto spôsobil prekážku cestnej premávky (§ 40 ods.1 cit. zák.) eventuálne prevádzkovateľa motorového vozidla (§ 40 ods. 4 cit. zák.). Tieto osoby sa teda bezdôvodne obohatili, nakoľko správca cesty plnil za nich to, čo podľa práva mali plniť sami (§ 454 Obč. zák.). Preto sa táto pohľadávka premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej objektívnej lehote (§ 107 ods. l a 2 Obč. zák.).V danom prípade, pokiaľ by aj správcovi cesty (žalobcovi) vznikla pohľadávka na úhradu nákladov podľa § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách uplatnená žalobou proti žalovanému, takáto pohľadávka mala vzniknúť dňa 07.11.2008, kedy sa mohlo právo vykonať prvý raz (vznik možnosti podať žalobu na súd). Žalobca podal žalobu na súd dňa 15.12.2010, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Na základe zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení, súd žalobu žalobcu podanú proti žalobcovi, ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mal proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, ani nepodal návrh na ich náhradu (§ 151 ods. 1 O.s.p.), súd žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).