Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/24/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: R.. Y. M. - I., L. XX, XXX XX Z., zast. JUDr. Rudolf Manik PhD. F. M., F. N. V. XX, XXX XX N., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad Z. Z., Nám. Ľ. Štúra 1, P. XX Z. Z., zast. Advokátskou kanceláriou URBÁNI & PARTNERS, M., M. XX, XXX XX Z. Z., za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ E. M., L. R./XX, XXX XX Y., a 2/ E. Z., L. R. XXX/XX, XXX XX Y., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KSUBB 2010-1298/2139-1:OŠSS-Sl z 3. februára 2011, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného č. KSUBB 2010-1298/2134-1:OŠSS-Sl z 3. februára 2011 z r u š u j e podľa , a a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 327,82 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou 17. marca 2011 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu Z. Z. (ďalej „žalovaný“) č. KSUBB 2010-1298/2139-1:OŠSS-Sl z 3. februára 2011 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil rozhodnutie Mesta Y. (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“, resp. „stavebný úrad“) č. XXX/XXXX z XX. M. XXXX (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žalobcovi nariadené odstránenie stavby dvoch kusov reklamných zariadení na pozemku parc. č. XXXX v k.ú. Y., E. H.. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia z nasledovných dôvodov:

1. stavebný úrad nariadil odstránenie reklamných zariadení na základe neodôvodnených a nepodložených tvrdení orgánov - Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Y. ( ďalej „OÚ pre CDPK Y.“) a Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Z. Z. (ďalej „KÚ pre CDPK Z. Z.“), ktoré v tomto prípad nie sú dotknutými orgánmi, pretože toto konanie sa nedotýka žiadnych záujmov chránených predpismi o ochrane pozemných komunikácií a tieto orgány nepodávajú stanoviská, ani záväzné stanoviská podľa , pretože žiadny všeobecne záväzný právny predpis im toto právo, resp. povinnosť neukladá. Nebol preto dôvod, aby stavebný úrad tieto orgány žiadal o ich stanoviská, tieto považoval za záväzné stanoviská podľa a na ich základe vo veci rozhodol. OÚ pre CDPK Y. a KÚ pre H. Z. Z. ako orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie vydávajú záväzné stanoviská len v prípadoch, keď to výslovne uvádza z.č. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov ( ďalej „ Cestný zákon“) (napr. Cestného zákona). Predmetné reklamné zariadenie sa nachádza

v zastavanom území obce, kde sa nezriaďujú cestné ochranné pásma a cestné správne orgány sa nevyjadrujú. Nebol dôvod ani pre použitie . KÚ pre CDPK Z. Z. napriek tomu potvrdil nesúhlasné stanovisko OÚ pre CDPK Y. s poukazom na a Cestného zákona. Predmetné zariadenia sa však nachádzajú na súkromnom pozemku v zastavanom území obce a nie na pozemnej komunikácii, ani na križovatke. Stavebný úrad neskúmal, aké je rozhľadové pole vodiča v okružnej križovatke nachádzajúcej sa neďaleko predmetných reklamných zariadení. Tieto zariadenia sú navyše umiestnené vo výške 1,8 m, t.j. nemôžu byť v rozhľadovom poli vodiča a v križovatke, vzhľadom na výšku umiestnenia. Pokiaľ vyjadrujúci sa orgán svoje nesúhlasné stanovisko oprel o Cestného zákona, podľa ktorého reklamné, informačné a propagačné zariadenia sa pri prejazdných úsekoch ciest cez obce a pri miestnych komunikáciách umiestňujú tak, aby vyhovovali požiadavkám bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, neexistuje žiadny orgán, ktorý by sa ako dotknutý orgán bol oprávnený vyjadrovať z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky do konaní stavebného úradu;

2. správny orgán nemal v konaní k dispozícii žiadny relevantný dôkaz preukazujúci rozpor reklamných zariadení s verejným záujmom a porušenie cestného zákona, alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, na základe ktorého by bol dôvod na nariadenie ich odstránenia. Stavebný úrad preto porušil ,

3. stavebný úrad nepostupoval podľa , pretože nevyzval vlastníka stavby postavenej bez stavebného povolenia na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Až v prípade, ak by vlastník stavby nepredložil požadované doklady v stanovenej lehote, alebo ak by sa preukázal rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad podľa môže nariadiť odstránenie stavby;

4. stavebný úrad nezistil presný a úplný skutočný stav veci a neobstaral si podklady pre rozhodnutie, keď neskúmal rozhľadové pole vodičov v neďalekej križovatke, ani možný vplyv reklamných zariadení na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a nedal za účelom objasnenia veci vypracovať znalecký posudok;

5. stavebný úrad v rozhodnutí nesprávne uviedol obchodné meno žalobcu, rozhodnutie doručoval a odstránenie stavby nariadil pobočke žalobcu so sídlom Q. 5, N.. Žalovaný sa uvedenými nedostatkami prvostupňového rozhodnutia nezaoberal, hoci už on sám vo svojom rozhodnutí používa správne obchodné meno žalobcu. Žalobca z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe z 19. apríla 2001 uviedol, že žaloba nie je dôvodná a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že dodatočné povolenie stavby postavenej bez stavebného povolenia nie je v rozpore s verejným záujmom, za ktorý žalobca považoval požiadavku na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, a ktorý je chránený o.i. ust. § 8 ods. 11 Cestného zákona. Žalobca túto skutočnosť nepreukázal vzhľadom na obsah stanoviska Okresného dopravného inšpektorátu Policajného zboru Y. a rovnako stanoviska orgánu štátnej správy - OÚ pre CDPK v Y., ktoré bolo následne potvrdene KÚ pre CDPK a v Z. Z. po vznesení námietok žalobcu. Stanovisko OÚ pre CDPK , ktorý je podľa žalovaného dotknutým orgánom v zmysle a Cestného zákona, ako aj vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. v znení neskorších predpisov, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „vyhl.č. “), žalovaný považoval za stanovisko v zmysle . Keďže umiestnenie stavby je v tomto prípade na ceste R. na úseku Y. - O., podľa a Cestného zákona je podľa žalovaného OÚ pre CDP orgánom štátnej správy pre pozemné komunikácie. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že stavebný úrad postupoval v konaní v súlade s a Správneho poriadku. Námietky žalobcu týkajúce sa označenia žalobcu ako „I. R.. Y. M.“ považoval žalovaný za formálne, irelevantné a navyše takéto označenie používal v korešpondencii sám žalobca. Táto vada bola v odvolacom konaní odstránená, netýkala sa rozhodnutia vo veci samej a žalobca tým podľa žalovaného nebol ukrátený na svojich právach.

Uznesením č.k. -17 zo dňa 12. augusta 2011 súd s poukazom na ust. pribral do konania účastníkov správneho konania, ktorými boli E. M., L.. Z., Y. a E. Z., Y., ktorí sú vlastníkmi pozemku, na ktorom sú umiestnené reklamné zariadenia, a ktorých práva by mohli byť zrušením napadnutého správneho rozhodnutia dotknuté.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorými rozhodnutiami bolo rozhodnuté o odstránení stavby dvoch kusov reklamných zariadení na pozemku parc. č. XXXX v k.ú. Y., E. s poukazom na , , ako aj konania, ktoré vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzalo.

Z administratívneho spisu súd zistil, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru SR - Okresný dopravný inšpektorát Y. listom zo 16. augusta 2007 stavebnému úradu doručil podnet - návrh na odstránenie stavby dvoch kusov reklamných zariadení, pretože na základe kontroly vykonanej v dňoch 13. - 16. augusta 2007 zistil, že sa jedná o nepovolené stavby, ktoré boli z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky umiestnené nevhodne a boli postavené bez stanoviska ODI v rozpore s o pozemných komunikáciách (Cestný zákon).

Podaním z 24. augusta 2007 požiadal žalobca stavebný úrad o dodatočné povolenie umiestnenia reklamných zariadení na parc.č. XXXX v k.ú. Y., prílohou ktorej boli o.i. kópia zmluvy o prenájme časti pozemku zo dňa XX. M. XXXX uzavretej medzi žalobcom a spoluvlastníkmi pozemku, na ktorom mali byť reklamné zariadenia umiestnené, E. M. a E. Z., vyjadrenia M., M., T., T-H., T-W., stanovisko ODI č. ORP- XX-XX/X.-XXXX z 19. júna 2007 ako príslušného orgánu štátnej správy na úseku cestnej premávky s poukazom na , ktorý bol účinný do 31. januára 2009, ako aj vyjadrenia žalobcu k tomuto stanovisku.

Podaním z 24. septembra 2007 stavebný úrad oznámil „začatie konania o dodatočnom povolení - odstránení stavby“ v zmysle na základe podnetu OR PZ SR - ODI Y. a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Účastníkov konania poučil o možnosti podať námietky.

OÚ pre CDPK Y. vo svojom stanovisku zo 4. októbra 2007 vyhotovenom pri miestnom šetrení žiadal reklamné zariadenia odstrániť, nakoľko boli realizované v rozpore s Cestným zákonom. Rovnako vo svojom písomnom stanovisku na základe žiadosti stavebného úradu (ktorá nie je súčasťou administratívneho spisu) na základe § 3 ods. 5 Cestného zákona vyjadril nesúhlas s umiestnením reklamných zariadení pri ceste v úseku okružnej križovatky s poukazom na § 8 ods. 12 Cestného zákona.

Stavebný úrad rozhodnutím č. OVSPÚPaA XXXX/XXXX z XX. I. XXXX nariadil odstránenie stavby - dvoch kusov reklamných zariadení s poukazom na a .

Na základe odvolania podaného žalobcom Krajský stavebný úrad v Z. Z. svojím rozhodnutím č. KSÚBB 2008-746/1762-1:OŠSS, W. z 28. augusta 2008 predmetné rozhodnutie o odstránenie stavby zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie s odôvodnením, že stavebný úrad o.i. postupoval v rozpore s ust. , keď po zistení, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia nezačal konanie a nevyzval vlastníka stavby na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými a súvisiacimi predpismi. Navyše po obdržaní stanoviska OÚ pre CDPK Y. o nesúhlase s umiestnením reklamných

zariadení vydal rozhodnutie, ktorým nariadil stavebníkovi odstránenie stavby bez toho, aby mu dal možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladom rozhodnutia (§ 33 Správneho poriadku).

Stavebný úrad následne podaním z 11. mája 2010 č. -XXX/XXXX oznámil „začatie konania o nariadení odstránenia stavby“, pričom uviedol, že žalobca 24. augusta 2007 požiadal o dodatočné povolenie stavby dvoch kusov reklamných zariadení, ktorým dňom bolo začaté konanie o nariadení odstránenia stavby. Dôvodom pre začatie konania o odstránenie stavby je podľa odôvodnenia predmetného oznámenia rozpor s verejnými záujmami a to nesúhlasného stanoviska dotknutého orgánu OÚ pre CDPK Y. č. XXXX/XXXXX z 25. októbra 2007.

Žalobca (stavebník) podal písomné námietky listom z 19. mája 2010, v ktorých namietal nesprávny postup stavebného úradu, ktorý nepostupoval v súlade s rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Z. Z. z 28. augusta 2008, napriek žiadosti stavebníkov o dodatočné povolenie stavby začal konanie o odstránení stavby a to bez toho, aby vyzval stavebníka na predloženie dokladov podľa .

Stavebný úrad požiadal podaním z 22. júna 2010 KÚ pre CDPK Z. Z. podľa o potvrdenie alebo o zmenu nesúhlasného stanoviska OÚ pre CDPK Y. z 25. októbra 2007.

KÚ pre CDPK listom z 2. augusta 2010 s poukazom na potvrdil stanovisko OÚ pre CDPK.

Stavebný úrad rozhodnutím z 23. septembra 2010 s poukazom na a nariadil žalobcovi odstránenie stavby dvoch kusov reklamných zariadení a určil podmienky odstránenia tejto stavby. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že tak urobil na základe zisteného rozporu s verejným záujmom a to nesúhlasného stanoviska dotknutého orgánu OÚ pre CDPK Y. z 25. októbra 2007, ktoré potvrdil KÚ pre CDPK dňa 2. augusta 2010.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom o.i. namietal, že OÚ pre CDPK a KÚ pre CDPK nie sú kompetentné vydávať nesúhlasné stanoviská, pretože ide o prípad, kedy sú reklamné zariadenia umiestnené v intraviláne obce. Ďalej namietal, že umiestnenie reklamných zariadení nie je v rozpore s § 8 ods. 11 a 12 Cestného zákona.

O podanom odvolaní rozhodol žalovaný tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil s odôvodnením, že prvostupňový správny orgán nepostupoval v rozpore s , a Správneho poriadku, ani v rozpore s ust. , , a/ ods. 1, , a , a . Podľa žalovaného stavebný úrad rozhodol na základe nesúhlasného stanoviska OÚ pre CDPK, ktorý považoval za dotknutý orgán v zmysle a jeho stanovisko považoval za záväzné v zmysle . Rovnako považoval za správny postup stavebného úradu podľa , keď požiadal KÚ pre CDPK o potvrdenie alebo zmenu stanoviska.

Podľa , povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány, informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov, a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom.

Podľa , na konaní o povolení terénnych úprav, ťažobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich prác, informačných, reklamných a propagačných zariadení sa vzťahujú primerane ustanovenia oddielu 4.

Podľa , stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia

stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

Podľa , , , , , a , ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami a na základe záväzných stanovísk podľa a podkladov predložených v stavebnom konaní. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné práva () a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote podľa písm. a/ nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, podľa písm. b/ nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia až 65.

Podľa , ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia a ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, ... o pozemných komunikáciách, ... rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa , ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.

Podľa , ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa , dotknutým orgánom podľa tohto zákona je podľa písm. a/ orgán verejnej správny, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v , ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, b/ obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku, alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice a stavby pre motorové vozidlá.

Podľa , dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa , zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.

Podľa , záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

Podľa , pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa . Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie vo veci stavebným úradom.

Podľa § 1 ods. 1 Cestného zákona tento zákon upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy (§ 3) a orgánov štátneho odborného dozoru (§ 3c) vo veciach pozemných komunikácií.

Podľa § 3 ods. 1 Cestného zákona, orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len cestný správy orgán) sú: a/ ministerstvo, b/ krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie (ďalej len krajský úrad dopravy), c/ obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie (ďalej len obvodný úrad dopravy).

Podľa § 8 ods. 11 Cestného zákona, na stĺpoch verejného osvetlenia ciest a miestnych komunikácií a na stĺpoch trolejového vedenia sa môžu umiestňovať iba informačné zariadenia a dopravné značky, ak nezasiahnu do prejazdného profilu pozemnej komunikácie. Reklamné, informačné a propagačné zariadenia sa pri prejazdných úsekoch ciest cez obce a pri miestnych komunikáciách umiestňujú tak, aby vyhovovali požiadavkám bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 8 ods. 12 Cestného zákona, transparenty, skládky materiálov alebo reklamné, informačné a propagačné zariadenia, ako aj iné zariadenia, ktoré neslúžia pre správu pozemných komunikácií ani pre riadenie cestnej premávky a prevádzku dopravy, je zakázané umiestňovať na križovatkách v rozhľadovom poli vodiča na križovatke.

Podľa § 11 ods. 1 Cestného zákona, na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo územia zastavaného alebo určeného na súvislé zastavanie slúžia cestné ochranné pásma.

Podľa § 11 ods. 2 Cestného zákona, v cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich; príslušný cestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom.

Podľa § 11 ods. 3 Cestného zákona, príslušný cestný správny orgán môže nariadiť vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi nehnuteľnosti alebo zariadenia, aby v cestnom ochrannom pásme odstránil alebo upravil stavbu alebo zariadenie, stromy, kry, alebo iné porasty, príp. aby upravil povrch pôdy.

Podľa § 11 ods. 4 Cestného zákona, obmedzenia v ochranných pásmach podľa ods. 2 sa nevzťahujú na súčasti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, označníky zastávok, zastávky a čakárne hromadnej dopravy, meračské značky, signály a ich zariadenia na mapovanie, ak sú umiestnené tak, aby nezhoršovali bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a nesťažovali údržbu komunikácie.

Podľa , a o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány postupovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa , Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci, a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Predpokladom začatia stavebného konania podľa je zistenie stavebného úradu, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ust. až upravujúce stavebné konanie o vydanie stavebného povolenia. Stavebný úrad v tomto konaní môže nariadiť odstránenie stavby za splnenia zákonných podmienok ustanovených v , ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, alebo aj v prípade podľa ak stavebník nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby a nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Ustanovenie upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 cit. ust. vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady (napr. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy, resp. obce).

V preskúmavanom prípade však stavebný úrad potom, ako z podnetu OR PZ SR ODI Y. zo 16. augusta 2007 a zo žiadosti žalobcu o dodatočné povolenie umiestnenia dvoch kusov reklamných zariadení zo dňa 24. augusta 2007 zistil, že tieto reklamné zariadenia boli umiestnené bez stavebného povolenia, opakovane vydal dňa 23.septembra 2010 rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby týchto reklamných zariadení bez toho, aby vyzval vlastníka stavby na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami a to napriek tomu, že tento nesprávny postup mu bol už vytknutý v rozhodnutí KSÚ Z. Z. zo dňa XX. F. XXXX, v dôsledku čoho bolo pôvodné rozhodnutie stavebného úradu o nariadení odstránenia stavby zo dňa XX. I. XXXX zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Stavebný úrad prvostupňové rozhodnutie z XX. M. XXXX vydal opäť na základe získaného stanoviska OÚ pre CDPK Y. z XX. T. XXXX (v odôvodnení sa nesprávne uvádza dátum XX. T. XXXX), ktorý s poukazom na § 8 ods. 12 Cestného zákona nesúhlasil s dodatočným povolením stavby. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad požiadal KÚ pre CDPK v Z. Z. ako nadriadený orgán o potvrdenie alebo zmenu vydaného stanoviska, ktorý v stanovisku z 2. augusta 2010 nesúhlasné stanovisko OÚ pre CDPK Y. potvrdil. Na základe vydaného nesúhlasného stanoviska dotknutého orgánu vydal následne stavebný úrad rozhodnutie o odstránení predmetnej stavby. Žalovaný sa touto skutočnosťou vo svojom rozhodnutí nezaoberal a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len konštatoval, že „stavebný úrad začal konanie o dodatočnom povolení predmetnej stavby z hľadísk uvedených v “ a „správne postupoval pri vydaní rozhodnutia, ktorým podľa a nariadil odstránenie stavby dvoch reklamných zariadení, pričom pri vydaní rozhodnutia stavebného úradu nezistil rozpor s ust. , , a , a , , “.

S uvedeným záverom žalovaného sa krajský súd nestotožnil, pretože stavebný úrad tým, že nevyzval žalobcu - vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, postupoval v rozpore s a táto vada konania mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu považoval súd žalobnú námietku žalobcu ohľadom nesprávneho postupu správnych orgánov za dôvodnú. Rovnako považoval za dôvodnú námietku žalobcu, pokiaľ namietal nesprávny postup stavebného úradu podľa (žalovaný navyše vo svojom rozhodnutí uvádza nesprávne zákonné ustanovenie , hoci v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu bol už účinný

v znení (úč. od 13. decembra 2008), ktorou novelou došlo jednak ku zmene poradia číslovaných odsekov (ods. 4 bol zmenený na ods. 5) a rovnako došlo k zmene obsahu cit. ust. . V danom prípade jednak v konaní nedošlo k protichodným stanoviskám medzi dotknutými orgánmi štátnej správny spolupôsobiacimi v konaní a vyplývajúcimi zo záväzných stanovísk a jednak stanovisko OÚ pre CDPK Y. nie je ani možné považovať za záväzné stanovisko podľa . Z uvedeného dôvodu teda ani námietka žalobcu - účastníka konania nesmeruje proti obsahu záväzného stanoviska. Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že aj v prípade, ak by bolo možné stanovisko OÚ pre CDPK považovať za záväzné stanovisko podľa v spojení s a , správny orgán nedodržal postup stanovený v veta druhá a tretia , pretože stavebný úrad by mal v takomto prípade konanie prerušiť, vyžiadať si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam a len v prípade, ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, mal si stavebný úrad vyžiadať potvrdenie, alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Takýto postup stavebného úradu však z administratívneho spisu nevyplýva.

Podľa stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia, v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Vydaniu rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby podľa predchádza zistenie stavebného úradu v konaní o dodatočnom povolení stavby podľa , že dodatočné povolenie stavby je v rozpore s verejným záujmom. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si musí zaobstarať a stavebnému úradu aj predložiť všetky doklady potrebné pre posúdenie, či ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami a či sú dané predpoklady pre jej dodatočné povolenie. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pred vydaním rozhodnutia musí pri ich určení vychádzať predovšetkým z ust. , ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma a pod.. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že stavebný úrad v prejednávanom prípade postupoval v súčinnosti s dotknutými orgánmi, ktoré chránia záujmy podľa osobitných predpisov (o.i. Cestného zákona) s poukazom na , v zmysle ktorého, ak sa konanie dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane pozemných komunikácií, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa , ktorý uplatňuje požiadavky osobitných predpisov. Vzhľadom na nesúhlasné stanovisko OÚ pre CDPK v Y. ako dotknutého orgánu štátnej správy s vydaním dodatočného povolenia predmetnej stavby stavebný úrad podľa žalovaného správne nariadil odstránenie stavby, nakoľko ide o rozpor s verejnými záujmami. Podľa žalovaného Mesto Y. správne postupovalo podľa , keď si vyžiadalo potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska z KÚ pre CDPK v Z. Z., ktorý potvrdil nesúhlasné stanovisko s vydaním dodatočného povolenia stavby, nakoľko umiestnenie stavby je v rozpore s a Cestného zákona. S uvedeným záverom žalovaného sa súd nestotožnil a pokiaľ žalobca namietal v žalobe nedostatok kompetencie OÚ pre CDPK Y., resp. KÚ pre CDPK Z. Z. na vydanie záväzného stanoviska, súd túto žalobnú námietku považoval za dôvodnú. Z ust. totiž vyplýva, že dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v , avšak len za predpokladu, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať, alebo s ním súvisí. V zmysle , ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o pozemných komunikáciách (ako v prejednávanom prípade), rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa , ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. Z ust. však vyplýva, že záväzným stanoviskom je na účely konaní podľa tohto zákona len stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Za tohto predpokladu je potom obsah záväzného stanoviska pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný. Podľa dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky

v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom, pričom vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.

V prejednávanom prípade bolo nariadené odstránenie stavby dvoch kusov reklamných zariadení s odôvodnením, že „ide o rozpor s verejnými záujmami“, pričom rozhodnutia boli vydané „na základe nesúhlasného stanoviska OÚ pre CDPK Y. ako dotknutého orgánu štátnej správy, resp. na základe správneho postupu stavebného úradu, ktorý si podľa vyžiadal potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od KÚ pre CDPK Z. Z., ktorý dňa X. F. XXXX potvrdil nesúhlasné stanovisko s vydaním dodatočného povolenia, nakoľko umiestnenie stavby je v rozpore s a Cestného zákona“. Predpokladom toho, aby obsah záväzného stanoviska bol pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný v zmysle veta druhá je, že toto stanovisko vydá dotknutý orgán ( ) a toto stanovisko je súčasne ako záväzné stanovisko upravené v osobitnom predpise ( ).

Podľa § 3 ods. 1 Cestného zákona orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie sú:

a/ ministerstvo, b/ krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a c/ obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Pôsobnosť týchto cestných správnych orgánov je upravená v § 3 ods. 3 pre ministerstvo, v § 3 ods. 2 pre krajské úrady dopravy a v § 3 ods. 5 pre obvodné úrady dopravy. Ustanovenia § 3 ods. 4 a 5 Cestného zákona, ktoré upravujú pôsobnosť obvodných a krajských úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, neobsahujú právo ani povinnosť týchto orgánov vyjadrovať sa, resp. poskytovať stanoviská v konaní stavebného úradu o povolení, dodatočnom povolení alebo odstránení reklamných informačných a propagačných zariadení v zastavanom území obce na súkromnom pozemku, neupravujú v takýchto prípadoch ani oprávnenie, resp. povinnosť týchto orgánov vydávať záväzné stanoviská. Stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu (v tomto prípade cestného správneho orgánu) by mohol byť považovaný za záväzné stanovisko pre účely tohto stavebného konania len vtedy, ak by bolo ako záväzné stanovisko upravené v osobitnom predpise, ktorým je v tomto prípade cestný zákon. Cestný správny orgán má však podľa osobitného predpisu (Cestný zákon) postavenie dotknutého orgánu len v prípadoch upravených v ust. § 3b Cestného zákona, v zmysle ktorého ak konanie podľa ods. 1 súvisí s umiestnením stavby alebo využitím územia, o ktorom rozhoduje stavebný úrad v územnom konaní, je konanie podľa súčasťou územného konania. Cestný správny orgán má v územnom konaní postavenie dotknutého orgánu podľa , ktorý v konaní uplatňuje svoju pôsobnosť pri ochrane pozemnej komunikácie záväzným stanoviskom v zmysle . Cestný zákon ďalej vydanie záväzného stanoviska v zmysle upravuje v ust. Cestného zákona. V zmysle cit. ust. v cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich; príslušný cestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom. Podľa Cestného zákona na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo zastavaného územia alebo určeného na súvislé zastavanie slúžia cestné ochranné pásma. V preskúmavanom prípade sa však reklamné zariadenia nachádzajú v zastavanom území obce, v ktorom sa v zmysle cit. zákona ochranné pásma nezriaďujú a príslušný cestný správny orgán preto v danom prípade nedisponuje právomocou vydávať záväzné stanovisko v zmysle Cestného zákona. V preskúmavanom prípade zo stanoviska vydaného obvodným, resp. krajským úradom pre CDPK navyše ani nevyplýva, na základe ktorého ustanovenia ktorého právneho predpisu tomuto cestnému správnemu orgánu vyplynulo oprávnenie, resp. povinnosť vydať záväzné stanovisko. Vzhľadom na uvedené skutočnosti záver žalobcu o tom, že OÚ pre CDPK je „dotknutým orgánom“ s oprávnením vydávať záväzné stanovisko, preto súd považoval za nesúladný s ust. v spojení s . Pokiaľ teda žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré vychádzalo zo záveru, že stavba je v rozpore s verejným záujmom na základe nesúhlasného stanoviska dotknutého orgánu, ktorý je pre správny orgán záväzný, rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ust. až upravujúce stavebné konanie o vydanie stavebného povolenia. Stavebný úrad v tomto konaní môže nariadiť odstránenie stavby za splnenia zákonných podmienok ustanovených v . Ako už bolo vyššie uvedené z ust. vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že dodatočné povolenie stavby postavenej bez stavebného povolenia, resp. bez ohlásenia stavby stavebnému úradu nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi spočíva na vlastníkovi stavby. Vlastník stavby si sám musí zaobstarať všetky podklady, ktorými preukáže, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. Uvedená povinnosť žalobcu však nezbavuje správny orgán povinnosti presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie ( Správneho poriadku). Správny orgán má v zmysle povinnosť vyzvať vlastníka stavby na predloženie dokladov o tom, že dodatočné stavebné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom. Podľa , ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Stavebný úrad v prejednávanom prípade nepostupoval podľa a nevyzval žalobcu na predloženie dokladov, rozhodol len na základe stanovísk obvodného, resp. krajského úradu pre CDPK konštatujúc len všeobecne, že umiestnenie stavby je v rozpore s , resp. ods. 12 Cestného zákona bez uvedenia konkrétnych skutočností, na základe ktorých by bolo možné zistiť, v čom konkrétne spočíva porušenie cit. ustanovení Cestného zákona. Keďže uvedené stanoviská nemajú charakter záväzných stanovísk dotknutých orgánov v zmysle , ktoré by mali byť pre správny orgán záväzné a keďže žalobca namietal v žalobe, že napadnutého rozhodnutie žalovaného i prvostupňové správne rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí odkazom na obsah týchto stanovísk so všeobecnou citáciou ustanovení a Cestného zákona bez uvedenia konkrétnych dôkazov preukazujúcich porušenie, resp. nedodržanie cit. ustanovení Cestného zákona, ktoré by odôvodňovali záver o tom, že dodatočné povolenie stavby dvoch kusov reklamných zariadení je v rozpore s verejnými záujmami, nespĺňa požiadavku rozhodnutia, ktoré vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci ( Správneho poriadku). Z uvedeného dôvodu súd považoval aj túto námietku žalobcu za dôvodnú.

Pokiaľ žalobca namietal v žalobe nesprávne uvedenie obchodného mena žalobcu i adresy na doručovanie rozhodnutia v prvostupňovom rozhodnutí, tieto nedostatky boli odstránené v rozhodnutí žalovaného a nemali vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia.

Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil s poukazom na , a a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu podľa vzniklo právo na náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom JUDr. Rudolfom Manikom PhD. F. M.. na základe plnej moci zo dňa 14. marca 2011. Žalobcove trovy pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 66,- Eur a trov právneho zastúpenia, ktoré boli žalobcom vyčíslené v podaní zo dňa 10. októbra 2011 vo výške 392,73 Eur za tri úkony právnej služby a trikrát režijný paušál. Súd priznal žalobcovi náhradu účelne vynaložených trov, za ktoré považoval trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,- Eur a z odmeny za zastupovania advokátom v zmysle a , č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) za dva úkony právnej služby po 123,50 Eur - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd - spolu vo výške 247,- Eur a paušálne náhrady podľa vo výške 14, (2 x 7, Eur). Ďalší žalobcom vyčíslený úkon - vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 10. októbra 2011 (1 x 123,50 Eur, vrátane režijného paušálu 7,41 Eur) však súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy, nakoľko z obsahu spisu, ani z ustanovení nevyplýva potreba, resp. povinnosť písomnej reakcie splnomocneného zástupcu žalobcu na obsah písomného vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe a súd ho na podanie takéhoto vyjadrenia ani nevyzval. Navyše žalobca v tomto vyjadrení len zopakoval dôvody uvedené v žalobe a ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Tento úkon súd preto nepovažoval za úkon potrebný na účelné uplatňovanie, resp. bránenie práva. Súd preto zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vo výške 327,82 Eur.

Podľa , je žalovaný povinný zaplatiť trovy konania priznané žalobcovi vo výške 327, Eur na účet jeho právneho zástupcu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

P O U Č E N I E : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v dvoch vyhotoveniach v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.