Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_10P-4-2011.pdf
PDF · 68.37 KB
No categories available
10P/4/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci navrhovateľky U. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. Č.. XX/XX, XXX XX M. S. G. proti odporcom v 1. rade F. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. Č.. XX/XX, XXX XX M. S. G. a v 2. rade L. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. Č.. XX/XX, XXX XX M. S. G., o určenie výživného zo strany rodičov takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní prispievať na výživu navrhovateľky sumou 26 eur mesačne každý z nich, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky od podania návrhu t.j. od 5.9.2011.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala dňa 05. 09. 2011 na tunajšom súde návrh na určenie výživného zo strany rodičov, ktorým žiadala, aby súd zaviazal každého z odporcov v 1. a 2. rade prispievať jej na výživu po 10,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej otec v značnej miere požíva alkoholické nápoje, nikde nepracuje a nejaví záujem o jej štúdium ani o jej potreby. Jej matka je na polovičnom invalidnom dôchodku a jej príjem nepostačuje na krytie výdavkov ich rodiny. Z toho dôvodu sa chce finančne osamostatniť a zabezpečovať si prostriedky vlastnými silami.
Spolu s návrhom navrhovateľka predložila potvrdenie o návšteve školy a zoznam jej výdavkov.
Navrhovateľka svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 14. 10. 2011 písomne ospravedlnila a súhlasila aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Odporcovia v 1. a 2. rade vo svojich písomných podaniach doručených súdu dňa 14. 10. 2011 s návrhom navrhovateľky v celom rozsahu súhlasili. Zároveň ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní dňa 14. 10. 2011 a súhlasili s tým aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 153 ods. 2 O.s.p., súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala, aby súd zaviazal každého z odporcov prispievať na jej výživu sumou po 10,- eur mesačne. Zákon o rodine vo svojich ustanoveniach § 62 ustanovuje minimálnu výšku výživného, aj pre dospelé nezaopatrené dieťa. Výška výživného sa odvíja od sumy životného minima. S účinnosťou od 01. 07. 2011 bolo prijaté Opatrenie č. 194/2011, ktorým sa upravujú sumy životného minima. Pre účely minimálnej výšky výživného je suma životného minima 86,65 eura, pričom 30 % z tejto sumy je suma 25,995 eur, zaokrúhlene 26,- eur. Pretože zákon ustanovuje minimálnu výšku výživného a navrhovateľka od odporcov požadovala sumu nižšiu, súd určil výživné s prihliadnutím na ustanovenia § 153 ods. 2 O.s.p. a zaviazal odporcov v 1. a 2. rade prispievať na výživu navrhovateľky sumou po 26,- eur mesačne.
Trovy konania si účastníci konania neuplatnili, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd Prešov prostredníctvom tunajšieho súdu.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.