Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_BN-1Pc-22-2022.pdf
PDF · 77.26 KB
Case nature
Area
Subarea
BN-1Pc/22/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. E. D., štátny občan SR a druhého z manželov: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. D. E. D., F. X. XXXX XXX/X, C. D., štátna občianka SR, o rozvod manželstva takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX v D. E. D. a druhého z manželov A. B., G. H., nar. XX.XX.XXXX v D. E. D., uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v D. E. D., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. E. D., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
III. Druhý z manželov A. B., nar. XX.XX.XXXX n i e j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania o rozvod manželstva.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.08.2022 bol súdu doručený návrh navrhovateľa na rozvod manželstva, ktoré s manželkou uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v D. E. D.. Uviedol, že spolu nežijú v spoločnej domácnosti už štvrtý rok, nemajú spolu deti ani žiadny majetok. Ich city už dávno vychladli, a preto žiadal o rozvod.
2. Dňa 08.02.2023 bolo súdu doručené e-mailové podanie druhého z manželov (manželky navrhovateľa), v ktorom vyjadrila súhlas s rozvodom a žiadala, aby súd manželstvo rozviedol bez jej osobnej prítomnosti.
3. Tunajší súd, v zmysle § 33 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "C.m.p."), nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré sa dostavil navrhovateľ, ktorý mal doručenie predvolania vykázané a lehotu na prípravu pojednávania zachovanú. Nedostavila sa manželka navrhovateľa, ktorá mala doručenie predvolania vykázané a lehotu na prípravu pojednávania zachovanú. Svoju neúčasť neospravedlnila včas a vážnymi dôvodmi a ani nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Vzhľadom k uvedenému mal súd splnené procesné podmienky na konanie pojednávania a na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to: návrh č.l. 1, sobášny list č.l. 2, vyjadrenie manželky zo dňa 08.02.2023 č.l. 52 a ostatný spisový materiál a zistil tento skutkový stav:
4. Účastníci tohto konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v D. E. D.. U navrhovateľa išlo o manželstvo druhé, u manželky navrhovateľa o manželstvo prvé. Na území Slovenskej republiky manželia nemali spoločné bydlisko, naposledy spolu žili v Českej republike. Navrhovateľ má trvalý pobytu na
adrese C. XXXX/XX, D. E. D. a manželka navrhovateľa má trvalý pobyt evidovaný v A. D. E. D.. Príslušnosť súdu vyplýva z ustanovenia § 92 C.m.p., podľa miestne príslušného všeobecného súdu toho manžela, ktorý návrh nepodal, t.j. manželky navrhovateľa.
5. Navrhovateľ, pri výsluchu po zákonnom poučení uviedol, že na podanom návrhu trvá. V spoločnej domácnosti nežijú s manželkou už 5 rokov. Nekontaktovali sa ani potom, čo sa manželku narodilo dieťa, ani v rámci konania, ktoré prebiehalo o zapretie otcovstva. Aktuálne nemá žiadny iný vzťah.
6. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o rodine"), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
7. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
8. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
9. Spoločenský účel manželstva podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Preto k narušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon sa neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, v ktorom sa manželia alebo jeden z nich neriadi pravidlami ustanovenými Zákonom o rodine, o stav, v dôsledku ktorého si manželstvo už nemôže plniť účel na ktorý bolo určené. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
10. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný, a že v manželstve účastníkov nastal rozvrat. Možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je hlboko, trvalo a vážne rozvrátené a dlhodobo si už neplní svoje spoločenské poslanie. Vzhľadom na zistené skutočnosti, že manželia už asi 5 rokov spolu nežijú, nehospodária ani sa nekontaktujú a negatívne stanovisko navrhovateľa k obnove manželského spolužitia, za súhlasu manželky s rozvodom manželstva niet predpokladu, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Z manželstva nepochádzajú maloleté deti. Súd mal po vykonanom dokazovaní; po výsluchu navrhovateľa a oboznámení sa s vyjadrením manželky k rozvodu manželstva; za preukázané, že manželstvo sa stalo len formálnym zväzkom muža a ženy. Príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd videl vo vzájomnom a trvalom odcudzení sa manželov do tej miery, že je pre nich oboch možnosť obnovy manželského spolužitia neprípustná.
11. Účastníci konania si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, a preto o trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 2 ods.2 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
13. Navrhovateľ bol oslobodený od platenia súdneho poplatku z návrhu na začatie konania o rozvod manželstva, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a súčasne rozhodol, že druhý z manželov nie je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Prievidza. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho vzdal.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.