Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-169-2011.pdf
PDF · 95.6 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/169/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci navrhovateľky: B. Š., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX, zast. ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU VAĽO & PARTNERS s.r.o., Konštantínova 3, Prešov proti odporcovi: PARTNERS MI & IV s.r.o., Slobody č. 6, Košice, IČO: 36 855 359 o zaplatenie 1.660 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľke 1.660 eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 11.12.2010 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 472,69 eur.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 9.2.2011 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu k zaplateniu celkovej istiny 1.660 eur s prísl. ako aj k náhrade trov konania.
Svoj návrh odôvodnila tým, že mala záujem o kúpu 3-izbového bytu č. 1 na prízemí bytového domu na D. Č.. X F. Ko. Byt kupovala prostredníctvom realitnej kancelárie - odporcu. Dňa 25.2.2010 uzatvorila kúpnu zmluvu s podielovým spoluvlastníkom predmetného bytu p. L. D. zastúpeného Ľ. A.. Na základe tejto kúpnej zmluvy sa stala podielovou spoluvlastníčkou k predmetnému bytu v podiele 1/3. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 40.829 eur. Dňa 24.2.2010 zložila zálohu vo výške 1.660 eur realitnej kancelárii, pričom táto záloha mala byť odpočítaná z celkovej kúpnej ceny.
Dňa 25.2.2010 bola zároveň uzatvorená aj kúpna zmluva medzi navrhovateľkou ako kupujúcou a predávajúcimi mal. deťmi Š. Č. a B. Č., ktoré jej mali predať zvyšné 2/3 predmetného bytu. Tento úkon však potreboval schválenie súdom. Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 25P/111/2010-66 zo dňa 30.4.2010 však neschválil právny úkon, ktorým mali byť prevedené 2/3 predmetného bytu na navrhovateľku. Keďže nedošlo k prevodu vlastníckeho práva 2/3 predmetného bytu na navrhovateľku, táto dňa 4.11.2010 predala svoj podiel vo výške 1/3 pani S. R., ktorú zastupoval p. A..
Keďže realitná kancelária - odporca nevrátil navrhovateľke zálohu vo výške 1.660 eur, pričom navrhovateľka ani neodstúpila od kúpy predmetnej nehnuteľnosti ani neobišla sprostredkovateľa, t.j. odporcu pri kúpnej zmluve, žiadali, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu predmetnej zálohy vo výške 1.660 eur. Zároveň si uplatnili zákonný 9 %-ný úrok z omeškania od 11.12.2010 až do zaplatenia. Dňa 9.11.2010 vyzvali odporcu na zaplatenie zálohy 1.660 eur najneskôr do 10.12.2010 a to z dôvodu, že do dátumu podania výzvy si odporca nesplnil svoj záväzok a nezabezpečil prevod vlastníckeho práva k celej nehnuteľnosti na navrhovateľku. Na tento list odpovedal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Q. svojim listom zo dňa 2.12.2010, v ktorom uvádza, že považujú sumu 1.660
eur za zmluvnú pokutu, keďže navrhovateľka odstúpila od kúpnej zmluvy. S týmto však navrhovateľka nesúhlasí. Je pravdou, že dňa 11.5.2010 odstúpila od kúpnej zmluvy, avšak bolo to až potom, ako súd rozhodol o tom, že neschvaľuje právny úkon kúpnu zmluvu na predaj 2/3 predmetného bytu na navrhovateľku.
Odporca bol na pojednávanie riadne súdom predvolaný. Zásielka sa však z adresy, ktorú má odporca uvedenú vo výpise z obchodného registra vrátila späť s tým, že adresát je neznámy. Preto súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti odporcu.
Navrhovateľka ako listinné dôkazy predložila kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva v podiele 1/3, ktorú uzatvorila ona ako kupujúca s p. L. D. ako predávajúcim. Pán D. bol zastúpený Ľ. A.. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 25.2.2010.
Navrhovateľka predložila aj kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu medzi ňou ako kupujúcou a Š. Č. a B. Č. ako predávajúcimi zo dňa 25.2.2010, pričom obaja predávajúci boli zastúpení L.. I. C.. Na základe uvedenej kúpnej zmluvy mali obaja predávajúci previesť na navrhovateľku spoluvlastnícky podiel každý v pomere 1/3. K tomu doložila navrhovateľka rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 25P/111/2010-66 zo dňa 30.4.2010, ktorým súd neschválil právny úkon učinený poručníkom Detským domovom Košická Nová Ves zastúpený L.. I. C. za mal. deti B. a Š. Č. týkajúcich sa uzavretia kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľnosti - bytu č. 1 nachádzajúceho sa na D. Č.. X F.Š. Ko.
Ďalej navrhovateľka predložila do spisu doklad o prevzatí zálohy zo dňa 24.2.2010, ktorým preukázala, že odporca dňa 24.2.2010 od nej prevzal sumu 1.660 eur, ktorá mala slúžiť ako záloha na kúpu nehnuteľnosti a to bytu č. X na D. X F.Š. Ko. V doklade sa uvádza, že kúpna cena nehnuteľnosti bola dohodnutá na 40.829 eur. V prípade, že zo závažných dôvodov nedôjde k prevodu členských a nájomným práv na predmetnú nehnuteľnosť zo strany kupujúceho ako aj predávajúcich, vyplatená záloha bude odporcom vrátená do 3 dní od vznesenia písomnej požiadavky kupujúcou v celom rozsahu. Taktiež sa v doklade dohodli, že v prípade ak navrhovateľka odstúpi od kúpy uvedenej nehnuteľnosti, obíde zo zištných alebo iných dôvodov sprostredkovateľa alebo v prípade nedodržania stanoveného termínu na doplatok celkovej kúpnej ceny, uvedená záloha prepadne v prospech odporcu.
Ďalej do spisu navrhovateľka doložila fotokópiu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 19.11.2010, ktorým preukázala, že tento deň jej bola vrátená platba za 1/3 bytu na D. X F. Ko od Ľ. A.. Zároveň predložila splnomocnenie, ktorým p. S. R. splnomocnila p. Ľ. A. k prevzatiu kúpnych zmlúv k bytu na D.B. Č.. X F. Ko od B. Š. a odovzdanie jej finančných prostriedkov v sume 13.278 eur. Taktiež doložila výzvu na zaplatenie sumy 1.660 eur adresovanú odporcovi dňa 19.11.2010, taktiež stanovisko T.. L. Q., advokáta, ktorý toto stanovisko písal v mene odporcu dňa 2.12.2010, v ktorom uvádza, že suma 1.660 eur je považovaná za zmluvnú pokutu, ktorá pripadla odporcovi, keďže navrhovateľka odstúpila od kúpnej zmluvy k predmetnému bytu. K tomu ešte navrhovateľka predložila svoje vyjadrenie zo dňa 10.12.2010.
Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka mala záujem o kúpu 3-izbového bytu č. X, ktorý sa nachádzal na prízemí bytového domu na D. Č.. X F. Ko. Vlastníkmi tohto bytu boli L. D., mal. Š. Č.Í. a mal. B. Č., každý v podiele 1/3. Uvedený byt bol navrhovateľkou kupovaný prostredníctvom odporcu ako realitnej kancelárie. Dňa 24.2.2010 zložila navrhovateľka odporcovi zálohu za kúpnu cenu uvedenej nehnuteľnosti vo výške 1.660 eur, pričom táto záloha mala byť potom odpočítaná od celkovej kúpnej ceny, ktorá bola dohodnutá na 40.829 eur. Túto skutočnosť potvrdzuje doklad o prevzatí zálohy, ktorý vystavil odporca dňa 24.2.2010. V doklade o prevzatí zálohy si účastníci konania dohodli, že v prípade, ak navrhovateľka odstúpi od kúpy uvedenej nehnuteľnosti, obíde zo zištných alebo iných dôvodov sprostredkovateľa, alebo v prípade nedodržania stanoveného termínu na doplatok celkovej kúpnej ceny, suma 1.660 eur prepadne v prospech odporcu. V podstate sa jedná o dohodnutú zmluvnú pokutu.
Navrhovateľka uzatvorila dňa 25.2.2010 kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu s L. D. a v ten istý deň, t.j. dňa 25.2.2010 uzatvorila aj kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu aj s mal. Š.A. Č. a mal. B. Č., pričom na základe uvedených zmlúv by sa stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu. Keďže predávajúci Š. Č. a B. Č. boli v čase uzavretia kúpnej zmluvy maloletí, kúpna zmluva musela byť schválená súdom. Okresný súd Košice II však rozsudkom č.k. 25P/111/2010-66 zo dňa 30.4.2010 rozhodol, že neschvaľuje uvedený právny úkon. Tým pádom sa navrhovateľka nemohla stať výlučnou vlastníčkou predmetného bytu a zostala by vlastníčkou tohto bytu len v podiele 1/3. O takýto stav však nemala záujem. Potvrdzuje to aj doklad o prevzatí zálohy, v ktorom je jasne uvedené, že kupuje celú nehnuteľnosť a dohodnutá bola aj kúpna cena na celú nehnuteľnosť. Keďže nedošlo k prevodu členských a nájomným práv na predmetnú nehnuteľnosť a nedošlo ani k prevodu vlastníckeho práva celej nehnuteľnosti na navrhovateľku, bolo povinnosťou realitnej kancelárie vrátiť navrhovateľke zloženú zálohu (záloha mala byť odpočítaná od celkovej kúpnej ceny nehnuteľnosti).
Odporca vo svojom písomnom stanovisku, ktoré zaslal navrhovateľke dňa 2.12.2010, uvádza, že sumu 1.660 eur si ponecháva ako zmluvnú pokutu z dôvodu, že navrhovateľka odstúpila od kúpy predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľka mala od kúpnej zmluvy odstúpiť dňa 11.5.2010.
Ako vyplýva z ust. § 544 zmluvná pokuta môže byť dojednaná pre prípad porušenia určitej zmluvnej povinnosti. V tomto prípade odporca tvrdí, že navrhovateľka porušila svoju zmluvnú povinnosť, keďže odstúpila od kúpnej zmluvy. Súd však poukazuje na to, že k odstúpeniu aj podľa odporcu malo dôjsť dňa 11.5.2010, čo je však až potom, ako Okresný súd Košice II dňa 30.4.2010 neschválil právny úkon kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi mal. Š. Č. a B. Č. ako predávajúcimi a navrhovateľkou ako kupujúcou. Bez schválenia tohto právneho úkonu sa navrhovateľka nemohla stať výlučnou vlastníčkou predmetného bytu. To zároveň znamená, že odporca nevedel splniť svoj záväzok, že na navrhovateľku bude prevedené vlastnícke právo k predmetnému bytu v celom rozsahu. Na navrhovateľku previedol len spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3. Ako vyplynulo z dokazovania, navrhovateľka nemala záujem len o spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 k predmetnému bytu, ale chcela sa stať výlučnou vlastníčkou tohto bytu. K odstúpeniu teda došlo až potom, keď odporca nevedel na navrhovateľku previesť zostávajúci spoluvlastnícky podiel vo výške 2/3.
Súd mal teda za to, že odporcovi zmluvná pokuta vo výške 1.660 eur nepatrí. Iný výklad o ustanovení zmluvnej pokuty v doklade o prevzatí zálohy zo dňa 24.2.2010 by bol v rozpore s dobrými mravmi a bol by aj nespravodlivý.
Zaplatená suma 1.660 eur bola v podstate zálohou na kúpu nehnuteľnosti. Mala byť aj odpočítaná od celkovej kúpnej ceny. K realizácii kúpnej zmluvy však nedošlo, resp. nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu na navrhovateľku. Dodatočne teda odpadol dôvod na platenie kúpnej ceny. Tým na strane odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 1.660 eur.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nar. vlády č. 87/95 Z.z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľka dňa 19.1.2010 vyzvala odporcu na vrátenie sumy 1.660 eur v lehote najneskôr do 10.12.2010. Odporca prostredníctvom svojho advokáta T.. L. Q. reaguje na uvedenú výzvu svojim stanoviskom k tejto výzve zo dňa 2.12.2010. Z toho súdu vyplýva, že odporcovi bola výzva na zaplatenie sumy 1.660 eur riadne a včas doručená tak, aby mohol odporca plniť do 10.12.2010 ako to žiadala navrhovateľka vo svojej výzve.
Pretože odporca nevrátil navrhovateľke zloženú zálohu do dátumu uvedenom vo výzve, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke spolu s istinou aj zákonný 9 %-ný ročný úrok z omeškania od 11.12.2010, t.j. od nasledujúceho dňa po dátume, kedy navrhovateľka žiadala vrátiť zálohu až do zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Pretože vo veci mala plný úspech navrhovateľka, súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke vzniknuté trovy konania vo výške 99,50 eur za zaplatenie súdneho poplatku za návrh ako aj k náhrade trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci a to za prevzatie a prípravu veci, napísanie žaloby a za účasť na pojednávaní dňa 14.10.2011. Za každý úkon jej priznal odmenu vo výške 81,33 eur, k tomu 3 x režijný paušál 7,41 eur, čo spolu predstavuje 266,22 eur. Priznal mu aj náhradu cestovných nákladov vo výške 20,07 eur, pričom súd vychádzal z toho, že vzdialenosť medzi B. a U. je tam a späť 70 km, priemerná spotreba motorového vozidla právneho zástupcu navrhovateľa je 9,4 l/100 km a cena nafty bola 1,103 eur/liter. Ďalej mu súd priznal náhradu za stratu času za 2 polhodiny po 12,35 eur (1/60- ina výpočtového základu) t.j. 24,70 eur. Takto priznanú odmenu + cestovné + stratu času dohromady vo výške 310,99 eur mu zvýšil o 20 % DPH, čo spolu predstavuje 373,19 eur. Celkovo súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 472,69 eur (súdny poplatok + trovy právneho zastúpenia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. ( § 205 ods. 2 O.s.p.)