Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Ps-7-2023.pdf
PDF · 97.54 KB
Case nature
Subarea
41Ps/7/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II v právnej veci osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa má konať: B. V., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom T. XX, XXX XX A., toho času W. N. W.. W. W., o návrhu navrhovateľky: J.. D. K., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XX, XXX XX A., na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom osobne podaným na Mestskom súde Bratislava II 23.11.2023 sa navrhovateľka domáhala obmedzenia spôsobilosti na právne úkony B. V., nar. XX.XX.XXXX. Spolu s návrhom vo veci samej sa domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne obmedzil spôsobilosť na právne úkony B. V., a to v rozsahu, že menovaná nie je spôsobilá rozhodovať o svojom zdravotnom stave a o umiestnení svojej osoby do zdravotníckej starostlivosti, a teda môže byt' do ústavného zariadenia vykonávajúceho zdravotnícku starostlivosť umiestnená bez svojho súhlasu, menovaná nie je spôsobilá nakladať so svojím majetkom a finančnými prostriedkami nad 100 eur mesačne.
2. Uznesením tunajšieho súdu, č. k. 41Ps/6/2023-12 z 08.12.2023 súd časť návrhu navrhovateľky z 23.11.2023 týkajúcu sa nariadenia neodkladného opatrenia vylúčil na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 41Ps/7/2023.
3. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej matka prekonala v apríli 2021 ťažké ochorenie Covid a pravdepodobne následkom ochorenia a aj ukončenia brigádnickej činnosti na Daňovom úrade Bratislava v júni 2022, došlo u nej k výraznému zhoršeniu pamäte a orientácie sa v priestore. Z tohto dôvodu navrhovateľka navštívila s matkou Memory centrum v Bratislave - Petržalke, kde 24.11.2022 podstúpila psychologické vyšetrenie, 3.3.2023 psychiatrické vyšetrenie. Dňa 01.06.2023 jej boli nastavené lieky. 09.-11.06.2023 matka volala navrhovateľke, že nechce byť doma, bola dezorientovaná, celý víkend strávila u navrhovateľky. V priebehu júna 2023 začala mať matka čoraz väčšie výpadky pamäte, spojené s nespoznávaním vlastnej dcéry, často jej volala a chcela byť u nej. V auguste 2023 pri osobnom, resp. telefonickom kontakte navrhovateľka nadobudla podozrenie, že zdravotný stav matky sa zhoršuje. Dňa 19.08.2023 navrhovateľke telefonovala polícia, kde matka prišla nahlásiť, že ju jej syn ohrozuje nožom (prišla tam v papučiach a úplne zmätená). Navrhovateľka prišla do bytu matky, kde záchranári skonštatovali, že matka trpí demenciou, po fyzickej stránke bola matka v poriadku. Vzhľadom k tomu, že má matka diagnostikovanú DAT, navrhovateľka podpísala, že si matku berie domov na vlastnú zodpovednosť. Pri balení jej osobných vecí bolo zistené, že tabletky, ktoré mala matka užívať, sú neotvorené. Matka priznala, že lieky nebrala. Medzi 19.-24.08.2023 bola matka u navrhovateľky doma, ktorá dbala, aby matka pravidelne jedla, užívala predpísané lieky, asistovala jej pri dennej hygiene a prala jej veci. Po týždni pobytu u navrhovateľky matka na vlastnú žiadosť chcela ísť do vlastného bytu.
10.09.2023 obdržala navrhovateľka opäť telefonát z polície, že matka sa pokúšala opustiť byt cez balkón, čo nahlásili susedia. V tomto období už matka nechcela kontaktovať navrhovateľku, obviňovala ju z toho, že jej zlý stav je spôsobený liekmi a vyšetreniami. 13.09.2023 matka volala navrhovateľke, že ju chce .,ten chlap"/syn žijúci v spoločnej domácnosti s matkou znásilniť. Navrhovateľka si ho vypýtala k telefónu, kde aj on na ňu kričal, že už má toho dosť, odchádza preč a nechá mamu samu doma. Keďže prednedávnom syn matky vymenil zámok na vstupných dverách do ich bytu, navrhovateľka sa obávala, aby neostala mama sama. Vzhľadom k eskalácii a čoraz kratších odstupov zásahov polície a RZS, navrhovateľka vyhodnotila situáciu za veľmi nebezpečnú a zavolala políciu, za asistencie ktorej bola matka navrhovateľky odvezená do Nemocnice Cyrila a Metoda, na psychiatrické oddelenie, kde bola hospitalizovaná a po týždni odvezená do Psychiatrickej nemocnice P. Pinela Pezinok, kde sa vzhľadom k nie dobrému psychickému stavu nachádza dodnes. Navrhovateľka je presvedčená, že tak rapídne zhoršenie psychického stavu matky je spôsobené zlým pôsobením a psychickým nátlakom zo strany jej syna, s ktorým žije matka v spoločnej domácnosti. Syn ma 46 rokov, nikde nepracuje ani nepracoval, ma diagnostikovanú schizofréniu a poberá drogy. Pokiaľ bola matka navrhovateľky pracovne činná a psychicky stabilná, starala sa o syna, ich spolužitie bolo relatívne v poriadku. Ako sa jej psychická stabilita zhoršovala, začal syn matky navrhovateľky s veľkou pravdepodobnosťou vyvíjať psychický nátlak na matku, hlavne z dôvodu potreby peňazí a „servisu“. Navrhovateľka kontaktovala susedu, podľa ktorej bolo počuť krik z ich bytu a keď tam zvonila, nikto neotváral. V súčasnosti byt obýva syn sám, má všetky matkine doklady a nechce ich vydať, takže hrozí zneužitie na podvody, pôžičky. Okrem iného má aj kľúče od auta, ktoré pravdepodobne aj používa. Podľa vyjadrenia navrhovateľky je osvedčená danosť nároku, a jednoznačne vyplývajúca potreba nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým bude osoba, ktorej spôsobilosť má byt' obmedzená dočasne obmedzená spôsobilosti na právne úkony,
4. Navrhovateľka k návrhu pripojila svoj rodný list, lekársku správu z 01.06.2023 a 11.09.2023 z Psychiatrickej ambulancie Centrum MEMORY n.o., z 11.09.2023, lekársku správu z Psychiatrického oddelenia UNB, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda a lekársky nález na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu z 09.10.2023
5. Súd rozhodujúc o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo stavu zisteného z obsahu spisu, a to najmä z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj navrhovateľkou predložených listinných dôkazov, prihliadol na všetko, čo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vyšlo najavo, pričom zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:
6. Navrhovateľka rodným listom osvedčila, že je blízkou osobou, dcérou, osoby o ktorej spôsobilosť na právne úkony sa má konať.
7. Z lekárskej správy Psychiatrickej ambulancie Centrum MEMORY n.o. z 11.09.2023 vyplýva, že subjektívne a podľa dcéry bolo udané: včera boli u nich policajti aj hasiči, pacientka chcela odísť z domu cez balkónové dvere, nezobrali ju, iba jej volali, nech ju príde navštíviť, skonštatovali, že je dementná a majú ju zbaviť svojprávnosti, lieky neužíva. V závere správy sa uvádza, že pacientka trpí na chronické progresívnej neurodegeneratívne ochorenie, ktoré vedie k zhoršeniu kognitívnych, nekognitívnych funkcií, celkovej funkčnosti a autonómie. Pacientka je nesebestačná, vyžaduje pomoc druhej osoby pri bežných denných činnostiach, vrátane zaobstarávania a prípravy jedla, dodržiavania pitného režimu a ďalšie. Aktuálny stav je natoľko vážny, že nie schopná samostatne si vybavovať vlastné záležitosti a sama požiadať o odkázanosť na sociálnu službu. Zlepšenie sa nedá očakávať. Dg. záver: DAT stredne ťažkého stupňa, organická afektívna porucha.
8. Z lekárskej správy Psychiatrického oddelenia, UNB, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda vyplýva, že B. V. bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení od 13.09. do 18.09.2023. Bola privezená RZP pre poruchy správania v domácom prostredí. Diagnóza pri prepustení: demencia pri Alzheimerovej chorobe s neskorým začiatkom, organická afektívna porucha. Podľa epikrízy, pri prijatí v klinickom obraze dominuje dementný syndróm Alzheimerovho typu s poruchami konania v zmysle blúdenia, poruchami pamäti, tranzitórnymi stavmi zmätenosti a zníženou úrovňou celkového fungovania s nutnosťou asistencie pri bežných činnostiach. Pacientka bola na oddelení pokojná, spolupracujúca, s rodinnými príslušníkmi bol pacientke vybavený preklad na Gerontopsychiatrickú kliniku PNPP Pezinok.
9. Z lekárskej správy Psychiatrickej ambulancie Centrum MEMORY n.o. z 01.06.2023 vyplýva, že pacientka sa dostavila na plánovanú kontrolu, diagnostický záver: DAT ľahkého stupňa.
10. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
12. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
19. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
20. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
21. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
22. Podľa § 231 písm. a) CMP, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
23. Podľa § 243 ods. 1 CMP, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.
24. Podľa § 243 ods. 2 CMP, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.
25. Podľa § 248 ods. 1 a 2 CMP, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277. Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne
úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.
26. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Neodkladné opatrenie však nemožno nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana, bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, uvedenia a preukázania akým konaním sú ohrozené právom chránené záujmy, v čom toto ohrozenie spočíva a aká ujma reálne hrozí.
27. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu, keď navrhovateľka predmetným návrhom neosvedčila /ničím nezdokladovala hroziacu ujmu a nebezpečenstvo/ že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo jej právo, prípadne právo osoby obmedzovanej porušené alebo ohrozené a bolo by potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov.
28. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha obmedzenia spôsobilosti na právne úkony svojej matky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno vykladať izolovane od právnej úpravy upravujúcej postavenie fyzickej osoby vo všeobecnosti, ale najmä s akcentom na dodržiavanie jej základných práv a slobôd, a to najmä dodržiavanie práva založeného na spôsobilosti každého mať práva, nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia, osobnej slobody, na zachovaní ľudskej dôstojnosti a na súdnej a inej právnej ochrane. Všetky tieto základné práva sú vystavené riziku pri akomkoľvek rozhodnutí súdu, ktorým dochádza k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony. Pri aplikácii § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka je preto treba vždy brať na zreteľ nielen naplnenie tam uvedených predpokladov, ale aj to, či prípadné obmedzenie v zmysle uvedeného ustanovenia neprimerane nezasahuje do základných práv a slobôd fyzickej osoby. Každé obmedzenie základného ľudského práva alebo slobody totiž musí byť uskutočnené nielen v súlade s vnútroštátnym právom, ale aj v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná (§ 154c ods. 1 Ústavy SR). Tieto východiská plne podporuje aj judikatúra Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva nevyhnutnosť rešpektovania ústavného rozmeru pri rozhodovaní o zásahu do spôsobilosti na právne úkony, a to s dôrazom na ochranu ľudskej dôstojnosti, vnímanie tohto prostriedku len ako celkom výnimočného pri primárnom zohľadnení záujmov osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná.
29. Rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je závislý od dôsledkov, ktoré majú skutočnosti odôvodňujúce obmedzenie spôsobilosti dotknutej osoby na správanie tejto osoby, pričom je nutné vykonanie psychologicko-psychiatrického vyšetrenia. V zmysle ustanovení CMP (§ 244) má zásadný význam znalecké dokazovanie, ktoré je obligatórne. Vyhodnotenie hmotnoprávnych predpokladov pre zásah do spôsobilosti na právne úkony, resp. jeho modifikáciu, si totiž vyžaduje „kvalifikovanosť“ subjektov posudzujúcich zdravotný stav, resp. rozsah a intenzitu obmedzení, ktoré sú potrebné. Akýkoľvek zásah do spôsobilosti na právne úkony by mal byť konfrontovaný nielen s rešpektovaním fyzickej osoby ako ľudskej bytosti v jej komplexnosti, ale mal by mu predchádzať aj test proporcionality medzi odôvodnenosťou zásahu a dosahovaným cieľom. Uvedený postup, ale nie je možný bez vykonania riadneho dokazovania (v ktorom je možné preukázať, že opatrovanec trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, a teda je schopný robiť len niektoré presne vymedzené právne úkony), ktoré však presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení, v ktorom nie je možné bez ďalšieho zasiahnuť do základných práv opatrovanca.
30. V konaní o spôsobilosti na právne úkony bez riadneho znaleckého dokazovania a preukázania, že B. V. trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, a teda je schopná robiť len niektoré právne úkony, nie je možné bez ďalšieho formou neodkladného opatrenia zasiahnuť do jej základných práv. V
tejto súvislosti súd konštatuje aj to, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne neosvedčila dôvodnosť obmedzenia menovanej ohľadom rozhodovania o jej zdravotnom stave a jej umiestení do ústavného zariadenie bez jej súhlasu ako ani bezprostredne hroziacu ujmu práve v tomto smere. Z navrhovateľkou predložených listinných dôkazov nevyplývajú jednoznačné závery o chybnom úsudku menovanej v oblasti disponovania so svojím majetkom a finančnými prostriedkami, a najmä to, žeby sa dala podviesť. Inými slovami, navrhovateľkina argumentácia o hrozbe zneužitia jej matky na podvody a pôžičky ostala iba v rovine tvrdení, bez podporenia akýchkoľvek dôkazov, čo pre nariadenie neodkladného opatrenia neobstojí. Napriek určitým obavám zo strany navrhovateľky ohľadom možného správania sa syna menovanej k nej samotnej, uvedené domnienky neboli žiadnym spôsobom osvedčené tak, aby súd bez akéhokoľvek dokazovania formou neodkladného opatrenia obmedzil spôsobilosť na právne úkony B. V..
31. Reflektujúc vyššie uvedené skutočnosti a zvážiac okolnosti zistené z návrhu navrhovateľky a pripojených listinných dôkazov s poukazom na citované zákonné ustanovenia vyhodnotil súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný, pretože navrhovateľka neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomery menovanej nariadením neodkladného opatrenia v zmysle jej návrhu.
32. Navrhovaným obsahom neodkladného opatrenia sa navrhovateľka vo svojej podstate domáha úpravy pomerov účastníkov zodpovedajúcej meritórnemu rozhodnutiu, pričom v danom štádiu konania je takéto rozhodnutie súdu neprípustným, nakoľko nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení by došlo k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej. Súd poukazuje tiež na § 243 CMP, podľa ktorého je súd povinný osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vyslúchnuť, v prípade, aby to bolo na ujmu jej zdravotného stavu, aspoň vzhliadnuť. Doposiaľ táto podmienka v konaní splnená nebola. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a ustanovení opatrovníka je zároveň rozhodnutím vo veci samej, ktoré možno vydať až po riadne vykonanom dokazovaní.
33. Súd bude v konaní 41Ps/6/2023 o návrhu navrhovateľky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony (vo veci samej) naďalej pokračovať a zabezpečovať dôkazy, pričom v prvom rade nariadi znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatria (§ 244 až 246 CMP). Následne bude vo veci nariadené pojednávanie.
34. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keď v konaní neboli tvrdené a ani súdom zistené žiadne tak špecifické okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z jeho účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).