Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Cob-189-2011.pdf
PDF · 98.74 KB
No categories available
3Cob/189/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jolany Fuchsovej a sudcov JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: H. G., a.s., H. X, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: C. Y. W. H. R. s.r.o., M. trieda X/A, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Janou Pavlovou, advokátkou, Mlynárska 19, Košice, o zaplatenie 33.029,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 34Cb/237/2010-76 zo dňa 19.5.2011 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,3% denne zo súm a za obdobie uvedené vo výroku rozsudku m e n í tak, že žalovaného zaväzuje zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,03% denne zo súm a za obdobie špecifikované vo výroku rozsudku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II, ako súd prvého stupňa, rozsudkom zo dňa 19.5.2011 zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 33.029,14 eur, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,3% denne zo sumy 8.008,40 eur od 29.1.2010 do 24.2.2010, zo sumy 6.008,40 eur od 25.2.2010 do 8.3.2010, zo sumy 4.074,40 eur od 9.3.2010 do 6.5.2010, zo sumy 2.074,40 eur od 7.3.2010 do 16.9.2010, zo sumy 9.534,91 eur od 28.1.2010 do 16.9.2010, zo sumy 9.000,00 eur od 17.9.2010 do 16.10.2010, zo sumy 9.402,32 eur od 24.2.2010 do 17.11.2010, zo sumy 4.422,42 eur od 25.3.2010 do 15.12.2010, zo sumy 5.410,99 eur od 28.4.2010 do 15.12.2010, zo sumy 1.575,41 eur od 26.5.2010 do 1.1.2011, zo sumy 608,69 eur od 26.5.2010 do 13.1.2011, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 1.961,69 eur a žalobcovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 2.664,30 eur, ktorú sumu je povinný žalovaný zaplatiť JUDr. A. M., advokátovi, právnemu zástupcovi žalobcu.
V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 25.6.2010 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 33.029,14 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia dodávky tepla v zmysle písomne uzatvorenej Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. Z/H./XXXX/XXX/XXXX zo dňa 24.5.2007, vyúčtovanú žalobcom žalovanému faktúrami - daňovými dokladmi č. 4134981209 na sumu 9.534,91 eur s dátumom splatnosti 27.1.2010, č. 4102140110 na sumu 9.402,32 eur s dátumom splatnosti 23.2.2010, č. 4104560210 na sumu 4.422,42 eur s dátumom splatnosti 24.3.2010, č. 4107000310 na sumu 5.410,99 eur s dátumom splatnosti 27.4.2010 a č. 4109430410 na sumu 2.184,10 eur s dátumom splatnosti 25.5.2010. Na základe návrhu súd vydal dňa
30.7.2010 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že je pravda, že od žalobcu odoberal na základe Zmluvy o dodávke a odbere tepla tepelnú energiu v roku 2009, resp. 2010, za odber tepelnej energie za rok 2009 podľa Dohody o uznaní záväzku zo dňa 3.2.2010 zaplatil žalobcovi ešte pred podaním návrhu všetky svoje splatné záväzky, teda aj žalobcom tvrdenú časť záväzku vo výške 2.074,40 eur. Čo sa týka ostatných žalobcom vyfakturovaných a v návrhu uvedených záväzkov za rok 2010 (fa č. 4134981209, č. 4102140110, č. 4104560210, č. 4107000310, č. 4109430410) tieto neuznáva, čo do uplatnenej výšky, nakoľko nezodpovedajú množstvu dodanej tepelnej energie za fakturované obdobia. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 24.9.2010 uviedol, že tvrdenie žalovaného ohľadom údajného splnenia svojho peňažného záväzku vo výške 2.074,40 eur ešte pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu sa v žiadnom prípade nezakladá na pravde, uvedený záväzok žalovaný splnil až následne a to dňa 17.9.2010, kedy bola na účet žalobcu pripísaná platba vo výške 2.074,40 eur a súčasne aj platba vo výške 534,91 eur, zaplatením ktorých ponížil žalovaný svoj dlh z titulu nezaplatenej kúpnej ceny za dodané teplo na sumu 30.419,83 eur a v prílohe pripojil kópie výpisu z účtov zo dňa 17.9.2010. Z uvedeného dôvodu právny zástupca žalobcu zobral v časti istiny vo výške 2.609,31 eur žalobu späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil a zaviazal žalovaného na úhradu sumy 30.419,83 eur s príslušenstvom. Ďalším podaním zo dňa 29.10.2010 právny zástupca žalobcu vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 9.000,00 eur z dôvodu úhrady uvedenej sumy dňa 29.10.2010 a žiadal, aby súd konanie v tejto časti istiny zastavil a zaviazal žalovaného na úhradu sumy 21.410,83 eur s príslušenstvom a v prílohe pripojil výpis z účtu o úhrade uvedenej sumy. Ďalším podaním zo dňa 28.1.2011 právny zástupca žalobcu vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 21.410,83 eur, z dôvodu jej úhrady v dňoch 16.11.2010, 14.12.2010, 31.12.2010 a 12.1.2011, čím v celom rozsahu splnil celý svoj dlh voči žalobcovi pozostávajúci z istiny a žiadal, aby súd konanie v časti istiny zastavil a zaviazal žalovaného na úhradu príslušenstva a trov konania, trov právneho zastúpenia a zároveň žiadal, aby súd v zmysle zákona vrátil žalobcovi súdny poplatok. Súd prvého stupňa citujúc ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. vzhľadom na vôľu žalobcu, zastavil konanie v časti istiny.
V ďalšom súd prvého stupňa uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 19.5.2011 vykonal dokazovanie a zistil, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe písomne uzatvorenej Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. Z/H./XXXX/XXX/XXXX zo dňa 24.5.2007, v ktorej boli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvného vzťahu, t.j. predmet zmluvy, kúpna cena, doba trvania zmluvy a citoval podstatné časti uvedenej zmluvy. Ďalej súd citoval ustanovenia § 409 ods. 1, § 443 ods. 1, § 447, § 448 ods. 1 a § 450 ods.1 prvá veta Obchodného zákonníka a uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v uzavretej kúpnej zmluve sa žalovaný zaviazal dohodnutú cenu žalobcovi uhradiť v lehote splatnosti faktúr a túto povinnosť žalovaný v lehote splatnosti nesplnil. Žalobca listom - Podnet na zmierlivé doriešenie žalovaných pohľadávok zo dňa 30.9.2010 poskytol žalovanému trojmesačnú lehotu na uhradenie svojej pohľadávky. Žalovaný listom - Odpoveď na podnet na zmierlivé doriešenie žalovaných pohľadávok zo dňa 6.10.2010 vyjadril súhlas s ústretovým podnetom na zmierlivé doriešenie žalovaných pohľadávok a zároveň sa zaviazal, že pohľadávky v celkovej sume 33.029,14 eur uhradí v mesiacoch október, november a december. Následne žalovaný siedmimi čiastkovými úhradami, prvá dňa 17.9.2010, posledná dňa 12.1.2011 žalobcovi uhradil celú istinu, na základe čoho žalobca zobral v časti istiny žalobu späť a žiadal zaviazať žalovaného na úhradu príslušenstva, trov konania a trov právneho zastúpenia. Na pojednávaní konanom dňa 19.5.2011 právna zástupkyňa žalovaného poukázala na písomné podanie zo dňa 4.4.2011, v ktorom uviedla, že žalobca si mal nárokovať z celkovej sumy trov právneho zastúpenia len trovy vo výške 1 1/2 za predpokladu, že žalovaná pohľadávka bude v plnom rozsahu zaplatená. Právna zástupkyňa žalobcu na to uviedla, že v zmierlivom konaní síce lehota nebola konkrétne dohodnutá, avšak žalovaný sám uviedol, že zostatok pohľadávky žalobcu uhradí najneskôr do decembra, čo sa nestalo, nakoľko posledná úhrada bola vykonaná dňa 12.1.2011.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že nárok žalobcu, ktorý zostal predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby je dôvodný, v dôsledku porušenia zmluvného záväzku žalovaným zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu, vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania. Súd prvého stupňa citoval ust. § 365 a 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bol v zmysle článku 5 bod 5.6. zmluvy, pre prípad omeškania s platením kúpnej ceny odberateľa zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,03% zo sumy, s ktorou je odberateľ v omeškaní za každý deň omeškania, preto súd žalobe v časti žalovaného príslušenstva vyhovel. O
náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca si v konaní uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 2.664,30 eur pozostávajúcu z kráteného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 19,81 eur a z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci po 570,84 eur - príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konanie, vyjadrenie k odporu, za 1 úkon - čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 128,69 eur, za 1 úkon - čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 311,92 eur, čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 451,54 eur. Trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 2.644,49 eur. Súd prvého stupňa uviedol, že preskúmal žalobcom vyčíslené trovy konania a tieto sú nižšie ako povoľuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. Na základe ust. § 11 ods. 3 vety prvej, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku zaplateného navrhovateľom kráteného o 1% vo výške 1.961,69 eur prostredníctvom príslušného daňového úradu.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,3% denne zo súm a za obdobie uvedené v rozsudku a vo výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, cestou svojej právnej zástupkyne z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že poukazuje na prípis žalobcu zo dňa 5.10.2010, z ktorého citovala nasledovné „... so súhlasom odporcu požiada k 5.10.2010 o prerušenie prebiehajúceho súdneho konania na dobu minimálne troch mesiacov, počas ktorej sa nemá vo veci konať s tým, že počas tejto doby, kým bude súdne konanie prerušené, bude odporcovi umožnené postupne uhradiť žalovanú istinu s tým, že navrhovateľ v nadväznosti na to mal zobrať žalobu vždy v príslušnej časti späť, a to až do úplného zaplatenia celej žalovanej pohľadávky s tým, že po skončení súdneho konania si mal navrhovateľ nárokovať z celkovej sumy trov právneho zastúpenia len trovy vo výške jednej polovice za predpokladu, že do doby prerušenia konania bude žalovaná pohľadávka v plnom rozsahu zaplatená. V opačnom prípade sa malo v konaní ďalej pokračovať, aby navrhovateľovi bolo právoplatne priznané žalované právo na zaplatenie kúpnej ceny.“ Ďalej právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že na uvedený prípis žalobcu žalovaný reagoval prípisom, v ktorom prejavil ochotu na zmierlivé doriešenie prípadu a v intenciách prípisu žalobcu aj postupoval, keď mu podľa svojich možností postupne žalovanú istinu uhradil ku dňu 11.1.2011, kedy uhradil nepatrný zostatok vo výške 608,69 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca o prerušenie konania nepožiadal, podľa názoru žalovaného je možné záväzok žalovaného považovať za vysporiadaný riadne a včas, a teda na súdom priznané úroky z omeškania nebol žiaden dôvod. Ďalej uviedol, že v časti úrokov z omeškania súd prvého stupňa priznal žalobcovi viac, ako sám požadoval. Žalobca vo svojich podaniach požadoval zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku z omeškania vo výške 0,03% denne a súd prvého stupňa napriek tomu zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,3% denne z oneskorených platieb istiny a nie vo výške 0,03% denne, ako žalobca požadoval. K výroku o trovách konania, právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že súd prvého stupňa priznal žalobcovi náhradu trov konania, ktorá nezodpovedala vyššie uvedenému dojednaniu sporových strán, podľa ktorého si žalobca mal uplatniť len polovicu trov právneho zastúpenia, poukázala na zmenu v osobách štatutárnych zástupcov a na znenie § 157 ods. 2 O.s.p. a uviedla, že konajúci súd je povinný náležite sa zaoberať a posúdiť skutkový stav veci minimálne v rozsahu, ktorý mu umožní prijať záver o nespornosti žalobcom tvrdených skutočností a navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobcovi neprizná nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a v tejto časti žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania na právnom zastúpení vo výške 1.332,125 eur a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamietne.
Žalobca v podaní zo dňa 12.7.2011 oznámil súdu, že podaním zo dňa 1.3.2011, ktoré právny zástupca žalobcu prevzal dňa 14.3.2011, mu odvolal udelené plnomocenstvo a v podaní zo dňa 26.7.2011 k odvolaniu žalovaného uviedol, že má za to, že pri rozhodovaní veci súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, pričom vychádzal zo spoľahlivých a jednoznačných dôkazov a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym posúdením súdu prvého stupňa. Žalovaný bol povinný zaplatiť úroky z omeškania špecifikované v rozsudku ako aj nahradiť trovy konania vo výške 2.664,30 eur. Dojednanie zo dňa 5.10.2010, na ktoré poukazuje žalovaný, nemožno vykladať spôsobom uvedeným žalovaným. V žiadnom prípade nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že svoje splatné záväzky zaplatil žalobcovi
presne v intenciách dohodnutého postupu a zmena v osobe štatutárneho orgánu nemá vplyv na posúdenie tejto právnej veci. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd toto posúdil tak, že nie je ním napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zastavení konania v časti o zaplatenie istiny 33.029,14 eur a o vrátení časti súdneho poplatku, ktoré výroky nadobudli právoplatnosť.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo súm a za obdobie špecifikované v rozsudku a vo výroku o trovách konania, a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Z obsahu spisu vyplýva, a žalovaný to v podanom odvolaní ani nespochybnil, že žalovanú istinu zaplatil v dňoch uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa. Taktiež nespochybnil tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že faktúry, zaplatenia ktorých sa žalobca v tomto konaní domáha boli splatné v dňoch uvedených v žalobe a tiež v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa.
Žalovaný v podanom odvolaní má za to, že svoj záväzok na zaplatenie žalovanej sumy splnil riadne a včas, pričom vychádza z prípisu žalobcu zo dňa 5.10.2010 označenom ako „Podnet na zmierlivé doriešenie žalovaných pohľadávok“. Z uvedeného prípisu založeného v spise na č.l. 70 vyplýva, že žalobca v ňom o.i. uviedol, že „So súhlasom žalovaného preruší súdne konanie na dobu minimálne troch mesiacov a po túto dobu umožní žalovanému postupne uhradiť žalovanú istinu s tým, že v nadväznosti na to, žalobca zoberie žalobu v príslušnej časti späť a v takom prípade si po skončení súdneho konania bude nárokovať z celkovej sumy trov právneho zastúpenia náhradu len vo výške jednej polovice.“
Z obsahu spisu vyplýva, že na uvedený prípis žalovaný písomne nereagoval. V spise je však na č.l. 62 založený aj prípis žalobcu zo dňa 30.9.2010 rovnakého znenia, na ktorý žalovaný reagoval prípisom zo dňa 6.10.2010 založeným v spise na č.l. 64, v ktorom o.i. uviedol, že v celom rozsahu súhlasí s podnetom žalobcu a zaväzuje sa pohľadávky v celkovej sume 33.029,24 eur uhradiť v októbri vo výške 13.029,14 eur, novembri vo výške 10.000,00 eur a v decembri vo výške 10.000,00 eur. Na uvedený prípis žalobca nereagoval.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že v uvedených prípisoch sa jednalo o postupnej úhrade dlžnej sumy, ale k dohode o zmene splatnosti fakturovaných súm nedošlo.
Ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia.
Žalovaný záväzok na zaplatenie kúpnej ceny, vyúčtovaný žalobcom v daňových dokladoch - faktúrach, zaplatenia ktorých sa žalobca v tomto konaní domáhal, nesplnil v lehote splatnosti, a preto sa so splnením tohto záväzku dňom, nasledujúcim po lehote splatnosti, čo bolo obdobie od 29.1.2010 do 26.5.2010, dostal do omeškania, dôsledkom čoho je podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vznik povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,03% denne od splatnosti do zaplatenia.
V danom prípade si žalobca právo na dohodnutý úrok z omeškania uplatnil na súde, a ohľadne neho nevzal späť žalobu. Ako je uvedené vyššie, k dohode o zmene splatnosti fakturovaných súm nedošlo a prípis žalobcu či už zo dňa 30.9.2010 alebo 5.10.2010 a prípis žalovaného zo dňa 6.10.2010 nemožno považovať ani za platné sa vzdanie sa práva žalobcu na úrok z omeškania. Podľa § 574 Občianskeho zákonníka predpokladom platnosti vzdania sa práva je, že existuje písomná dohoda, že veriteľ, v danej veci žalobca, sa vzdáva práva na úrok z omeškania. V konaní dôkaz o takejto dohode nebol predložený.
V ďalšom odvolací súd posudzoval námietku žalovaného, že súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,3% denne, i keď žalobca v žalobe uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,03% denne a zistil, že táto námietka je dôvodná. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v žalobe žalobca navrhol žalovaného zaviazať na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,03% denne odo dňa splatnosti jednotlivých súm do zaplatenia a v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,3% denne od splatnosti do zaplatenia, ktoré dni uviedol konkrétne, to znamená, že priznal žalobcovi vyšší úrok z omeškania ako požadoval v žalobe. Okrem toho, úrok z omeškania vo výške 0,03% denne zodpovedá aj výške zmluvne dohodnutého úroku z omeškania .
V odvolaní žalovaný napadol aj výrok o trovách konania z dôvodu, že vychádzajúc z vyššie uvedeného podania žalobcu zo dňa 5.10.2010 mala byť žalobcovi priznaná iba jedna polovica trov právneho zastúpenia. Ako je uvedené vyššie v podaní zo dňa 5.10.2010 žalobca uviedol, že ak žalovaný uhradí žalovanú sumu po dobu prerušenia konania minimálne po dobu 3 mesiacov, v takom prípade si po skončení súdneho konania bude nárokovať z celkovej sumy trov právneho zastúpenia náhradu len vo výške jednej polovice. Ako vyplýva z uvedeného znenia, prísľub žalobcu bol taký, že po skončení súdneho konania, a teda nie pred jeho skončením si bude nárokovať z celkovej sumy trov právneho zastúpenia náhradu len vo výške jednej polovice. Vychádzajúc z gramatického výkladu uvedeného prejavu žalobcu vyplýva, že v súdnom konaní si bude nárokovať náhradu trov právneho zastúpenia v celej výške s tým, že po skončení konania, ak budú splnené podmienky si bude nárokovať úhradu iba jednej polovice priznaných trov právneho zastúpenia. Odvolací súd má preto za to, že súd prvého stupňa správne rozhodol, ak zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v plnej výške podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,3% denne zo súm a za obdobie uvedené vo výroku rozsudku podľa § 220 ods. 1 O.s.p. mení tak, že žalovaného zaväzuje zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,03% denne zo súm a za obdobie špecifikované vo výroku rozsudku a výrok o trovách konania podľa § 219 O.s.p. potvrdzuje ako vecne správny.
V odvolacom konaní boli obaja účastníci konania čiastočne úspešní, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods.2 O.s.p. odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.