Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-174-2011.pdf
PDF · 78.48 KB
No categories available
7CoP/174/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti I.: 1/ P. nar. XX.X.XXXX a 2/ E. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: D.. X. I. bývajúceho na ul. Ž. č. XX v C. U. zastúpeného Mgr. Vladimírom Cipciarom advokátom Advokátskej kancelárie Cipciar & partners s.r.o. so sídlom v Bratislave na ul. Haburskej č. 49/F a P.. B. I. bývajúcej v A. na ul. Ť. č. XX zastúpenej Mgr. Vandou Durbákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Krivej č. 23 o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností, zákaze styku a zvýšení výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 7.3.2011 č.k. 22P 103/2008-631 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného a trovách štátu.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Konanie vo veci zmeny výkonu rodičovských práv a povinností a zákaze styku zastavil. Zaviazal matku aj otca zaplatiť trovy štátu 555,12 € v polovici a to aj matku aj otca po 277,56 € na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok právne odôvodnil ust. § 78 ods. 1, § 62 ods. 2, 5 Zákona o rodine s odôvodnením, že na základe vykonaného dokazovania, dôsledným zistením skutkového stavu a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, keďže považoval naposledy upravené výživné za dostatočné na pokrývanie odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec okrem výživného upraveného súdom prispieva na deti od roku 2007 aj sumou 83 € mesačne na ich osobitne zriadené účty. O povinnosti nahradiť trovy štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. vzhľadom k tomu, že znalecké dokazovanie navrhli obaja rodičia, ktorí nie sú oslobodení od súdnych poplatkov. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p..
Proti tomuto rozsudku proti výroku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného a trovách štátu podala odvolanie matka z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p. a konštatovala, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje, pretože má za to, že existovali zákonné dôvody na zvýšenie výživného. Naposledy upravené výživné nezohľadňuje možnosti a schopnosti otca ani potreby maloletých detí. Poukázala na to, že súd sa nedostatočne vysporiadal s majetkovými pomermi a možnosťami otca, vychádzal z príjmov otca podľa predložených daňových priznaní a poukazuje aj na závery súdu v konaní o rozvode manželstva. Má za to, že úroveň otca maloletých detí je zjavne vyššia, než ako prezentuje podľa oficiálnych dokladov. Nesprávne súd prvého stupňa považoval výdavok otca 1.500,- Sk, ktorú hradí synovi svojej súčasnej priateľky, ku ktorému nemá vyživovaciu povinnosť, keďže nie je jeho otcom. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec maloletých detí od roku 2007
prispieval mesačne deťom na ich účty 2.500,- Sk, v tejto súvislosti poukazuje na to, že sa jedná o účty, ku ktorým má dispozičné právo výlučne otec detí. V priebehu konania otec detí na výzvu súdu nepredložil originál peňažného denníka, čo považuje za účelové konanie v snahe zmariť objektívne zistenie jeho príjmov a posúdenia oprávnenosti jeho výdavkov. Životná úroveň otca je nadštandardná. Otec kúpil rodinný dom v lukratívnej časti Bratislavy, absolvuje drahé dovolenky a výlety s jeho súčasnou partnerkou a jej deťmi a preto aj jej deti majú právo sa podieľať na životnej úrovni otca. Matka sa taktiež nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o priznaní náhrady trov štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. Domnieva sa, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov štátu nedostatočne zohľadňoval jej majetkové pomery a neskúmal, či tu nie sú dané dôvody na postup podľa § 150 O.s.p., t.j. náhradu trov štátu celkom alebo sčasti nepriznať. Uviedla, že konanie o zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom inicioval otec detí napriek skutočnosti, že na strane maloletých detí nedošlo k zmene pomerov. Po vypracovaní znaleckého posudku znalkyňou L.. O. matka nepodávala súdu návrh na vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Navrhla, aby súd nariadil doplnenie znaleckého dokazovania znalkyňou, alternatívne vykonal výsluch mal. P. ohľadne styku s otcom. Súd však jej návrhu nevyhovel a vo veci nariadil nové znalecké dokazovanie a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca F.. B.. Pretože otec detí namietal závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou L.. O., navrhoval, aby súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, preto by mal znášať jeho náklady sám. Vyslovila názor, že aj keď v danom prípade nespĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, sú však dané dôvody na nepriznanie trov štátu. Súd mal v konaní za preukázanú výšku príjmu matky. Suma vo výške 277,56, ktorú je zaviazaná uhradiť tvorí skoro tretinu jej mesačného príjmu a jej úhrada by bola na úkor zabezpečenia potrieb maloletých detí. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že odvolací súd vyhovie jej návrhu na zvýšenie výživného a zaviaže otca detí zaplatiť dlžné výživné za obdobie od podania návrhu až do rozvodu manželstva, t.j. do 24.10.2010 a náhradu trov štátu v sume 277,53 € navrhla nepriznať, alternatívne ich zaviazať k náhrade otca maloletých detí.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhoval rozhodnúť z predložených dôkazných materiálov v prospech maloletých detí.
Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým konanie vo veci zmeny výkonu rodičovských práv a povinností a zákazu styku zastavil nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a náhrady trov štátu aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol, ak návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v konaní nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Doposiaľ určené výživné otec na maloleté deti prispieva od roku 2007 a nad rámec určeného výživného prispieva aj 83 € mesačne na ich osobitne zriadené účty a považuje ho za primerané vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca aj matky a tiež aj zohľadňujúc rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné nie je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
Posudzujúc súčasné pomery maloletých detí s pomermi v čase predchádzajúcej právnej úpravy odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v odôvodnených potrebách maloletých detí k žiadnej výraznej zmene nedošlo, pretože od poslednej súdnej úpravy a od podania návrhu uplynulo krátke časové obdobie. Zvýšené odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré nastali od septembra 2010, kedy mal. P. nastúpil do 5. ročníka, t.j. druhého stupňa základnej školy a mal. E. nastúpila do 1. ročníka základnej školy boli zohľadnené ako to správne konštatoval súd prvého stupňa rozvodovým rozsudkom, ktorým na čas po rozvode bolo určené výživné pre mal. P. 500 € mesačne a mal. E. 330 € mesačne. Konajúci súd v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátene toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Konajúci súd sa vyporiadal s námietkami matky počas konania na súde prvého stupňa a ani v priebehu odvolacieho konania matka neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o zvýšení výživného do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva 23.10.2010. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože odôvodnené potreby maloletých detí od poslednej súdnej úpravy výživného sa zásadne nezmenili, pretože uplynulo krátke časové obdobie, nebolo možné meniť prechádzajúce súdne rozhodnutie, pričom otcovi od predchádzajúcej súdnej úpravy výživného pribudla vyživovacia povinnosť k mal. I. I. nar. X.XX.XXXX, s ktorou je jeho priateľka na materskej dovolenke. Keďže súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov štátu vzhľadom k tomu, že znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme maloletých detí a ich rodičia nespĺňajú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, preto správne zaviazal otca aj matku nahradiť trovy štátu, ktoré hradil na znalečné oboch po 277,56 €, preto odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. aj tento napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.