Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-106-2011.pdf
PDF · 77.62 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-18C/106/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alenou Mikovou vo veci žalobcu W. Š., I.. X. X. XXXX, G. Z. N. XX, N. proti žalovaným 1. V. Š., I.. X. X. XXXX, Z. N. XX, N., X. W. Š., I.. XX. X. XXXX, G. Z. N. XX, Košice v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní prispievať na výživu žalobcu každý sumou XX eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám žalobcu vopred, počnúc 18. 8. 2011 do budúcna.
Dlh na výživnom za obdobie od 18. 8. 2011 do 31. 10. 2011 sa neurčuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 18. 8. 2011 žalobca žiadala o určenie výživného zo strany žalovaných, ako jeho rodičov vo výške XX eur mesačne, odo dňa podania žalobného návrhu. Uviedol, že je študentom 3. ročníka Technickej univerzity v Košiciach, s čím sú spojené zvýšené výdavky na zabezpečenie študijnej literatúry, čo na semester predstavuje minimálne XX eur mesačne. Každoročne pri zápise do ročníka hradil XX eur a tiež si uhrádza cestovné výdavky v rozsahu XX eur. V rozmedzí X-XX eur má výdavky na lieky, keďže trpí alergickým ochorením. Žalovaní sa podieľajú na plnení vyživovacej povinnosti v nedostatočnom rozsahu a on si potrebuje pravidelne zabezpečiť uhrádzanie nákladov spojených predovšetkým s úhradou výdavkov na štúdium. Potvrdil, že od podania žalobného návrhu je vyživovacia povinnosť zo strany žalovaných riadne hradená v rozsahu zodpovedajúcom žalobe.
-2- 18C 106/11-27
Žalovaná v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení súhlasila s určením vyživovacej povinnosti v uvedenom rozsahu uvádzajúc, že je zamestnankyňou spoločnosti U. S. STEEL Košice, kde jej priemerný mesačný zárobok predstavuje XXX eur.
Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil, že účastníci žijú v spoločnej domácnosti, pričom vzhľadom na nízky príjem rodiny sú problémy s úhradou všetkých životných potrieb a nákladov, a to aj čo sa týka potrieb žalobcu ako študenta. Žalovaný v 1. rade uviedol, že je vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba, ale od mesiaca mája 2011 zo zdravotných dôvodov už živnostenskú činnosť nevykonáva. Poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške XXX eur mesačne. Polročne si uhrádza náklady na zdravotné pomôcky a lieky vo výške XXX -XXX S., XX eur mesačne sú jeho náklady na
liečenie diabetu, i čiastočnej nahluchnosti. Spoločne so žalovanou v 2. rade uhrádzajú náklady spojené s bývaním v rozsahu 160 eur mesačne a inkasné poplatky XX eur mesačne. V domácnosti s nimi ešte žije plnoletá dcéra Zuzana, nar. 1987, ktorá je toho času nezamestnaná.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje ( § 62 zák. č. 36/2005 Z. z. Zák. o rod.).
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa ( § 75 zák. č. 36/2005 Z. z. Zák. o rod.).
-3- 18C 106/11-28
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. Zák. o rod.).
Vychádzajúc zo skutočnosti zistených z výpovedí účastníkov, ktoré boli dokumentované aj listinnými dôkazmi o výške ich príjmov a výdavkov so zreteľom na vyššie citované zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na úpravu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, akceptujúc zásadu ustanovenia § 153 ods. 2 Obč. súd. por., podľa ktorého súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdi viac, než čoho sa domáhajú iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, alebo ak z právneho predpisu vyplýva spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, súd považoval za preukázané, že návrh na určenie vyživovacej povinnosti zo strany žalovaných v rozsahu 27 eur mesačne pre žalobcu aj so zreteľom na jeho status študenta a preukázané výdavky, je dôvodný. Návrhu žalobcu preto bolo vyhovené s tým, že vyživovacia povinnosť bola určená v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. Zák. o rod., od podania žaloby. So zreteľom na skutočnosť, že za obdobie od podania žalobného návrhu do času rozhodnutia súdu žalovaní výživné riadne splnili, dlh na výživnom im nevznikol.
Rozhodnutie o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 150 Obč. súd. por., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patrí, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Vychádzajúc zo vzájomného rodinného pomeru účastníkov konania stav ich príjmov a výdavkov považoval súd za zodpovedajúce spravodlivému usporiadaniu vzájomných pomerov, nepriznanie náhrady trov, ani jednej zo sporových strán. V predmetnom prípade žiadne preukazateľné trovy konania zo strany účastníkov ani dokladované neboli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-4- 18C 106/11-29
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v a kom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. /§ 205 ods.
2, 3 OSP/.