Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/217/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Ľudmily Babjakovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka, v právnej veci žalobcu F. F., F.-I. X., D. X, O., zastúpeného U..S. Š., advokátom Q. Ko, Š. Č.. XX, proti žalovanému I. Ú., U. X, O., o zaplatenie 1.554,-euro istiny s prísl. (46.815,80 Sk s prísl.), o odvolaní účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -60 zo dňa 4.5.2010 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

M e n í rozsudok v zamietajúcom výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 364,90 euro s ročným 8,5% úrokom z omeškania od 17.9.2007 až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 550,97 euro a tieto zaplatiť zástupcovi žalobcu U.. S. Š. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol o žalobe žalobcu podanej dňa 29.10.2007 v znení upraveného petitu podaním zo dňa 15.3.2010 (č.l. 53) tak, že ohľadne istiny 222,40 euro s úrokom z omeškania v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.189,11 euro s 8,5% úrokom z omeškania od 17.9.2007 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Pôvodne podaným návrhom sa žalobca voči žalovanému X. H., zastúpená I. Ú. O. domáhal zaplatenia sumy 68.107,-Sk, pretože v konaní č.k. Okresného súdu Košice I bol zaviazaný vydať majiteľovi Marošovi Lukáčkovi motorové vozidlo značky K. Q. D. XXX; X,XD, Š.:X., ktoré žalobca získal na verejnej dražbe hnuteľných vecí organizovanej I. Ú. O. dňa 19.12.2001. Žalovaná suma pozostávala zo zaplatenej kúpnej ceny 35.823,-Sk a trov, ktoré mu vznikli v dôsledku toho, že v nadväznosti na konanie č. mal výdavky so zaplatením náhrady trov konania protistrane vo výške 7.703,-Sk, jeho trovami právneho zastúpenia 6.000,-Sk a so zaplatením súdneho poplatku z odvolania 1.790,-Sk. Uplatnil tiež poplatok za prevod vozidla 2.000,-Sk a poplatok za duplikát technického preukazu vozidla 200,-Sk, ktoré zaplatil po nadobudnutí vozidla na dražbe a pôvodnou žalobou uplatňoval aj úrok z omeškania z kúpnej ceny za dobu 6 rokov v sume 12.880,-Sk, pretože vzhľadom na vydané predbežné opatrenie nemohol vozidlo 6 rokov užívať.

Na základe prednesu žalobcu na pojednávaní dňa 14.11.2008 prvostupňový súd uznesením pripustil zámenu na strane žalovaného tak, že namiesto žalovaného X.B. H., N.. I. Ú. O. ako žalovaný do konania vstúpil I. Ú. O. a na základe podania žalobcu zo dňa 15.3.2010 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.554,-eur so 17,6% úrokom z omeškania zo sumy 1.189,10 eur od 10.12.2001 do zaplatenia, 6% úrokom zo sumy 255,69 eur od 20.4.2009 do zaplatenia, 6% úrokom zo sumy 59,41 eur od 21.12.2005 do zaplatenia, 16,5% úrokom zo sumy 43,15 euro od 10.5.2002 do zaplatenia a 15,5% úrokom zo sumy 6,63 eur od 15.4.2002 do zaplatenia. Okrem vypustených položiek (vlastné trovy právneho zastúpenia a úroky z kúpnej ceny po dobu 6 rokov) znížil položku titulom poplatku za prevod vozidla, pretože podľa dokladu, ktorý má, za tento prevod zaplatil 1.300,-Sk (43,15 euro).

To, že žalobca v dobrej viere nadobudol predmetné motorové vozidlo na dražbe organizovanej žalovaným a následne ho musel vydať jeho skutočnému majiteľovi, pretože rozhodnutie colného úradu o zhabaní motorového vozidla, na základe ktorého mal štát nadobudnúť jeho vlastníctvo, nebolo v čase vykonania dražby právoplatné, mal prvostupňový súd preukázané z rozsudkov prvostupňového a odvolacieho súdu vo veci sp.zn. Okresného súdu Košice I, kde súdy dospeli k záveru, že žalovaný k realizácii dražby pristúpil v rozpore s ust. colného zákona a tak prevod motorového vozidla na dražbe v prospech žalobcu považovali za neplatný. Preto v súlade s ust. a prvostupňový súd v tomto konaní žalovaného titulom vrátenia bezdôvodného obohatenia zaviazal vrátiť žalobcovi plnenie, ktoré od neho pri dražbe dostal t.j. vrátiť mu kúpnu cenu 35.823,-Sk (1.189,11 euro). Žalovaného považoval prvostupňový súd za pasívne legitimovaného, pretože kúpnu cenu prevzal a ide o subjekt, ktorý má vlastnosti, ktoré charakterizujú právnickú osobu. Zaviazal ho aj na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto položky, keď za lehotu na plnenie považoval 10 dní od výzvy žalobcu na jej zaplatenie. Pokiaľ boli požadované vyššie úroky z omeškania, ako by patrili podľa nariadenia vlády k tomuto dátumu, žalobu zamietol.

Zároveň prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcu aj ohľadne ďalších uplatnených položiek, ktoré považoval za nároky na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu pri realizácii dražby motorového vozidla dňa 19.12.2001, na základe ktorej bolo motorové vozidlo na žalobcu prevedené, pretože dražba bola vykonaná na podklade neprávoplatného rozhodnutia I. Ú. Q. A.. Prvostupňový súd mal za to, že žalovaný nie je pre tento nárok na náhradu škody pasívne legitimovaný, pretože za takúto škodu podľa zodpovedá štát, za ktorý koná P. C..

Pri rozhodovaní o trovách konania prvostupňový súd vychádzal z toho, že účastníci majú zhruba rovnaký pomer úspechu a neúspechu v konaní, preto im vzájomnú náhradu trov konania nepriznal ( ).

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja účastníci.

Žalobca žiadal rozsudok prvostupňového súdu v jeho zamietajúcej časti zmeniť a návrhu v jeho upravenom znení v celom rozsahu vyhovieť. Aj keď to, že bezdôvodné obohatenie a škoda majú odlišný právny režim, považoval za nesporný fakt, mal za to, že pre zákonnosť právneho hodnotenia zvoleného prvostupňovým súdom by sa vyžadovalo, aby nesprávnym úradným postupom bolo inkasovanie žalovaných súm bez právneho podkladu. To však tvrdiť nemožno. Vytýkal prvostupňovému súdu, že chybne rozdelil pasívnu legitimáciu medzi colný úrad a štát, ale opomenul sa zaoberať „vymedzením zodpovednosti za škodu spôsobenú inému“, ktorú colný zákon v § 8 v podstate vymedzil negatívne, takže pri výklade a contrario treba mať za to, že okrem tam uvedeného prípadu za ostatné škody zodpovedá priamo colný úrad. Na odvolacom pojednávaní zdôrazňoval, že nepriznané položky nesúvisia s nesprávnym úradným postupom a preto ich ani neuplatňoval ako náhradu škody podľa , ale ako náhradu škody podľa , pretože na strane colného úradu došlo k porušeniu právnej povinnosti, keď vykonanou dražbou na neho previedol viac práv, ako mohol, pretože štát nebol vlastníkom motorového vozidla. Zdôrazňoval, že celú situáciu vlastne spôsobil žalovaný, tento však v pôvodnom konaní ani nepodal odvolanie, takže v celej situácii je vlastne škodný len žalobca. Z týchto dôvodov namietal aj výrok prvostupňového rozsudku o trovách konania, ktorý nepovažoval za správny ani pre prípad, že jeho odvolaniu vo veci samej by nebolo vyhovené, pretože žalobca sa

do oboch sporov dostal výlučne zavinením žalovaného. Naviac v prvostupňovom konaní bol úspešný zhruba vo 2/3-inách žalovanej sumy, takže náhrada trov konania mu mala byť priznaná aspoň čiastočne.

Žalovaný podal odvolanie do vyhovujúcej časti rozsudku, ktorú žiadal zmeniť tak, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Trval na tom, že predaj motorového vozidla na verejnej dražbe hnuteľných vecí dňa 19.12.2001 sa uskutočnil v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. V tejto súvislosti poukazoval na to, že rozhodnutím P. C. zo dňa 11.12.2007 nedošlo k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia I. Ú. Č. A. č. zo dňa 28.6.2001, na základe ktorého bol zrealizovaný predaj vozidla na verejnej dražbe, ale k zrušeniu rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zo dňa 19.10.2001, ktorým v mimoodvolacom konaní bolo rozhodnutie zmenené. Dražba teda nebola neplatným právnym úkonom a aj rozsudkom Okresného súdu Košice I v konaní č.k. bol nárok o určenie neplatnosti tohto právneho úkonu zamietnutý. Pokiaľ sa neplatnosť právneho úkonu riešila ako predbežná otázka, nesúhlasil s názorom vyjadreným len v odôvodnení tohto rozsudku a nepovažoval ho ani za záväzný, pretože nebol vyjadrený vo výrokovej časti rozsudku, ktorá je záväzná. Zdôrazňoval, že medzi účastníkmi nešlo o zmluvný vzťah a k prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu nedošlo uzavretím kúpnej zmluvy, ale na základe iného úkonu a tým bolo udelenie príklepu na verejnej dražbe. Znamená to, že neprichádza do úvahy aplikácia ust. (ktoré pri neplatnej zmluve predpokladá vrátenie vzájomných plnení), pretože žalovaný by v rámci restitutio in integrum bol oprávnený požadovať vrátenie motorového vozidla, čo však už nie je možné. Keďže podkladom pre vykonanie dražby bolo právoplatné rozhodnutie Colného úradu v Čiernej n/Tisou vo veci porušenia colných predpisov, za ktoré bola porušiteľovi o.i. uložená sankcia pokuty aj zhabania motorového vozidla, colný úrad vykonával nad týmto majetkom správu a verejná dražba bola zrealizovaná v súlade s vtedy platnými colnými predpismi. Dražba bola vykonaná podľa vtedy platného colného , keď colný úrad v zmysle tohto zákona vystupoval ako správca majetku štátu a ako správca majetku štátu bol oprávnený zhabané motorové vozidlo aj predať na dražbe. Ustanovenie , na ktoré v odvolaní poukazoval žalobca, sa netýka colného konania, takže jeho odvolanie nepovažoval za dôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal v napadnutých výrokoch podľa na pojednávaní podľa , keď odvolania účastníkov považoval za podané z dôvodov uvedených v ust. (že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Po prejednaní veci rozsudok prvostupňového súdu podľa čiastočne potvrdil a podľa čiastočne zmenil, keď odvolanie žalobcu považoval za dôvodné a odvolanie žalovaného za dôvodné nepovažoval. V nenapadnutej časti o čiastočnom zastavení konania zostal rozsudok prvostupňového súdu právoplatný.

Prvostupňový súd v predmetnej veci v podstate správne zistil skutkový stav, správne ho aj vyhodnotil a čiastočne vyvodil aj správny právny záver, pokiaľ žalobe vyhovel titulom povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie v časti o zaplatenie sumy 1.189,11 euro (kúpna cena vyplatená pri dražbe za motorové vozidlo), vo zvyšnej časti ohľadne ďalších súm však nevyvodil správny právny záver, keď mal za to, že ide o nárok na náhradu škody spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu a jeho nesprávnym úradným postupom, ktorú by bolo potrebné posudzovať podľa a pokiaľ v tejto časti žalobu voči žalovanému pre nedostatok pasívnej legitimácie zamietol.

Pri rozhodovaní o právnom posúdení nároku žalobcu bolo potrebné uvedomiť si, z akých položiek tento nárok pozostáva, ale hlavne z čoho tento nárok vyplýva (kedy a na základe čoho vznikol). Prvostupňový súd pri posudzovaní tohto nárok správne vychádzal zo záverov rozsudkov v konaní č.k. Okresného súdu Košice I, v ktorom sa P. D. ako vlastník motorového vozidla podľa domáhal vydania motorového vozidla, ktoré žalobca (tam odporca v 2.rade) nadobudol na verejnej dražbe organizovanej dňa 19.12.2001 žalovaným (tam odporca v 1.rade). Pravdou je, že žaloba v uvedenej veci bola v časti o určenie neplatnosti tohto predaja motorového vozidla na verejnej dražbe zamietnutá, ale to len z procesných dôvodov pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení vzhľadom na to, že zároveň bola podaná žaloba na plnenie (vydanie veci) a tak otázku platnosti prevodu (dražby) a v nadväznosti na to aj otázku existencie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu si súd riešil ako predbežnú otázku, ktorá však bola základom pre rozhodnutie o vydaní motorového vozidla. Keď si túto otázku ako základ pre rozhodnutie o vydaní veci súd v uvedenom konaní vyriešil tak, že išlo

o neplatný prevod vlastníctva motorového vozidla na žalobcu (pretože rozhodnutie I. Ú. Q. A. o jeho zhabaní nebolo ku dňu dražby právoplatné, nakoľko ešte pred vykonaním dražby rozhodnutím zo dňa 11.12.2001 P. C. X. zrušilo rozhodnutie I. H. X. zo dňa 19.10.2001, ktorým bolo zmenené rozhodnutie I. Ú. Q. A. S. zo dňa 28.6.2001 a konanie o colnom priestupku zastavilo), s týmto záverom sa odvolací súd aj pre rozhodovanie v predmetnej veci stotožňuje, pretože k zhabaniu veci došlo v priestupkovom konaní, ktoré bolo ešte pred vykonaním dražby zastavené. Keď na základe toho bola v predchádzajúcom konaní žalobcovi (tam odporcovi v 1. rade) uložená povinnosť vydať motorové vozidlo P. D.O. ako skutočnému vlastníkovi (v zmysle ) je výrok právoplatného rozsudku záväzný nielen pre účastníkov konania, ale aj pre všetky orgány včítane súdu v tomto konaní a tak pre toto konanie bolo potrebné vychádzať z toho, že v tejto súvislosti žalobcovi vznikla ujma, z ktorej odvodzuje nárok uplatnený v tomto konaní. Pre rozhodovanie v predchádzajúcej ale aj v tejto veci totiž bolo potrebné vychádzať z toho, že keď priestupkové konanie bolo ešte pred vykonaním dražby zastavené, nemôže byť platné a účinné pôvodné rozhodnutie I. Ú. Č. A. o sankciách za priestupok vydané v tomto priestupkovom konaní.

Za daného stavu sa odvolací súd stotožňuje aj so záverom prvostupňového súdu, že žalovaný je pasívne legitimovaný ohľadne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo tým, že žalobca zaplatil kúpnu cenu za vydražené motorové vozidlo (suma 1.189,11 euro, čo zodpovedá zaplatenej kúpnej cene 35.823,-Sk). Nad rámec odôvodnenia prvostupňového rozsudku v tejto časti odvolací súd dodáva, že toto plnenie je žalovaný žalobcovi povinný vrátiť ako plnenie z neplatného právneho úkonu ( a ). Žalovaný dražbu motorového vozidla dňa 19.12.2001 nevykonával ako štátny orgán v rámci svojho rozhodovania, ale vykonal ju ako správca majetku štátu, keď ho považoval za tovar, ktorý bol zhabaný ( a colného , ktorý bol účinný od 1.7.2001). Vlastníkom zhabanej veci sa podľa zákona stáva štát a tak pri akte dražby zhabanej veci uskutočnenej zo strany žalovaného už nešlo o plnenie úloh štátneho orgánu, pretože to už nie je súčasť colného konania ako správneho konania podľa colného zákona (-158), ale pri vykonaní dražby išlo o plnenie práv a povinností správcu majetku štátu ( o správe majetku štátu). Právo správcu je síce odlišné od vlastníckeho práva štátu, ale správca nakladá s predmetom správy akoby právom vlastníka, pretože štát nakladanie správcu s vlastníckym právom štátu modifikuje cez svoju zákonodarnú moc prostredníctvom zákonov. Správa majetku štátu je teda právnou formou výkonu štátneho vlastníctva a správca je v medziach zákona oprávnený vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť vykonávať vlastnícke právo štátu formou výkonu základných oprávnení, ktoré tvoria obsah vlastníckeho práva (držať vec, užívať ju a nakladať s ňou).

Verejná dražba motorového vozidla v tomto prípade vykonaná dňa 19.12.2001 bola vykonaná ešte podľa o dražbách mimo exekúcie, pričom organizátorom dražby bol sám žalovaný ako správca toho majetku štátu, ktorý bol predmetom dražby. Aj v zmysle ust. colného zákona teda ide o predaj tovaru (z tohto ustanovenia vyplýva, že „colný úrad predá tovar podľa ods. 3 spravidla na dražbe ...“), pri ktorom bol organizátor dražby zároveň predávajúcim, ktorý si formou dražby vyberal kupujúceho, takže aj na tento prípad možno aplikovať ustanovenia o kúpnej zmluve ako právnom úkone a tiež všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch včítane ustanovení o neplatnosti právnych úkonoch ( a nasl. ). Keď v predchádzajúcom konaní súd považoval tento právny úkon (dražba = kúpna zmluva) za absolútne neplatný podľa , pretože chýbal titul pre nadobudnutie vlastníctva štátu k predmetnému motorovému vozidlu a právoplatným a vykonateľným rozsudkom bola žalobcovi uložená povinnosť toto motorové vozidlo vydať skutočnému vlastníkovi, ani pre toto konanie sa odvolací súd nemal dôvod odchýliť od tohto právneho záveru a pretože kúpnu cenu z neplatného právneho úkonu prevzal žalovaný, ktorý tento právny úkon ako správca majetku štátu vykonával vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť, bol potvrdený rozsudok prvostupňového súdu v časti o jeho povinnosti vrátiť žalobcovi kúpnu cenu, ktorú zaplatil za vec, ktorá neprešla do vlastníctva štátu.

V súvislosti s týmto neplatným právnym úkonom, ktorý žalobca nezavinil, ale musel znášať jeho dôsledky, mu okrem zaplatenej kúpnej ceny vznikla ďalšia ujma na majetku, pretože po nadobudnutí motorového vozidla mal výdavky s prepisom motorového vozidla a vydaním duplikátu technického preukazu (položka 1300,-Sk a 200,-Sk, čomu zodpovedá suma 43,15 euro a 6,63 euro). Ďalšia ujma mu vznikla tým, že zavinením žalovaného neprávom zadržiaval cudziu vec a preto musel znášať trovy predchádzajúceho konania (suma 7.703,-Sk, ktorú ako neúspešný účastník bol titulom trov konania

zaviazaný zaplatiť úspešnému účastníkovi a suma 1.790,-Sk, ktorá mu vznikla ako poplatková povinnosť v súvislosti s odvolaním v uvedenej veci, čomu zodpovedajú sumy 255,69 euro a 59,41 euro). Zmenšenie jeho majetku v súvislosti so znášaním týchto trov predstavuje škodu na jeho strane, ktorá bola v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného, ktorej sa dopustil tým, že uskutočnil dňa 19.12.2001 dražbu veci, ktorá vzhľadom na hore uvedený stav správneho konania nebola vo vlastníctve štátu.

K pochybeniam orgánov štátu nedošlo pri samotnej dražbe (kde žalovaný nekonal ako orgán štátu), ale v colnom konaní a žalobca nebol účastníkom toho správneho konania, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu colných orgánov a v konečnom dôsledku aj k zrušeniu rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní, takže nemohol by sa domáhať náhrady škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že samotný predaj motorového vozidla žalovaným ako správcom majetku štátu na dražbe už nespadá pod to správne konanie, v ktorom boli vydané rozhodnutia I. Ú. Q. A. S. zo dňa 28.6.2001, I. H. X. H. zo dňa 19.10.2001 a P. C. zo dňa 11.12.2001. Pri výkone dražby išlo o následný vlastný výkon práv a povinností žalovaného ako správcu majetku štátu a preto záver prvostupňového súdu o zamietnutí žaloby voči nemu pre nedostatok jeho pasívnej legitimácie neobstojí. Vzhľadom na hore uvedený záver, že správca majetku štátu nakladanie s majetkom štátu vykonáva vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť, zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu aj za škodu, ktorá porušením jeho povinnosti pri nakladaní s týmto majetkom vznikla, t.j. aj za tú škodu, ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s tým, že mu na dražbe 19.12.2001 predal motorové vozidlo s ktorým už vzhľadom na stav správneho konania, v ktorom bolo zhabané (ku dňu vykonania dražby bolo toto konanie zastavené) nebol oprávnený nakladať. Keď v súvislosti s tým žalobcovi ako dobromyseľnému nadobúdateľovi bez jeho zavinenia vznikli v predchádzajúcom konaní trovy, ktoré musel ako neúspešný účastník konania o vydanie veci znášať, ide o škodu, za ktorú zodpovedá žalobca podľa , pretože vznikla porušením jeho povinností pri nakladaní s motorovým vozidlom, pretože keď v tom čase už nebolo možné za vlastníka zhabaného motorového vozidla považovať štát, nebol žalovaný oprávnený predávať ho na dražbe.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd v tejto časti rozsudok prvostupňového súdu zmenil a žalovaného zaviazal aj na zaplatenie ďalšej sumy 364,90 euro pozostávajúcej z jeho administratívnych nákladov vynaložených po kúpe vozidla (poplatky za prepis vozidla a vydanie duplikátu technického preukazu vozidla) a tiež trov, ktoré mu vznikli v predchádzajúcom konaní ako procesne neúspešnému účastníkovi bez jeho zavinenia v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti na strane žalovaného. Keď sa žalobca do tejto situácie dostal nevinne, bolo by nespravodlivé, aby majetkovú ujmu vzniklú v tejto súvislosti musel znášať on.

Aj z tejto sumy patria žalobcovi úroky z omeškania od výzvy. Pokiaľ žalobca požadoval úroky z omeškania aj za obdobie pred výzvou na zaplatenie, bola žaloba zamietnutá z dôvodov, na ktoré poukázal aj prvostupňový súd.

Vzhľadom na takéto rozhodnutie odvolacieho súdu bol žalobca v konaní v plnom rozsahu úspešný a tak podľa bol žalovaný zaviazaný nahradiť mu trovy tohto konania (prvostupňové aj odvolacie). Žalobcovi bola priznaná náhrada trov v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku z návrhu v sume 4.086,-Sk (135,63 euro). Súdny poplatok z odvolania mu doposiaľ nebol vyrubený a tak v tomto štádiu ho nebolo možné zahrnúť do trov konania úspešného účastníka a rozhodnúť o jeho náhrade. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené ako odmena za dva úkony právnej pomoci v roku 2007 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby), za účasť na pojednávaní dňa 26.2.2010 a za účasť pri vyhlásení rozsudku dňa 4.5.2010, za podanie odvolania dňa 26.5.2010 a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 13.10.2011. Podľa vyhlášky č. bola odmena za zastúpenie vyčíslená zo sumy, ohľadne ktorej bol žalobca úspešný t.j. zo základu 47.816,-Sk (1.587,20 euro), čo predstavuje odmenu 71,37 euro za každý úkon právnej pomoci okrem účasti na vyhlásení rozsudku, za ktorý patrí krátená odmena, ktorú zástupca žalobcu vyčíslil na 17,84 euro. Odmena teda patrí za 5 právnych úkonov v prvostupňovom i odvolacom konaní v plnej výške 71,37 euro a jeden úkon za 17,84 euro. Okrem

odmeny patrí paušálna náhrada hotových výdavkov, ktorú zástupca žalobcu uplatnil vo výške 7,41 euro za každý úkon právnej pomoci. Tieto úkony však neboli všetky vykonané v roku 2011, za ktorý patrí paušálna náhrada v tejto výške, ale 2 úkony boli vykonané v roku 2007, kedy paušálna náhrada patrila vo výške 5,91 euro a tri úkony v roku 2010, kedy paušálna náhrada patrila vo výške 7,21 euro. Oproti vyúčtovaniu trov právneho zastúpenia vo výške 419,15 euro teda patrí odmena vo výške 415,34 euro, takže spolu s náhradou súdneho poplatku žalovaný bol zaviazaný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 550,97 euro, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi úspešného žalobcu ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.