Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cob-12-2011.pdf
PDF · 89.37 KB
No categories available
7Cob/12/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a členov senátu JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: Z. K. B., s.r.o., so sídlom U. X, XXX XX A., IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti žalovanej: P. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX A., o zaplatenie 154,60 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/124/2010-18 zo dňa 29.10.2010, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v tej napadnutej časti, ktorou bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania tak, že žalovaný je povinný žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. zaplatiť náhradu trov prvostupňového konania vo výške 39,81 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 124,06 eur zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalším výrokom rozhodol, že zmluvná podmienka, že pre prípad porušenia povinnosti poskytnúť riadne a včas peňažné plnenie v dohodnutej výške sa dojednáva úrok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy, pričom je veriteľ tiež oprávnený domáhať sa zmluvnej pokuty vo výške 20% z dlžnej čiastky je neprijateľná. Ďalším výrokom určil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu sa žalobou podanou na súde dňa 10.3.2009 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 911,42 eur s 0,1% úrokom z omeškania denne zo sumy 620,29 eur od 13.12.2007 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 124,06 eur, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 18.7.2006 uzatvoril v zastúpení obchodného zástupcu so žalovanou na predtlačenom formulári zmluvu o revolvingovom úvere č. 3053881984. Obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Súhlas s obsahom zmluvy, Obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov vyjadrila žalovaná svojim vlastnoručným podpisom na zmluve. Účastníci sa dohodli v zmluve, že žalovaná bude poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške 33,19 eur vždy k 18. dňu v mesiaci, pričom prvú splátku bola žalovaná povinná uhradiť do 18.8.2006. Zmluvné strany si okrem istiny dohodli mesačný
zmluvný úrok za čerpanie úveru a pre prípad omeškania s plnením záväzku úrok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy. Ďalej si zmluvné strany dohodli v prípade nesplácania úveru zmluvnú pokutu vo výške 20% z dlžnej čiastky, ktorá do dňa ukončenia zmluvy predstavuje jednotlivé dlžné splátky v omeškaní a po ukončení zmluvy predstavuje dlžná čiastka nesplatenú istinu. Dlžná suma vo výške 787,36 eur pozostáva z istiny vo výške 620,29 eur, z úroku vo výške 136,53 eur, zo zmluvnej pokuty vo výške 26,56 eur a z poplatkov vo výške 3,98 eur. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 19Cb/92/2009-39 zo dňa 18.5.2010 súd rozhodol a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 756,82 eur s 8,5% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 620,29 eur od 13.12.2007 do zaplatenia v mesačných splátkach vo výške 20,- eur mesačne splatných do 15. dňa v mesiaci počnúc od 1.7.2010 do úplného vyrovnania dlhu pod stratou výhody splátok. Nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania nad 8,5% ročne zo sumy 620,29 eur od 13.12.2007 do zaplatenia zamietol. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 150,62 eur a poplatkov vo výške 3,98 eur vylúčil na samostatné konanie, v ktorom sa rozhodne aj o trovách konania a určil, že zmluvná podmienka, že pre prípad porušenia povinnosti poskytnúť riadne a včas peňažné plnenie v dohodnutej výške sa dojednáva úrok z omeškania 0,1% denne z dlžnej čiastky je neprijateľná, pričom posúdil s prihliadnutím na právne zdôvodnenie nároku ako spotrebiteľského úveru oprávnený a zákonný je nárok žalobcu na úroky z omeškania a nárok na zaplatenie istiny a úrokov, avšak pokiaľ ďalším predmetom žaloby podľa jej obsahu by mal byť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 150,62 eur a poplatkov vo výške 3,98 eur, tak pri vyčísľovaní týchto nárokov žalobca odkázal na platobnú históriu, ktorú pripojil k žalobe, ale z jej obsahu nebolo možné zistiť, ako dospel žalobca k vyčísleniam ďalších nárokov, preto nárok vylúčil na samostatné konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.7.2010 a vylúčený nárok bol zapísaný pod sp. zn. 21Cb/124/2010. Výzvou zo dňa 3.9.2010 súd prvého stupňa vyzval žalobcu, aby špecifikoval nároky a doložil aj dôkazy o tom, ako možno k výške priznaných úrokov dospieť, pretože platobná história, ktorá je obsahom spisu, nedáva pre vyčíslenie týchto nárokov jednoznačnú odpoveď. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 5.10.2010 zobral žalobu čiastočne späť a špecifikoval svoj nárok tak, že zmluvná pokuta vo výške 26,56 eur vyplýva z bodu 7.1. a nasl. Všeobecných obchodných podmienok a v zmysle Sadzobníka poplatkov je to 20% z každej omeškanej splátky zo sumy 1.000,- Sk je vo výške 200,- Sk, ku dňu 2.9.2007 predstavuje zmluvná pokuta sumu 400,- Sk, ku dňu 3.10.2007 - 200,- Sk a ku dňu 2.11.2007 - 200,- Sk. Zmluvná pokuta potom predstavuje čiastku 26,56 eur. Poplatky vo výške 3,98 eur predstavujú poplatok za správu revolvingového účtu vo výške 1,33 eur mesačne. Zmluvnú pokutu vo výške 124,06 eur zobral čiastočne späť.
O trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Žaloba bola podaná advokátom a trovy konania v prevažnej časti pozostávajú z trov právneho zastúpenia, pričom v týchto sporoch sa jedná o rutinne podávané žaloby tou istou advokátskou kanceláriou v množstve sporov, ktoré sa vedú na súde, pričom právny zástupca používa rovnaký text rovnakej žaloby, z ktorých vyplynulo, že neboli spôsobilé uniesť dôkazné bremeno o všetkých ním tvrdených skutočnostiach. Právne zastúpenie tu nie je na mieste, pretože sa ani pre postoj spotrebiteľa neočakávala aktívna obrana a právny zástupca ani nemienil sa zúčastňovať sa pojednávaní, pretože vo všetkých prípadoch sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlňoval. Tieto dôvody súd považuje za také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je dôvodné uplatnenie ust. § 150 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku, proti výroku o zamietnutí žaloby, o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a proti výroku o náhrade trov konania bolo podané odvolanie zo strany žalobcu. V odvolaní zastáva názor, že medzi právnym predchodcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere a táto zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy vždy bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, pretože zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom. Odvolateľ zároveň uvádza, že konštatovanie súdu o neprimerane vysokej zmluvnej pokute vo výške 20% je nepresvedčivé a neodôvodnené. Rovnako úroky z omeškania vo výške 0,1% denne nie sú podľa judikatúry súdov SR považované za úroky dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené tvrdenia podporuje aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/231/2010 zo dňa 25.8.2010. Pokiaľ ide o nepriznanie trov konania má za to, že v danom konaní nebol dôvod na nepriznanie žalobcom požadovaných trov konania, nakoľko žalobca požaduje náhradu trov konania nevyhnutne potrebných na dosiahnutie úspechu vo veci. Z tohto dôvodu navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a v zmysle ust. § 221 ods. 1 O.s.p. ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a zároveň si uplatňuje aj trovy odvolacieho konania.
Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
Odvolací súd v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. vo veci nenariaďoval pojednávanie. Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Na základe uvedeného dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. Odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by boli iba prípadné vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zastavení konania nebol napadnutý. Odvolaním bola napadnutá časť, ktorou bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj zmluvná podmienka, o ktorej bolo vyslovené, že je neprijateľná, ako aj výrok o náhrade trov konania. Čiže predmetom odvolacieho konania je zostatok zmluvnej pokuty vo výške 26,56 eur, ktorá bola zamietnutá v prevyšujúcej časti žaloby, ako aj poplatky vo výške 3,69 eur.
Súd prvého stupňa urobil záver o neprijateľnosti tejto zmluvnej pokuty vzhľadom na jej výšku s odkazom na aplikáciu ustanovení občianskeho práva. Žalobca sa v odvolacích námietkach domáha, aby tento nárok bol posúdený podľa obchodného práva, teda podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Takáto argumentácia žalobcu však nemôže byť akceptovateľná. Súd prvého stupňa správne zamietol tento nárok, ale odvolací súd je toho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, najmä z hľadiska právneho posúdenia sa nemožno s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa úplne stotožniť. Treba mať predovšetkým na zreteli to, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o revolvingovom úvere a aj keď išlo o úverovú zmluvu, bolo potrebné ju v čase vzniku posudzovať podľa príslušných ustanovení a to s poukazom na účinnosť ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 Obč. zák.. V danom prípade ide o typovú zmluvu. Podľa § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Práve zmluva o revolvingovom úvere s odkazom na Obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov spĺňa všetky náležitosti takejto typovej zmluvy. Bez akýchkoľvek pochybností táto zmluva založila spotrebiteľský vzťah medzi poskytovateľom úveru a žalovanou. Uvedená právna norma vychádzala z potreby spotrebiteľskej ochrany, ktorej postulátom je to, že spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii s prihliadnutím na väčšiu profesionálnu skúsenosť poskytovateľa služby, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Je pravda, že režim spotrebiteľských zmlúv bol však výslovne upravený v Občianskom zákonníku až novelou realizovanou zák. č. 150/2004 Z.z. účinnou od 1.4.2004. Jej cieľom bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom, najmä z jeho Smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Napokon slovenský právny poriadok v novele Obč. zák. realizovanej zák. č. 150/2004 Z.z. v ust. § 879f ods. 3, 4 Obč. zák. určil podmienky, za ktorých sa spotrebiteľské zmluvy uzavreté do 1.4.2004 mali dať do súladu s požiadavkami a cieľmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa. Táto právna úprava platí aj do budúcnosti, čiže v danom prípade vzťahuje sa aj na náš záväzok.
Súd prvého stupňa rozhodol aj o neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k dohodnutej zmluvnej pokute. Odvolací súd posudzuje túto neprijateľnosť zmluvnej podmienky v kontexte, čiže v nadväznosti na dohodnutý záväzok zaplatiť 0,1% úrok z omeškania denne a zmluvnú pokutu vo výške 20% za to isté porušenie povinnosti, čo je neprijateľné. Ak však sa má neprijateľnosť podmienky o zmluvnej pokute viazať na súčasné dohodnutie zmluvnej podmienky platiť úrok z omeškania odporujúci občianskoprávnym predpisom, tak potom nemožno individuálne hovoriť len o neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k zmluvnej pokute vo výške 20% z dlžnej čiastky. Akceptovať možno aj výhradu odvolateľa v tom, že tento výrok nie je dostatočne určitý a nemôže potom spĺňať tie náležitosti výroku, aké by mohli vyplývať aj z ust. § 53a Obč. zák.. V tejto súvislosti však treba uviesť aj to, že ustanovenie § 53a Obč. zák. (ktoré význam súdneho rozhodnutia o neprijateľnosti zmluvnej podmienky zdôrazňuje a má význam aj pre ďalšie zmluvné vzťahy zakladané veriteľom) bolo zapracované do Obč. zák.. Ak by mal mať tento výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa vplyv, aký sa žiada v zmysle § 53a Obč.
zák., tak podľa času, kedy došlo k založeniu zmluvného vzťahu, je uvedené ustanovenie Obč. zák. ani neaplikovateľným. Z týchto dôvodov odvolací súd tento výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa zrušil. Mal pritom na zreteli, že o neprijateľnosti zmluvnej podmienky bolo rozhodnuté bez návrhu.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade nejde o drobný spor. Aplikácia ust. § 150 O.s.p. nie je v tomto smere preto aplikovateľná a pre určenie náhrady trov konania je určujúcim výsledok tohto konania. Rozsudkom 19Cb/92/2009-39 bolo rozhodnuté o istine 756,82 eur a úrokov z omeškania. Ak žalobca v žalobe žiadal úrok z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 620,29 eur od 13.12.2007 do zaplatenia, potom pri posudzovaní úspechu v konaní treba mať na zreteli aj to, v akom rozsahu tento úrok z omeškania žiadal po jeho kapitalizácii. Pri hodnotení úspechu v konaní súd vychádzal zo žalovanej sumy 911,42 eur. Táto suma pozostáva zo sumy 787,36 eur a sumy 124,06 zmluvnej pokuty. V sume 787,36 eur je zahrnutá istina vo výške 620,29 eur, kapitalizovaný úrok 136,53 eur, zmluvná pokuta 26,56 eur a poplatky 3,98 eur. Úrok z omeškania zo sumy 620,29 eur od 13.12.2007 do 7.7.2010 predstavuje sumu 581,83 eur. Čiže žalovaná suma vrátane úrokov z omeškania je spolu v sume 1.493,25 eur. Žalobca mal úspech v sume 756,82 eur + 8,5% ročný úrok 620,29 eur od 13.12.2007 do 7.7.2010. 8,5% ročný úrok je po kapitalizácii v sume 135,49 eur. Čiže žalobca bol úspešný v sume 892,31 eur. Žalobcov neúspech predstavuje 28% zo sumy 620,29 eur od 13.12.2007 do 7.7.2010. Pomer úspechu a neúspechu je 19,52 % v prospech žalobcu. Čiže žalobca bol úspešný vo výške 39,81 eur v prvostupňovom konaní. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu vo výške 39,81 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Preto podľa § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania zmenil a v tomto rozsahu žalobcovi nárok na náhradu trov konania priznal.
Odvolací súd potvrdil rozsudok v tej napadnutej časti, ktorou bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Čiže potvrdil rozsudok, čo do rozdielu zmluvnej pokuty a poplatkov.
V odvolacom konaní bol žalobca čiastočne úspešný len vo výroku o neprijateľnosti zmluvnej podmienky a v čiastočnom vyhovení jeho odvolaciemu návrhu, pokiaľ sa týka náhrady trov konania, vo zvyšku nebol so svojim odvolacím návrhom úspešný. Pri aplikácii ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 a § 151 O.s.p. súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.