Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-145-2010.pdf
PDF · 84.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-1T/145/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.10.2011 v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Manovou a členov senátu Ing. Jaroslava Scheera a Ing. Jaroslava Kopčana, v trestnej veci obžalovanej O. S., nar. XX.XX.XXXX v O. nad O., pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, takto
rozhodol:
Obž. O. S., nar. XX.XX.XXXX v O. nad O., trvale bytom Y. č. XXX, t. č. v ÚVTOS Nitra - Chrenová
j e v i n n á , ž e
v presne nezistenom čase v popoludňajších hodinách dňa 31.12.2009 v Bánovciach nad Bebravou na autobusovej stanici po vzájomnej predchádzajúcej dohode s maloletým M.P., nar. XX.X.XXXX, spoločne úmyselným kopaním nohami do drevenej steny predajného stánku s rýchlym občerstvením vlastníka, súkromného podnikateľa, podľa živnostenského zákona G. S., P., H. XXXXXXX, s miestom podnikania O. nad O., T.. Q. XXXX/XX, v nej vytvorili otvor o rozmeroch približne 30 x 40 cm, ktorým maloletý M.P. vnikol do vnútra stánku a následne z neho obvinenej stojacej vonku podával veci, ktoré v stánku našiel, a to 2 ks 1,5 litrových plastových fliaš bieleho sudového vína neznámej značky, 20 ks napolitánok Horalka, 2 ks balení žuvačiek neznámej značky a finančnú hotovosť v minciach v sume 10 €, s ktorými po ich odcudzení z miesta činu ušli, čím G. S. spôsobili škodu na odcudzených veciach vo výške 24 € a škodu poškodením stánku a prietokového ohrievača vo výške 127 €,
t e d a
spoločným konaním s iným prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala vlámaním č í m s p á c h a l a
prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 7 Trestného zákona a s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6,5 (šesť a pol) roka.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uložený obžalovanej rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 2T/12/2010-108 zo dňa 03.03.2010, právoplatného dňa 03.03.2010, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú G. S., P., H. XXXXXXX, s miestom podnikania O. nad O., T.. Q. XXXX/XX, s návrhom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou podal dňa 09.11.2010 obžalobu na O. S., nar. XX.XX.XXXX pod sp. zn. Pv 225/10 pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.10.2011 obžalovaná O. S. po zákonnom poučení vyhlásila v zmysle § 257 ods. l písm. b) Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne boli obžalovanej položené otázky v súlade s § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaná na všetky otázky odpovedala „Áno“. Po zistení stanoviska prokurátora, poškodeného a obhajcu obžalovanej, ktorí zhodne navrhli prijať vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd uznesením podľa § 257 ods. 6 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovanej prijal a vyhlásil, že dokazovanie, v rozsahu v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku, sa nevykoná. Dokazovanie bolo vykonané iba vo vzťahu k výroku o treste a to výsluchom obžalovanej, prečítaním správy z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, správy obce Rybany, správy Obvodného úradu Bánovce nad Bebravou, odpisu z registra trestov, rozsudkov Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, uznesenia Okresného súdu Nitra ako i ostatného spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho.
Obžalovaná O. S. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že od 03.03.2010 je vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra, pred vzatím do väzby bývala v Y. č. XXX spolu s tromi deťmi, bola na materskej a rodičovskej dovolenke, poberala dávky. V súčasnosti majú jej deti U. XX rokov, V. X rokov a P. X roky.
Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaná má dva záznamy v registri trestov, pričom:
- rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 2T 12/2010 zo dňa 03.03.2010, právoplatného 03.03.2010, bola O. S. uznaná vinnou z pokračovacieho zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 188 ods. l, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom k § 139 ods. l písm. a) Trestného zákona, za čo bola odsúdená podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 4 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona s poukazom k § 36 psím. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní päť rokov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
- rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 2T 6/2010 zo dňa 14.04.2010 bola uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, pričom podľa § 44 Trestného zákona u obžalovanej bolo upustené od uloženia súhrnného trestu
Zo správy Obvodného úradu Bánovce nad Bebravou zo dňa 22.07.2010 (č. l. 52) mal súd za preukázané, že obžalovaná bola dvakrát priestupkovo riešená a to pre priestupky voči občianskemu spolunažívaniu.
Zo správy obce Rybany zo dňa 27.07.2010 (č. l. 53) vyplýva, že obžalovaná žila v rodinnom dome u rodičov, výchovu maloletých detí zanedbávala, v roku 2007 bol dohľad nad výchovou detí prejednaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, výchova a starostlivosť o maloletých je prenesená na matku obžalovanej.
Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody zo dňa 16.09.2011 (č. l. 81-82) vyplýva, že obžalovaná bola dodaná do ÚVV Nitra dňa 03. 03.2010, kde jej správanie nebolo na požadovanej úrovni, nakoľko bola štyrikrát disciplinárne potrestaná a to dňa 10.03.2010, 11.03.2010, 11.03.2010 a dňa 23.03.2010.
Následne, dňa 07.04.2010 bola premiestnená do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra - Chrenová, adaptácia prebiehala s problémami prejavujúcimi sa v porušovaní ústavného poriadku, časového rozvrhu dňa, taktiež v nedodržiavaní pokynov a príkazov nadriadených. Pravidelne sa objavujú konfliktné strety s spoluodsúdenými ženami a rovnako v komunikácii s nadriadenými býva často arogantná a drzá. Ani individuálnou výchovnou prácou sa negatívne prejavy nepodarilo upraviť do akceptovateľnej podoby. Počas výkonu trestu odňatia slobody nebola disciplinárne odmenená, disciplinárne potrestaná bola šestnásťkrát. Úroveň intelektových schopností dosahuje orientačne pásmo subnormy - ľahkej mentálnej retardácie, osobnosť je primitivistická, infantilná, odbrzdená, regredujúca, hystericky akcentovaná. Emocionálne je plochá, s plytkými citmi, bez empatie či prosociálnych tendencií v správaní, výrazne egocentrická, úzkostlivo zameraná na vlastné prežívanie. Postoj odsúdenej k spáchaniu trestnej činnosti je nekritický.
Z uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 2Nt/7/2011 zo dňa 23.09.2011 (č. l. 91) mal súd za preukázané, že u obžalovanej bolo dňa 23.09.2011 rozhodnuté, že sa mení spôsob výkonu trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 2T/12/2010 zo dňa 03.03.2010, právoplatného dňa 03.03.2010, a to tak, že ju preraďuje z ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Z vykonaného dokazovania na hlavom pojednávaní a zhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnom súhrne súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku. Je nepochybné, že obžalovaná, ako subjekt trestného činu spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku i z hľadiska príčetnosti a svojím konaním naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Súd pri úvahe o druhu trestu a jeho výmere vychádzal najmä zo všeobecných zásad uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, z účelu trestu podľa § 34 ods. l Trestného zákona a s prihliadnutím na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Obžalovanej O. S. súd uložil súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. l Trestného zákona a zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanej uložený rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 2T/12/2010-108 zo dňa 03.03.2010, právoplatného dňa 03.03.2010, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, keďže prejednávaný prečin bol spáchaný dňa 31.12.2009, teda skôr, ako uvedený rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou nadobudol právoplatnosť. U obžalovanej súd v súlade s § 41 ods. 2 Trestného zákona (asperačná zásada) zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu najprísnejšieho trestného - zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona - o jednu tretinu, t. j. z 12 rokov na 16 rokov, pričom trest sa ukladá nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby, t. j. trestná sadzba po úprave podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona je od 11 rokov 6 mesiacov do 16 rokov. Pri hodnotení okolností prípadu, ktorými sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane osobných pomerov páchateľa, ako i na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou jej bol za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere päť rokov za použitia ustanovenia § 39 ods. 4 Trestného zákona (konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu) dospel súd k záveru, že u obžalovanej by bolo uloženie trestu odňatia slobody i pri dolnej hranici trestnej sadzby neprimerane prísne, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, preto obžalovanej uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby, pričom má za to, že uložený trest je dostatočný, zabezpečí nápravu obžalovanej, a zároveň rešpektuje hľadiská individuálnej a generálnej prevencie. Súd tiež poznamenáva, že sa nestotožnil s názorom obhajcu obžalovanej, že je potrebné prihliadnuť i na jednu poľahčujúcu skutočnosť - že sa obžalovaná k spáchaniu trestného činu priznala, a to z dôvodu, že v súlade s § 38 ods. 3 Trestného zákona súd prihliada na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom má za to, že na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona možno prihliadnuť iba vtedy, ak sa páchateľ k spáchaniu trestného činu prizná a trestný čin úprimne oľutuje, čo v prípade obžalovanej splnené nebolo, keďže táto prejednávaný trestný čin neoľutovala a preto súd pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona
- spáchala viac trestných činov, určoval výmeru trestu v súlade s § 38 ods. 7 Trestného zákona, t. z. ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona nepoužil, pretože by to bolo pre páchateľa neprimerane prísne.
Obžalovanú súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia v súlade s § 48 ods. 4 Trestného zákona vzhľadom na mieru narušenia obžalovanej vyplývajúcu najmä zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra - Chrenová zo dňa 16.09.2011 ako i skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 2Nt/7/2011 zo dňa 23.09.2011 bol zmenený spôsob výkonu trestu odňatia slobody, ktorý bol obžalovanej uložený rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 2T/12/2010 zo dňa 03.03.2010, právoplatného dňa 03.03.2010, a to tak, že ju preraďuje z ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súd zároveň podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodenú G. S., P., H. XXXXXXX, s miestom podnikania O. nad O., T.. Q. XXXX/XX, s návrhom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.